Izraelské útoky už zrejme viedli k vysídleniu milióna ľudí v Libanone, povedal pred pár dňami tamojší premiér Nadžíb Mikátí.
Najviac zasiahnutý je najmä juh krajiny, kde izraelská armáda vyzvala na evakuáciu obyvateľov viac ako dvadsiatich dedín. Väčšina z nich odišla smerom na sever, do hlavného mesta Bejrút.
V Libanone v súčasnosti pomáha humanitárna organizácia Človek v ohrození, ktorá vyčlenila 10-tisíc eur na nákup potravinových balíčkov. To však postačí na pokrytie potrieb pre 250 rodín, čo je asi 1500 ľudí.
Ľudia okrem jedla a vody potrebujú aj predmety detskej opatery a stany či deky, pretože mnohí spia na ulici. Podobná situácia v krajine panovala už dlhšie, izraelské útoky ju však prehĺbili. „Už predtým tu bola humanitárna kríza, ktorá za posledný týždeň len eskalovala," hovorí pre SME humanitárna pracovníčka ALLISON PAUL, ktorá s Človekom v ohrození pôsobí v Bejrúte.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vyzerá situácia v Bejrúte,
- čo ľudia v Libanone najviac potrebujú,
- prečo mnohí nemôžu z Libanonu odísť.
V súčasnosti ste v Bejrúte. Aká je tam situácia?
Prišli sem mnohí vysídlení ľudia z juhu krajiny. Združujú sa na otvorených priestranstvách - na parkoviskách, v parkoch, na tunajšej bežeckej dráhe, na nábreží. Začínajú tu vyrastať mnohé „neformálne stanové osady", ako sa nazývajú v sektore humanitárnej pomoci. Ide napríklad o deky prehodené cez stromy.
Ide o masívny prílev ľudí, väčšina sa ubytovala u príbuzných alebo sa usídlili v „kolektívnych prístreškoch" ako školy alebo komunitné centrá. Je citeľné, že počet ľudí v Bejrúte sa zvýšil.
Skvelá je však odpoveď, ktorá prišla od tunajších komunít, zatiaľ čo sa snažíme zvýšiť humanitárnu pomoc. Viaceré kuchyne pripravujú teplé jedlá, členovia komunít organizujú donášky.
Loading
...
Mnohí ľudia, ktorí nebývajú u príbuzných, zostávajú na ulici. Nie sú pre nich pripravené núdzové prístrešky alebo utečenecké tábory?
Taká odpoveď na krízu zatiaľ nie je. Za týždeň sem prišlo milión vysídlených ľudí. Aj keď humanitárne organizácie zvyšujú pomoc, v tejto fáze stále čakáme na uvoľnenie peňazí od medzinárodných inštitúcií a vlád.
Treba tiež zohľadniť logistiku. Dnes ráno som navštívila niekoľko zo spomínaných improvizovaných stanových prístreškov a videla som, že tam zasahuje niekoľko medzinárodných tímov.
Masový príchod ľudí za posledný týždeň však pomoc výrazne sťažuje. Zatiaľ nejde o formálne miesta. Prebieha snaha o koordináciu a registrovanie ľudí, no niektorí, ktorí prídu, tam už na druhý deň nie sú. Nateraz im preto rozdávajú teplé jedlá, stany, matrace či deky.
Allison Paul:
- pochádza z USA,
- v Libanone žije dva a pol roka,
- s organizáciou Človek v ohrození spolupracuje asi desať mesiacov,
- zúčastnila sa na viacerých humanitárnych misiách na Blízkom východe, vo východnej Afrike a v Európe.
Spomínali ste, že mesto príchod ľudí jednoznačne pocítilo. Je na to Bejrút pripravený?
Žiadne miesto nie je pripravené niesť takú záťaž. Nie je to tak, že mestá majú pripravenú pomoc na príchod milióna ľudí.
Na druhej strane, pretože väčšina analytikov takýto scenár očakávala, mnohé predmety potrebné na núdzovú pomoc sa dopredu pripravili. Ako mesto sme teda viac pripravení, ako by mohli byť iné mestá. Na túto situáciu sa v podstate čakalo rok, odkedy napätie (medzi izraelskou armádou a Hizballáhom) vlani v októbri eskalovalo.

Vedia sa ľudia v súčasnej situácii z Libanonu dostať?
Stále z krajiny denne odlietajú lietadlá. Odhadujeme, že stotisíc ľudí prekročilo hranicu a vrátilo sa do Sýrie. Väčšina z nich má sýrske občianstvo alebo sú to Libanončania sýrskeho pôvodu, takže majú ku krajine väzbu. Nejde teda o rozsiahle vysídlenie Libanončanov do Sýrie.
Inak sa už z krajiny nedá dostať, vzhľadom na hranice, ktoré nás obklopujú. (Libanon okrem Sýrie hraničí už len s Izraelom a so Stredozemným morom, pozn. red.)

Nestúpli výrazne ceny leteniek? Mohla by si ich väčšina ľudí dovoliť vzhľadom na to, že Libanon sa za posledné roky prepadol viac do chudoby?
Je pravda, že ceny leteniek sa výrazne zvýšili. Nejde však ani tak o to, že si ľudia letenky nemôžu dovoliť, skôr o to, že väčšina Libanončanov nemá pas. Je to pre byrokraciu a politickú situáciu, ktorá nastala v roku 2019. (vypukli protivládne protesty, v dôsledku ktorých odstúpil premiér, pozn. red.)
Kde pomôcť:
https://clovekvohrozeni.sk/pomoc-libanon/
Izraelská armáda útočí na juh Libanonu, ale aj na Bejrút. Viete mi útoky opísať?
Som v časti Bejrútu, ktorú v súčasnosti nezasahujú. Môj život to nenarušilo - zobudím sa, dám si kávu a idem do práce, tak ako predtým.
So zvýšením napätia a eskalovaním konfliktu však nemôžeme podceniť hromadné vysídlenie a psychologický dosah, ktorý má. Ľudia cítia ohľadom toho úzkosť, podfarbuje to ich každodenný život.
Aký dosah majú útoky na život ľudí?
V niekoľkých častiach Bejrútu zatvorili školy, čo u niektorých ľudí vyvolalo stres, ako sa o deti postarajú. Niektoré podniky musia na deň-dva zatvoriť, potom otvoria, potom znova zatvoria. To, samozrejme, ovplyvňuje ich živobytie. Je to neistá situácia, čo znásobuje dopyt po humanitárnej pomoci.
Za posledné dva týždne sa situácia výrazne zhoršila. Napätie sa však stupňuje už zhruba rok, od vojny v Pásme Gazy sa Hizballáh (ako stúpenec Hamasu) s izraelskou armádou vzájomne ostreľuje. Aký bol život v Libanone doteraz?
Zvyšuje sa stres a ľudia viac nad situáciou rozmýšľajú. No život jednoducho pokračuje. Bola som na niekoľkých svadbách, niektorým mojim priateľom sa narodili deti.
Avšak nie všetci to tak majú. Niektorí ľudia museli z juhu Libanonu odísť už v októbri minulého roka. Za posledný rok sme zažili útoky vo viacerých častiach Libanonu.
Za posledný rok máme výrazne vyšší dopyt po humanitárnej pomoci, ktorý sa nedarí veľmi naplniť. Libanon je jednou z najmenej financovaných krajín, pričom má najväčší počet utečencov na obyvateľa, ktorí utiekli zo Sýrie pre občiansku vojnu. Už predtým tu bola humanitárna kríza, ktorá za posledný týždeň len eskalovala.
Hovoríte, že dopyt po humanitárnej pomoci je veľký. Čo ľudia najviac potrebujú?
Momentálne potrebujeme „život zachraňujúce" predmety ako veci na prístrešky, napríklad matrace. Potom je tu núdza o jedlo a pitnú vodu. Až 82 percent vysídlených ľudí, s ktorými sme sa za posledný týždeň rozprávali, nám povedalo, že nedokážu naplniť svoje základné potravinové potreby.
Ľudia potrebujú aj lieky, hygienické potreby ako zubné kefky a veci ako plienky pre deti, keďže tie tvoria približne polovicu vysídlených ľudí.

Za posledné dva týždne zomrelo viac ako tisíc ľudí a mnohí ďalší utrpeli zranenia. Ako to zvládajú tamojšie nemocnice?
Mimo Bejrútu máme zhruba 40 zdravotníckych zariadení, ktoré museli z bezpečnostných dôvodov zavrieť. Viete si teda predstaviť, že systém zdravotnej starostlivosti na tom nie je veľmi dobre vzhľadom na to, že systém primárnej zdravotnej starostlivosti je v súčasnosti pre ľudí mimo hlavných miest oveľa ťažšie dostupný. Samotné nemocnice nateraz nie sú preťažené, no zapĺňajú sa.