SME
Pondelok, 1. jún, 2020 | Meniny má ŽanetaKrížovkyKrížovky

Zmena klímy v praxi: Pingu zomrie a Eskimáci sa musia sťahovať

Eskimáci na Alijaške sú kvôli topeniu permafrostu nútení hľadať nový domov. Prežiť sa im darí vďaka sebestačnosti komunite.

Eskimácke oblasti sú v ohrození. (Zdroj: http://murthamertarvik.blogspot.sk/)
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

"Pingu zomrie,” znie jedna z detských odpovedí z výskumu, ktorý pred niekoľkými rokmi urobila Kayleigh McGrathová z britského think-tanku Green Alliance. So 70 britskými školákmi sa rozprávala na tému klimatická zmena.

Hoci sa bavíme o švajčiarskom večerníčku, deti neboli ďaleko od pravdy. Spolu s rozprávkovými aj skutočnými tučniakmi sú pritom aj ďalšie symboly polárnych oblastí - vrátane spôsobu života pôvodných obyvateľov u nás známych aj ako Eskimákov s ich jedinečnou kultúrou.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa mení život

Permafrost sa topí, infraštruktúra sa ničí, pobrežie rýchlo eroduje, ľudia sú nútení sťahovať sa. Tí istí ľudia, ktorých len pred niekoľkými desaťročiami vlády primäli vzdať sa kočovného spôsobu života a usadiť sa.

Deje sa to naprieč severom, naprieč Ruskom, Grónskom, Kanadou a americkou Aljaškou.

"Už nechcem žiť na permafroste," hovorí v článku New York Times z roku 2013 Frank Tommy z osady Newtok na západnej Aljaške. V osade stále žije približne 350 obyvateľov, všetko pôvodní obyvatelia - Jupikovia, jedna z etnických skupín, ktoré súhrnne nazývame Eskimákmi a ktorí obývajú Aljašku a časť severného Ruska.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Tommy vie, o čom hovorí. Jeho dedina sa obyvateľom doslova stráca pod nohami - pôda, ktorá bola po stáročia zamrznutá, sa rýchlo roztápa, zároveň morský ľad prichádza neskôr než v minulosti a nechráni tak pobrežie pred jesennými búrkami.

Nič tak nebráni rýchlemu postupu erózie, ktorej môžu padnúť za obeť celé obydlia. Dedinu Newtok pred časom more celkom odrezalo od pevniny a jej územie sa stalo ostrovom. Čoraz menším ostrovom.

Nejde o ojedinelý príbeh

Zďaleka pritom nejde o ojedinelý príbeh. Na území Aljašky sa nachádza vyše 200 eskimáckych spoločenstiev, z nich federálna vláda označila za ohrozené viac než 180. A mnohé z nich potrebujú urgentnú pomoc.

Pri presune, výstavbe novej infraštruktúry, nových obydlí, provizórneho letiska. Tá pomoc by napríklad v prípade Newtoku podľa údajov vládneho úradu United States Government Accountability Office vyšla amerických daňovníkov na 130 miliónov dolárov. A to je len jedna dedina.

O kus ďalej

Je tomu už dvadsať rokov, čo si obyvatelia Newtoku v roku 1996 odhlasovali odchod z osady. Vzdali to, pochopili, že proti prírode bojovať nedokážu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Mali len dve možnosti - presťahovať sa niekam blízko na vyššie položené miesto s lepšími vyhliadkami do budúcnosti, alebo rozpustiť svoje spoločenstvo a rozpŕchnuť sa do najbližších miest a dedín.

A stratiť tak vzájomný kontakt, kontakt s pôdou a tradičným spôsobom života, ktorý si pôvodné obyvateľstvá naprieč planétou tak cenia.

Newtočania si vybrali prvú možnosť - vyhliadli si vyvýšené miesto o nejakých desať kilometrov ďalej od ich terajšej osady. Napriek tomu sa však stále skoro nikam nepohli.

Analýza nákladov a ziskov nateraz dopadla v ich neprospech a ich presťahovanie so všetkým, čo k tomu treba, nemá kto zaplatiť. Tie isté úrady, ktorá ich k územiu dnešnej dediny v 50. rokoch priviazali, dnes nenachádzajú zdroje, aby ich zo šlamastiky, ku ktorej prispeli, aj vytiahli.

"Ich riešením je objaviť sa v prípade, že nás zatopí. A premiestniť nás ´dočasne´ do miest. Odtiaľ sa už však k pôvodnému životu vrátime len ťažko," vysvetľuje v dokumente Newtok Moves vtedajší vedúci spoločenstva Stanley Tom. Komunita tak podľa neho musí hľadať vlastné riešenia.

Najmä zostať spolu

"Je to každým rokom bližšie a bližšie," hovorí pre The Atlantic miestna obyvateľka Zenia Andy. Ukazuje pritom na pobrežie, z ktorého erózia pravidelne ukrajuje celé kusy zeme a je čoraz bližšie k ich domom.

Podľa Stanlyeho Toma ročne prichádzajú o 15 až 30 metrov. V minulosti sa vláda snažila spevniť brehy, no nebolo to účinné.

Nezostáva nič iné, než sa presťahovať. Federálny grant milión dolárov, ktorý dostala komunita v máji tohto roku, na to však stačiť nebude.

Jupikovia boli vždy odkázaní predovšetkým sami na seba. To je ich stratégia, ako sa vysporiadať s krízou, ktorá ich postihla. Sú schopní prežiť celý rok z toho, čo im dá príroda, zo sobov, rýb, divých plodov a ďalších miestnych rastlín.

"Zem je naša matka. Volám ju našou matkou, lebo mi dáva, čo potrebujem, pomáha mi, kŕmi ma, oblieka ma," vysvetľuje vzťah Jupikov k svojmu životnému prostrediu v dokumente Newtok Moves obyvateľ dediny Andy Patrick.

Zároveň sa obyvatelia v prípade potreby delia s tými, ktorým čosi chýba. Áno, zvykli si napríklad na elektrinu, poštu, pravidelne sa objavujúce lietadlo, ale to nebráni prvým pionierom, aby sa presťahovali a pripravovali pôdu pre ďalších. Nemajú inú možnosť.

Tri domy nestačia

"Tri domy sme postavili už dávnejšie, ale odvtedy sa tam nič nedeje," hovorí pre Guardian Lisa Charlesová, ktorá sa do nich s rodinou dočasne presťahovala. Nie sú napojené na elektrinu, sú izolované od zvyšku komunity, deťom chýba škola a kamaráti, vysvetľuje ďalej.

Do Mertarviku, novej lokality, sa vybrala spolu s manželom a deťmi medzi prvými. Zostali však len cez leto, na zimu sa vrátili do pôvodnej obce. Stanley Tom to prirovnáva k návratu k niekdajšej letnej rybárskej migrácii.

Šéf komunity si však uvedomuje, že tie tri domy nestačia, ani tých dvanásť, ktoré tam vybudujú vďaka poslednému grantu. Stále budú bez pripojenia k elektrine, bez letiska či obchodu. Postupne tam však budú musieť prejsť všteci.

"Bude to vyzerať inak, ale podstatné je, že tu budú tí istí ľudia," objasňuje svoj postoj Lisa Charlesová. "To je to najdôležitejšie,” dopĺňa.

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Svet Inak

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Antarktída
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Otestovali 274 ľudí, jeden bol pozitívny (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1522 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1368 ľudí.

Vyučovanie na ZŠ Tupolevova 20 v Bratislave.
Sídlo Karpatskej lesníckej spoločnosti v Tekovskej Breznici, ktorá spravuje sporné pozemky.
Komentár Bena Cunninghama

Čo hovorí Fico bez rúška

Nevypovedá to veľa o tom, kým vlastne bol po celý ten čas?

Ben Cunningham.

Neprehliadnite tiež

Na Novom Zélande protestovali proti zabitiu Georgea Floyda tisícky ľudí

Protesty boli na rozdiel od demonštrácií v USA pokojné.

Protest proti zabitiu Georgea Floyda v Aucklande na Novom Zélande.

Koronavírus vo svete: Brazília zaznamenala vyše 16-tisíc nových prípadov nákazy

Sledujeme dianie vo svete po vyhlásení pandémie koronavírusu. Ako sa vyvíja situácia v Brazílii, USA a ďalších krajinách?

Ilustračné foto.

Humanitárne organizácie v Jemene naliehavo žiadajú o financovanie

Občianska vojna v krajine prebieha už šiesty rok.

Muž s ochorením COVID-19 hospitalizovaný v jemenskom meste Aden.

Počas protestov v New Yorku zatkli aj starostovu dcéru

Kiare dali neskôr predvolanie na súd a prepustili ju.

Protesty v New Yorku.