Demokraciu je za určitých okolností možné realizovať aj na ulici. (zdroj: Wikimedia/CC)

Brazília bola koncom 80. rokov krajinou s najväčšími príjmovými nerovnosťami na svete. Priepasť medzi chudobnými a bohatými bola enormná aj v meste Porto Alegre. Po tom, ako metropola zaviedla participatívne rozpočty, začali o použití mestských peňazí rozhodovať aj tí chudobní. Tak sa stalo, že sa v priebehu desaťročia kompletne zmenila podoba okrajových častí mesta. Pribudli chodníky, školy aj nemocnice.

Eastern Market v Detroite. (zdroj: facebook.com/easternmarketdetroit)

Mesto, v ktorom kedysi Henry Ford vybudoval obrie automobilové továrne, začalo od 50. rokov postupne pustnúť. Fabriky sa sťahovali napríklad do lacnejšieho Mexika. Státisíce ľudí prišli o prácu a hromadne odchádzali preč. Zostali po nich prázdne štvrte, prázdne verejné priestranstvá. Masový exodus napokon viedol k najväčšiemu krachu mesta v dejinách USA. No v posledných rokoch sa obyvatelia, ktorí v meste zostali, rozhodli situáciu zmeniť. Dnes cieľavedome menia predtým spustnuté mesto, vo veľkom sadia stromy a budujú mestské záhrady.

Mangrovy chránia ľudské obydlia pred morskými vlnami. (zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)

Aj kvôli chovu kreviet, ktoré kúpite v slovenskom supermarkete, prichádza Indonézia o mangrovy - stromy, ktoré rastú v pobrežných vodách a chránia pred eróziou pôdy. Obyvatelia preto strácajú živobytie i strechy nad hlavou. Hidayat Palaloi sa rozhodol podobné katastrofy zvrátiť tým, že mangrovy spoločne s komunitami Indonézanov opätovne vysádza.

V Ekvádore a Bolívii sa právo občanov na harmonický život dokonca stalo súčasťou ústavy (zdroj: Wikimedia/CC)

Kým Európa rieši pokrivkávanie svojho ekonomického rastu, na opačnej strane zemegule sa diskutuje o tom, čo to znamená žiť dobre. Nie lepšie – rýchlejšie, bohatšie, modernejšie – jednoducho dobre. Životom, kde sú vzťahy medzi ľuďmi dôležitejšie než zisk, a kde sa Zem chráni, pretože bez nej sa predsa existovať nedá. Princíp buen vivir - dobrý život, ktorý sa dostal aj do ústav viacerých juhoamerických štátov, je podľa niektorých alternatívou k tomu, čo za dobrý život považuje západná civilizácia a protipólom k predstave o potrebe neustáleho rastu bez ohľadu na ľudí.

Asterie Mukangangová vedie rwandské kooperatívne združenie pestovateliek kávy Nyampinga, čo v jazyku kinyarwanda znamená "krásna žena, ktorá robí múdre rozhodnutia". (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)

Po genocíde v 90. rokoch v Rwande zakrpatel kávový biznis. Ubehli roky, kým miestne farmárky na juhu krajiny prišli na myšlienku založiť si spoločné družstvo. Postupne rozšírili svoje plantáže, nakúpili stroje a naučili sa pestovať výberovú kávu. Z krajiny sa stal významný hráč v kávovom biznise. Rwandskú kávu dnes odkupujú aj reťazce ako Starbucks či sieť obchodov Sainsbury’s.

Salim, ktorý bol členom milícií a zabíjanie nevinných ľutuje, sa pozerá na Kigali. Rodinám obetí sa ospravedlnil a dnes chce byť príkladom pre spoločnosť. (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)

Pred 22 rokmi jedni vraždili druhých, no dnes dokážu žiť spolu v jednej dedine aj jednom dome. Rwanda sa dokázala spamätať z krvavej genocídy s miliónom obetí, a tí, čo prežili, dokázali tým druhým odpustiť. Úplné zmierenie síce stále trvá, no krajinu dnes pre jej ekonomické úspechy nazývajú Švajčiarskom či Singapurom Afriky. Rwanda by tak mohla inšpirovať ďalšie štáty, ktoré budú po skončení konfliktov zmierenie naozaj potrebovať.

Americký Burlington. (zdroj: Pixabay)

Burlington, ktorý leží na hranici s Kanadou, je najšťastnejšie malé mesto v Amerike. Mesto, ktoré je energeticky sebestačné a v blízkej budúcnosti chce spotrebúvať len toľko zelenej energie, koľko samo vyprodukuje. Za iniciatívou pritom nestáli aktivisti, ale samospráva.

Väčšina nakupujúcich zo supermarketu Bios sú ľudia zo susedstva. Zákazníčka má na šatách nálepku s logom solidárnej kliniky. (zdroj: Jozef Magát)

Pre bežných Grékov bola finančná pomoc z Únie niečo ako trójsky kôň. Krajina síce nezbankrotovala, no milióny ľudí prišli počas krízy a následných úsporných opatrení o prácu či zdravotnú starostlivosť. Namiesto horekovania nad nefunkčným systémom však stavili na spolupatričnosť. V roku 2011 vzniklo počas masívnych protestov verejnosti proti drastickému šetreniu spontánne hnutie solidarity. Sociálne kliniky, továreň riadená robotníkmi a supermarket vo forme kooperatívy sú len niektorými z príkladov, ako sa obyčajní ľudia dokázali postaviť neistej budúcnosti.

Kedysi len centrum hipisákov, dnes si v ňom môžete kúpiť aj akcie. (zdroj: Michal Skýpala)

Pred desiatkami rokov poskytla Christiania, slobodné mesto uprostred Kodane, lacné útočisko stovkám ľudí. Rozhodli sa v nej vybudovať spoločnosť postavenú na iných základoch, než ako žije väčšina. Dnes sa na sťahovanie do komúny v srdci Kodane čaká v poradovníku. Christiania, známa predovšetkým laxným prístupom k mäkkým drogám, má svoje problémy, no jej základné myšlienky môžu byť aj inšpiráciou pre ostatných.

Akhovia sú v Thajsku jedným z vylúčených horských kmeňov. Sú diskriminovaní vo všetkých sférach života a len málokedy sa dostanú ďalej, než po hranicu regiónu, v ktorom žijú. Mladý Akha Lee Ayu vyštudoval ako jediný zo svojej dediny. Po štúdiách sa vrátil späť domov a spoločne so svojou komunitou začal pestovať kávu. Tú dnes pijú aj v Japonsku či Singapure. Akha Ama je káva, ktorá Leea dostala na zahraničné fóra a jeho dedinu vyviedla z chudoby.

Lee Ayu otvoril v thajskom Chiang Mai dve kaviarne, v ktorých predáva kávu od horského kmeňa Akha. (zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)

Náš hlad po energii, ktorú získavame predovšetkým z fosílnych palív, je jedným z najvýznamnejšich faktorov prispievajúcich k nebezpečnej zmene klímy. Vo Flámsku však vyrástol projekt, ktorý ponúka ozajstnú alternatívu – udržateľnú, konkurencieschopnú – a čo je podstatné, aj populárnu.

Veterné turbíny v Eeklo. (zdroj: Ecopower)

Kostarika sa rozhodla postaviť klimatickej zmene ambicióznym plánom - dala si záväzok, že bude už čoskoro produkovať všetku svoju elektrickú energiu len z obnoviteľných zdrojov. V prípade tejto stredoamerickej krajiny ide predovšetkým o vodné elektrárne, ale časť jej energetického mixu tvoria aj geotermálne postupy či veterné elektrárne. A v tomto roku sa jej to darí, potiahla celé mesiace bez toho, aby musela naštartovať generátory na fosilné palivá.

Kritici namietajú, že sa krajina nepozerá na emisie, ktoré produkuje doprava - tej stále dominujú fosílne palivá. Zároveň ani vodná energetika nie je ku klíme taká priaznivá, ako sa zvykne prezentovať. No v globálnej perspektíve ide aj tak o pozitívny príklad. Pre ilustráciu: napriek deklarovanej ambícii bojovať proti zmene klímy, Slovensko priamo podporuje ťažbu uhlia a výrobu energie z najšpinavšieho možného spôsobu jej získavania.

Veterné elektrárne v Kostarike. (zdroj: sites.psu.edu)

Keňa je z veľkej časti neúrodná krajina. (zdroj: Alena Horváthová)

Keňa je z veľkej časti neúrodná krajina. Farmár Martin spoznal vďaka štúdiu hydrogeológie rôzne možnosti zavlažovania a zachytávania dažďovej vody a následne vyvinul vlastný systém. Nedostatok vody ho donútil hľadať alternatívne riešenia, ktoré za bežných okolností nepútajú pozornosť.

Ocenený Kvartet pri zasadnutí. (zdroj: SITA/AP)

Päť rokov po revolúcií, v ktorej sa Tunisania snažili o pokojný prevrat a zavedenie demokracie, nie je situácia v krajine ani zďaleka ideálna. Nádej však dáva prebudenie občianskej spoločnosti, ktorej ukážkou bol aj ich vlastný, na mieru ušitý národný dialóg, za ktorý krajina dostala Nobelovu cenu mieru.

Obyvateľom španielskej Marinaledy sa pred niekoľkými desaťročiami podarilo po rokoch občianskeho aktivizmu získať od tamojšieho šľachtica nevyužívanú pôdu. Založili na nej zdieľaný podnik - kooperatívu, ktorý mestu pomáha získavať zdroje na dostupné verejné služby a poskytuje prácu tým, ktorí by ju inak často nemali. (zdroj: Peter Ivanič)

Obyvateľom španielskej Marinaledy sa pred niekoľkými desaťročiami podarilo po rokoch občianskeho aktivizmu získať od tamojšieho šľachtica nevyužívanú pôdu. Založili na nej zdieľaný podnik - kooperatívu, ktorý mestu pomáha získavať zdroje na dostupné verejné služby a poskytuje prácu tým, ktorí by ju inak často nemali.

Senegalčania sú závislí od rybolovu. Ak sa nevedia uživiť, musia ujsť. (zdroj: Christian Aslund)

Mnohí Senegalčania boli závislí od rybolovu. No takmer všetky ryby im vylovili veľké lode prichádzajúce aj z Európy. To jedného času viedlo aj k veľkej migračnej vlne na najbližšiu európsku pôdu - na Kanárske ostrovy.

Dnes si v jednej časti krajiny spoločenstvo rybárov samo určuje množstvo lodí, ktoré smú loviť. Kolektívne sa registrujú, kontrolujú a hliadkujú. Výsledkom je, že sa do oblasti opäť vrátili ryby. A s nimi aj práca pre ľudí.

Susan Georgeová (zdroj: tni.org)

Rozhovor s politologičkou a občianskou aktivistkou Susan George. O tom, či žijeme v jednom spoločnom alebo množstve rôznych svetov. O tom, že riešenia výziev, ktorým čelíme, sú niekedy veľmi jednoduché, len treba skúsiť myslieť inak. Ale aj o tom, že globalizácia ako taká nemusí byť zlá - ide skôr o to, ako je nastavená.

Eskimácke oblasti sú v ohrození. (zdroj: http://murthamertarvik.blogspot.sk)

Viaceré krajiny donútili Eskimákov ešte pred desaťročiami vzdať sa kočovného spôsobu života a usadiť sa. No dnes sa mnohým obyvateľom stráca zem pod nohami. Pôda, ktorá bola po stáročia zamrznutá, sa rýchlo roztápa. Presťahovanie celých dedín je náročné. No alijašskí Eskimáci to uprednostňujú pred sťahovaním sa do miest, kde by prišli o tradičný spôsob života.

Kushi má dvadsaťtri rokov, patrí medzi najchudobnejších obyvateľov Indie, ktorí žijú v mestských slumoch. Podľa tradícii by už mala byť vydatá a žiť s manželovou rodinou. Namiesto toho však vozí v taxíku po veľkomeste Dillí iné ženy a z platu sa stará o svojich rodičov i súrodencov. (zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)

Kushi má dvadsaťtri rokov, patrí medzi najchudobnejších obyvateľov Indie, ktorí žijú v mestských slumoch. Podľa tradícii by už mala byť vydatá a žiť s manželovou rodinou. Namiesto toho však vozí v taxíku po veľkomeste Dillí iné ženy a z platu sa stará o svojich rodičov i súrodencov.