SME

Európska chuť na ryby ruinovala Senegal. Miestni rybári sa spojili

Pytliacke lode zo Severu takmer úplne vylovili ryby na pobreží západnej Afriky. Miestni sa spojili a podarilo sa im situáciu zvrátiť.

Senegalčania sú závislí od rybolovu. Ak sa nevedia uživiť, musia ujsť. (Zdroj: Christian Aslund)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pri návšteve Senegalu, pobrežnej krajiny v západnej Afrike, sa jednému jedlu určite nevyhnete. Tak, ako majú Briti fish'n'chips, majú Senegalčania ceebu jën - ryžu s rybou. Práve to jën, ryba, je pre nich zvlášť dôležité.

Rybami sa tam živia prakticky všetci. Pre ilustráciu - proteín z rybacieho mäsa tvorí podľa Svetovej banky viac než päťdesiat percent príjmu bielkovín Senegalčanov. A výrazne inak na tom nie sú ani v susedných krajinách, ako je Guinea-Bissau či Mauretánia.

Obyvatelia dlhého pobrežia Západnej Afriky skrátka závisia od úlovkov v obzvlášť bohatých vodách Atlantiku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ryby, ryby, samé ryby

V Senegale za stáročia vznikla okolo pokrývania obrovského dopytu po rybách celá mašinéria - rybolov dnes tvorí štyri percentá hrubého domáceho produktu krajiny a priamo či nepriamo zamestnáva až sedemnásť percent jej pracovnej sily.

Absolútnu väčšinu pritom tvoria malí rybári, v spracovateľskom sektore sa zas uplatňujú ženy. No ryby, ktorými sa priľahlý oceán bežne len tak hemží, im v posledných desaťročiach miznú pod loďkami, typickými farebne maľovanými špicatými pirogami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Do stáročia fungujúceho ekosystému zasiahlo v posledných desaťročiach viacero zmien. Ich spoločným menovateľom je bujnejúci globálny dopyt po rybách a medzinárodný obchod, ktorý zabezpečuje ponuku pre tých, ktorí na ňu majú peniaze.

Napríklad pre Európanov, ktorí sú najväčšími dovozcami plodov mora na svete, ale aj pre Rusov či Číňanov. Hoci aj na úkor životného prostredia či existencie miestnych spoločenstiev.

To sa týka komunít na celom svete - od západnej Afriky, cez Šalamúnove ostrovy či Kiribati, až po kanadský Newfoundland.

Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, odborník na udržateľný rozvoj a niekdajší poradca generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, vo svojej prednáške ilustruje situáciu nasledujúcimi číslami: “V roku 1950 sa vylovilo približne dvadsať miliónov ton rýb, v roku 1990, kedy sa výlov ustálil, to bolo 80 miliónov ton.”

Masový rybolov vo svete vtedy začal narážať na svoje limity.

To, že sa v jednom momente výlov globálne zastavil, teda nebolo prejavom dobrej vôle či účinného regulačného mechanizmu. Miestami už skrátka nebolo čo loviť. Napríklad tresku pri Newfoundlande. Masový rybolov sa však nezastavil všade.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Naopak, lokálne sa mohol dokonca zvýšiť, aby nahradil výpadky v iných častiach sveta. V západnej Afrike - oblasti s najväčšími zásobami rýb na svete, došlo ku kolapsu až v roku 2005. Na kolená vtedy padlo jedno celé odvetvie. A nielen v Senegale.

Úpadok

"Niekedy sa po celom dni vrátim s prázdnymi rukami, nedokážem ani len pokryť výdaje na naftu," hovorí rybár Ngalla Guèye v publikácii Voices from Africa. "A nie je to preto, lebo rybári lovia stále v tej istej oblasti - nie, ryby skrátka zmizli," dopĺňa.

Pritom ešte nedávno bolo v oceáne dostatok rýb pre všetkých, stačilo vyraziť päť až desať kilometrov od pobrežia a mohli ste počítať s tým, že za pár hodín nalovíte a nevyjdete naprázdno, tvrdia v článku na portáli BBC senegalskí rybári.

Začiatkom tisícročia však začali vnímať úpadok, až sa im to v roku 2005 celé rozsypalo.

Pirogy miestnych rybárov nedokázali konkurovať dotovaným lodiam-továrňam plaviacich sa z Európy a ďalších krajín sveta. "Má to vážne ekonomické, sociálne aj environmentálne dopady, mnohí ľudia prišli o prácu a museli hľadať alternatívy,” hovorí pre Svet inak Sidy Sissoko zo senegalského think-tanku Skupina pre výskum a aktivity v rozvoji.

Tí, ktorí zostali vo fachu, sa dnes podľa BBC musia vyberať až štyridsať kilometrov od pobrežia, míňajú viac na pohonné hmoty s neistým úlovkom.

Niekdajšia francúzska kolónia bola kedysi prvou krajinou subsaharskej Afriky, ktorá s Európou podpísala dohodu o rybolove. Ešte v roku 1979.

Neskôr, keď dohoda v roku 2006 vypršala, ju už vláda nepredĺžila. Trvalo osem rokov, kým senegalská vláda a EÚ dojednali novú dohodu. Podľa organizácie Greenpeace, ktorá sa postavila za miestnych rybárov, je však nová dohoda pre miestnych stále nevýhodná.

Právo využívať vody Senegalu získalo až 38 plavidiel z Európy. Podobné dohody pritom EÚ uzatvára jednotlivo aj s ďalšími krajinami regiónu.

Pytliakom sa konkuruje ťažko

Moderné rybárske lode sú vo výlove neporovnateľne efektívnejšie než miestne rybárske loďky. Jedna veľká loď dokáže podľa Africa Progress Panel, zoskupenia, ktorému predsedá niekdajší šéf OSN Kofi Annan, toho poňať toľko, koľko naloví 50 a viac tradičných lodiek za celý rok.

Zároveň sa v oblasti vo veľkom loví aj načierno. Podľa spomínaného zoskupenia sa predpokladá, že v pobrežných vodách západnej Afriky dosahuje miera ilegálneho rybolovu vyše jednej tretiny a môže sa blížiť až k jednej polovici celého výlovu.

Samozrejme, prispievajú k tomu aj miestni rybári, no ich zárobok aspoň zostáva na mieste a zároveň v aj pytliactve hrá priemyselný rybolov stále prím. Vláda sa nedokáže pytliakom účinne brániť - okrem iného jej chýba dostatok lodí pobrežnej stráže. A pytliakov neodradia ani pomerne vysoké pokuty.

Priemyselní rybári používajú aj obzvlášť invazívne postupy, ako je napríklad vlečenie, čím ničia celú biodiverzitu. A ich lov sa spája s nadmernými, až 75-percentnými vedľajšími stratami. To znamená, že až tri štvrtiny z toho, čo vytiahnu z mora, doň vrátia zmrzačené alebo mŕtve späť. Neraz napríklad aj delfíny.

Miestami je táto vrstva mŕtvol prikrývka taká súvislá, že sa musia pirogy miestnych rybárov vrátiť do prístavu, lebo cez ňu neprejdú. To všetko narúša udržateľnosť tamojšieho ekosystému - vrátane ľudí v ňom.

Napríklad dnes som zarobil len dva doláre, čo je pre rodinu málo. Ťažko môžem poslať deti do školy, či zaopatriť chorých rodičov.

El Hadji Diop, senegalský rybár

Barcelona alebo smrť

Miestnych do rokovaní o novej dohode s EÚ nezapojili. Pre vládu je jednoduchšie a istejšie vyberať poplatky od veľkých lodí, než od tisícok malých rybárskych lodí. No tie nedokážu priemyselným rybárskym lodiam konkurovať.

Paradoxným dôsledkom tejto politiky je, že dnes je západná Afrika jedinou oblasťou, kde podiel skonzumovaných rýb klesá, čo dáva otáznik aj nad potravinovú bezpečnosť regiónu.

Mnohé rodiny rybárov dnes narozdiel od minulosti veľmi často prežívajú len na jednom či dvoch jedlách denne. A ak more nevydá nič, tak musia prežiť na sladenej ryži.

“Napríklad dnes som zarobil len dva doláre, čo je pre rodinu málo. Ťažko môžem poslať deti do školy, či zaopatriť chorých rodičov,” hovorí pre portál Červeného kríža a polmesiaca senegalský rybár El Hadji Diop. A to platí pre mnohých jeho súputníkov. Rybárom sa čoraz menej darí zaistiť vzdelanie či zdravotnú starostlivosť ich rodinám. Kdesi tam sa začína rysovať začarovaný kruh chudoby.

“Chcel by som zostať v Senegale, ale je to ťažké. Od narodenia som bol rybárom a viem len to. No dnes nám už rybárčenie nič neprináša,” dopĺňa El Hadji Diop. Pochádza z predmestia Dakaru Thiaroye-sur-mer, ktorým sa v roku 2006 nieslo motto “Barcelona alebo smrť.”

Mnohých tá smrť naozaj postihla a do vysnívaného španielskeho mesta sa dostala len časť Senegalčanov.

Na vrchole krízy rybolovu v krajine - v roku 2006 - začali zo Senegalu masovo utekať ľudia smerujúc na najbližšiu európsku pôdu. Na Kanárske ostrovy, ktoré si v tom čase prežili svoju vlastnú migračnú krízu.

Riskantnú plavbu len v tom roku podstúpilo približne 30-tisíc ľudí - mnohí z nich boli práve bývalí rybári s rodinami. Až pätina z nich pri ceste zahynula.

Koordinované úsilie

Oceán pri pobreží mesta Ngaparou, približne 60 kilometrov od hlavného mesta. Dakarskí rybári ozbrojení mačetami, delobuchmi a kameňmi napadli v noci hliadku v miestnej chránenej rybárskej oblasti. Zničili techniku, ktorá slúži k monitorovaniu ilegálneho rybárčenia a zranili viacero mužov z hliadky.

Napadli ich, lebo im tamojšia komunita bránila loviť v ich vodách. Správa o incidente sa dostala do viacerých senegalských médií a vyvolala silnú odozvu. Ryby sú v Senegale stále témou dňa.

Ngaparou bolo pred desaťročím stratou rýb postihnuté v rovnakej miere, ako ktorákoľvek iná časť pobrežia. No po skúsenostiach z roku 2005 si tamojší rybári uvedomili, že musia k problému pristupovať koordinovane a systematicky.

Združili sa a začali viesť spoločne spravovanú zónu. Spoločenstvo rybárov samo určuje množstvo lodí, ktoré smú loviť v určitých oblastiach v určitom čase. Nastavili si striktnejšie pravidlá než platia na celoštátnej úrovni. Kolektívne sa registrujú a kontrolujú. A hliadkujú. Podarilo sa im zamedziť vstupu veľkých lodí a sčasti aj domácich rybárov z iných oblastí.

Opäť plné rýb

Vody okolo Ngaparou sú dnes opäť plné rýb a morských plodov. Podľa údajov združenia sa napríklad váha jednotlivých homárov zvýšila o v priemere 70 percent a uloviť sa ich darí ešte viac. Do oblasti sa tiež vracajú ryby, ktoré odtiaľ predtým úplne zmizli. To všetko vďaka autómnemu komunitnému prístupu.

S nárastom príjmov sa v meste zvýšila a diverzifikovala zamestnanosť. Ryby je opäť treba spracovávať a predávať. V rámci aktivít spoločenstva založili ženy malý obchod s rybárskymi potrebami.

V roku 2014 sa komunite podarilo spoločnými silami nazbierať peniaze na chladiaci voz a dnes tak môžu ryby rozvážať aj do miest ďalej od mora. A opäť si tak zvýšiť príjem.

“Ryby a kôrovce dnes môžeme prevážať na trhy v Mboure a nemusíme sa ich lacno zbavovať u priekupníkov,” vysvetľuje Waré Signaté, trhovníčka, ktorá je zároveň aj členkou združenia, pre blog Svetovej banky.

Spoločenstvo tak nachádza stratenú sebadôveru a jeho členovia nie sú nútení uvažovať nad inými stratégiami, ako riešiť vzniknutú krízovú situáciu. Napríklad nad migráciou do bohatšej časti planéty, ktorá má s ich osudom neraz viac, než si sama dokáže priznať.

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Český premiér Petr Fiala.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší

Toto je ten typ prezidenta, akého chcem, povedal o Bidenovi Obama.


TASR
Vlajka OSN.

Kráľovská rodina v Saudskej Arábii vládne v duchu ultrakonzervatívnej interpretácie islamu.


TASR
Ilustračné foto.

Príčina nehody je stále nejasná.


TASR

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


SkryťZatvoriť reklamu