K Zemi sa správame akoby bola nafukovacia

Ak človek verí, že sa dá nekonečne rásť, je buď šialenec, alebo ekonóm, hovorí teoretička alterglobalizmu Susan Georgeová.

Susan Georgeová (Zdroj: tni.org)

Veríte v jeden svet zdieľaný všetkými, alebo vo viacero „svetov“?

"Verím, že žijeme v mnohých svetoch, ktoré sa od seba líšia. Časť ľudí, môžeme ich nazvať elitou, ktorá je prítomná všade vo svete, spoločne zdieľa svet, ktorý je úplne oddelený nielen od sveta chudobných, ale aj od sveta ľudí z nižšej strednej ekonomickej vrstvy. Práve tento trend vidíme v súčasnosti v Spojených štátoch. Mám pocit, že ak ľudí na nejaký čas vystavíte pôsobeniu neoliberalizmu, výsledkom bude, že si zvolia Donalda Trumpa za prezidenta. Ak sa v krajine začne prehlbovať nerovnosť, v ľuďoch zároveň prehĺbite pocit zlyhania. Preto začnú rozmýšľať napríklad o utečencoch ako o nepriateľoch. Žneme to, čo sme si zasiali."

V rámci projektu Svet inak sa snažíme hľadať nové, iné svety na lokálnych úrovniach. Upozorňujeme na lokálne iniciatívy, ktoré pristupujú k svojej realite svojimi vlastnými postupmi. A mnohokrát fungujú.

"Postrehla som tento trend. Ľudia, ktorí si zvolili alternatívne postupy, sa však zatiaľ dostatočne neprepojili. Predpokladám, že z týchto lokálnych iniciatív vznikne v budúcnosti akási globálna federácia."

Aké takéto konkrétne iniciatívy registrujete vy?

"Spomenúť by sme mohli napríklad komunitné záhrady v Detroite. No pozornosť by som upriamila predovšetkým na Kaliforniu, kde vzniklo veľa občianskych iniciatív, ktoré sa postarali o presadenie historických zmien v tamojšej spoločnosti. Dobrým príkladom je hnutie za práva LGBTI.

V USA ako veľmi konzervatívnej krajine je dnes vďaka tomu normálne byť lezbou alebo gejom. Osobne si myslím, že je to revolučný vývoj, je predsa lepšie mať dvoch šťastných ľudí žijúcich spolu a ich sexuálna orientácia ma nemusí zaujímať. Takto realizovaná spoločenská zmena má potenciál robiť život lepším pre veľký počet ďalších ľudí. Ďalším príkladom by mohla byť Brazília, kde o časti rozpočtu rozhodujú občania."

A niečo bližšie k nám, v Európe?

"Napríklad iniciatíva transition towns. Tá funguje hlavne v Británii, ale niektoré z jej súčastí sa nachádzajú aj v Írsku či Nemecku. Jej cieľom je pripraviť komunity na výzvy, ktorým čelíme a budeme v budúcnosti čeliť. Tieto iniciatívy hodnotím pozitívne, keďže sú inkluzívne a je v nich priestor pre každého. A to je veľmi dobrým príkladom nových, lokálnych svetov."

Všetky tieto prístupy môžeme označiť za alterglobalistické. Vy osobne ste známou zástankyňou tohto hnutia. V čom sa odlišuje od antiglobalizmu?

"Podľa antiglobalistov by sme sa mali hýbať len vo vnútri svojich národno-štátnych hraníc, v ktorých sa o seba údajne dokážeme postarať. Alterglobalisti to odmietajú a tvrdia, že by sme sa nemali uzatvárať, obchod je predsa dobrá myšlienka. Jeden vie robiť lepšie to, iný ono, tak prečo by medzi sebou nemali obchodovať?

Mali by sme si však vyberať, s kým a aké nadviažeme vzťahy. Zároveň však alterglobalizmus znamená, že pokiaľ je to možné, mali by sme mať dobré vzťahy s každým. Hovorí tiež o tom, aby sme chápanie moci nestavali na hrubej sile a armáde, ale napríklad na spoločných záujmoch.

Pekným príkladom je program Erazmus, do ktorého sa zapojili státisíce študentov z Európy. Vedeli ste napríklad, že ten program priniesol viac než 200-tisíc cezhraničných sobášov? No nie je to krásne? Jednoducho povedané, alterglobalizmus znamená, že nemáme nič proti zvyšku sveta a spolupráci, aj keď sa pritom staráme aj o naše vlastné záujmy. A vieme to robiť v mieri, pomocou vzdelávania a otvorenosti k iným ľuďom. To je v princípe celá pointa."

Ako by ste charakterizovali napríklad hnutie Occupy Wall Street? Môžeme ich považovať za alterglobalistov?

"To závisí od uhlu pohľadu. Tieto hnutia sú charakteristické snahou o oslobodenie toho, čo by malo byť bezplatné a prístupné pre všetkých. Sú to hnutia, ktoré sa snažia o spravodlivejšie spravovanie zdieľaných zdrojov. Dynamika pri tomto type zdrojov funguje inak než sme zvyknutí - napríklad farmári sa stretnú a dohodnú sa, ktorý bude chovať koľko oviec. V Anglicku bol tento koncept zničený, a to predovšetkým veľkochovateľmi oviec, ktorí chceli získať dostatok ovčej vlny k výrobe súkna.

Kvôli tomu však museli zmietnuť zo stola dovtedajší systém zdieľaných pastvín. Ukoristili pre seba pozemky, ktoré boli do tej doby spoločné. V súčasnosti sa chcú ľudia vrátiť k systému ´zdieľaných pastvín´. Takýto systém postavený na inej skupinovej dynamike než je dnes bežná, pritom funguje v mnohých častiach sveta - napríklad u lovcov krabov v Maine či lesníkov v Indii.

Kritici tvrdia, že by jednotliví farmári navyšovali počty svojich ovcí, no to je práve princíp kapitalizmu, nie zdieľania. A je samozrejmé, že ak tento princíp navyšovania bez ohľadu na celok, vložíme do systému zdieľania, tak systém skolabuje. No nemôžeme predsa mať svet založený len na voľnom trhu, kde je všetko na predaj."

V prvom rade je potrebné, aby ste sa rozprávali s ľuďmi, širšou občianskou spoločnosťou. Je potrebné poznať svojich susedov. V súčasnosti máme obrovské množstvo mimovládnych organizácií, ktorým sa čoraz viac darí vytvárať spoločné koalície.

Susan Georgeová

Vracajú sa títo ľudia kamsi do minulosti, alebo môžeme tieto snahy vnímať ako progresívne napredovanie?

"Samozrejme, že sa títo ľudia snažia napredovať. To, že myšlienky pochádzajú z 12. storočia, ešte neznamená, že to nemôžu byť dobré funkčné myšlienky."

Čo by sme mohli nazvať spoločným menovateľom všetkých týchto prístupov, o ktorých sme sa rozprávali. Respektíve, čo musia spraviť, aby naplnili svoje ciele?

"V prvom rade je potrebné, aby ste sa rozprávali s ľuďmi, širšou občianskou spoločnosťou. Je potrebné poznať svojich susedov. V súčasnosti máme obrovské množstvo mimovládnych organizácií, ktorým sa čoraz viac darí vytvárať spoločné koalície. Vidieť to napríklad na koalícii proti dohode o voľnom obchode Európskej únie a Spojených štátov (TTIP). V súčasnosti máme proti TTIP koalíciu, ktorá sa začína v Rumunsku a Bulharsku a končí sa v Španielsku a Portugalsku. Je povzbudzujúce, že Európania takto spolupracujú. Súčasným trendom je práve koaličná spolupráca organizácií občianskej spoločnosti."

Akému najväčšiemu globálnemu problému podľa vás dnes čelíme?

"Najviac sa obávam globálnej zmeny klímy. Mám vnúčatá, ktoré sú dvadsiatnikmi. Keď budú také staré, ako som dnes ja, len Boh vie, ako bude vyzerať svet. Ak bude k tomu Donald Trump konať tak, ako hlása, Boh nám pomáhaj."

V jednom zo svojich starších článkov ste predstavili niečo ako planetárnu spoločenskú zmluvu - čiže sociálny, spoločenský kontrakt fungujúci globálne, pre celú planétu. O čo ide?

"Ide o prístup k využívaniu prírodných zdrojov tejto planéty. K Zemi a k jej zdrojom sa správame, ako keby bola nafukovacia. Je taký vtip, že človek, ktorý verí v možnosť nekonečného rastu na planéte s obmedzenými zdrojmi, je buď šialenec alebo ekonóm. Toto tvrdenie je stále platné. Naša posadnutosť rastom je samovražedná."

Svet môžeme rozdeliť na globálny Juh a globálny Sever. Aká by bola rola globálneho Juhu v rámci tohto globálneho kontraktu?

"Keď sa bavíme o globálnom delení na Sever a Juh, ide o to, že na Severe (tam patrí aj Slovensko, pozn. autorov) máme veľmi bohatých ľudí a na Juhu veľmi chudobných. V tejto otázke sa tak vlastne vraciame späť k otázke triedneho rozdelenia spoločnosti."

Dá sa teda povedať, že z globalizácie ako je dnes nastavená, viac ťaží globálny Sever?

"Áno, ako som už spomenula, ide o rozdelenie na bohatých a chudobných, kde globálna vyššia trieda určuje pravidlá. Napríklad USA ide uzavrieť TTIP s Európou, či TPP (Transpacific Partnership, ekonomická dohoda medzi krajinami okolo Tichého oceánu), do ktorých však nechce zahrnúť Rusko či ostatné krajiny BRICS. Ide im o vybudovanie impéria, ktoré by bolo strojcom dvoch tretín svetového hrubého domáceho produktu a okolo 70 percent svetového obchodu. Potom by všetky ostatné krajiny museli robiť veci podľa ich, respektíve našich pravidiel."

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

article_photo

Téma: Svet Inak


Hlavné správy zo Sme.sk

Kočner je obvinený v kauze tzv. televíznych zmeniek za takmer 70 miliónov eur.
Dobré ráno

Dobré ráno: Povedali, či Donald Trump konšpiroval s Rusmi

Čo povedala takzvaná Muellerova správa.

Podcast Dobré ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Pente odporúčame, aby skúsila Sorosa

Nákup konšpiračných médií sa zo strednodobého hľadiska môže vyplatiť.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Britský parlament bude hlasovať o alternatívnych brexitových scenároch

Británia mala pôvodne oficiálne opustiť Úniu 29. marca.

Theresa Mayová v Bruseli
Dobré ráno

Dobré ráno: Povedali, či Donald Trump konšpiroval s Rusmi

Čo povedala takzvaná Muellerova správa.

Podcast Dobré ráno.

Obhajcu pornoherečky v spore s Trumpom zatkli a obžalovali z podvodu

Michael Avenatti pôsobil ako obhajca Stormy Daniels v spore s Trumpom.

Michael Avenatti

Europoslanci si uctili obete z Utrechtu a Christchurchu

Europoslanci si tiež pripomenuli aj 70. výročie začiatku masových stalinských deportácií.

Ľudia pokladajú kvety na počesť obetiam streľby v Christchurch.

V Španielsku sa začal proces s učiteľom cirkevnej školy obvineným zo zneužívania

Podozrenia sa týkajú aj dvoch ďalších škôl v Barcelone.

Ilustračná snímka.