BRATISLAVA. Zástup ľudí stojí pod veternou turbínou v strede poľa a chystá sa vyšplhať na jej samý vrchol, celých 108 metrov nad zemský povrch. Aká podivná scenéria, poviete si. Ešte podivnejšou sa stane, keď zistíte, že si tú turbínu miestni postavili v podstate sami.
Kooperatíva Ecopower, ktorú tvoria desaťtisíce rovnocenných akcionárov z celého Belgicka, predstavuje nový prístup v energetike i demokratickom riadení firiem. Zároveň ukazuje, že zápas so zmenou klímy nielenže nemusí byť bojom s veternými mlynmi, ale že sa na ňom môže podieľať aj každý z nás. Niekedy pritom iba stačí myslieť inak.
Optimizmus - ihla v kope sena
O meniacej sa klíme a problémoch, ktoré spôsobuje, počúvame z každej strany. Úniky metánu ukrytého v sibírskom ex-permafroste, skleníkový efekt, topiace sa ľadovce, stúpajúca hladina svetového oceánu, zväčšujúce sa púšte, klimatickí utečenci. Každý z týchto pojmov má v sebe katastrofický nádych. A podľa výraznej väčšiny odborníkov za ne môžeme my, ľudia, a predovšetkým náš hlad po energii, ktorej väčšinu nevieme získať inak, než spaľovaním fosílnych palív.
A ako sa nás to týka? Napríklad tým, že sa obývateľná plocha Zeme aj vplyvom zmeny klímy neustále zmenšuje. A to napríklad podľa textu Johannesa Lelievelda z Inštitútu Maxa Plancka vedie k migrácii obyvateľov a následne chaosu v oblastiach, ktorých sa to týka. Napríklad aj Sýrie a, prenesene, aj nás.
Súvislosti medzi týmito procesmi si neraz ani neuvedomujeme. No dejú sa a aj sa diať budú. Otázkou zostáva, ako máme čeliť výzvam, ktoré z nich pramenia. Veľká časť ľudí ich bagatelizuje a popiera ľudskú vinu, ďalšia časť si problém pre zmenu ani neuvedomuje. Mnohí ľudia zas situáciu prijímajú apaticky či s frustráciou, s pocitom nezvratného osudu.
Prinajmenšom tým posledným sa nemožno čudovať. Expert na populačnú biológiu John Beddington z Oxfordskej univerzity napríklad hovorí o takzvanej perfektnej búrke, ktorá má okolo roku 2030 ľudstvo zasiahnuť s viacerými problémami naraz – s nedostatkom potravín a pitnej vody, s populáciou presahujúcou osem miliárd ľudí, či s nárastom dopytu po energii o 45 percent.
Dá sa vôbec v takomto mori depresívnych predpovedí nájsť optimizmus?
Vodný mlyn v Rotselaar. (zdroj: Ecopower)Fungujúce riešenie
Jednu odpoveď ponúka príbeh spätý s 20-tisicovým mestom Eeklo na severe Belgicka. Ešte v roku 2001 to bolo celkom bežné flámske mesto, v ktorom všetci využívali energiu z fosílnych palív. Zmenu priniesol až poskytovateľ elektrickej energie Ecopower, dnes v celom Belgicku známy vlastným prístupom.
Spoločnosť Ecopower síce vznikla už v roku 1991, no skutočnú šancu získala až vďaka výhre v tendri mestského úradu v Eeklo. Ten v roku 2001 hľadal kontraktora k výstavbe dvoch veterných elektrární. Malá kooperatívna spoločnosť, ktorá vznikla ako iniciatíva na záchranu starého vodného mlyna v meste Rotselaar, z ktorého vybudovala dodnes funkčnú vodnú elektráreň, sa to rozhodla skúsiť. A vyhrala.
Výhra v tendri bola pre neskorší úspech Ecopoweru kľúčová. Mohli si vtedy najať prvých zamestnancov a profesionalizovať svoje štruktúry. Ďalší kľúčový moment prišiel v roku 2003, keď sa liberalizoval belgický trh s energiou. „Vtedy prišiel rapídny nárast v počte členov, množstve kapitálu i projektov,“ hovorí pre Svet inak koordinátor spoločnosti Daan Creupelandt.
Pred pár dňami sa kooperatívna firma pochválila na svojom Facebooku, že počet jej členov-akcionárov dosiahol 50-tisíc a podľa údajov Nadácie Heinricha Bölla z roku 2014 už vtedy firma poskytovala energiu 1,4 percentám všetkých domácností v Belgicku. A to dokonca za menej než sa to darí konvenčným elektrárňam. Podľa jedného zo zakladateľov kooperatívy Jana de Pauwa vo výsledku dokonca až o dvadsať percent lacnejšie, ako je bežná trhová cena.
Najtrvácnejší vianočný darček
“Môj otec mi na Vianoce neočakávane daroval čiastočne edukatívny, no zároveň veľmi užitočný darček – akciu Ecopoweru s mojím menom! Možno to znie zvláštne, ale je to najtrvácnejší vianočný darček, aký som kedy dostala,“ spomína Margot Vingerhoedtová, ktorú takto prekvapil jej otec pred piatimi rokmi.
Odvtedy stále odoberá energiu, za ktorú, ako sama hovorí, platí korektnú cenu a zároveň každoročne inkasuje svoje dividendy z podielu, ktorý vo firme vlastní. Tie podľa pravidiel firmy nesmú presiahnuť šesť percent, primárnym tak pre ňu prestáva byť len zisk. Zaujímavé je, že keď Margot o Ecopower rozpráva, je z jej tónu cítiť nadšenie. Niečo, čo je len ťažko predstaviteľné pre odberateľov energie z fosílnych palív či jadra.
Jedna akcia Ecopoweru stojí 250 eur. Človek si ich môže teoreticky kúpiť viac, no narozdiel od bežných akcioviek sa tým nezvyšuje sila jeho hlasu na valnom zhromaždení akcionárov kooperatívy. A ako si kooperatíva hľadá členov? „Ľudia si nájdu Ecopower, nie naopak,“ odpovedá na túto otázku Daan Creupelandt. Členom-akcionárom, a teda aj možným odberateľom sa môže stať každý.
„Podstatná časť odberateľov sa o nás dozvie od známych či rodiny. A väčšina z nich sa k nám pridáva, pretože chce získať prístup k čistej energii z lokálnych zdrojov,“ dopĺňa Creupelandt. To je zrejmé aj pri rozhovoroch s členmi Ecopower. Je zjavné, že cenová výhodnosť nie je tým jediným, čo ľudí ku kooperatíve priťahuje.
Práve princípom lokálnosti a budovaním komunity si Creupelandt vysvetľuje popularitu spoločnosti. „Viete, členovia kooperatívy v nej nie sú kvôli tomu, aby zarábali. Vznikli sme preto, aby sme boli lídrom energetickej revolúcie,“ vysvetľuje.
Pohľad na Eeklo zo vzduchu. (zdroj: Ecopower)Keď nejde iba o peniaze
Ecopower skutočne obmedzuje zisk z každej akcie na maximálne šesť percent. Tie zostávajúce percentá potom podľa Creupelandta kooperatíva investuje do rozvoja ďalších energetických projektov či podpory aktivít občianskej spoločnosti, mestského úradu či miestnych podnikateľov.
Firma tak podporuje napríklad ekologické spaľovanie biomasy od lokálnych farmárov, inštaláciu fotovoltaických článkov, ale aj výstavbu prvých uhlíkovo neutrálnych budov v regióne, či verejných nabíjačiek pre elektrobicykle.
„Keďže energiu potrebuje každý a vietor, slnko a voda sú naším spoločným bohatstvom, občianske kooperatívy pre obnoviteľnú energiu sú najrozumnejším spôsobom, ako ich využívať,” vysvetľuje pre stránku Medzinárodnej aliancie kooperatív člen jej predstavenstva Dirk Vansintjan.
Že nejde o nejakú utópiu, dokazuje aj fakt, že miestni regulátor o Ecopower vyhlásil, že poskytuje najlepšie služby. „A Greenpeace zas hovorí, že poskytujeme najférovéjšiu a najzelenšiu energiu,” dopĺňa si v rámci svojho PR Vansintjan pre portál Energy Transition. Greenpeace mu vo svojom celonárodnom hodnotení dodávateľov zelenej energie udelil dokonca dvadsať bodov z dvadsiatich.
Organizácia bojujúca za naše životné prostredie pritom oceňuje nielen to, že Ecopower dodáva naozaj čistú energiu, ale aj to, že šíri osvetu na celoeurópskej úrovni, keďže je jedným z lídrov európskej federácie občianskych kooperatív pre obnoviteľnú energiu, REScoop.eu.
„Platiť účty vo všeobecnosti nie je žiadna radosť. Ja ale viem, že tým podporujem spoločnosť, ktorej nejde o finančný, ale o sociálny a environmentálny profit. A s tým o prechod k zelenšej a zdravšej budúcnosti,“ uzatvára Margot Vingerhoedtová.
Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.
