KYJEV, BRATISLAVA. Deň pred tretím výročím ruskej invázie na Ukrajinu, v čase, keď Kyjev rieši aj to, či vôbec bude pri vyjednávaní o mierovej dohode pri rokovacom stole, podniklo Rusko doposiaľ najväčší útok dronmi. Na ukrajinské územie vyslalo 267 dronov, protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť polovicu z nich.
V uplynulom roku sa vojna na Ukrajine zmenila najmä na opotrebovávací boj s veľkým počtom vojenských obetí, neustálymi náletmi na ukrajinské mestá a len miernym pohybom frontovej línie. Do konfliktu naplno vstúpili technológie a personálne vyčerpanie sa snažia vykompenzovať drony.
Do ďalšieho roku navyše vstupuje v komplikovanej geopolitickej situácii – nový americký prezident Donald Trump odsúva Kyjev od mierových rokovaní a dokonca z vojny viní samotnú Ukrajinu, čo môže viesť aj k ústupkom Kremľu.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v nedeľu aj v reakcii na Trumpove útoky povedal, že je ochotný odísť z postu prezidenta výmenou za mier a členstvo Ukrajiny v NATO.
Aká je situácia na fronte, prečo Ukrajincom operácia v Kurskej oblasti nevyšla podľa predstáv a koľko Rusov stále podporuje vojnu a verí vo víťazstvo?
V článku sa dočítate:
- ktoré oblasti Rusko získalo v uplynulom roku,
- aké sú najväčšie problémy ukrajinskej armády,
- prečo nemala operácia v Kursku želaný efekt,
- aký vplyv na Ukrajinu majú slová Donalda Trumpa,
- či je Zelenskyj populárny a prečo Rusi veria vo svoje víťazstvo.
Front: strata kontroly
Rusko aktuálne kontroluje asi devätnásť percent ukrajinského územia. Aj keď uplynulý rok vojny bol pre Rusko relatívne úspešný a ruská armáda získala kontrolu nad územím s veľkosťou takmer 4200 štvorcových kilometrov, v celkovom pomere nejde o zisk ani jedného percenta ďalšieho ukrajinského územia.
Pod kontrolu Ruska sa dostali menšie mestá ako Avdijivka, Vuhledar či Kurachove. Ukrajine sa však – s výnimkou operácie v ruskej Kurskej oblasti, nepodarilo oslobodiť väčšie časti územia.
„Tretí rok bol rokom premárnených príležitostí pre Ukrajinu, pretože v poslednom roku bojovali v strategickej obrannej pozícii,“ vraví pre SME Francis Farrell, vojnový reportér spravodajského webu Kyiv Independent. Ukrajinská armáda „uplynulý rok nečelila takému tlaku z celej krajiny a západných partnerov, aby uskutočnili veľkú protiofenzívu, pretože tá už prebehla v roku 2023 a nedopadla veľmi dobre. Takže vedeli, že sa v podstate celý rok budú brániť,“ vraví.
Aj preto mohla ukrajinská armáda efektívnejšie budovať obranu či si zabezpečiť kľúčové pozície. „Hoci nevidíme žiadne zrútenie frontovej línie, najmä od pádu Avdijivky vidíme, že oblasť na juhu Doneckej oblasti sa naozaj vymkla spod kontroly. Rusi na jar prerazili ukrajinskú obranu a kým prišlo leto, postupovali najväčšou rýchlosťou, akú sme od roku 2022 videli,“ vraví Farrell.
Práve stabilizácia frontu v tejto oblasti je podľa neho kľúčová – ruské zisky sa síce počas zimy spomalili, no dá sa očakávať, že s príchodom jari začnú Rusi opäť postupovať. „Ide o opotrebovávaciu vojnu. Ukrajina musí reorganizovať svoju obranu, nájsť spôsob, ako stabilizovať frontovú líniu, a zabezpečiť, aby všetky boje, ktoré podstupuje, boli pre Ukrajinu skutočne priaznivé, a nie ako to často vidíme, keď bráni mesto, kým v podstate nie je obkľúčené,“ opisuje vojnový reportér.
Kľúčovým nástrojom vojny sa podľa neho stali jednoduché drony, ktoré stále dokážu účinne zastavovať ruské útoky. Ak by Ukrajina prišla o vojenskú pomoc, najmä zo Spojených štátov, práve domáca výroba dronov by mohla frontovú líniu udržať. „Strata vojenskej pomoci by bezpodmienečne neznamenala rýchly kolaps frontu. Veľkým problémom by však bol nedostatok vzdušnej obrany,“ dodáva.
Loading
...Ukrajinci v Rusku: riskantná operácia
Najvýraznejšou bojovou operáciou Ukrajiny v uplynulom roku bol augustový vpád do Kurskej oblasti. Išlo o prvú operáciu, v ktorej ukrajinská armáda vstúpila priamo na ruské územie s cieľom odpútať pozornosť a ruské vojenské kapacity z východu Ukrajiny a vylepšiť si aj vyjednávaciu pozíciu v prípade mierových rokovaní.
