Od teroristického útoku, pri ktorom Hamas zaútočil na Izrael, uplynie rok. Militanti zaútočili siedmeho októbra 2023 okolo pol siedmej ráno, pričom útok šokoval svet aj izraelské bezpečnostné zložky.
Začala sa tým siedma väčšia vojenská konfrontácia medzi Izraelom a palestínskymi skupinami v Pásme Gazy od stiahnutia Izraela z Pásma v roku 2005.
Ide o najvýznamnejšiu vojenskú akciu v oblasti od jomkippurskej vojny medzi Izraelom a arabskými štátmi v roku 1973.
Podľa odhadov doteraz celkovo zahynulo vyše 43-tisíc ľudí, najviac v izraelsko-palestínskych vojnách od roku 1948.
Militanti Hamasu a jeho spojencov pri vlaňajšom teroristickom októbrovom útoku v izraelskom pohraničí pozabíjali vyše 1 200 ľudí, a ďalších 251 odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Vyše stovku rukojemníkov Hamas prepustil v rámci týždňového prímeria koncom vlaňajšieho novembra, osem oslobodila izraelská armáda a necelé štyri desiatky ďalších priviezla do Izraela mŕtvych.
Izraelská odveta v Pásme Gazy si doteraz vyžiadala podľa bilancie palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze ovládaného Hamasom životy viac ako 41 600 Palestínčanov. Izraelská armáda uvádza, že medzi obeťami je najmenej 17-tisíc ozbrojencov Hamasu.
V posledných dvoch týždňoch sa ale situácia prudko vyostrila medzi Izraelom a libanonským šiitským hnutím Hizballáh, ktoré podporuje Hamas.
Po sérii explózií pagerov a vysielačiek využívaných Hizballáhom a následnom začatí izraelských vzdušných úderov bolo zabitých niekoľko lídrov Hizballáhu vrátane šéfa Hasana Nasralláha.
Prvého októbra začal Izrael obmedzenú pozemnú operáciu na juhu Libanonu. Ide o najhoršie strety od vojny Izraela s Hizballáhom v roku 2006.
Desať kľúčových momentov od útoku teroristov z Hamasu na Izrael
Útok Hamasu
- Hamas, ktorý vládne Pásmu Gazy od roku 2007 a neuznáva existenciu Izraela, zaútočil na Izrael siedmeho októbra uprostred šabatu, židovského dňa odpočinku, a 50 rokov a jeden deň po začiatku jomkippurskej vojny medzi Izraelom a arabskými štátmi v roku 1973.
Teroristi z Hamasu zaútočili na Izrael, počet obetí prekročil dvesto. V Gaze zadržiavajú rukojemníkov Čítajte Hamas zaútočil raketami, zároveň podnikol pozemný útok a pokúsil sa vylodiť z mora. Palestínski militanti zabili izraelských civilistov a vojakov a ďalších odviezli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.
Teroristi Hamasu zavraždili viac ako 1 200 ľudí (bola to najväčšia masová vražda Židov od holokaustu), uniesli 251 ľudí vrátane Izraelčanov a cudzincov.
Raketa vypálená z Pásma Gazy. (zdroj: TASR/AP)- Vodca ozbrojeného krídla Hamasu, Muhammad Díf, nazval operáciu Al-Aksá, čo je odkaz na názov mešity na Chrámovej hore v Jeruzaleme. Díf uviedol, že útok bol reakciou na "znesvätenie mešity Al-Aksá" a skutočnosť, že Izrael v roku 2023 zabil a zranil stovky Palestínčanov.
Vyzval Palestínčanov a izraelských Arabov, aby "vyhnali okupantov a ukončili okupáciu", pričom sa odvolával na izraelskú okupáciu Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema.
Dym stúpajúci z domu zasiahnutého raketou v meste Aškelon. (zdroj: TASR/AP)- Jedným zo symbolov teroru bol útok Hamasu na hudobný festival v kibuci Reim neďaleko pásma Gazy, kde extrémisti zabili viac ako 360 ľudí. Viac ako 110 ďalších mŕtvych Izraelčanov našli v kibucu Beeri na juhu Izraela.
- Útok šokoval svet a prekvapil aj izraelské bezpečnostné zložky vrátane tajnej služby. Premiér Benjamin Netanjahu nepriznal svoj podiel viny za zlyhanie vlády a bezpečnostných síl, zatiaľ čo niektorí ministri alebo šéfovia tajných služieb a spravodajských služieb priznali časť viny za zlyhanie štátu.
Oslava lásky a slobody sa zmenila na masaker, pred Hamasom utekali aj dve hodiny Čítajte Izraelská odveta
- Izrael odpovedal v ten istý deň (v operácii s názvom Železné meče) bombardovaním Pásma Gazy a izraelská vláda o deň neskôr vyhlásila vojnový stav.
Izraelský premiér Netanjahu prisľúbil, že zničí Hamas, ktorý jeho krajina, Spojené štáty a Európska únia považujú za teroristickú organizáciu. "Každý člen Hamasu je mŕtvy," povedal a prirovnal útok Hamasu k brutálnemu zabíjaniu teroristickej organizácie Islamský štát na Blízkom východe.
Izrael pokračuje v odvetnom bombardovaní Gazy. (zdroj: TASR/AP)Deviateho októbra bolo do izraelskej armády povolaných 300-tisíc záložníkov (najväčšia branná povinnosť v histórii krajiny) a bola vyhlásená úplná blokáda Pásma Gazy.
Izrael odpovedá silou. Netanjahu možno spraví to, čomu sa Izrael roky vyhýbal Čítajte - Po bombardovaní Pásma Gazy Izrael vyzval obyvateľov mesta Gaza na severe pásma, aby sa 13. októbra evakuovali na juh.
- V piatok 28. októbra Izrael spustil rozsiahlu pozemnú operáciu na severe Pásma Gazy. 15. novembra izraelskí vojaci začali intervenciu v areáli nemocnice Šifá, najväčšieho zariadenia svojho druhu v pásme Gazy, ktoré podľa Izraela používal Hamas ako svoju základňu.
Koncom novembra izraelská armáda oznámila, že v suteréne nemocnice našla 55 metrov dlhý tunel, ktorý podľa nej využívalo toto radikálne hnutie. Izraelská armáda potom pripravila plán na zaplavenie tunelov pod Pásmom Gazy morskou vodou.
Samopaly a šachta. Izrael sa snaží svet presvedčiť, že Hamas riadil útoky spod nemocnice Čítajte - 3. decembra izraelské sily rozšírili pozemnú operáciu na juh Pásma Gazy, najmä na oblasť mesta Chán Júnis.
Izrael opäť bombarduje Chán Júnis. (zdroj: TASR/AP)- Podľa správ OSN bolo 1,93 milióna obyvateľov Pásma Gazy nútených opustiť svoje domovy v dôsledku bojov, čo predstavuje 80 percent populácie územia. V Izraeli sa premiestnilo na 500-tisíc ľudí. Humanitárne organizácie mnohokrát uviedli, že majú problémy s distribúciou pomoci kvôli bojom.
Utečenecký tábor Džabálija na severe Pásma Gazy po útoku izraelskej armády. (zdroj: TASR/AP)Strety medzi Izraelom a Hizballáhom
- Libanonské hnutie Hizballáh, ktoré je financované Iránom a podporuje Hamas, sa zapojilo ôsmeho októbra, keď sa začali útoky na dediny v severnom Izraeli, z ktorých väčšina bola evakuovaná. Izraelské sily odpovedali útokmi na odpaľovacie miesta na libanonskom území.
Pager mal byť bezpečnejší ako telefón. Ako prebehol útok na Hizballáh Čítajte - Situácia sa však za posledné dva týždne prudko vyhrotila - po sérii výbuchov pagerov a vysielačiek používaných Hizballáhom a následnom spustení izraelských leteckých útokov 23. septembra bolo zabitých niekoľko vodcov Hizballáhu vrátane šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha.
Miesto atentátu na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha na južnom predmestí Bejrútu. (zdroj: TASR/AP)Toto sú najhoršie zrážky od vojny Izraela s Hizballáhom v roku 2006. Podľa agentúry AFP zahynulo v Libanone viac ako tisíc ľudí, zatiaľ čo 25 vojakov a 26 civilistov bolo zabitých v severnom Izraeli a na sýrskych Golanských výšinách, ktoré Izrael okupoval a anektoval.
- Prvého októbra Izrael spustil obmedzenú pozemnú operáciu v južnom Libanone s cieľom zničiť vojenskú infraštruktúru Hizballáhu v južnom Libanone, odkiaľ dochádzalo k systematickému ostreľovaniu severného Izraela.
Zo severného Izraela bolo evakuovaných viac ako 60-tisíc ľudí a libanonský premiér 30. septembra povedal, že boje mohli v Libanone vysídliť až milión ľudí.
Následky izraelského útoku na predmestí Bejrútu. (zdroj: TASR/AP)Ďalšie miesta bojov
- Zrážky sa neskôr rozhoreli aj na okupovanom palestínskom Západnom brehu a neskôr sa ku konfliktu pripojili aj jemenskí povstalci Húsíovia.
- Podľa ministerstva zdravotníctva Palestínskej autonómie v Ramalláhu bolo od 7. októbra na Západnom brehu Jordánu zabitých najmenej 650 Palestínčanov.
- Húsíovia, ktorí kontrolovali severozápadný Jemen a boli podporovaní Iránom, sa pripojili ku konfliktu medzi Izraelom a Hamasom 19. októbra útokom na Izrael.
Podporovatelia Húsíov počas protestu proti Izraelu. (zdroj: SITA/AP)Od polovice novembra 2023 útočia na komerčné plavidlá v oblasti a tvrdia, že útoky sú reakciou na podporu, ktorú niektoré krajiny poskytujú izraelskej vláde.
Na ochranu obchodných trás spustili Spojené štáty v polovici decembra medzinárodnú operáciu v Červenom mori s názvom Operácia Strážca prosperity, ku ktorej sa pripojilo viac ako 20 krajín.
V prístavoch sú zápchy, iní volia obchádzky. Húsíovia už potopili dve lode, prepravné firmy žiadajú riešenie Čítajte Rukojemníci
- Hamas a jeho spojenci vzali 251 ľudí ako rukojemníkov do Pásma Gazy pri teroristickom útoku v izraelskej pohraničnej oblasti v októbri. Hamas prepustil viac ako 100 rukojemníkov v rámci týždenného prímeria koncom novembra minulého roka, osem oslobodila izraelská armáda a do Izraela priviezla necelých štyridsať mŕtvych.
Doteraz bolo prepustených 117 ľudí (väčšinou žien, detí a zahraničných pracovníkov), podľa agentúry AFP je v Gaze stále zadržiavaných 97 rukojemníkov, ale izraelská armáda tvrdí, že 33 je mŕtvych.
Rodinní príslušníci a sympatizanti rukojemníkov, ktorých odvliekli príslušníci palestínskeho militantného hnutia Hamas z Izraela do Pásma Gazy, vyzývajú na ich prepustenie na zhromaždení v Tel Avive v sobotu 16. decembra 2023. (zdroj: TASR/AP.)- V Izraeli sa prakticky celý rok konali demonštrácie tisícov za uzavretie dohody o prepustení rukojemníkov.
Premiér Netanjahu, ktorého vládu podporujú nacionalistické a ultraortodoxné strany, podmienil akúkoľvek dohodu tým, že Izrael si udrží kontrolu nad takzvaným Filadelfským koridorom pozdĺž hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom, kde podľa neho Hamas stále pašuje zbrane z Egypta. Hamas a Egypt to popierajú.
Zamrežované cely a málo vzduchu. Izrael ukázal, ako Hamas pod zemou držal rukojemníkov Čítajte Jediné prímerie
- Jediné prímerie medzi Izraelom a Hamasom sa začalo 24. novembra a trvalo týždeň. Dohoda stanovovala prepustenie 100 izraelských rukojemníkov výmenou za prepustenie 240 palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom (vrátane 107 mladistvých).
Medzi približne sto rukojemníkmi bolo aj 25 cudzincov alebo ľudí s dvojitým občianstvom, väčšinou thajských poľnohospodárskych robotníkov. Prímerie umožnilo vstup ďalších humanitárnych konvojov z Egypta.
Prepustenie rukojemníkov a pomoc pre Gazu. Na čom sa dohodol Izrael s Hamasom? (otázky a odpovede) Čítajte Podpora útoku Hamasu medzi Palestínčanmi
- Prieskum Palestínskeho centra pre politický výskum a výskum v decembri minulého roka ukázal, že 72 percent respondentov v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu verí, že Hamas mal "pravdu", keď začal útok siedmeho októbra, pričom 82 percent respondentov na Západnom brehu a 57 percent v Pásme Gazy ho schválilo. Iba 10 percent si myslelo, že Hamas spáchal vojnové zločiny.
Palestínčania utekajúci zo svojich domovov v Pásme Gazy. (zdroj: TASR/AP)- Prieskum PCPSR zo začiatku septembra tohto roku ukázal, že 57 percent obyvateľov Pásma Gazy si myslí, že rozhodnutie začať útok proti Izraelu bolo nesprávne, zatiaľ čo 39 percent si myslelo, že to bolo správne.
Bolo to prvýkrát od siedmeho októbra 2023, čo väčšina respondentov označila rozhodnutie Hamasu, ktorý vládne Pásmu Gazy, zaútočiť na Izrael ako chybu. Na Západnom brehu Jordánu však v septembri väčšina (64 percent) respondentov stále verila, že útok bol správny.
Nedôvera, chudoba a korupcia. Čo si Palestínčania v Gaze skutočne myslia o Hamase Čítajte Reakcia medzinárodných súdov
- 26. januára tohto roku Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu, aby podnikol všetky kroky na zabránenie genocíde a zlepšenie humanitárnej situácie v Pásme Gazy. Predbežné opatrenie však nevyhovelo žiadosti súdu nariadiť zastavenie vojenských operácií v Gaze.
Poburujúce rozhodnutie či historický deň. Čo sa deje okolo zatykača na Netanjahua Čítajte - 20. mája hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan oznámil, že požiadal súd o vydanie zatykačov na vodcov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas a najvyšších izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Netanjahua v súvislosti s ich aktivitami počas vojny v Pásme Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu. (zdroj: TASR/AP)Napätie medzi Izraelom a Iránom
- Irán spustil bezprecedentný útok bezpilotnými lietadlami a raketami na izraelské územie 13. apríla tohto roku ako odvetu za útok na jeho konzulát v sýrskom Damasku z 1. apríla (16 ľudí zomrelo vrátane niekoľkých vysokých predstaviteľov Iránskych revolučných gárd), ktorý bol pripísaný Izraelu.
Irán zvažuje ďalšie kroky. Izrael by mal očakávať prísny trest, tvrdí Chameneí Čítajte Útok nespôsobil veľké škody, pretože Izrael pred dopadom zničil väčšinu dronov a rakiet (niektoré z dronov zničili aj ozbrojené sily USA, Británie a Jordánska, nad ktorých územím drony leteli).
Haníju zavraždili v Teheráne. (zdroj: TASR/AP)- Koncom júla bol pri leteckom útoku v Teheráne zabitý vodca Hamasu Ismail Haníja, k zodpovednosti za útok sa nikto neprihlásil, ale Hamas ho pripísal Izraelu.
- Irán zaútočil na Izrael 1. októbra takmer dvesto raketami, väčšina z nich zostrelená izraelskou protivzdušnou obranou a niektoré tiež pomohli odraziť Spojené štáty a pravdepodobne aj Francúzsko a Britániu.
Žil v luxusnom exile a považovali ho za to miernejšie v Hamase. Kto bol Ismáíl Haníja? Čítajte Zabití vodcovia Hamasu a Hizballáhu
- Izrael zabil zástupcu šéfa politického krídla Hamasu Sáliha Árúrího pri leteckom útoku na predmestí Bejrútu 2. januára tohto roku a Marvána Ísu 10. marca v utečeneckom tábore Nusayrat v centrálnej časti Pásma Gazy.
- 31. júla zomrel pri leteckom útoku v Teheráne vodca Hamasu Ismáil Haníja (Irán pripísal zodpovednosť za útok Izraelu) a 1. augusta Izrael oznámil, že šéf vojenského krídla palestínskej teroristickej skupiny Hamas Muhammad Díf bol zabitý pri júlovom izraelskom nálete v oblasti Chán Júnis v južnom Pásme Gazy.
Je vzdelaný a prežil sedem atentátov. Kto je muž, ktorý zosnoval útok na Izrael Čítajte - 27. septembra izraelský letecký útok na hlavné veliteľstvo Hizballáhu pod obytnými budovami na južnom bejrútskom predmestí Dahiya zabil dlhoročného šéfa Hizballáhu Hassana Nasralláha, šéfa operácií Hizballáhu na južnom fronte, Alího Karakího a ďalších veliteľov.
O deň neskôr bol zabitý aj ďalší prominentný vodca Hizballáhu, Nabiel Kaúk. Podľa agentúry Associated Press bolo zabitých najmenej šesť členov najvyššieho velenia Hizballáhu.
(zdroj: IDF/X)Útok na Izrael a vojna v Pásme Gazy v číslach:
Izraelské straty:
- Počas útoku 7. októbra 2023 bolo zabitých na 1 200 Izraelčanov a cudzích štátnych príslušníkov (podľa agentúry AFP 1 205), z toho vyše 800 civilistov, okolo 300 vojakov a asi 60 policajtov. Medzi zabitými civilistami bolo vyše 30 maloletých Izraelčanov, pri útokoch bolo zabitých aj 79 cudzincov, z toho 43 Thajčanov. Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá je útok Hamasu podľa počtu obetí tretím najtragickejším teroristickým útokom v histórii po útokoch Al-Káidy z 11. septembra 2001 na USA (2 996 mŕtvych) a po masakre takmer 1 700 irackých vojakov v júni 2014 v Tikríte na severe Iraku, ktorých zabili teroristi z Islamského štátu. Od nacistického holokaustu išlo o najväčšie hromadné vraždenie Židov.
- Z 251 osôb unesených pri útoku Hamasu bolo prepustených 117 osôb (prevažne žien, detí a zahraničných pracovníkov), podľa agentúry AFP je v Gaze stále držaných 97 rukojemníkov, z toho je ale podľa izraelskej armády 33 mŕtvych.
- Podľa izraelskej armády bolo od 7. októbra zabitých v bojoch vyše 700 vojakov, z toho 330 pri ozbrojených akciách v Pásme Gazy.
- V Izraeli a na okupovanom Západnom brehu Jordánu bolo od 7. októbra zabitých vyše 40 ľudí, vojakov i civilistov. V severnom Izraeli a na sýrskych Golanských výšinách okupovaných a anektovaných Izraelom bolo podľa izraelských úradov zabitých viac ako 25 vojakov a 26 civilistov pri raketových útokoch z Libanonu, ktoré vykonáva Hizballáh, spojenec Hamasu.
Palestínske straty:
- Izraelská odveta v Pásme Gazy si doteraz vyžiadala podľa bilancie palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze ovládanom Hamasom životy viac ako 41 600 Palestínčanov, asi 100-tisíc ďalších bolo zranených. Podľa agentúry AP zahynulo v tomto konflikte najviac Palestínčanov zo všetkých izraelsko-palestínskych vojen od roku 1948.
- Izraelská armáda v lete uviedla, že medzi obeťami je najmenej 17-tisíc ozbrojencov Hamasu, vrátane "viac ako 20 veliteľov brigád a 150 veliteľov práporov".
- Podľa ministerstva zdravotníctva palestínskej samosprávy v Ramalláhu bolo od 7. októbra na okupovanom Západnom brehu izraelskou armádou alebo osadníkmi zabitých najmenej 650 Palestínčanov.
- V Pásme Gazy boli nútene vysídlení takmer všetci z 2,3 milióna palestínskych obyvateľov.
- V Pásme Gazy bolo podľa amerických analytikov Coreyo Schera a Jamona Van Den Hoeka zničených či poškodených 59 percent domov (169-tisíc budov). V meste Gaza na severe Pásma je zničených na 74 percent domov, v Rafáhu na juhu asi 46 percent budov. Zničených bolo aj vyše 85 percent škôl, 68 percent ciest a funguje 16 z 36 nemocníc v Pásme.
Libanon a Sýria:
- V Libanone doteraz zahynulo podľa agentúry AFP viac ako tisíc ľudí vrátane civilistov a bojovníkov a radu lídrov Hizballáhu, vrátane dlhoročného šéfa Nasralláha.
- Cezhraničné prestrelky spôsobili, že viac ako 60-tisíc ľudí muselo byť evakuovaných zo severného Izraela, podľa vyjadrenia libanonského premiéra z 30. septembra boje mohli vyhnať z domovov v Libanone až milión ľudí.
- Izrael začal 1. októbra obmedzenú pozemnú operáciu na juhu Libanonu, ktorej cieľom malo byť zničenie vojenskej infraštruktúry Hizballáhu na juhu Libanonu, odkiaľ dochádzalo k systematickému ostreľovaniu severného Izraela.
- V severnom Izraeli a na sýrskych Golanských výšinách okupovaných a anektovaných Izraelom bolo podľa izraelských úradov zabitých 25 vojakov a 26 civilistov.
- V Sýrii bolo podľa agentúry AFP pri úderoch pripisovaných Izraelu zabitých tiež najmenej 25 bojovníkov Hizballáhu.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
