Reakcia Izraela na útok Iránu bude rázna, rozhodol bezpečnostný kabinet (SME Minúta)

Utorkový teroristický útok v Tel Avive má nečakaného hrdinu. Je ním 35-ročný Lev Kreitman, ktorý zastrelil jedného z teroristov. (ČTK)

Na sever Izraela v stredu z Libanonu vystrelili viac ako 240 rakiet, asi sto v priebehu večera, tvrdí izraelská armáda.

Systém izraelskej protiraketovej obrany niektoré z týchto rakiet zachytil, iné dopadli na otvorené priestranstvo, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Informácie o obetiach alebo materiálnych škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Ľahké zranenia od sklenených črepov utrpela jedna osoba v Západnej Galilei, ktorá bola spolu s okolím mesta Safed a Hornou Galileou terčom raketových útokov z územia Libanonu.

Bezpečnostný kabinet rozhodol, že Izrael bude na útok Iránu reagovať rázne, píšu izraelské médiá.

Izrael však bude útok koordinovať najskôr s USA. Na zasadnutí kabinetu sa okrem premiéra Benjamina Netanjahua zúčastnili aj šéfovia tajných služieb Šin bet a Mosad, Ronen Bar a David Barnea, náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi a minister obrany Joav Galant.

Odveta Izraela za iránsky útok bude mať za cieľ spôsobiť "značné finančné škody", uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ, ktorého citoval denník The Times of Israel. Domnievame sa, že odpoveď "musí byť významná a musí prísť čoskoro", zdôraznil zdroj. (TASR)

Libanon potrebuje prímerie v bojoch medzi Izraelom a Hizballáhom, povedal premiér Nadžíb Míkátí.

Libanonský premiér Míkátí zastáva názor, že diplomatické ukončenie eskalujúcej vojny by bolo "výhrou pre obe strany" – Izrael i Libanon. Domnieva sa, že takúto dohodu by rešpektovali "všetky strany".

Na online brífingu zorganizovanom neziskovou organizáciou na pomoc Libanonu Míkátí vyjadril presvedčenie, že ak by bolo dohodnuté prímerie, libanonská vláda by mohla na juh krajiny vyslať 10-tisíc príslušníkov svojej armády.

O nutnosti zastavenia bojov a dosiahnutia prímeria hovoril Míkátí v uplynulých dňoch na verejnosti mnohokrát. V pondelok na rokovaní s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Noelom Barrotom v Bejrúte uviedol, že prioritou by malo byť uplatňovanie rezolúcie č. 1701 Bezpečnostnej rady OSN, ktorá v roku 2006 ukončila vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.

O vývoji v Libanone a regióne vo svetle pokračujúcej izraelskej ofenzívy voči Libanonu a v palestínskom Pásme Gazy v stredu rokoval predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí s Mohsenom Komim, vedúcim kancelárie medzinárodných vzťahov najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. (TASR)

Rastúce napätie na Blízkom východe ďalej dopadá na leteckú dopravu. Aerolinky odkláňajú a rušia mnohé lety.

Letiská v Izraeli, v Spojených arabských emirátoch alebo v Kuvajte zaznamenali významné meškania mnohých spojov, uviedla agentúra Reuters.

Už v utorok niektoré aerolinky v reakcii na izraelskú pozemnú operáciu v Libanone zrušili lety do Tel Avivu a do Bejrútu kvôli zhoršeniu bezpečnostnej situácie v regióne. K ďalšiemu chaosu prispel utorkový raketový útok Iránu na Izrael a očakávania odvety. Akcie leteckých spoločností v reakcii klesajú, cenné papiere nemeckej skupiny Lufthansa v stredu odpísali takmer 4,5 percenta.

Prevádzka nad letiskom v Istanbule, Káhire a Antalyi podľa Reuters zostala hustá, pretože lety sa naďalej vyhýbali niektorým častiam vzdušného priestoru Blízkeho východu.

Všetky lety z medzinárodného letiska v Abú Zabí boli oneskorené, zatiaľ čo 56 percent letov z letiska Ben Gurion v Tel Avive bolo zrušených. Na letisku v jordánskom Ammáne bolo zrušených približne 38 percent príletov.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) v stredu vydala odporúčanie vyhýbať sa iránskemu vzdušnému priestoru "na všetkých letových úrovniach". Napriek tomu bola popoludní podľa serveru FlightRadar24 nad iránskym vzdušným priestorom zaznamenaná prevádzka. Išlo napríklad o spoje dopravcov flydubai alebo Wizz Air, a to po tom, ako Irán oznámil, že jeho útok balistickými raketami na Izrael sa skončil.

"Všetky lietadlá - predovšetkým lety do Indie - sa až do odvolania vyhýbajú iránskemu vzdušnému priestoru," uviedol hovorca poľskej spoločnosti LOT.

Spojenie s Tel Avivom do 26. októbra už v utorok zrušili holandské aerolinky KLM a tiež írsky nízkonákladový dopravca Ryanair. Nemecká skupina Lufthansa predĺžila prerušenie letov do Tel Avivu a späť do konca októbra, do Bejrútu a späť až do konca novembra.

Do skupiny Lufthansa patria okrem hlavných aerolínií rovnakého názvu aj spoločnosti Eurowings, SWISS, Austrian Airlines a Brussels Airlines a viaceré regionálne spoločnosti, ako je Air Dolomiti, Edelweiss Air či Discover Airlines.

Do 8. októbra sa zrušia tiež všetky lety spoločnosti Air France medzi Parížom a Tel Avivom aj medzi Parížom a Bejrútom. Spojenie podľa agentúry Reuters ruší aj lotyšská letecká spoločnosť Air Baltic, ďalej poľská LOT, talianska ITA Airways alebo katarská Qatar Airways.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) 28. septembra odporučila aerolíniám, aby nelietali do Libanonu a do Izraela. Ako dôvod uviedla zintenzívnenie vzdušných útokov a zhoršenie bezpečnostnej situácie po ďalšom vyostrení konfliktu medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. (ČTK)

Pre izraelské útoky opustilo svoje domovy v Libanone asi 1,2 milióna ľudí, informoval premiér Míkátí.

Koordinátor vládneho výboru pre mimoriadne situácie, odchádzajúci minister životného prostredia Násir Jásin spresnil, že väčšina vysídlených osôb sa presídlila do domov, ktoré vlastnili v iných oblastiach Libanonu, zostala u príbuzných alebo sa ubytovala v hoteloch či prenajatých domoch. Iní odcestovali do susednej Sýrie.

V čase od 23. do 30. septembra libanonské úrady na hraniciach zaznamenali prechod 234 023 Sýrčanov a 76 269 Libanončanov na sýrske územie.

V súvislosti s najnovším vývojom na Blízkom východe generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene podporilo darcovskú výzvu v objeme 426 miliónov dolárov na pomoc ľuďom vysídleným v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v Libanone.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) Jens Laerke objasnil, že úrady OSN v Libanone a regióne nemajú dostatok zásob a kapacít, aby mohli v náležitom objeme reagovať na potreby vysídlených osôb.

"Je ľahké niečo zničiť a ublížiť ľuďom, ale dostať ich späť do akejsi normálnosti si vyžaduje veľa času a stojí to veľa peňazí. Preto to musíme zastaviť a vyriešiť tento konflikt čo najskôr," apeloval Laerke. (TASR)

Skupina G7 odsúdila útok Iránu, Izrael má podľa nej právo na primeranú reakciu.

Podľa G7 je stále možné dosiahnuť diplomatické riešenie konfliktov na Blízkom východe.

Vyhlásenie G7 zverejnila vláda Talianska, ktoré skupine zloženej ešte z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka a Japonska momentálne predsedá. Lídri v ňom vyjadrili vážne znepokojenie z eskalácie na Blízkom východe a zopakovali, že širší regionálny konflikt nie je v nikoho záujme.

Na zasadnutie sa cez telemost pripojil aj americký prezident Joe Biden. Krajiny G7 podľa Bieleho domu označili útok Iránu za "neprijateľný", diskutovali aj o reakcii naň vrátane možnosti uvalenia nových sankcií.

Spoločné vyhlásenie G7 tiež odkazovalo na plnenie rezolúcií OSN č. 2735 a 1701. Prvá z menovaných podporuje trojfázový plán prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas.

Druhá rezolúcia ukončila mesiac trvajúcu vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006. Vyzvala tiež na úplné stiahnutie Izraela z južného Libanonu a na to, aby libanonská armáda a mierové jednotky OSN boli jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání. (TASR)

Americký prezident Biden nepodporuje útok na iránske jadrové zariadenia ako odvetu za raketový útok na Izrael.

Počíta však s ďalšími protiiránskymi sankciami. Podľa agentúry Reuters to americký prezident v stredu povedal novinárom. S izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom ešte od útoku nehovoril, ale čoskoro sa chystá.

Biden o ďalšom postupe rokoval aj v rámci skupiny krajín G7. "Biden a skupina G7 jednoznačne odsúdili útok Iránu na Izrael. Prezident Biden vyjadril plnú solidaritu a podporu Spojených štátov Izraelu a jeho ľudu a potvrdil neochvejný záväzok Spojených štátov voči bezpečnosti Izraela," uviedol Biely dom.

Námestník amerického ministra zahraničia Kurt Campbell uviedol, že USA s Izraelom koordinujú svoj ďalší postup. (ČTK)

V septembri voči Netanjahuovi protestovalo 100-tisíc ľudí. Teraz však jeho popularita opäť rastie. (SME)

Izrael má schopnosť zasiahnuť akýkoľvek bod na Blízkom východe, oznámil generál izraelskej armády Halevi.

"Budeme reagovať. Vieme nájsť dôležité ciele a môžeme ich trafiť presne a silno," uviedol Halevi.

Varoval, že Izrael má schopnosť dosiahnuť a zasiahnuť každé miesto na Blízkom východe. Dodal, že "tí naši nepriatelia, ktorí to ešte nepochopili, to čoskoro pochopia".

Sumarizoval, že Irán v utorok večer odpálil na Izrael okolo 200 rakiet, pričom "útočil na civilné oblasti a ohrozil životy mnohých občanov". Halevi dodal, že škody sú pomerne malé, a informoval, že väčšinu projektilov zachytil systém protiraketovej obrany.

Osud izraelských rukojemníkov pripomenuli Netanjahuovi prestretými stolmi. Akciu organizovali ich blízki.

V blízkosti súkromnej rezidencie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v prímorskom mestečku Cézarea v stredu večer nainštalovali stoly prestreté na večeru pri príležitosti sviatku Roš ha-šana.

Na obruse, ktorým je ústredný stôl prikrytý, je nápis: "Nech sa starý rok skončí a odíde do zabudnutia."

V palestínskom zajatí zostáva 101 rukojemníkov, ktorých 7. októbra 2023 do Pásma Gazy zavliekli palestínske komandá po svojom vpáde na juh Izraela, kde vraždili a terorizovali miestne obyvateľstvo i príslušníkov izraelských bezpečnostných zložiek.

Premiér Netanjahu v príhovore, v ktorom oznamoval smrť izraelských vojakov padlých počas prebiehajúcej pozemnej operácie na juhu Libanonu, prisľúbil záchranu rukojemníkov pochádzajúcich z kibucov a mošavov na juhu Izraela.

Dodal, že aj obyvatelia zo severu sa budú môcť vrátiť do svojich domovov, odkiaľ museli odísť pre ostreľovanie jednotkami proiránskeho hnutia Hizballáh.

Izrael je momentálne podľa Netanjahua "uprostred tvrdej vojny proti iránskej osi zla, ktorá sa nás snaží zničiť". "To sa nestane,...pretože budeme stáť spolu a s Božou pomocou spoločne zvíťazíme...a zaručíme Izraelu večnosť," vyhlásil izraelský premiér.

Sviatok Roš ha-šana sa slávi v 1. a 2. deň židovského mesiaca tišri, čo tento rok pripadá na 2. až 4. októbra. Slávenie sa tradične začína v predvečer sviatku po západe slnka.

K útoku v Tel Avive sa prihlásilo ozbrojené krídlo palestínskeho teroristického hnutia Hamas.

Útok sa stal v utorok. Izrael čin dvojice ozbrojencov označil za teroristický. Zomrelo pri ňom sedem ľudí a ďalší utrpeli zranenia. Dvojicu útočníkov sa podarilo zneškodniť.

Palestínska teroristická organizácia uviedla, že muži z Hebronu, ktorý sa nachádza na okupovanom Západnom brehu, boli jej členmi.

Izraelská polícia oznámila, že útočníci v utorok večer zabíjali pri jednej z električkových zastávok vo štvrti Jaffa. Svojim obetiam spôsobili strelné a rezné zranenia. Jeden z útočníkov mal útočnú pušku, druhý nôž.

Server The Times of Israel v stredu napísal, že úrady zatiaľ zverejnili identitu šiestich zo siedmich obetí vo veku medzi 24 a 42 rokmi. (ČTK)

Generálny tajomník OSN Guterres odsúdil iránsky raketový útok na Izrael. Reagoval tak na ostrú kritiku Izraela.

Guterres v pôvodnom vyhlásení k situácii na Blízkom východe priamo nespomenul Teherán.

Izrael v stredu označil Guterresa za nežiaducu osobu (persona non grata) a zakázal mu vstup na svoje územie, pretože šéf OSN "jednoznačne" neodsúdil rozsiahly útok Iránu z predošlého dňa.

Guterres pôvodne vydal len krátke vyhlásenie, v ktorom odkazoval na "najnovšie útoky na Blízkom východe" a odsúdil "rozširovanie konfliktu" v regióne. Podľa neho v ňom prichádza len k ďalšej eskalácii. Vyzval tiež na prímerie.

V stredajšom vyhlásení na pôde Bezpečnostnej rady OSN však už pritvrdil. "Ako malo byť zrejmé z kontextu odsúdenia, ktoré som vyjadril včera, opäť dôrazne odsudzujem masívne raketové útoky Iránu na Izrael," vyhlásil Guterres.

Izraelské pokračujúce nálety v Libanone zároveň označil za "neúprosné". Pred Bezpečnostnou radou OSN tiež hovoril o navrhovanom dočasnom prímerí na izraelsko-libanonskej hranici, ktoré Izrael odmietol a svoje útoky "zintenzívnil".

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac označil Guterresa za "protiizraelského generálneho tajomníka OSN, ktorý poskytuje podporu teroristom, sexuálnym násilníkom a vrahom". (TASR)

V Teheráne sa uskutočnila pieta za vodcu libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.

Ten pred týždňom zahynul pri izraelskom nálete na bejrútske predmestie. Nasralláh bol spojencom iránskeho režimu.

Na námestí sa objavili obrie nástenné maľby a bilbordy s Nasralláhovými portrétmi a tiež transparent s nápisom "Cestou je džihád a víťazstvo, alebo mučenícka smrť".

Ďalšie transparenty spolu s novinovými titulkami sľubujú pomstu Izraelu za jeho útoky na iránskych spojencov, ku ktorým popri Hizballáhu patrí aj palestínske teroristické hnutie Hamas.

Reuters priniesla svedectvo troch skupín Iráncov, ktorí sa piety zúčastnili alebo prechádzali okolo. Jedni sa pýtali, či Irán zvážil dôsledky raketového útoku vykonaného v utorok večer, a spochybňovali, že by krajina mohla čeliť prípadnej odvete zo strany Izraela a Západu.

Druhí sa domnievali, že iránska vláda nemala inú možnosť ako rakety na židovský štát odpáliť, a pri pohľade na odlietajúce rakety cítili hrdosť a pocit sily.

Posledná skupina občanov dúfa, že vojna medzi oboma krajinami by mohla oslabiť iránsku teokratickú vládu. Tu mnohí odsudzujú za potláčanie práv žien a financovanie militantných skupín v arabských krajinách, zatiaľ čo iránska ekonomika čelí problémom. (ČTK)

Počas bojov v južnom Libanone prišli o život už najmenej ôsmi vojaci izraelskej armády.

O svojom prvom padlom príslušníkovi počas ofenzívy v južnom Libanone informovala izraelská armáda v stredu popoludní. Identifikovala ho ako 22-ročného veliteľa jednotky komanda Egoz.

Ako uviedol spravodajský web The Times of Israel (TOI), počas prestrelky s príslušníkmi proiránskeho militantného hnutia Hizballáh v dedine na juhu Libanonu však prišli o život aj ďalší štyria príslušníci tohto komanda.

Ďalšie dve obete hlási jednotka Golani a o jedného muža prišla aj ženijná jednotka Jahalom.

Hizballáh v stredu popoludní oznámil, že v stredu zmaril pokus izraelských vojakov o infiltráciu do libanonskej dediny Jarún ležiacej v pohraničí s Izraelom. Hizballáh ich misiu údajne prekazil aktivovaním nastraženej výbušniny.

V dôsledku explózie boli "všetci príslušníci" izraelskej hliadky "zabití alebo zranení", napísal na svojom webe libanonský denník L'Orient-Le Jour (OLJ).

Izraelská armáda krátko pred týmto vyhlásení Hizballáhu uviedla, že jej vojaci boli v južnom Libanone aktérmi boja zblízka s agentmi Hizballáhu a že najmenej jeden izraelský vojak bol pri tom zabitý.

Izraelská armáda priznala, že niekoľko rakiet vypálených v utorok Iránom zasiahlo základne vzdušných síl.

Nedošlo však k obetiam na životoch ani ku škodám na vojenskej infraštruktúre či lietadlách. Armáda pritom nespresnila, ktoré jej základne strely zasiahli. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ neeviduje v súvislosti s eskaláciou konfliktu na Blízkom východe zranených ani obete medzi občanmi Slovenska v Izraeli ani v Libanone.

Ministerstvo naďalej odporúča Slovákom v Libanone opustiť krajinu. V spolupráci s rezortom obrany zároveň pripravuje evakuáciu občanov SR z krajiny. Pripomína, že v prípade záujmu môžu kontaktovať Veľvyslanectvo SR v Bejrúte a registrovať sa na emailovej adrese cons.beirut@mzv.sk alebo telefonicky na čísle +961 81313423.

V prípade núdze sa môžu nonstop obrátiť aj na medzinárodné operačné krízové centrum na čísle +421 2 5978 5978.

Rezort zároveň sleduje aj situáciu v Izraeli a odporúča Slovákom, aby do krajiny necestovali. Občanom SR nachádzajúcim sa v krajine je pripravený v prípade potreby poskytnúť nevyhnutnú pomoc. Obrátiť sa môžu na Veľvyslanectvo SR v Tel Avive na čísle +972 544556642. "Veľvyslanectvo SR v Tel Avive ani ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nezaznamenali záujem slovenských občanov o evakuáciu. Izraelský národný prepravca naďalej uskutočňuje lety a v prevádzke je aj medzinárodné letisko Bena Guriona v Tel Avive," doplnilo ministerstvo. (TASR)

Nemecká ministerka vnútra vyjadrila rozhorčenie nad protiizraelskými pouličnými zhromaždeniami, ktorých účastníci oslavovali iránsky raketový útok na Izrael.

Nancy Faeserová varovala, že polícia zakročí proti akýmkoľvek demonštráciám na podporu palestínskej militantnej skupiny Hamas a libanonského Hizballáhu. Obe hnutia podporuje Teherán.

"Som zdesená a nahnevaná, že sa oslavuje takáto forma násilia. Každý čin, ktorý v Nemecku oslavuje a podporuje Hamas alebo Hizballáh, je trestný, dokonca aj na ulici," povedal Faeserová novinárom na margo zhromaždení.

Nemecké spravodajské služby naďalej monitorujú, ako môže konflikt na Blízkom východe vplývať na bezpečnostnú situáciu v Nemecku.

Hrozba, ktorú predstavujú islamistické, antisemitské a protiizraelské činy, je podľa ministerky na vysokej úrovni. Faeserová tvrdí, že na islamistickej scéne evidujú zradikalizovanú a emočne vypätú situáciu, ktorej dôsledky bolo vidieť v uliciach. (TASR)

Izrael zmiernil obmedzenia zhromažďovania pre svojich obyvateľov žijúcich na severe neďaleko libanonských hraníc.

Izraelské Veliteľstvo domáceho frontu uviedlo, že v severnej Galilei a na Golanských výšinách sa môže v exteriéroch zhromaždiť do 50 ľudí a v interiéroch do 250 osôb. V oblasti mesta Haifa povolili zhromaždenia v exteriéroch do 60 ľudí.

Obmedzenia zhromažďovania zaviedli pre takmer každodennú paľbu Hizballáhu. Obyvatelia izraelských obcí, ktoré ležia najbližšie k libanonským hraniciam, sú naďalej evakuovaní. (SITA)

Zdravotníctvo kolabuje a ľudia spia v parkoch a pri cestách, opisuje situáciu v Libanone humanitárna pracovníčka. (SME)

V Británii rekordne vzrástol počet antisemitských incidentov za posledný rok. Stav stupňuje aj kríza na Blízkom východe. (TASR)

Hizballáh oznámil, že zmaril pokus izraelských vojakov o infiltráciu do libanonskej dediny Jarún ležiacej v pohraničí s Izraelom.

Podľa vyhlásenia Hizballáhu jeho príslušníci aktivovali "výbušné zariadenie", keď sa izraelskí vojaci pokúšali obkľúčiť obec Jarún v okrese Bint Džubajl. V dôsledku explózie boli "všetci príslušníci" izraelskej hliadky "zabití alebo zranení", napísal na svojom webe libanonský denník L'Orient-Le Jour (OLJ).

Izraelská armáda krátko pred týmto vyhlásení Hizballáhu uviedla, že jej vojaci boli v južnom Libanone aktérmi boja zblízka s agentmi Hizballáhu a že najmenej jeden izraelský vojak bol pri tom zabitý. (TASR)

Dva výbuchy, ku ktorým došlo v "bezprostrednej blízkosti" izraelského veľvyslanectva v Kodani, pravdepodobne spôsobili ručné granáty.

Polícia v súvislosti s výbuchmi na severnom predmestí Kodane zadržala troch Švédov vo veku 15 až 25 rokov.

Izraelský veľvyslanec v Dánsku David Akov v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že je šokovaný z "otrasného" incidentu v blízkosti veľvyslanectva. (TASR)

Zatiaľ čo Izrael pokračuje v zvažovaní reakcie na iránsky útok, premiér Netanjahu zvolal rokovanie so svojimi bezpečnostnými šéfmi.

Sú medzi nimi šéf spravodajskej služby Šin bet, riaditeľ Mosadu, náčelník armády aj minister obrany.  

Izraelská reakcia bude mať za cieľ spôsobiť Iránu „značné finančné škody“, uviedol pre The Times of Israel izraelský zrdoj. Odpoveď „musí byť významná a musí prísť čoskoro,“ doplnil denník.

Švédska polícia potvrdila, že v blízkosti izraelského veľvyslanectva v Štokholme sa v utorok strieľalo.

Polícia v utorok večer prijala tiesňový hovor o podozrivom zvuku v ulici v štokholmskej štvrti Östermalm, kde sa nachádza izraelská ambasáda.

Polícia v noci na stredu uviedla, že dôkazy naznačujú, že veľvyslanectvo bolo zasiahnuté výstrelmi. Neboli hlásené žiadne zranenia a zatiaľ nebol ani nikto zatknutý.

DPA dodala, že približne v čase tiesňového volania na políciu sa objavili v médiách informácie, že Irán spustil veľký raketový útok na Izrael.

Operácia izraelskej armády proti Hizballáhu v Libanone si vyžiadala prvú obeť z radov izraelských vojakov.

Prvým padlým je 22-ročný veliteľ jednotky izraelskej armády. O život prišiel v boji s príslušníkmi Hizballáhu v dedine v južnom Libanone.

Libanonské médiá zasa informovali, že pri dronovom útoku izraelskej armády na hliadku libanonskej armády utrpel zranenie jeden z libanonských vojakov. Incident sa odohral na ceste spájajúcej lokality Mardžajún a Hásibajjá.

Izraelské letectvo pokračuje v náletoch na ciele južne od libanonskej metropoly Bejrút, uviedla libanonská štátna tlačová agentúra NNA. Izrael útočil aj na niekoľkých miestach na juhu, v strede a na severovýchode Libanonu vrátane okolia pobrežného mesta Súr a mesta Nabatíja.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo iránskeho veľvyslanca v Berlíne.

Hovorca nemeckej diplomacie Sebastian Fischer povedal, že iránsky veľvyslanec sa nenachádza v Berlíne a zastúpil ho charge d'affaires.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo svojich občanov v Iráne, aby krajinu opustili. Podľa agentúry Reuters to vysvetlilo tým, že situácia v Iráne je nestabilná a môže sa kedykoľvek zmeniť.

Na zhoršujúcu sa situáciu na Blízkom východe upozornilo aj čínske ministerstvo zahraničných vecí. Čína apeluje predovšetkým na svetové veľmoci, aby pomohli zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu. Znepokojené z aktuálnej "alarmujúcej" situácie na Blízkom východe vyjadrilo aj Rusko. Moskva preto volá po zdržanlivosti všetkých strán zapojených do konfliktu. (TASR)

Za problémami na Blízkom východe stojí prítomnosť USA a európskych krajín v regióne, povedal iránsky duchovný vodca.

Išlo o prvé verejné vystúpenie Alího Chameneího od utorkového útoku na Izrael, ktorý ale ajatolláh v prejave nespomenul.

Chameneí, ktorý má v Iráne posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach, vrátane zahraničnej politiky, jadrového programu či armády, označil prítomnosť USA a "istých európskych krajín", ktoré ale nemenoval, za zdroj "konfliktov, vojen, obáv a nepriateľstva".

"Národy v regióne si dokážu vládnuť samy... a budú žiť v mieri," povedal v Teheráne na stretnutí s vysokými iránskymi činiteľmi. Irán podľa neho dúfa, že sa zbaví "zla nepriateľov", a vyzval západné štáty, aby "skončili so svojou zlosťou".

Irán dlhodobo vyzýva na stiahnutie amerických jednotiek, ktoré sú už niekoľko rokov okrem iného v Iraku či Sýrii. Na ich základne v týchto krajinách útočia proiránske miestne milície, podporované Teheránom.

Chameneí však v prejave nespomenul útok, pri ktorom iránsky režim vyslal takmer dve stovky rakiet na Izrael. Uviedol, že Nasralláhova smrť je veľká strata, hovoriť o situácii v Libanone vraj ale bude až neskôr.

K vyhrotenému konfliktu v regióne sa vyjadril znovu aj iránsky prezident, keď odlietal na návštevu Kataru. "Ak sionistický režim nezastaví svoje zločiny, bude čeliť tvrdšej reakcii," vyhlásil Pezeškján, ktorý chce v Dauhe rokovať najmä o bilaterálnych vzťahoch.

"Druhým cieľom je diskusia o tom, ako môžu krajiny regiónu zabrániť ďalším izraelským zločinom v oblasti," uviedol iránsky prezident. (ČTK)

Talianska premiérka Meloniová zvolala rokovanie lídrov zoskupenia G7 o kríze na Blízkom východe.

Rokovanie sa uskutoční v rámci videokonferencie.

"Taliansko sa bude naďalej usilovať o diplomatické riešenie, a to aj ako predsedajúca krajina skupiny G7. Na dnešné (stredajšie) popoludnie som zvolala schôdzku na úrovni lídrov," povedala Meloniová ministrom svojej vlády. Členmi skupiny G7 sú okrem Talianska aj USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Nemecko a Japonsko.

Talianska premiérka uviedla, že je hlboko znepokojená najnovším vývojom vrátane iránskych raketových útokov na Izrael a nestabilnej situácie v Libanone. "Cieľom je stabilizácia izraelsko-libanonskej hranice na základe plnej implementácie rezolúcie č. 1701," dodala.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 ukončila mesiac trvajúcu vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006.

Zahŕňala výzvu na úplné stiahnutie Izraela z južného Libanonu, pričom libanonská armáda a mierové sily mali byť jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání. (TASR)

Polícia v súvislosti s výbuchmi neďaleko izraelského veľvyslanectva a židovskej školy na predmestí Kodane zadržala troch ľudí. 

Podľa skoršieho vyhlásenia polície nikto neutrpel zranenia. Úrady neposkytli podrobnosti o intenzite výbuchov ani o škodách, ktoré spôsobili. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie a motív útokov nie je jasný. Spomínaná židovská škola zostala počas stredy zatvorená a v okolí posilnili bezpečnostné opatrenia.

Izraelská armáda vyzvala na evakuáciu ďalších 24 obcí na juhu Libanonu.

"Evakuujte okamžite svoje domy. Buďte opatrní, nesmiete ísť na juh. Akýkoľvek pohyb smerom na juh by vás mohol ohroziť," uviedol hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai v príspevku na sociálnych sieťach.

Obce, ktorých obyvatelia sa majú evakuovať, ležia v nárazníkovej zóne na libanonskom území. V roku 2006 ju vytýčila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 južne od rieky Lítání, čo vtedy ukončilo vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.  

Militantné hnutie uviedlo, že jeho bojovníci bojujú s izraelským vojakmi, ktorí sa infiltrovali z východu do juholibanonskej obce Maroun al-Ras. 

Prienik izraelských vojakov do Libanonu potvrdila aj libanonská armáda. Podľa nej izraelskí vojaci prekročili na krátko demarkačnú líniu medzi Libanonom a Izraelom a následne sa stiahli. (TASR)

Izraelská diplomacia zakázala generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi vstup do krajiny.

Podľa nej jednoznačne neodsúdil iránsky útok na Izrael. Oznámil to minister zahraničia Jisrael Kac.

Guterres po tom, ako Irán odpálil stovky rakiet na Izrael, povedal, že odsudzuje rozšírenie konfliktu na Blízkom východe. (ČTK)

Vláda pomôže pri evakuácii Slovákov z Libanonu, vyšle lietadlo aj vojakov. (TASR)

Iránsky raketový útok na Izrael oslavovali na viacerých miestach v Berlíne stovky ľudí. 

 S odvolaním sa na miestnu políciu o tom informoval denník Berliner Morgenpost.

Na sedem ľudí polícia podala trestné oznámenie, okrem iného kvôli štvaniu ľudí či neuposlúchnutiu výzvy polície. Štyroch ľudí zadržala.

Protiizraelské demonštrácie sa uskutočnili v berlínskych štvrtiach Wedding a Kreuzberg. Zúčastnili sa na nich podľa Berliner Morgenpost stovky ľudí, ktorí okrem iného mávali palestínskymi a libanonskými vlajkami.

Počuť bolo skandovanie hesiel proti Izraelu a proti polícii. Vo štvrti Kreuzberg polícia zaznamenala "zakázané heslá". 

Hizballáh vypálil od rána okolo sto rakiet na územie severného Izraela.

Informovala izraelská armáda. Nie sú hlásené žiadne zranenia, no útok spôsobil materiálne škody. Asi desať rakiet smerovalo na oblasť západnej časti Galilei a okolia mesta Haify. (SME)

Južná Kórea a Španielsko vyšlú vojenské lietadlá na evakuáciu svojich občanov z Libanonu a ostatných krajín Blízkeho východu.

Je to reakcia na eskaláciu konfliktu medzi Izraelom, Hizballáhom a jeho podporovateľom Iránom.

"Prezident nariadil okamžité vyslanie vojenských dopravných lietadiel na evakuáciu kórejských občanov. Ochrana našich občanov v Izraeli a na Blízkom východe je najvyššou prioritou," uviedla hovorkyňa kórejského prezidenta.

Podľa kórejského ministerstva zahraničných vecí sa v Libanone nachádzalo približne 130 kórejských občanov. V Iráne ich bolo 110 a v Izraeli 480. V mierovej misii Dočasných síl OSN v Libanone pôsobí približne 300 kórejských vojakov.

Prípravy na evakuáciu v rozhovore pre televíziu Antena 3 potvrdila aj španielska ministerka obrany. "Španielske lietadlá a personál je pripravený," uviedla ministerka, ktorá dodala, že Španielsko do Libanonu vyšle dve vojenské lietadlá. Ak nebude k obmedzený vstup do vzdušného priestoru nad Libanonom, vzlietnu vo štvrtok.

(zdroj: TASR/AP)

Podľa Roblesovej o repatriáciu požiadalo približne 350 španielskych občanov v Libanone. Celkovi ich tam je okolo 1000. Ministerka zdôraznila, že armáda má s evakuáciou občanov skúsenosti z Nigeru a Sudánu a španielska vláda nikdy nenechala žiadneho Španiela napospas osudu.

Madrid od februára 2022 velí mierovej misii UNIFIL a na libanonsko-izraelských hraniciach pôsobí 650 španielskych vojakov. V prípade potreby sa evakuácia bude vzťahovať aj na nich. Zatiaľ si to situácia nevyžaduje a preto naďalej plnia svoje úlohy v UNIFIL. (TASR)

Izrael sa pripravuje na odvetu za iránske rakety. Jej podoba rozhodne o tom, či na Blízkom východe vypukne veľká vojna. (hn.cz)

Iránsky útok na Izrael poškodil aj stovku domov v meste Hod Hašaron, ktoré ležia na okraji Tel Avivu.

Radnica mesta Hod Hašaron uviedla, že útok poškodil stovku domov, z toho niektoré vážne. Škody spôsobila tlaková vlna či časti striel.

Rozsah škôd, ktoré spôsobili iránske rakety na izraelskom území, nie je presne známy. Niektoré strely dopadli do stredného a južného Izraela a podľa tlačových agentúr niekoľko ľudí utrpelo ľahké zranenia.

Explózie boli podľa serveru Times of Israel počuť po celom Izraeli, jedna raketa zničila aj budovu školy v meste Chadera v centrálnej časti krajiny, nikto však nebol zranený.

Poškodená škola (zdroj: TASR/AP)

Server BBC ukázal napríklad fotografiu veľkého krátera v jednej z ciest na predmestí Tel Avivu. Izraelčania sa po varovných sirénach ako vždy schovali v krytoch. V kryte neďaleko Jeruzalema sa po útoku konalo aj rokovanie bezpečnostného kabinetu vedené premiérom Netanjahuom.

Na okupovanom Západnom brehu zomrel Palestínčan, ktorého zasiahla časť rakety neďaleko Jericha. Traja ľudia boli ľahko zranení kvôli iránskemu útoku tiež v Jordánsku, uviedol podľa BBC hovorca tamojšej vlády v miestnej televízii.

Časti striel dopadli v Jordánsku na viacero miest, vážne zranenia ale nespôsobili. (ČTK)

Predsedníčka Európskej komisie aj predseda Európskej rady dôrazne odsúdili útoky Iránu na územie Izraela.

Von der Leyenová v oficiálnom vyhlásení uviedla, že "čo najdôraznejšie odsudzuje útok balistických rakiet spustený Iránom proti Izraelu".

"Takéto kroky ohrozujú regionálnu stabilitu a eskalujú napätie v už aj tak mimoriadne nestabilnej situácii. Vyzývam všetky strany, aby chránili životy nevinných civilistov," uviedla šéfka eurokomisie. Pripomenula, že Európska únia naďalej vyzýva na prímerie v pohraničnej zóne s Libanonom a v Pásme Gaze a na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov, ktorí sú hnutím Hamas zadržiavaní už takmer rok.

Aj Charles Michel dôrazne odsúdil iránsky útok proti Izraelu a nazval to hrozbou pre regionálnu bezpečnosť.

"Smrtonosná špirála eskalácie napätia na Blízkom východe sa musí zastaviť. Regionálna vojna nie je v záujme nikoho," odkázal Michel. Spresnil, že EÚ je pripravená podporiť úsilie o zmiernenie napätia v regióne a zaistiť ochranu tým, ktorí ju potrebujú.

Nemecký kancelár Scholz vyzval Irán a Hizballáh, aby okamžite ukončili útoky na Izrael.

Upozornil na to, že Irán riskuje ďalšie vzplanutie konfliktu na Blízkom východe.

"Iránske raketové útoky na Izrael treba čo najdôraznejšie odsúdiť. Hrozí kvôli nim ďalšia eskalácia už aj tak napätej situácie na Blízkom východe," uviedol Scholz. "Irán riskuje, že podpáli celý región. Tomu treba za každú cenu zabrániť. Hizballáh a Irán musia okamžite ukončiť svoje útoky na Izrael," pokračoval.

Scholz tiež poukázal na to, že utorkový raketový útok Iránu sa podarilo z veľkej časti odraziť vďaka izraelskej vzdušnej obrane.

Zároveň dodal, že Nemecko a jeho partneri budú naďalej pracovať na prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom. Prímerie však musí podľa Scholza zahŕňať úplnú implantáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzýva Hizballáh, aby sa stiahol z oblastí blízko hraníc Izraela. Podľa nemeckého kancelára by sa tak "vyčistila cesta pre návrat ľudí na sever Izraela a zároveň by sa otvorili vyhliadky na upevnenie libanonskej štátnosti". (TASR)

Húsíovia tvrdia, že zaútočili tromi raketami s plochou dráhou letu Kuds 5 na vojenské ciele hlboko v území Izraela.

Informoval vojenský hovorca jemenským povstalcov Jahjá Sarí. Izrael o žiadnych útokoch Húsíov neinformoval. 

"Nebudeme váhať s rozšírením našich vojenských operácií proti Izraelu a jeho podporovateľom, a to dovtedy, kým sa agresia proti Gaze a Libanonu neskončí," uviedol Sarí.

Húsíovia od vlaňajšieho novembra opakovane útočia na Izrael, ako aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Tvrdia, že ide o solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde pokračuje vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Pri izraelských úderoch v Pásme Gazy zomrelo podľa palestínskych úradov 32 ľudí. Cieľom bola škola aj sirotinec.

Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na palestínskych zdravotníkov. Izraelská armáda podľa nej pokračovala aj v pozemnej operácii v meste Chán Júnis na juhu tohto palestínskeho územia, kde už takmer rok vedie vojnu, ktorú začalo vlani 7. októbra teroristické hnutie Hamas svojím útokom na Izrael.

Boje pokračujú aj v centrálnej časti Pásma Gazy, kde dnes podľa palestínskej agentúry WAFA zomrelo deväť ľudí a ďalšie dve desiatky boli zranené pri izraelskom údere na školu v meste Gaza.

Podľa agentúry WAFA sa v nej ukrývali ľudia, ktorých vojna vyhnala z domovov. Izraelská armáda uviedla, že na školu zaútočila, pretože ju využíval Hamas, napísal server The Times of Israel.

Ďalších šesť civilistov zomrelo v meste Gaza pri izraelskom útoku na sirotinec, v ktorom našli útočisko tiež vysídlení Palestínčania, uviedla palestínska agentúra.

Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) izraelské masívne bombardovanie a boje s Hamásom vyhnali v Pásme Gazy od októbra na 1,9 milióna ľudí z ich domovov, to je asi 90 percent tamojšej populácie. (ČTK)

Militanti Hizballáhu údajne odrazili skupinu izraelských vojakov, ktorí sa snažili preniknúť do Libanonu.

Informovali o tom predstavitelia libanonského hnutia. Izraelská jednotka sa údajne snažila prekročiť libanonskú hranicu v blízkosti pohraničnej dediny Odajseh. Hizballáh tvrdí, že útok odrazil a izraelských vojakov prinútil k ústupu za hranicu.

Hizballáh tiež uviedol, že jeho sily zaútočili raketami a delostrelectvom na pechotu v kibuci Misgav Am na izraelskej strane hranice a na zoskupenia vojakov na troch ďalších miestach. Pri jednom útoku údajne použili aj balistickú raketu Burkan.

Izraelská armáda tiež oznámila, že do pozemnej operácie proti Hizballáhu na území Libanonu zapoja svoje obrnené jednotky a pechotu. Zároveň vyzvala obyvateľov ďalších dvoch desiatok dedín na okamžitú evakuáciu.

Armáda zdôraznila, že napriek vyslaniu nových jednotiek zostane pozemná operácia na juhu Libanonu "obmedzená a lokalizovaná". Pozemné operácie je podľa nej z veľkej časti zameraná na ničenie tunelov a ďalšej infraštruktúry Hizballáhu v prihraničnej oblasti a že neplánuje žiadne väčšie operácie zamerané na hlavné mesto Bejrút a veľké mestá v južnom Libanone. (TASR)

Letecké spoločnosti sa snažia po raketovom útoku Iránu na Izrael odkloniť lety širokými oblúkmi na sever a juh.

Štáty, ktoré susedia s Izraelom uzavreli svoj vzdušný priestor a posádky leteckých spoločností sa vyhýbajú územiu, na ktorom prebieha konflikt po tom, čo Irán vypálil salvu balistických rakiet na Izrael. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Hovorca sledovacej služby FlightRadar24 uviedol, že lety boli odklonené "kamkoľvek to bolo možné". Snímka regionálnej dopravy ukázala, že lety sa odkláňajú širokými oblúkmi na sever a juh, pričom mnohé sa zbiehajú v Káhire a Istanbule.

Podľa FlightRadar24 Istanbul a Antalya na juhu Turecka sú preťažené, čo núti niektoré letecké spoločnosti odkloniť sa viac na juh.

V utorok bolo približne 80 letov spoločností ako Emirates, British Airways, Lufthansa, Qatar Airways a smerujúcich do hlavných uzlov na Blízkom východe, ako sú Dubaj, Dauha a Abú Zabí, presmerovaných do miest ako Káhira alebo do európskych miest.

Mnohé letecké spoločnosti pozastavili tiež lety do regiónu alebo sa vyhýbajú využívaniu jeho vzdušnému priestoru.

Irán začal útoky ako odvetu za izraelskú kampaň proti svojmu spojencovi Hizballáhu v Libanone. A Izrael sľúbil "bolestnú odpoveď".

Eurocontrol, európska agentúra pre riadenie letovej prevádzky, už skôr varovala pilotov pred eskalujúcim konfliktom a veľkým raketovým útokom proti Izraelu. Neskôr oznámila uzavretie jordánskeho a irackého vzdušného priestoru, ako aj uzavretie kľúčového priechodu do vzdušného priestoru kontrolovaného Cyprom.

Irak uviedol, že vzdušný priestor kontrolovaný Bagdadom bol až do odvolania uzavretý z bezpečnostných dôvodov. Ale po skončení iránskeho raketového útoku iracké ministerstvo dopravy znovu otvorilo svoj vzdušný priestor pre civilné lety na svoje letiská.

Jordánsko tiež znovu otvorilo svoj vzdušný priestor po salve iránskych rakiet na Izrael, uviedla jordánska štátna tlačová agentúra.

Očakáva sa, že najnovšie problémy a prerušenie dopravy spôsobia ďalšiu ranu odvetviu, ktoré už čelí obmedzeniam v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Hamasom a Ruskom a Ukrajinou. (TASR)

Dánska polícia vyšetruje dva výbuchy, ku ktorým došlo neďaleko izraelského veľvyslanectva na predmestí Kodane. (TASR)

Agentúra S&P znížila dlhodobý úverový rating Izraela na A s negatívnym výhľadom. Dôvodom sú riziká pre ekonomiku krajiny.

Ratingová agentúra zdôraznila obavy z potenciálnych bezpečnostných hrozieb vrátane odvetných raketových útokov proti Izraelu, ktoré by mohli zhoršiť ekonomické dôsledky konfliktu.

Aj agentúra Moody’s koncom minulého týždňa znížila úverový rating krajiny o dva stupne na Baa1. A varovala pred jeho poklesom do neinvestičného pásma, ak sa súčasný konflikt s Hizballáhom zmení na rozsiahly regionálny konflikt.

"Teraz sa domnievame, že vojenská aktivita v Pásme Gazy a rozšírenie bojov cez severnú hranicu Izraela vrátane pozemného vpádu do Libanonu by mohli pretrvávať do roku 2025 s rizikom odvetných opatrení proti Izraelu," uviedla S&P.

Fitch, tretia zo skupiny najznámejších agentúr, minulý mesiac znížila úverový rating Izraela na A z A+, pričom mu potvrdila negatívny výhľad. (TASR)

Izrael plánuje „masívnu odvetu“, tvrdia zdroje Axiosu. Spomína útoky na rafinérie či atentáty na iránskych politikov.

Izrael začne "významnú odvetu" za iránsky raketový útok, cieľom by mohli byť ropné zariadenia a ďalšie strategické miesta v Iráne, napísal server Axios s odvolaním sa na izraelských činiteľov.

Irán už skôr pohrozil, že ak Izrael zaútočí, bude úder opätovať. Tiež proiránske milície v Iraku sľúbili odvetné akcie proti americkým základniam v krajine a jemenskí povstalci, spojenci Iránu, v utorok napadli v Červenom mori ďalšie dve plavidlá, posádkam sa nič nestalo. (ČTK)

Irán tvrdí, že na Izrael zaútočil v sebaobrane. Jeho cieľom bolo zabiť tisíce civilistov, vyhlásil hovorca izraelskej armády.

„Naša akcia je ukončená, pokiaľ sa izraelský režim nerozhodne vyvolať ďalšiu odvetu,“ uviedol minister zahraničia Abbás Arakčí.

Teherán tvrdí, že cieľom bola len vojenská infraštruktúra, Izrael to odmieta. „Cieľom bolo zabiť tisíce civilistov,“ povedal hovorca armády.

Irán podľa Arakčího konal v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo na sebaobranu v prípade napadnutia.

Iránsky prezident Masúd Pezeškjan označil úder za silnú odpoveď na „agresiu sionistického režimu“. Vedenie iránskych revolučných gárd uviedlo, že ide o odvetu za vysokých činiteľov zabitých pri izraelských úderoch, napríklad šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha či vodcu Hamasu Ismáíla Haníju. (ČTK)

Izrael v noci opäť zaútočil na ciele Hizballáhu v libanonskej metropole Bejrút, v oblasti bolo počuť výbuchy.

Útoky potvrdili aj ozbrojené sily židovského štátu. 

Libanonské bezpečnostné zdroje uviedli, že izraelská armáda podnikla najmenej päť útokov na juhu Bejrútu. V oblasti bolo počuť výbuchy a stúpal odtiaľ dym. Južné predmestia Bejrútu sú baštou proiránskeho hnutia Hizballáh.

Krátko predtým hovorca izraelskej armády vyzval obyvateľov vo štvrti Hárat Hurajk, aby pre vlastnú bezpečnosť „okamžite“ opustili svoje domovy v okruhu 500 metrov od dvoch konkrétnych budov.

Izrael už krátko po útoku Iránu avizoval, že jeho vzdušné sily budú pokračovať v „silných“ úderoch na Blízkom východe.

Iránsky útok na Izrael medzitým dôrazne odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Militantov z Hizballáhu vyzval, aby „zastavili svoje teroristické akcie proti Izraelu a jeho obyvateľstvu“ a požiadal Izrael, aby „čo najskôr ukončil svoje vojenské operácie“, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. (TASR)