Ukrajina Rusko Online: Hlavný ukrajinský vnútrozemský prístav prerušil po ruských útokoch prevádzku

Spoločnosti vyrábajúce zbrane v strednej Európe sa snažia nájsť nových zamestnancov a bývalých pracovníkov na dôchodku prilákať, aby sa vrátili. Vojna na Ukrajine si totiž vyžaduje nové zásielky zbraní. (TASR)

Podľa vedeckých modelov by vážna jadrová havária v záporožskej elektrárni pravdepodobne mala vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo v susedných krajinách. V štúdii o prípadnej jadrovej nehode na Ukrajine sa zmieňuje aj Slovensko. (TASR)

Krajiny NATO, ktoré sa nachádzajú na východnom krídle, čoraz viac znepokojuje prítomnosť žoldnierov Wagnerovej skupiny v Bielorusku. Poľsko, Litva a Lotyšsko informovali o tom, že vysielajú ďalších vojakov a techniku k hraniciam. (ČTK)

V auguste môžu prísť do Maďarska ďalší ukrajinskí vojnoví zajatci, napísal nemecký denník Der Tagesspiegel s odvolaním sa na ukrajinské spravodajské zdroje.

V júni sa prostredníctvom ruskej pravoslávnej cirkvi z Ruska do Maďarska dostalo 11 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých maďarská vláda označovala za "podkarpatských vojnových zajatcov".

Nemecký denník podľa servera hvg.hu v tejto súvislosti podotkol, že od vypuknutia vojny to bolo prvýkrát, čo sa ukrajinská strana nezúčastnila na výmene zajatcov.

Ukrajinský ombudsman Dmitro Lubinec uviedol, že mesiac po odovzdaní zajatcov Maďarsku, čo vyvolalo diplomatickú búrku, sa päť z 11 mužov vrátilo domov na Ukrajinu, traja sú stále v Maďarsku a traja odcestovali do iných krajín.

Ukrajina tvrdí, že odovzdaním vojnových zajatcov Maďarsku bol porušený Ženevský dohovor najmä v tom, že maďarská strana Ukrajinu o ničom neinformovala.

"Rusi majú na túto situáciu priamy vplyv. Títo vojaci boli zámerne odovzdaní maďarskej strane. Myslím, že okrem iného im išlo o destabilizáciu Zakarpatskej oblasti," povedal zástupca splnomocnenca ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Oleksandr Kononenko.

Podľa jeho slov sa vynára otázka, aký je ich terajší status: boli zajatí, sú hľadaní alebo opustili svoju jednotku bez povolenia? "Nemáme uspokojivé informácie, pretože náš konzul sa s nimi nemôže stretnúť," dodal Kononenko. (TASR)

Terčom podpaľačstva za posledných päť dní sa v Rusku a na okupovanom Kryme stalo najmenej 28 kancelárií slúžiacich na odvody do armády a budov ruského ministerstva obrany.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruské nezávislé médium Meduza.

Od 29. júla do 2. augusta takéto prípady podpaľačstva evidovali v mestách po celom Rusku od Petrohradu po Chabarovsk na ruskom Ďalekom východe. Najviac prípadov bolo v Moskve, Petrohrade a Kazani.

Ruská armáda od začiatku invázie na Ukrajine zabila 10 749 civilistov a ďalších 15 599 zranila, uviedol šéf oddelenia boja proti vojnovým zločinom na ukrajinskej generálnej prokuratúre Jurij Belousov.

„Máme potvrdených 10 749 zabitých a 15 599 zranených civilistov, vrátane 499 zabitých a 1 090 zranených detí," povedal.

Belousov dodal, že tieto údaje sú len vrcholom ľadovca. „Keď oslobodíme naše územia, tento počet sa výrazne zvýši, možno desaťnásobne," konštatoval.

Len v meste Mariupoľ podľa neho môžu byť desaťtisíce civilných obetí. (SITA)

Rusko zámerne ohrozuje svetovú potravinovú bezpečnosť. Útoky proti infraštruktúre v ukrajinskom prístave na Dunaji sú toho jednoznačným dôkazom, uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Zároveň obvinilo Moskvu, že "len presadzuje vlastné záujmy na úkor najzraniteľnejších obyvateľov" a vyháňa do výšky ceny poľnohospodárskych produktov. (TASR)

Ukrajinský prístav Izmajil na Dunaji po ruských vzdušných útokoch prerušil prevádzku, oznámili agentúre Reuters dva zdroje.

Pri prístave v ústí Dunaja čakajú desiatky zahraničných komerčných lodí. Mnohé z týchto lodí sa zaregistrovali na vplávanie do Izmajilu z Čierneho mora, kde sa podľa Reuters chystajú naložiť obilie. V prístave ale v noci podľa Kyjeva napáchali vážne škody ruské drony.

Podľa videa zverejneného ukrajinskou armádou hasiči v prístave bojovali s požiarom, ktorý zachvátil viaceré poschodia jednej z budov.

Izmajil je hlavným ukrajinským vnútrozemským prístavom. Leží na hranici s Rumunskom, od ktorého ho oddeľuje Dunaj.

Viaceré ruské rafinované ropné produkty sa obchodujú nad cenovým stropom, ktorý stanovila skupina G7. To je ďalším znakom toho, že hodnota ruskej ropy napriek sankciám rastie. (TASR)

Bezpečnostné riziká v Lotyšsku v blízkosti hraníc s Bieloruskom sa s príchodom Wagnerovej skupiny zvýšili, povedal šéf lotyšskej pohraničnej stráže Guntis Pujets s tým, že už pred jej príchodom boli riziká v pohraničí vysoké.

Minsk začal používať migrantov ako nástroj „hybridnej vojny“. Lotyšskí pohraničníci preto začali výcvik špeciálnej pracovnej skupiny. (SITA)

Bol som v šoku, triasli sa mi ruky - a nielen ruky. Chápem, že sa to môže zopakovať, zvažujem, že sa presťahujem, hovorí o dronových útokoch jeden z obyvateľov budovy v Moscow City. O odchode z budovy, z mesta alebo aj z Ruska uvažujú viacerí. (meduza)

Rusko zničilo takmer 40-tisíc ton obilia pri útoku na ukrajinské prístavy na Dunaji, oznámil minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. Minister dodal, že obilie bolo určené pre niektoré africké krajiny, Čínu a Izrael.

Kubrakov obvinil Rusko z využívania iránskych dronov na útoky.

Pri ruskom útoku na nemocnicu v juhoukrajinskom meste Cherson zahynul lekár. Ministerstvo obrany v stredu zverejnilo jeho meno a ďalšie podrobnosti.

Obeťou ruského útoku sa stal mladý otolaryngológ Dmytro Bilyj. "Zabili ho v utorok, v prvý deň v práci po dokončení odbornej stáže, keď ruskí teroristi ostreľovali mestskú nemocnicu v Chersone," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. "Od nášho oslobodenia Chersonu neprejde jediný deň bez (ruského) útoku na toto mesto," dodalo.

Doktor Bilyj utrpel pri útoku mnohopočetné smrteľné zranenia spôsobené črepinou munície, zranená bola aj zdravotná sestra. (TASR)

Úrady Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, začali distribuovať zbrane civilistom naverbovaným do takzvanej teritoriálnej obrany. V oblasti vytvorili osem práporov tejto územnej obrany.

Na cvičiskách im odovzdali ručné zbrane, rádiostanice, zbrane proti dronom a terénne vozidlá UAZ.

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v tejto súvislosti ubezpečil, že sa bude zachovávať dohľad nad distribúciou zbraní. 

Aj gubernátor ruskej Kurskej oblasti, ktorá tiež leží pri hraniciach s Ukrajinou, Roman Starovoj povedal, že miestne úrady začali distribuovať zbrane takzvaným dobrovoľným ľudovým oddielom vzhľadom na údajnú „hrozbu" zo strany Ukrajiny. Civilistov pritom ubezpečil, že sú vytvorené všetky podmienky na skladovanie zbraní. (SITA)

Moskva znovu obvinila Ukrajinu z útoku námorného dronu na ruskú vojnovú loď. Ruská loď podľa ministerstva dron zneškodnila. Žiadny iný zdroj informáciu Moskvy nepotvrdil, upozornila ruská BBC.

Dve iné lode ruského námorníctva v Čiernom mori už predchádzajúce noci podľa Moskvy odrazili útok troch ukrajinských plavidiel bez posádky. (ČTK)

NATO je v úzkom kontakte s poľskou vládou a urobí všetko potrebné pre zachovanie bezpečnosti územia svojich členov. Poľský vzdušný priestor v utorok narušili dva bieloruské vojenské vrtuľníky.

NATO preto pozorne sleduje situáciu na svojom východnom krídle, vrátane tohto incidentu, uviedol zdroj zo sídla NATO.

Poľský námestník ministra obrany v stredu ráno označil incident za "provokáciu" namierenú proti Poľsku a východnému krídlu NATO.

Cynická obluda: Nehrajme sa na zásadových. Keby sa Ukrajina tak urputne a úspešne nebránila, aj u nás by už Sulík zasa objavil výhody nákupu ruského plynu, Kollár s láskou spomínal na Alexandrovcov, alebo Matovič vozil vakcíny, presne tak ako to robili, kým bol okupovaný ešte "len" Krym.

(zdroj: Cynická obluda)

Poľsko-ukrajinské vzťahy momentálne nie sú najlepšie, povedal námestník poľského ministra zahraničia Pawel Jabloński po tom, čo si Kyjev predvolal na ministerstvo zahraničia poľského veľvyslanca.

Poľská diplomacia si na oplátku pozvala ukrajinského zástupcu vo Varšave. V pozadí je spor o vývoz ukrajinského obilia, ktorému sa Varšava bráni, pripomenul list Gazeta Wyborcza.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým apeloval na zachovanie jednoty medzi oboma spojencami v odpore proti ruskej agresii.

Za veľký problém Jabloński  považuje aj to, že doteraz nedošlo k zúčtovaniu s masakrami, ktorých sa počas druhej svetovej vojny dopustili ukrajinskí nacionalisti na Poliakoch na Volyni, ktorá pred vojnou patrila Poľsku a teraz je súčasťou západnej Ukrajiny.

Diplomat zopakoval vyjadrenia premiéra Mateusza Morawického, že nie je možné zmierenie bez vyriešenia tohto problému, čomu bráni aj ukrajinský nesúhlas s exhumáciou obetí masakrov. Tie Poľsko označuje za genocídu.

"Veľmi si vážime historickú podporu Poľska, ktoré sa spolu s nami stalo skutočným štítom Európy od mora k moru. A v tomto štíte nesmie byť jediná trhlina. Nedopustíme, aby nejaké politické momenty pokazili vzťahy medzi ukrajinským a poľským národom. Emócie by mali rozhodne ochladnúť. Sloboda a blaho našich národov, hodnoty našej Európy a víťazstvo nad spoločným ruským nepriateľom sú nadovšetko, "napísal Zelenskyj.

Turecko sa bude naďalej usilovať na diplomatickom poli o obnovenie čiernomorských dohôd o preprave obilia z ukrajinských prístavov. Vyhlásil to turecký prezident Erdogn v telefonáte s ruským prezidentom Putinom.

Podľa agentúry TASS šéf Kremľa povedal, že Rusko je ochotné vrátiť sa k dohodám v prípade, že Západ začne plniť svoje záväzky o uľahčení vývozu ruských komodít. Obaja politici hovorili aj o Putinovej návšteve Turecka.

Americké ministerstvo obrany pozoruje, že ukrajinská protiofenzíva bude náročný a dlhotrvajúci zápas. Povedal to tlačový tajomník Pentagonu brigádny generál Patrick Ryder.

„Je to a naďalej to bude ťažký boj" pre ukrajinské ozbrojené sily, konštatoval. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Tlačový tajomník Pentagonu zároveň poukázal na vyjadrenie amerického ministra obrany Lloyda Austina, že „to bude maratón a nie šprint". Washington však podľa ministra obrany „bude pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude nutné".

Podľa rezortu obrany Veľkej Británie ukrajinská protiofenzíva prebieha podľa plánu a Kyjev prejavuje náležitú starostlivosť tým, že neposiela veľké množstvo ľudí a západnej techniky cez husté ruské mínové polia. (SITA)

Viac ako polovica ľudí je za to, aby budúca vláda nepokračovala s pomocou Ukrajine. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra AKO pre TV JOJ. Za zastavenie pomoci sa vyslovilo 51,5 percenta opýtaných.

Ruské námorníctvo začalo cvičenie v Baltskom mori. Plánovaných manévrov pod názvom "Oceánsky štít 2023" sa zúčastňuje vyše 30 vojnových lodí a 20 sprievodných plavidiel, 30 lietadiel a zhruba šesťtisíc vojakov.

"Počas cvičenia máme v pláne overiť pripravenosť námorných síl chrániť národné záujmy Ruskej federácie v operatívne významnej oblasti a súhru velenia na rôznych úrovniach," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Pobrežie Baltského mora zdieľa rad štátov Severoatlantickej aliancie, ktorú Rusko označuje za svoju existenčnú hrozbu.

Rusko podľa vyjadrenia ministerstva plánuje počas manévrov tiež precvičiť ochranu námorných trás, prepravu vojenských jednotiek i nákladu a obranu pobrežia. (ČTK)

Neďaleko mesta Hvardijske na okupovanom Kryme, kde sa nachádza ruská letecká základňa, nastal výbuch. Na Telegrame o tom informuje Rádio Slobodná Európa s odvolaním sa na ďalšie anonymné kanály na tejto platforme.

Ruské úrady zatiaľ incident nekomentovali. Ráno však bola z nezverejnených dôvodov zastavená premávka na moste ponad Kerčský prieliv, ktorý spája Krym s pevninským Ruskom. Premávku medzičasom obnovili.

O ich existencii sa veľa nevie, ale je im pripisovaný napríklad útok na Kerčský most. Ukrajinci ukázali reportérom CNN svoju tajnú zbraň. "Žiadne plavidlo v Čiernom mori nie je rýchlejšie, sme sto rokov pred Rusmi," hovorí vývojár o námornom drone. (Aktuálně.cz)

Irán pokračuje vo výstavbe tovární na výrobu dronov v Bielorusku a Rusku. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammad Bagheri na utorkovom stretnutí v Teheráne s bieloruským ministrom obrany Viktorom Chreninom vyzval na väčšiu spoluprácu v obrannom priemysle medzi oboma krajinami.

Predstavitelia oboch krajín taktiež na stretnutí 31. júla pravdepodobne diskutovali o postavení tovární na výrobu kamikadze dronov Šáhid v Bielorusku v rámci podpory ruskej invázie na Ukrajinu.

Takéto továrne by Rusku umožnili ľahšie získavať iránske bezpilotné lietadlá bez toho, aby ich muselo prevážať z Blízkeho východu. Pomohlo by to aj iránskemu hospodárstvu, ktoré zažíva infláciu okolo 47 percent.

Ruský najvyšší súd ponechal v platnosti rozsudok, ktorým vlani v septembri prvostupňový súd odsúdil novinára Ivana Safronova na 22 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Prokuratúra ho obvinila zo spolupráce s českou rozviedkou.

Žurnalista, ktorý vinu popiera, si trest už začal odpykávať v trestaneckej kolónii na Sibíri. "Rozsudok súdu prvej inštancie zostáva bez zmeny, sťažnosti obhajoby sa nevyhovuje," ohlásil najvyšší súd podľa spravodajcu TASS.

Safronov od začiatku akúkoľvek vinu odmieta a nepristúpil ani na dohodu s vyšetrovateľmi, aby dosiahol miernejší trest. Zdôrazňuje, že sa venoval len žurnalistike a nemal prístup k štátnym tajomstvám.

Obvinenie pripisuje snahe ruskej tajnej služby vyrobiť špiónov, keď je tých skutočných ťažké chytiť.

Český minister zahraničia Jan Lipavský vlani v septembri povedal, že tvrdenie o Safronovovej spolupráci s českou rozviedkou je asi rovnako dôveryhodné ako tvrdenie, že Rusko oslobodzuje Ukrajinu.  (ČTK)

Mnoho väzňov vo väzniciach v okupovanej časti Ukrajiny bolo vystavených mučeniu a sexuálnemu násiliu. V zverejnenom zhrnutí doterajších poznatkov z vyšetrovania to uviedol medzinárodný tím odborníkov Mobile Justice Team.

Ten zriadila spoločnosť špecializujúca sa na humanitárne právo Global Rights Compliance.

Tím spolupracoval s ukrajinskými prokurátormi vyšetrujúcimi vojnové zločiny v Chersonskej oblasti od jej čiastočného oslobodenia v novembri minulého roka po viac ako osem mesiacov ruskej okupácie.

Najnovšia správa tímu Mobile Justice Team, financovaná Britániou, Európskou úniou a Spojenými štátmi, analyzovala 320 prípadov a svedeckých výpovedí na 35 miestach v Chersonskej oblasti. "Na 43 percent (obetí) výslovne spomenulo praktiky mučenia v zadržiavacích centrách a uviedlo sexuálne násilie ako bežný postup, ktorý používali ruskí dozorcovia," uvádza sa v správe.

"Skutočný rozsah ruských vojnových zločinov zostáva neznámy," uviedla k najnovším zisteniam o mučení Anna Mykytenková, hlavná právna poradkyňa organizácie Global Rights Compliance. "S určitosťou však môžeme povedať, že psychologické následky týchto krutých zločinov na ukrajinskom ľude zostanú v jeho mysli zakorenené po dlhé roky," dodala.

Najmenej 36 obetí, ktoré vypočula prokuratúra, spomínalo používanie elektrického prúdu pri výsluchoch, často aj elektrošokov na genitáliách, a tiež hrozby zmrzačenia genitálií. Jedna obeť bola nútená prihliadať na znásilnenie spoluväzňa, uvádza sa v správe.

Podľa nej boli zadržaní najčastejšie mučení vojakmi, ale tiež policajtmi, dobrovoľníkmi, aktivistami, predstaviteľmi samosprávy, zdravotníkmi i učiteľmi. Najčastejšie používanými technikami mučenia bolo dusenie, waterboarding, surové bitie či vyhrážky znásilnením, uvádza správa.

Celkovo dôkazy z oslobodených väzobných stredísk "naznačujú, že Putinov plán na vyhladenie ukrajinskej identity zahŕňa rad zločinov pripomínajúcich genocídu", uviedol britský advokát Wayne Jordash, ktorý tím viedol. (ČTK)

Ukrajinská armáda vytlačila ruské sily z pozícií južne od Andrijivky pri Bachmute, hlási ukrajinský generálny štáb. Rusi sa podľa neho neúspešne pokúsili získať stratené pozície pri Kliščijivke aj Kurdiumivke.

„Na bachmutskom fronte pokračujú naše jednotky v útočných akciách na juh od mesta Bachmut. Počas útočných akcií obranných síl bol nepriateľ nútený stiahnuť sa z pozícií smerom na juh od Andrijivky. Rusi sa tiež neúspešne pokúsili získať stratené pozície severne a západne od Kliščijivky, ako aj severozápadne od Kurdiumivky. Ťažké boje pokračujú,“ uviedol generálny štáb.

Ukrajinské obranné sily medzitým pokračujú v ofenzívnej operácii na frontoch smerom na Melitopoľ a Berďansk, čím upevňujú svoje pozície. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že ruské sily utrpeli značné straty na personáli, výzbroji a výstroji. Medzitým ruskí okupanti pokračujú v silnom odpore, presúvajú jednotky a rozmiestňujú zálohy.

Prípadné oslobodenie Andrijivky by opäť zlepšilo taktické postavenie ukrajinských síl a umožnilo by ďalší postup s cieľom obkľúčiť alebo vyhnať ruské sily z mesta Bachmut.

Český prezident povolil doteraz 14 Čechom, aby sa zapojili do bojov na Ukrajine. Celkovo tak má súhlas hlavy štátu už 146 českých občanov, predchádzajúce žiadosti schválil ešte bývalý prezident Miloš Zeman.

Na základe správy servera iRozhlas o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pavlova hovorkyňa Markéta Řeháková doplnila, že ôsmim žiadateľom súčasný prezident nevyhovel. Dôvody nechcela komentovať.

Česi, ktorí chcú ísť legálne bojovať po boku Ukrajincov, musia vopred požiadať prezidenta o povolenie služby v cudzích ozbrojených silách. Ak by odišli bez udelenej výnimky, hrozí im trestné stíhanie.

Počas 17 mesiacov vojny na Ukrajine sa invalidmi stalo od 20-tisíc do 50-tisíc Ukrajincov, ktorí v dôsledku zranenia zostali bez jednej alebo viacerých končatín. Ide o údaj porovnateľný s počtom amputácií vykonaných počas prvej svetovej vojny.

S odvolaním sa na odhad najväčšieho svetového výrobcu protéz končatín - nemeckej spoločnosti Ottobock - a jej partnerov v sektore zdravotníctva o tom napísal denník The Wall Street Journal citovaný stanicou Rádio Sloboda (RFE/RL).

WSJ pritom uviedol, že skutočný počet invalidov s amputovanými končatinami môže byť vyšší, pretože výroba protéz si vyžaduje čas a okrem toho niektorí ranení čakajú na amputáciu aj niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov po úraze.

Náklady na jednotlivé protézy môžu dosiahnuť až 50-tisíc eur. Ukrajinské úrady platia za každého zraneného príslušníka ozbrojených formácii zhruba 20-tisíc eur. Civilisti si často nemôžu liečbu dovoliť vôbec a musia sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na charitatívne organizácie.

WSJ pripomenul, že počas prvej svetovej vojny bolo nutné amputáciu vykonať 41-tisíc Britom a 67-tisíc Nemcom. (TASR)

Ruské drony opäť napadli a poškodili prístav a sklady obilia v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, informovali úrady. Doteraz neboli hlásené žiadne obete, v dôsledku náletu však vypukli požiare v prístavných zariadeniach.

Vážne škody drony podľa zdroja agentúry Reuters napáchali aj v ukrajinskom prístave Izmajil na Dunaji pri hraniciach s Rumunskom.

"Ruskí teroristi znovu zaútočili na prístavy, obilie a globálnu potravinovú bezpečnosť," napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Svet musí reagovať" na ničenie prístavov, apeloval.

Slováci, ktorí požiadali o odopretie mimoriadnej služby, v týchto dňoch dostávajú rozhodnutia príslušných úradov. Vo väčšine prípadov úrad žiadosti vyhovie. Ministerstvo však upozorňuje, že podaním vyhlásenia branná povinnosť nezaniká. (TASR)

Tvrdil, že žoldnieri Wagnerovej skupiny, ktorí sa nachádzajú v Bielorusku, majú v pláne vyraziť na exkurziu do Poľska. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko teraz označil tieto svoje slová za žart. (TASR)

Rusko pravdepodobne začalo vytvárať nové formácie. Medzi ne patrí aj 25. kombinovaná armáda. Konštatuje to ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva. Rusko pravdepodobne rozmiestni akúkoľvek novú formáciu ako záložné sily na Ukrajine.

Rezort pokračoval, že od invázie na Ukrajinu Rusko nasadilo hlavne zmobilizovaných záložníkov, aby doplnili zavedené formácie. Bez veľkej, novej vlny povinnej mobilizácie je nepravdepodobné, že Rusko nájde dostatok nových vojakov na zabezpečenie čo i len jednej novej armády. 

"Málokedy zakladá nové celozbrojné organizácie, ako sú armády s kombinovanými zbraňami, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli sebestačné. Výnimkou bol 3. armádny zbor vytvorený v lete 2022, ktorý si vo všeobecnosti viedol zle," konštatovalo ministerstvo.

Rusko nedávno zvýšilo vekové rozpätie tých, ktorí majú nárok na odvod, hoci doteraz len zriedka posielalo brancov do boja na Ukrajine.

Deportácie ukrajinských detí do Ruska možno považovať za únosy, ktorých cieľom bolo pretrhnúť ich väzby na Ukrajinu. Pre ukrajinský portál ArmyInform to povedala britská veľvyslankyňa na Ukrajine Simmonsová.

„Je to hrozné zakaždým, keď si to akokoľvek predstavíte. Je celkom jasné, že ak kradnete deti z krajiny, robíte to preto, aby ste zabránili tomu, že bude existovať ďalšia životaschopná generácia schopná brániť krajinu,“ vyhlásila.

Komisárka pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Maria Ľvová-Belová oznámila, že od začiatku invázie na Ukrajinu deportovali do Ruska viac ako 700-tisíc ukrajinských detí, z ktorých väčšina nemala rodičovský dohľad a previezli ich v rámci gesta „dobrej vôle“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Utiekli pred Putinovou vojnou a žijú na Slovensku. Deti nakreslili, čo chcú ukázať svetu (archívny text) Čítajte 

Nezákonná deportácia detí sa považuje za vojnový zločin. To je dôvod, prečo Medzinárodný trestný súd v marci vydal zatykať na ruského prezidenta Putina a spomenutú ombudsmanku Ľvovú-Belovú.

Podľa Simmonsovej deti, ktoré Rusko odoberie alebo si ich ponechá, sú „vystavované mimoriadnemu, neúnavnému vymývaniu mozgov“, čo zase „vytvára psychologickú bariéru medzi deťmi a ich rodičmi“.

„Vieme, že existujú prípady, keď si deti vracajúce sa z Ruska myslia, že bojovať proti Ukrajine je správna vec,“ dodala a podotkla, že Ukrajina sa bude musieť vysporiadať aj s tým, ako napraviť škody spôsobené týmto „vymývaním mozgov“. (SITA)

Podľa nových údajov klesla pôrodnosť na Ukrajine od začiatku vojny o 28 percent. Za prvých šesť mesiacov tohto roka sa v krajine narodilo o 38 324 detí menej v porovnaní s rokom 2021, pred ruskou inváziou.

Zatiaľ čo pôrodnosť od roku 2015 klesá o sedem percent ročne, podľa ukrajinskej spoločnosti na analýzu dát OpenDataBot je pokles od roku 2021 do roku 2023 najväčší od roku 1991, keď Ukrajina získala nezávislosť.

Ďalší najprudší pokles bol v roku 2015, po ruskej anexii Krymu. (The Guardian)

Už aj ruskí propagandisti pochopili, že výraz „špeciálna operácia“ už nestačí. Hovoria o hrôzostrašnej vojne, ktorú živia Američania, lebo potrebujú mŕtvych na transplantácie orgánov, komentuje šéfredaktorka SME Beata Balogová. (SME)

Obrana ruskojazyčného obyvateľstva bola jedným z hlavných – a nepravdivých – dôvodov ruského prezidenta Vladimira Putina na spustenie invázie. Jeho konanie sa však obrátilo proti nemu. Ukrajinci sa od ruštiny odvracajú. (Washington Post)

Dronový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev spôsobil škody vo viacerých mestských častiach. Drony pritom útočili i na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny.

Na Kyjev zaútočila v noci skupina najmenej desiatich dronov, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Popko. "Všetky vzdušné ciele... boli zachytené a zničené včas," dodal.

"V dôsledku útoku nepriateľa na hlavné mesto a pádu trosiek (drona) bola poškodená nerezidenčná budova v mestskej časti Solomianka," konštatoval starosta Kyjeva Kličko.

V tejto mestskej časti sa pritom nachádza medzinárodne letisko. Starosta Kyjeva okrem toho informoval o požiari stromu v štvrti Sviatošinskyj. Poznamenal, že pri útoku nikto nezomrel ani neutrpel zranenia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Vojna sa vracia, odkiaľ prišla, Poľsko sa bojí wagnerovcov Čítajte 

V mestskej časti Holosijivkyj spadli časti dronu na ihrisko a vypukol požiar v nerezidenčnej budove, uviedla kyjevská vojenská administratíva. Dodala, že na mieste sú záchranné zložky.

Vojenská administratíva mesta už skôr počas noci vydala varovanie pred útokom dronov a vyzvala obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Spravodajca agentúry AFP v Kyjeve počul okolo 3.00 hodiny miestneho času v meste najmenej tri výbuchy.

Dronovému útoku čelila v noci i Odeská oblasť. Ako oznámil tamojší gubernátor Kiper, pri útoku bola poškodená infraštruktúra prístavu. (TASR)

Dva bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor, tvrdí poľská diplomacia. Minsk obvinenia poprel. Poľsko si predvolalo bieloruského chargé d'affaires a chystá sa posilniť počty vojakov na poľsko-bieloruskej hranici. (ČTK)