SVET INAK

Zachraňuje indonézske mangrovy, ktoré vyrúbal biznis s krevetami

Vyrúbanie mangrovov viedlo v Indonézii k erózii pôdy, povodniam aj splynutiu rybníkov s oceánmi. Hidayat Palaloi presvedčil krajanov, že sa im oplatí dohodnúť a stromy znovu vysádzať.

Mangrovy chránia ľudské obydlia pred morskými vlnami (Zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)

Hidayat Palaloi vyrastal na južnom pobreží indonézskeho ostrova Sulawesi. Jeho rodina vlastnila rybníky, v ktorých chovali ryby. Keď však na pobreží vyrúbali mangrovy, rybníky čoskoro splynuli s oceánom a rodina prišla o živobytie.

“Na miestnu komunitu, živiacu sa rybolovom alebo turistickým priemyslom, má zničenie mangrovových lesov fatálny dopad. O útočisko príde 50 až 80 percent všetkých morských živočíchov, ktoré v oblastiach žijú,” vysvetľuje Lukáš Zorád, ktorý v rámci projektov mimovládnej organizácie Človek v ohrození pôsobil na pobreží Kene na projektoch ochrany mangrovových ekosystémov.

“Bez mangrovov dochádza k zásadnej zmene charakteru pobrežia, zvyšuje sa znečistenie miestnych vôd, nastáva erózia pôdy. A ak prídu živelné katastrofy, obyvatelia nemajú základnú ochranu pred ničivými morskými vlnami,” vraví Zorád.

Práve čosi podobné sa stalo aj na mnohých miestach v Indonézii. Napríklad v meste Tongke-Tongke, asi 200 kilometrov od Palaloiovej dediny, mnohé rodiny stratili nielen živobytie, ale v dôsledku erózie spôsobenej vyrúbaním mangrovov prišli aj o domy. „Museli sa presťahovať do vnútrozemia,“ povedal pre Public Radio International Palaloi, ktorý stojí za iniciatívou na záchranu mangrovov v jeho krajine.

Modrá revolúcia

Indonézia nastúpila v 70. rokoch na vlnu modrej revolúcie. Tá mala za cieľ zvýšiť produkciu morských plodov, a vďaka tomu vyriešiť globálny problém s hladom a zároveň znížiť v krajine chudobu.

Rastúci dobyt po morských plodoch viedol indonézske komunity či firmy k tomu, aby začali mangrovové lesy premieňať na farmy s krevetami. Bolo to jednoducho výhodné. Výsledkom bolo, že kvôli chovu morských plodov Indonézania zničili odhadom až 40 percent svojich mangrovových porastov.

To sa týkalo aj Tongke-Tongke. Čoskoro na to začalo mestečko čeliť veľkým povodniam, pri ktorých končila voda až v obývačkách tamojších obyvateľov. “Každý deň nám voda zaplavovala dom takmer do výšky pol metra. Bolo to veľmi nepríjemné,” povedal Saenuden, jeden z obyvateľov mesta Tongke-Tongke. Dôvod bol jednoduchý - na pobreží chýbali mangrovy.

Indonézan Palaloi sa už nechcel pozerať na ďalšie katastrofy a smutné osudy rodín podobných tej jeho. Rozhodol sa situáciu komunít vo svojom okolí riešiť. V samotnom Tongke-Tongke začali mnohí obyvatelia po povodniach vysádzať mangrovy aj sami. Keďže však medzi členmi komunity neexistovala vzájomná dohoda, niektorí sa vyhrážali, že stromy vyrúbu.

Do toho sa zapojil Palaloi, ktorý zvolil stratégiu dialógu a spolu s ďalšími spolupracovníkmi vytvorili medzi členmi komunity alianciu. Tá napokon sama prišla s plánom obnovy mangrovov. „Neviem, či by tu dnes tieto mangrovové lesy boli, keby nám Palaloi nepomohol vyriešiť konflikt,“ uviedol Saenuden pre Public Radio International.

Dôležité je dobre poznať jednotlivé zóny mangrovového lesa a špecifické druhy stromov, ktoré v nich rastú. Asi tak ako u nás nebudeme sadiť duby alebo topole vo vysokohorských oblastiach, tak sa niektorým druhom mangrovov darí na oceánskej strane, kde sú pravidelne zaplavované a iným zase na pevninskej strane

Lukáš Zorád, aktivista organizácie Človek v ohrození

Dobrý biznis

Palaloi “predal” nápad s výsadbou mangrovov aj do ďalších komunít na ostrove. Ľudia z Tongke-Tongke si dnes privyrábajú aj tým, že predávajú sadenice stromov do ďalších dedín.

Návrat mangrovov má pritom potenciál priniesť do dedín ekonomický profit. „Ľudia, čo žijú v pobrežných oblastiach, musia pochopiť, že nejde iba o ochranu životného prostredia, ale aj o zlepšenie ich ekonomickej situácie,“ vraví Indonézan. Poukazuje tým na to, že ak chcel spoločenstvá primäť k aktivite, musel ich nalákať predovšetkým na ekonomické benefity.

Palaloi a jeho organizácia Self Growth Foundation pracujú najmä na tom, aby komunity kombinovali ochranu mangrovových lesov a chov krabov. Napríklad pri hlavnom meste Sulawesi Makassar chovajú v mangrovových lesoch bahenné kraby. Prostredie stromov poskytuje pre tento účel skvelé podmienky. „Po tom, ako sme vysadili mangrovy, náš obchod začal rásť. Predtým dokázal jeden človek chytiť za deň tak jeden až dve kilá krabov. Teraz aj desať,“ pochvaľuje si rybár Bachtiar. Aktivita bola natoľko úspešná, že si Bachtiar založil aj malú fabriku na spracovanie týchto krabov. Všetko vďaka novým mangrovom.

Začiatky však ani v prípade motivovaného Palaloia neboli jednoduché. Mnohé mangrovy vysadil s kolegami na miestach, kde ich v priebehu dvoch rokov zničili vlny, naplavené drevo či dobytok.

“Dôležité je dobre poznať jednotlivé zóny mangrovového lesa a špecifické druhy stromov, ktoré v nich rastú. Asi tak ako u nás nebudeme sadiť duby alebo topole vo vysokohorských oblastiach, tak sa niektorým druhom mangrovov darí na oceánskej strane, kde sú pravidelne zaplavované a iným zase na pevninskej strane, kde sú morským prílivom zaplavené iba dvakrát mesačne pri najvyšších prílivoch,” vysvetľuje Lukáš Zorád.

Národné riešenie

Podľa Indonesia Investment až dve tretiny morských plodov, ktoré Indonézia vyviezla v roku 2015 do sveta, vychovali v umelých rybníkoch. Tamojšie ministerstvo pre námorné záležitosti a rybolov plánuje lov a chov morských plodov ešte zintenzívniť.

„Dopyt po krevetách stále rastie, do roku 2030 sa má zdvojnásobiť,“ tvrdí Muhammad Ilman z austrálskej University of Queensland. Pritom v Indonézii je fariem už dnes dosť, mnohé však kvôli nedostatku financií, know-how či nesprávnym technológiám, vôbec nefungujú. Produkcia sa tak nezvyšuje, ako by sa mohla aj v rámci už existujúcich fariem. Opäť tak hrozí, že okrem tých existujúcich fariem vzniknú aj nové na úkor ďalších mangrovov.

V Indonézii sa tak stretávajú ekonomické záujmy s ochranou životného prostredia. Vláda už vymenovala Národný koordinačný tím pre manažment mangrovov, ktorého úlohou je prísť s národnou stratégiou. Jej cieľom je zastaviť klčovanie týchto dôležitých stromov, čo nariaďuje dokonca nariadenie prezidenta.

„Bohužiaľ, stratégia zlyháva v porozumení toho, akú vážnu hrozbu predstavuje chov kreviet,“ napísal pre Jakarta Post výskumník Muhammad Ilman. V dokumente sa napríklad vôbec nespomína, že mangrovy sú kvôli farmám s krevetami v ohrození. Ale ani to, že podobnou hrozbou sú plantáže s palmou olejnou.

„Pre vyriešenie situácie je dôležité, aby sa indonézski ochranári mangrovov zmierili s protivníkmi – producentmi kreviet,“ píše ďalej Ilman. Mali by sa dohodnúť a spolupracovať, nie navzájom bojovať. Príkladom je práve Tongke-Tongke, kde sa to Hidayatovi Palaloiovi podarilo.

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

article_photo(zdroj: )

Téma: Svet Inak


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

Svet

Španielska vláda zhabala referendové hlasovacie lístky

Okrem nich polícia zhabala pri zásahu v sklade neďaleko Barcelony aj informačné cedule s nápismi.

Svet

Ukrajina žiada OSN o čo najskoršie vyslanie mierovej misie

Porošenko povedal, že Rusko a Ukrajina sa usilujú o úplne odlišné veci.

Svet

Trumpov návrh presídľovať utečencov bližšie k ich domovu rozhneval Libanon

Predseda libanonského parlamentu vyhlásil, že im nie je do smiechu.

Svet

Pri Varšave sa začalo medzinárodné vojenské cvičenie, nechýbajú ani Slováci

Podľa štátneho tajomníka netreba cvičenie vnímať ako reakciu na rusko-bieloruské manévre Zapad.