SME

Rwandské ženy genocída nezlomila. Spája ich káva

Asterie Mukangangová vedie rwandské kooperatívne združenie pestovateliek kávy Nyampinga, čo v jazyku kinyarwanda znamená "krásna žena, ktorá robí múdre rozhodnutia". (Zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)
Rwandské ženy genocída nezlomila. Spája ich káva

Snaha lokálnych farmárov postaviť sa po genocíde opäť na vlastné nohy a rozbehnúť biznis s kávou spravili z Rwandy vychytenú lokalitu na jednu z najkvalitnejších káv na svete.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

BUTARE. Dve šálky denne, espresso, alebo radšej filtrovanú kávu či aeropress? Aj keď milovník kávy sedí v kaviarni (povedzme že v Bratislave), koľkokrát uvažuje nad tým, odkiaľ sa vzala káva v jeho šálke?

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako dlho trvá, kým vysadia kávovník, ako dlho bude rásť, kvitnúť, kedy sa dá začať úroda zbierať, ako sa spracúva, čistí, predáva a napokon praží? A prípadne ste si spomenuli na osud tých, ktorí celý tento proces obstarávajú?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tisíc vrchov a málo peňazí

Kraj tisícich vrchov má svoje pomenovanie oprávnene. Zaprášená hlinená cesta, čiastočne navlhnutá od včerajšieho dažďa, sa vinie tropickým lesom, kopcami aj úrodnými poliami. Lemujú ich farmári s motykami, deti tlačiace vozíky s drevom aj pestrofarebne oblečené ženy nesúce v plachte na chrbte svoje batoľatá, kým sa im na hlave hojdajú košíky s úrodou.

Po ceste z oranžovej hliny, pár kilometrov od mesta Butare na juhu Rwandy, sa vzadu na jednej z taxikárskej motoriek do konca vezie syn 45-ročnej Donaty Nikozeovej. V novembri chodí do mesta menej, toľko sa toho nepredáva a taxikárovi musí zaplatiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jeho mama Donata však dúfa, že čoskoro našetrí dosť peňazí, aby mohla synovi kúpiť vlastnú motorku a mohla ho posielať do mesta častejšie - aby predal sladké zemiaky bataty, ale aj kávu.

Práve okolo kávy sa točí život stoviek žien v okolí mesta Butare v Južnej provincii tohto hornatého vnútrozemského afrického štátu. Káva tu znamená prestíž, majetok, pýchu a nesie so sebou ďalší z úspešných rwandských príbehov o tom, ako sa ľudia po hrozivej genocíde nevzdali, dokázali vstať a pokračovať ďalej.

Krásna a múdra žena

Donata Nikozeová pestovala kávu ešte v časoch, keď jej manžel žil, pred tým, ako polia a kopce v okolí nasiakli v roku 1994 krvou z obetí genocídy a v celej Rwande zahynulo asi milión ľudí.

Pestovala ju na malom políčku vedľa zeleniny, sama a len podľa toho, ako ju to naučili jej rodičia. Predávala ju však maximálne tak v meste spolu s inými produktmi - Rwanďania kávu takmer vôbec nepijú.

„Boli sme chudobní, ak k nám niekto prišiel na návštevu, nemala som čo ponúknuť,“ hovorí 45-ročná žena v pestrých ružových šatách, ktoré nosí len príležitostne. Sedí vedľa ôsmich ďalších žien s podobným osudom, podobnými farebnými šatami a hovorí o nich ako o sestrách. Všetky spája káva a spoločné družstvo pre pestovanie kávy Nyampinga, čo v preklade znamená „krásna žena, ktorá robí múdre rozhodnutia“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Krajina, ktorá nepije kávu

Kávu začali v Rwande pestovať ešte počas koloniálnej éry. Hornatá krajina bola plná kávových plantáží a fariem, ľudia sa snažili vypestovať si čo najviac potravín, aby boli sebestační. Závratnou rýchlosťou rástol aj počet obyvateľov. Dnes je Rwanda najhustejšie zaľudnenou krajinou v Afrike, na území vo veľkosti polovice Slovenska žije jedenásť miliónov ľudí. Aj preto je vidieť záhrady a plantáže na úpätí hôr, ktoré stúpajú až k tritisíc metrom nad morom.

Ani pestovanie kávy však v koloniálnej ére neznamenalo, že rwandský vidiek unikol chudobe. Belgickí kolonizátori tlačili na vysokú produkciu, no regulovali ceny. Káva tak nebola veľmi kvalitná a farmári zostávali chudobní. Práve to je podľa mnohých dôvod, prečo Rwanďania kávu radi nemajú a oveľa častejšie pijú čaj.

V roku 1994 prišla genocída a v priebehu sto dní vyvraždili väčšinoví Hutuovia asi milión príslušníkov druhého kmeňa Tutsi a umiernených Hutuov. Genocída tvrdo postihla práve dediny v okolí Butare a zdevastovala už tak chudobný región. Neexistovala infraštruktúra na spracovanie kávy a kávový biznis zakrpatel.

Kým miestne ženy prišli na myšlienku začať pestovať kávu spoločne, ubehli roky. Manželia mnohých zahynuli v genocíde, iní skončili ako páchatelia vo väzení, a tak zostali samé, často s deťmi a v podstate bez práce, len s pár plantážami či záhradou na zeleninu a ovocie. „Každý si kávu vtedy pestoval sám, predával sám, len väčší farmári sa dokázali poriadne uživiť,“ hovorí Asterie Mukangangová a drží v ruke sadenicu kávovníka.

Práve Asterie bola tá, ktorá iniciatívne začala obchádzať farmárov, najmä ženy z okolia, a presviedčať ich, že spojiť sa bude pre všetkých výhodnejšie.

Dnes stojí pri umývacej stanici družstva Nyampinga na odľahlom mieste v horách, kde sa už roky takmer každý deň so „svojimi“ ženami stretávajú. „Mnohí nás podceňovali a tvrdili, že ženy nemôžu samé pestovať a predávať kávu,“ spomína na začiatky, keď sa so ženami z okolia rozhodli, že sa o káve naučia viac a rozšíria svoje plantáže.

V tej dobe v okolí Butare už fungovalo jedno z najväčších združení pestovateľov kávy Maraba. Rwandská vláda na prelome tisícročí prijala Národnú kávovú stratégiu a farmári sa začali učiť, ako sa dobrá káva naozaj pestuje, zbiera aj spracúva. Zlepšila sa infraštruktúra, spolupráca, zo zahraničia aj od vlády pritekali do biznisu peniaze a krajina tým pádom začala pestovať väčšinou výberovú, a nie komoditnú kávu. Čoskoro sa Rwanda stala výrazným hráčom v tomto biznise a jej kávu dnes kupujú aj reťazce ako Starbucks či obchody Sainsbury’s.

Veneranda Nyirasabimanová zo začiatku s pridaním sa k družstvu váhala. Dnes si to pochvaľuje. (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)

Ukážte nám, že to dokážete

Družstvo Nyampinga má dnes 120 členov, pričom len traja z nich sú muži. Rozbeh bol podľa Asterie ťažký – od vlády síce dostali pôdu, od rôznych organizácií sadenice kávovníkov aj počiatočný kapitál, museli však niekoho presvedčiť, že to s kávou naozaj vedia, aby získali potrebné technológie na jej spracúvanie.

„Aj keď nás viacerí odmietli a peniaze na stroje nám nedali, nevzdali sme sa. Vybudovali sme všetko, prvú úrodu sme oslavovali a skúšali ďalej,“ hovorí íderka ženskej skupiny.

Keď ich oslovili organizácie s medzinárodnou podporou, ženy z Nyampinga už boli pripravené. „Pýtali sa nás – ak vám dáme stroje, budete s nimi vedieť narábať? A tak sme sa učili, chodili sem odborníci a vysvetľovali, ako to robiť lepšie,“ tvrdí Asterie a ukazuje veľký stroj na lúpanie vonkajšej šupky kávových bobúľ, čisté nádrže na fermentačný proces aj plošiny, na ktorých kávu po mokrom procese následne sušia.

Dnes ich zastrešuje organizácia Sustainable Harvest (Udržateľná úroda), ktorá farmárom pomáha so školeniami aj predajom do pražiarní či kaviarní po celom svete, vrátane Slovenska.

Pôžičky aj priateľstvá

Skutočným úspechom družstva nie je ani to, že prispeli k zlepšeniu rwandskej ekonomiky (ktorá patrí k najrýchlejšie rastúcim na svete), ale osobné príbehy žien, ktoré sa k Nyampinge pridali.

Dominat Kandemerová žila predtým v biede v polorozpadávajúcom sa dome, ktorý zničili militanti počas genocídy. Za dedinou mala malú plantáž, pár kávovníkov, no to jej na život nestačilo. „Naša káva mi pomohla. Prišla som sem s otázkou, či aj ja môžem predávať svoju kávu a pracovať tu. Prijali ma a odvtedy som akoby členkou rodiny,“ hovorí 47-ročná Dominat.

Členovia družstva jej pomohli s pôžičkou aj s celkovou opravou domu, za ušetrené peniaze zase mohla poslať deti aspoň do dedinskej školy či občas odbehnúť dole do mesta, vzdialeného asi dvadsať kilometrov. Dnes sa hrdo predstavuje ako viceprezidentka komisie pre financie a vysvetľuje, prečo je v novembri potrebné plantáže chrániť pred silným dažďom.

Veneranda Nyirasabimanová sa zase spočiatku zdráhala, či sa má do družstva pridať. Aj ona bola príliš chudobná, no ženy z družstva ju prijali medzi seba. „Stala som sa viceprezidentkou družstva, ostatní mi začali pomáhať aj doma. Nemala som šaty, dali mi ich, pomohli aj peniazmi na školu pre deti,“ vysvetľuje a uväzuje si popri tom na hlave šatku.

Ideálne pre kvalitu

V Rwande je dnes od pestovania kávy závislých vyše 400-tisíc ľudí. Ročne podľa Národnej rady pre rozvoj poľnohospodárskeho vývozu vyprodukujú od 267-tisíc po 420-tisíc 60-kilových vriec kávy. Sadenie sa začína na jeseň pred obdobím dažďov, zber trvá od konca februára až do júla v závislosti od regiónu. Káva tvorí 8,2 percenta exportu krajiny, z poľnohospodárskych produktov sa viac vyváža už len čaj.

Pre Rwandu je pritom typická odroda Bourbon, ktorej kávové zrná sú známe pre „hlbokú, maslovo-čokoládovú chuť, ako aj pre ich sladkosť a veľmi jemný ovocný nádych“, píšu americkí exportéri. Vysoká nadmorská výška, veľa slnka a vulkanická pôda sú pre výberovú arabicu ideálne a jej popularite pomáhajú aj peniaze, ktoré sa snaží rwandská vláda do chudobnejšieho vidieku natlačiť.

Napriek úspechom samotných žien v družstvách majiteľ kaviarne v Butare, ktorý pochádza zo Švajčiarska a neželal si byť menovaný, tvrdí, že k samotným farmárom sa dostáva len malá časť sumy, ktorú za výberovú kávu platia korporácie. Projekty, ktoré tu mimovládky podporujú, sú podľa neho skôr na okrasu.

Súťaž o najlepšiu kávu

Marie Louise Mukamanová kráča po hlavnej ceste v blízkosti dedinky Maraba a na chrbte v šatke drieme jej maličký syn. Okolité banánovníky sa hojdajú v závanoch vetra, polia sú plné ľudí, ktorí v čase dažďov sadia bataty a iné plodiny.

Marie Louise chodieva do dediny vždy, keď potrebuje riešiť biznis - dnes tiež ide do centrály Huye Mountain Coffee, aby prediskutovala ďalšie plány so svojou časťou plantáže. “Môj otec pestoval kávu v malom. Keď zomrel, naučila som sa, ako dobrú kávu vypestovať a dnes v tom pokračujem, no vo väčšom,” hovorí 35-ročná žena.

Okolití farmári ju presvedčili, že pridať sa k družstvu sa jej oplatí. Dnes si rozhodnutie pochvaľuje: “Šéf nášho družstva je spravodlivý, ak potrebujete pomoc, dá vám pôžičku, podporuje, aby naše deti išli do škôl."

Často uvažuje aj budúcnosti, plánuje si kúpiť domáce zvieratá a verí, že aj jej syn raz bude na plantáži pracovať. Medzi farmármi je podľa nej len zdravá konkurencia: “Každý z nás chce mať najlepšiu kávu. A ak je dobrá, čím viac vypestujete, tým viac aj zarobíte,” dodáva.

Ženy z družstiev okolo Butare sa zhodujú v tom, že družstvá im nepomohli len finančne, ale aj sociálne. “Kedysi boli ženy podceňované. Nemohli sme hovoriť na verejnosti, boli sme zanedbané, ustráchané. Dnes je to inak,” hovorí hrdo Asterie z Nyampingy.

Podobné ženské spolky by podľa nej mala mať každá spoločnosť v Rwande. Silné postavenie žien tu podčiarkuje aj to, že v hornej komore rwandského parlamentu tvoria vyše 60 percent ženy.

Život bez kávy a Nyampingy si dnes nevie predstaviť ani Donata, ktorá čoskoro sľubuje svojmu synovi motorku. “Kedysi som bývala špinavá, nemala som pekné oblečenie, vlastne som nič nerobila,” spomína.

Vďaka družstvu si otvorila v dedine malý obchod, kde predáva základné potraviny, ak práve nie je na plantáži. “Ak mi dnes príde návšteva, už im mám čo ponúknuť. A hlavne - nie som sama, mám tu svoju novú rodinu,” dodáva.

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského. V denníku SME pracuje od roku 2013, aktuálne sa ako redaktor zahraničného oddelenia venuje najmä strednej a východnej Európe. Twitter, Instagram

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu