SVET INAK

Buen Vivir: Latinská Amerika má právo na dobrý život

Ešte pred pár rokmi bol Cherán bežným mexickým mestom, kde život riadila mafia a skorumpovaní politici. Až do chvíle, kým sa miestne ženy vzbúrili a gangstrov vyhnali ohňostrojom. Dnes svoje územie spravujú sami – v duchu buen vivir, filozofie svojich predkov.

V Ekvádore a Bolívii sa právo občanov na harmonický život dokonca stalo súčasťou ústavy (Zdroj: Wikimedia/CC)

Kým Európa rieši pokrivkávanie svojho ekonomického rastu, na opačnej strane zemegule sa búrlivo diskutuje o tom, čo to znamená žiť dobre. Nie lepšie – rýchlejšie, bohatšie, modernejšie – jednoducho dobre. Životom, kde sú vzťahy medzi ľuďmi dôležitejšie než zisk, a kde sa Zem chráni, pretože bez nej sa predsa existovať nedá.

Nejde tu o žiadnu slniečkarsku utópiu. V Ekvádore a Bolívii sa právo občanov na harmonický život dokonca stalo súčasťou ústavy. Vychádza pritom z tradície buen vivir, vnímania sveta pôvodných juhoamerických obyvateľov.

Ako preložiť výraz, ktorý v našej reči nemá obdobu? Buen vivir doslovne znamená dobrý život, ktorý je ale možný len v rámci komunity. Jeho podstatou je súlad medzi ľuďmi navzájom aj medzi človekom a prírodou.

Slovo komunita pritom predstavuje viac, než len spoločenstvo susedov či ľudí s podobnými záujmami. „Je to spôsob, akým chápeme svet, neustále žitie ako 'my', vo vzťahu s pôdou, s predkami, s tým, čo by sme na Západe nazvali prírodou,“ vysvetľuje Gerardo López Amaro, antropológ z Kalifornského inštitútu integrálnych štúdií.

Buen vivir je podľa neho alternatívou k tomu, čo za dobrý život považuje západná civilizácia, protipólom k predstave o potrebe neustáleho rastu aj za cenu ľudského utrpenia. Príbeh pôvodných obyvateľov z Amarovho rodného Mexika je jedným z príkladov, že aj v dnešnom svete sa dá fungovať inak.

Tzv. fogata alebo posedenie okolo ohňa sa koná v každom kúte mesta a je centrom života komunity.

Gerardo López Amaro, antropológ

Revolúcia ohňostrojom

Aby mohla domorodá Purepecha komunita nažívať v Cheráne slobodne, musela sa najskôr zbaviť drogových kartelov. „Nekontrolujú len obchod s drogami, ale akýkoľvek lukratívny biznis,“ vysvetľuje antropológ. V štáte Michoacán, kde leží aj Cherán, je ním avokádo. Na pestovanie zeleného zlata však treba pôdu a tá pod lesmi je ideálna. Kým avokádovníky vyrastú, dá sa ešte zbohatnúť na ťažbe dreva.

Kvôli tomuto biznisu stratili miestni až polovicu zo 17-tisíc hektárov dovtedy citlivo spravovaného lesa vo svojom okolí. Tí, čo protestovali, zmizli alebo ich zabili. Keď sa však ťažba priblížila príliš blízko k dôležitému zdroju vody, boli to ženy, kto sa rozhodol vzbúriť.

V to jarné ráno zablokovali ozbrojencov na príjazdovej ceste a ohňostrojom pripraveným na nadchádzajúcu slávnosť vyvovali poplach. Na pomoc prišiel každý, kto mohol. „Ľudia boli nahnevaní a kričali: ,Zabite ich, zabite ich! Drevorubačom nás nikdy nebolo ľúto, keď nás bili, mučili a sekali náš les,'“ spomína na revoltu jedna z účastníčok v rozhovore pre americké rádio CBS. Privolaní strážnici zločincov eskortovali do bezpečia. Obyvatelia pochopili, že aj oni sú napojení na drogový kartel, a s políciou rovno vyhnali aj starostu.

Dnes mesto spravujú sami prostredníctvom zástupcov volených priamo ľuďmi, no bez politických strán. O záležitostiach týkajúcich sa všetkých rozhodujú na spoločných stretnutiach: „Tzv. fogata alebo posedenie okolo ohňa sa koná v každom kúte mesta a je centrom života komunity,“ hovorí Gerardo López Amaro. „Umožňuje totiž medzigeneračný dialóg. Starší sa stretnú s mladšími, ženy s mužmi, každý sa dozvie, čo nové,“ hovorí.

Cheránčania pôdu zdieľajú, ich územie strážia vlastné hliadky. Dôležitým projektom je výsadba tisícok nových stromov na obnovu zničeného lesa a prechod k udržateľným zdrojom energie. Bez toho, aby im to nariadil štát alebo medzinárodné spoločenstvo, komunita si sama uvedomuje, že je v jej vlastnom záujme žiť v harmónii s prírodou. Incident navyše zlepšil aj pozíciu miestnych žien, ich podiel na víťazstve proti mafii bol nepopierateľný.

O takmer šesť rokov neskôr samospráva o 20-tisícoch obyvateľoch stále funguje a mexická vláda ju rešpektuje ako autonómne riadenú domorodú komunitu. V Mexiku, kde korupcia a násilie prekvitajú, znie príbeh z Cheránu ako rozprávka.

V podstate však nejde o žiadnu inováciu, aj toto je buen vivir. Podobným spôsobom fungoval život v mnohých komunitách po celom kontinente. Príchod bieleho muža toho veľa zmenil.

Od predkov do veľkej politiky

Pre andské národy vychádzajú princípy dobrého života z hodnôt ich predkov. „Buen vivir rešpektuje miestne kultúry,“ vysvetľuje antropológ Amaro. „Umožňuje nám obnoviť poznatky a spôsoby bytia, ktoré boli posledných 500 rokov potláčané. Koloniálna invázia totiž neznamenala len vojenskú a ekonomickú kontrolu, ale aj genocídu miestnych obyvateľov a likvidáciu ich poznania.“

Podľa odhadov žilo v čase príchodu Krištofa Kolumba na juhoamerickom kontinente okolo 75 miliónov Indiánov, koncom 19. storočia už len asi 4,5 milióna. Hoci domorodcov bolo nespočetne viac ako príchodzích belochov, španielski a portugalskí kolonizátori im prisúdili podriadené postavenie. Tradičný komunitný život musel ustúpiť násilnej asimilácii: katolíckej viere, európskym jazykom a hodnotám. Medzi nízke kasty časom pribudli aj Afričania, privezení ako lacná pracovná sila, či zmiešané obyvateľstvo, tzv. mestizos.

Silný rasizmus pretrváva podľa Amara v spoločnosti dodnes. On sám je potomkom miešancov: „Odjakživa nám bolo hovorené, ako sa správať, ako snívať, ako vnímať vzťahy,“ vysvetľuje. Ešte začiatkom 90. rokov sa podľa neho v Mexiku stávalo, že ak pôvodný obyvateľ stretol na chodníku 'nepôvodného', musel zísť na cestu a pustiť ho.

Zmena nastala spolu s politickou mobilizáciou domorodých spoločenstiev. Priaznivé boli aj ďalšie okolnosti. Novozvolené vlády, väčšinou ľavicovo alebo tzv. progresívne orientované, sľubovali po dekádach rôznych diktátorských režimov nové začiatky. Definitívnou bodkou za dobami kolonializmu a ekonomického vykorisťovania malo byť aj zrevidovanie ústav. Od začiatku 90. rokov ich prepísalo sedem juhoamerických krajín.

Patrili medzi ne aj Ekvádor a Bolívia. Oba sa vyprofilovali ako plurinárodné štáty – čiže rešpektujúce rôznorodosť pôvodu svojich občanov. Medzi základné princípy svojho fungovania zahrnuli aj buen vivir, právo na dobrý život.

Ústava pre dobrý život

V Bolívii súviselo prijatie novej ústavy s volebným víťazstvom Eva Moralesa. V roku 2005 sa stal prvým domorodým prezidentom krajiny, kde tvoria vyše tri štvrtiny obyvateľov potomkovia pôvodných národov. Po svojom zvolení zriadil komisiu na dekolonizáciu a pričinil sa, aby princípy života domorodých komunít zapracovala aj do základného zákona.

Buen vivir je súčasťou článku osem, ktorý v pôvodných jazykoch aymara a guaraní popisuje morálne princípy štátu: nebyť lenivý, neklamať a nekradnúť, žiť dobre a v harmónii, rešpektovať Zem. Právo na dobrý život má byť aj základom bolívijského ekonomického modelu.

V roku 2010, dva roky po podpísaní novej konštitúcie, vláda navyše zorganizovala alternatívny klimatický samit, kde prijala Všeobecnú deklaráciu práv Matky Zeme. Podľa nej je príroda žijúcou bytosťou, nielen poskytovateľom zdrojov a predmetom ochrany človeka.

Pachamama, pramatka sveta a bytia, má právo byť rešpektovaná a zdravá. Povinnosťou ľudí je „zaistiť, aby úsilie o blaho ľudí prospievalo aj Matke Zemi, dnes aj v budúcnosti.“ Súčasťou deklarácie je aj výzva, aby ju prijalo Valné zhromaždenie OSN.

Pre porovnanie, slovenská ústava nazerá na Zem skôr ako na majetok než základ života: „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií,“ popisuje článok 4.

Vanessa Andreotti, profesorka globálneho vzdelávania, pripomína, že úcta k pôde bola pôvodným spoločenstvám vlastná. Bez ohľadu na to, čo hovorí ústava. „Uvedomili si však, že gringos, cudzinci, lepšie chápu to, čo je napísané,“ objasňuje. Deklarácia bola spôsobom, ako sprostredkovať svoj vzťah k prostrediu, v ktorom žili, a zabrániť jeho ďalšiemu drancovaniu.

Komunity za a proti buen vivir

Akokoľvek zmysluplne buen vivir pôsobí, zoči voči fungovaniu spoločnosti, kde dominujú ekonomické ciele, môže byť ťažké jeho princípy naplniť. Nepodarilo sa to ani v Ekvádore, kde ako prví na svete zahrnuli práva prírody do ústavy. Vďaka staronovému prístupu k Matke Zemi vláda dokonca prisľúbila ponechať v nej aj obrovské zásoby ropy pod Národným parkom Yasuni.

Amazonský prales a v ňom ukryté posledné dva domorodé kmene v dobrovoľnej izolácii mali ostať nedotknuté, ak sa medzinárodné spoločenstvo Ekvádorčanom vyzbiera na finančnú kompenzáciu. Hoci na iniciatívu prispeli štáty aj celebrity, očakávané zdroje v hodnote polovice odhadovaných zásob neprišli. Prezident Rafael Correa vyhlásil, že svet jeho krajinu zradil, a na jar minulého roku ťažbu povolil.

Ako to už býva, potreby Pachamamy museli ustúpiť ekonomickým záujmom a Ekvádor tak prišiel o povesť krajiny s najpokrokovejším postojom k životnému prostrediu. Podobne je na tom Bolívia. Ten istý domorodý prezident Morales, čo pred pár rokmi ratifikoval právo na dobrý život, dnes v mene rozvoja obhajuje nešetrnú ťažbu nerastných surovín. Domorodé komunity sú tak znovu v pozícii, kedy musia za svoje práva bojovať.

Svet sa učí

Napriek politickým problémom bol návrat k múdrosti predkov pre obe krajiny osožný: „Umožnil, aby si ľudia predstavili iné možnosti spoločného fungovania,“ hovorí profesorka Vanessa Andreotti, ktorá na Slovensku prednáša v rámci Sokratovho inštitútu.

Podľa nej sú sľuby o nekonečnom pokroku, ktoré nám dala moderná civilizácia, nereálne. Ak by mali všetci na Zemi podobný životný štandard ako my, potrebovali by sme aspoň šesť ďalších planét, upozorňuje. „Alternatívy nám nesľubujú žiadne istoty, ale dávajú nám priestor experimentovať a poučiť sa z nových chýb,“ hovorí Andreotti.

V časoch, kedy väčšina štátov meria svoj ekonomický rast, ale nie spokojnosť občanov, ponúkajú tradície andských národov nové perspektívy uvažovania – nad tým, čo chceme a čo je pre život dôležité. „Buen vivir nám ukazuje, že aj iné spôsoby obývania tohto sveta sú možné,“ uzatvára antropológ Gerardo López Amaro.

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

article_photo(zdroj: )

Téma: Svet Inak


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

KOMENTÁRE

Akých čudákov tie župné voľby priťahujú

Kandidáti sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú hlúpi a zábudliví.

Neprehliadnite tiež

Svet

Velitelia Islamského štátu utekajú zo Sýrie do Turecka

Títo velitelia si podľa SOHR zaisťujú úspešný útek do Turecka pomocou pašerákov.

Svet

Rajoy sedel na samite vedľa Michela, ktorý kritizoval násilie v Katalánsku

Podľa belgického premiéra žiadna kríza vo vzťahoch medzi krajinami neexistuje.

Svet

Ortodoxní židia v Izraeli protestovali proti povinnej vojenskej službe

Demonštrantov nahnevalo, že niekoľko mužov z ich komunity zatkli po tom, ako nerešpektovali povolávacie rozkazy.

Svet

Srbský vojnový zločinec bude učiť na vojenskej akadémii

Lazareviča odsúdili na štrnásť rokov a z väzenia vyšiel len pred dvoma rokmi po odpykaní dvoch tretín trestu.