TEL AVIV, BRATISLAVA. Po minuloročnom útoku Hamasu sa chvíľu mohlo zdať, že podcenenie situácie a ťahajúca sa vojna v Pásme Gazy bude aj koncom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Mnohí odborníci sa vtedy domnievali, že Netanjahuova strana Likud neprežije následky teroristického útoku zo 7. októbra 2023, keď palestínski militanti zabili takmer 1200 osôb.
Takmer rok od začiatku vojny s Hamasom však odborníkov minulý mesiac prekvapil prieskum, v ktorom by Netanjahuova strana Likud získala najväčší počet kresiel, ak by sa voľby konali teraz.
Ich prekvapenie podčiarkol aj prieskum spred dvoch dní, v ktorom si Bibi (ako premiéra v Izraeli familiárne prezývajú), dokonca ešte polepšil. Podľa denníka The Guardian sa v súčasnosti očakáva, že trend rastu jeho popularity môže pokračovať.
Môže za to aj dramatický vývoj posledných týždňov, konkrétne zabitie vodcu libanonského hnutia Hizballáh a následný vstup izraelských vojsk na juh Libanonu.
Úspech operácie podľa premiéra „zmenil rovnováhu síl v regióne na nasledujúce roky“ a Netanjahu si zaň pripisuje víťazstvo, ktoré spolu s pokračujúcou vojnou využíva aj vo svoj politický prospech. Ten však môže priniesť ešte väčšiu nestabilitu v regióne.
V článku sa dočítate:
- čo zrejme môže za výsledky prieskumov,
- ako si Netanjahu zaistil politické bezpečie,
- čo umožnilo Netanjahuovi predĺžiť vojnu,
- ako v minulosti Izrael v Libanone zlyhal.
Štrajk je hanba
Netanjahu vládne Izraelu s prestávkami už 17 rokov a pri moci bol aj počas bezpečnostného zlyhania tajných služieb, ktoré neodhadli útok Hamasu v okolí palestínskej enklávy. Útok predstavoval najkrvavejší deň v histórii židovského národa od holokaustu, uvádza denník The Washington Post.
Protestov proti Netanjahuovej vláde bolo od októbra minulého roka veľa, ten najväčší sa však konal až v septembri, keď na povrch vyplávalo zistenie o smrti šiestich rukojemníkov. Teroristi z Hamasu ich v podzemných tuneloch pod Rafahom zabili v čase, keď sa v ich blízkosti pohybovala izraelská armáda.
Štrajk vtedy zvolal dokonca aj odborový zväz Histadrut – išlo síce o krátkodobý, ale významný krok, ktorý Netanjahu okamžite odsúdil. „Akurát vodcovi Hamasu Jahjáovi Sinvárovi napovedáte, že: ‚Zavraždili ste síce šesť ľudí, ale my vás podporujeme.‘ Štrajk je hanba,“ povedal podľa The Times of Israel.
Netanjahuov postup v rámci rokovaní o zadržaných osobách však kritizujú aj iní politici v Izraeli a zahraničí.
Humanitárna pracovníčka: Bejrút milión vysídlených cíti, Libanon sa na eskaláciu pripravil Čítajte Izraelský minister obrany Yoav Gallant napríklad niekoľkokrát zdôraznil, že uprednostňuje kompromis, ktorý by zabezpečil prepustenie zostávajúcich rukojemníkov v Pásme Gazy pred Netanjahuovým naliehaním na udržanie kontroly nad Filadelfským koridorom.
Ide o 14 kilometrov dlhý pás územia na hranici s Egyptom, ktorý je podľa izraelského premiéra nesmierne dôležitý, čo však vnímajú rodiny rukojemníkov podstatne odlišne.
Na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov z minulého týždňa zase časť lídrov a delegátov ignorovala Netanjahuov prejav a demonštratívne odišli z miestnosti, zatiaľ čo ďalší ho povzbudzovali.
Proti izraelskému premiérovi protestovali ľudia v zahraničí aj doma už v minulosti, a to hneď niekoľkokrát. Medzi dôvodmi dominovala predovšetkým Netanjahuova snaha o schválenie kontroverznej reformy súdnictva, ktorá by výrazne oslabila izraelskú demokraciu.
Čo teda spôsobilo zmenu verejnej mienky?
Podkopávanie hodnôt
Yossi Mekelberg, pracovník programu pre Blízky východ v Chatham House, sa domnieva, že nejde o Netanjahuovu popularitu, ale absenciu opozície. „Opozícia je vo všeobecnosti slabá,“ povedal pre denník The Guardian.
Netanjahu podľa Mekelberga okrem iného neustále ťaží zo skutočnosti, že Izrael je uprostred konfliktu, a to aj napriek tomu, že je obviňovaný z jeho vzniku. „Od začiatku existuje kombinácia problémov vrátane dohovoru v Izraeli, že počas vojny nenahradíte premiéra.“
Dynamika súčasnej koalície ju zároveň urobila nezvyčajne stabilnou. Pozícia krajne pravicových politikov ako Itamar Ben Gvir a Bezalel Smotrich, ktorí sú proti akejkoľvek dohode, ktorá by viedla k prímeriu, umožnila Netanjahuovi vyhnúť sa tlaku spojencov a predĺžiť vojnu.
V niektorých prípadoch sa však krajná pravica Netanjahuovi vyhráža. Tvrdí, že vystúpi z koalície, čo je podľa odborníka nepravdepodobná hrozba. „Pre krajnú pravicu neexistuje žiadna alternatíva,“ povedal Mekelberg s tým, že Netanjahu ju legitimizoval.
V reakcii na kritiku Netanjahu priviedol späť do politiky Gideona Saara, čím rozšíril koalíciu s cieľom podkopať vplyv krajne pravicových strán a vytvoriť prekážku svojmu umiernenému rivalovi Gallantovi. Manéver ho však zároveň chráni pred stratou poslaneckého mandátu. Saar koalíciu opustil v marci, pretože sa podľa neho nevykonávali dostatočne agresívne akcie v Pásme Gazy.
Vyhliadky na voľby sú pre to všetko zatiaľ v nedohľadne, ale Mekelberg sa domnieva, že nejde iba o Netanjahuovu vôľu prežiť – ohrozené je aj prežitie samotného Izraela.
„Nemyslím to tak, že Izrael zrazu zmizne. Skôr ide o to, či zostane Izrael taký, aký ho poznáme. Izraelská spoločnosť sa mení a môžeme pozorovať podkopávanie hodnôt jej demokratického systému.“
Strategické zlyhanie
Fawaz Gerges, profesor medzinárodných vzťahov na London School of Economics, sa domnieva, že nadšenie z náletu, pri ktorom zomrel líder hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh, je predčasné, pretože Izraelu mier neprinesie.
„Po tom, čo Izrael zastaví svoje vojenské ťaženie, zostanú milióny traumatizovaných Arabov, ktorí sledovali, ako ich bratov a sestry v Palestíne a Libanone zabíjajú s príšernou beztrestnosťou. Tieto pocity len tak ľahko neustúpia,“ zhodnotil Gerges v denníku The New York Times.
Izraelská armáda prekročila hranice s Libanonom (fotogaléria) Čítajte Nasralláhova smrť pravdepodobne Hizballáh dlhodobo neochromí. „Izrael zabil aj Nasralláhovho predchodcu Abbása al-Musávího v roku 1992 a Hizballáh nielenže prežil, ale nabral na sile. Je ťažké pochopiť, prečo by to tentoraz malo byť iné,“ uviedol Gerges. Pripomenul, ako aj Spojené štáty zistili v inváziách do Afganistanu a Iraku, že poraziť povstalcov je takmer nemožné.
Obavy vytvára aj iránsky raketový útok na Izrael a možná odveta z Jeruzalemu. Vyhliadka na plnohodnotnú vojnu na Blízkom východe je teda opäť o niečo bližšie. „Izrael nespozná trvalý mier, kým neuzná, že jeho dlhodobá bezpečnosť závisí od zmierenia sa s miliónmi Palestínčanov,“ dodal Gerges. „Jeho lídri musia nájsť politický kompromis, ktorý Izraelu konečne umožní plne sa integrovať do regiónu.“
