Macron v Prahe vyzval spojencov, aby neboli zbabelí pri pomoci Ukrajine (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj nikdy nežiadal o nasadanie zahraničných vojakov, tvrdí Biely dom. (TASR)

Lotyšsko plánuje posilniť hranice s Ruskom a Bieloruskom, do výstavby štruktúr investuje vyše tristo miliónov eur.

Plány počítajú s výstavbou obranných štruktúr a opevnených pozícií pre vojakov pozdĺž východných hraníc. Vybudované budú aj rôzne prekážky, protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Tento krok je súčasťou úsilia o vytvorenie obrannej línie, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Príslušnú dohodu uzavreli ministri obrany týchto troch susedných krajín v polovici januára. Obranná línia, s ktorou počítajú aj obranné plány NATO, sa má rozvíjať koordinovaným spôsobom, každá krajina ju však bude financovať z vlastných rozpočtových zdrojov.

Pobaltské štáty patria medzi najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny, ktorá sa už vyše dva roky bráni voči agresii Ruska. Zároveň opakovane upozorňujú na potenciálnu hrozbu pre svoju bezpečnosť zo strany Moskvy. (TASR)

Ruská polícia dodatočne zadržala viacero účastníkov pohrebu Navaľného, vypátrala ich prostredníctvom videozáznamov. (TASR)

Ukrajinský súd odsúdil dvoch mužov za kolaboráciu s Ruskom, údajne vyzradili citlivé informácie o vojenských cieľoch.

Mužov odsúdili na desať a 12 rokov väzenia. Informuje o tom agentúra AFP.

Kyjev zakročil proti tisíckam ukrajinských predstaviteľov a zamestnancom štátnej a verejnej správy na východe a juhu krajiny, ktorí podľa neho privítali ruskú inváziu vo februári 2022 a v období nasledujúcom po nej pracovali pre Rusko.

V prípade odsúdených ide o jedného obyvateľa mesta Časiv Jar a jednu osobu z Kramatorska. Prvý muž údajne v marci a apríli 2022 "označil umiestnenie kontrolných bodov, zákopov, zemníc a betónových konštrukcií" na východe Ukrajiny, uviedla prokuratúra. Obyvateľ Kramatorska na platforme Google Maps "označil súradnice lokalít ukrajinskej armády v tomto meste" a poslal ich ruskému dôstojníkovi.

Organizácia Spojených národov vlani uviedla, že Ukrajina od začiatku vojny otvorila viac než 6000 trestných prípadov "proti jednotlivcom za kolaboráciu alebo ďalšie zločiny spojené s konfliktom", uzatvára AFP. (TASR)

Hamas počas útoku zrejme znásilňoval a mučil obete a rukojemníkov, tvrdí vo vyšetrovacej správe tím expertov OSN. (Washington Post)

OSN zdokumentovala na Kryme ďalšie prípady únosov a mučenia, celkovo zistili vyše 5000 prípadov porušenia ľudských práv.

Monitorovacia misia Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine od roku 2014 zdokumentovala 104 prípadov únosov a 55 prípadov mučenia proukrajinských aktivistov, ktorých sa ruské sily dopustili na Kryme.

Od začiatku ruskej okupácie k októbru minulého roka na polostrove zdokumentovali viac ako 5-tisíc prípadov porušenia ľudských práv. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda

Misia konštatovala, že Rusko nezákonne vnútilo obyvateľom Krymu svoje „občianstvo“, „zákony“ a „inštitúcie“ vo všetkých aspektoch života a potláča opozíciu a nesúhlas.

Podľa správy OSN represie postihli najmä lídrov Krymských Tatárov, ktorí sú proti okupácii Krymu.

Mnohí Krymskí Tatári boli donútení opustiť polostrov a Moskva ich nahradila Rusmi. Podľa OSN ide o „zjavný pokus o zmenu demografickej štruktúry polostrova“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Stretnutie Blanár – Lavrov dalo nový impulz geopolitickému diškurzu. Chýbal len dátum návštevy Fica v Kremli, píše Peter Schutz. (SME)

Rusko vyslalo stíhačku k francúzskym lietadlám nad Čiernym morom. Stíhačky Rafale sprevádzali prieskumné lietadlo. (ČTK)

Ako dopadli Radik, ktorý bojoval za Rusko a potom za Ukrajinu a Antonina, nepriateľka štátu, píše Petra Procházková. (SME)

Pri potopení ruskej lode Sergej Kotov podľa predbežných správ zahynulo sedem členov posádky a šesť sa zranilo.

Ukrajinské obranné spravodajstvo uviedlo, že 52 ľudí pravdepodobne evakuovali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina opäť zasiahla Čiernomorskú flotilu. Hlási zničenie lode Sergej Kotov Čítajte 

Britský minister obrany Grant Shapps po zničení plavidla Sergej Kotov na sieti X napísal, že Čierne more už nie je „pre Putinovo námorníctvo" bezpečné, čo v minulosti bolo „nepredstaviteľné".

„Teraz vzhľadom na západnú podporu Ukrajine je to nepopierateľné. Ak im dodáme, čo potrebujú, statočnosť a zručnosť ukrajinských ozbrojených síl môže otvoriť víťazstvá, ktoré sa kedysi považovali za nemožné," dodal Shapps.

Šéf moldavskej rozviedky varuje pred ďalšími destabilizačnými pokusmi Ruska protestmi či ovplyvňovaním volieb.

Moldavská rozviedka podľa Alexandra Musteata prekazila rekordný počet aktivít ruských tajných služieb od roku 2023. V tomto a nasledujúcom roku očakáva ešte viac destabilizačných činností, dodal.

"Ruské spravodajské služby majú v úmysle zasahovať do volebných procesov aj tento rok," uviedol Musteata.

Moldavská tajná služba disponuje informáciami, podľa ktorých sa Rusi pokúšajú "kompromitovať referendum o európskej integrácii, zasahovať do prezidentských volieb, ako aj diskreditovať vládne inštitúcie a politikov, ktorí podporujú vstup Moldavska do Európskej únie".

Vzťahy medzi Moldavskom a Ruskom sa rozpadli po tom, čo sa vláda v Kišiňove začala orientovať proeurópsky a Moskvu obvinila, že sa snaží Moldavsko destabilizovať.

Prozápadná prezidentka tejto bývalej sovietskej krajiny Maia Sanduová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a Moldavsko sa snaží o vstup do EÚ aj Severoatlantickej aliancie.

Moskva popiera obvinenia zo zasahovania a tvrdí, že Sanduová podnecuje protiruské postoje v krajine, ktorá leží medzi Ukrajinou a Rumunskom.

Musteata tiež povedal, že Rusko sa snažilo zasahovať aj do miestnych volieb v Moldavsku, ktoré prebehli vlani v novembri. Moskva, ktorá to popiera, sa podľa neho bude snažiť ovplyvňovať prezidentské voľby podporovaním proruských politikov a politických strán.

Varoval, že Rusko s veľkou pravdepodobnosťou vyprovokuje v Moldavsku protesty v marci a v apríli a vyvolá separatistické nálady, predovšetkým na východe a juhu krajiny.

Vo februári požiadalo proruské vedenie moldavského regiónu Gaugazsko Moskvu o podporu a na zachovanie úzkych vzťahov. Odštiepenecký región Podnestersko v rovnakom mesiaci požiadal Rusko o ochranu pred tlakom Moldavska.

Samozvaná Podnesterská republika, ktorú ovládajú proruskí separatisti, sa nachádza na juhozápade Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou. (TASR)

Rusko doteraz takmer určite na Ukrajine nenasadilo svoj najmodernejší tank T-14 Armata, myslí si britské obranné spravodajstvo.

Britské spravodajstvo to uviedlo v súvislosti s vyjadrením riaditeľa ruského zbrojárskeho koncernu Rostech Sergeja Čemezova, podľa ktorého je dôvodom vysoká cena tanku. Londýn však nesúhlasí s tvrdením Čemezova a predpokladá, že skutočnou príčinou sú obavy Moskvy z poškodenia povesti, ak by ‘prestížny’ tank stratila v boji.

Podľa českého prezidenta Pavla je čas, aby európske krajiny zvážili všetky dostupné možnosti ďalších foriem pomoci Ukrajine. (TASR)

Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na dvoch vysokopostavených ruských vojenských veliteľov.

Spomenutými mužmi sú admirál Viktor Sokolov, bývalý veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily, a Sergej Kobylaš, veliteľ diaľkového letectva ruských ozbrojených síl.

Obviňujú ich z účasti na raketových útokoch na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru. ICC uviedol, že má dôvod domnievať sa, že útoky boli zamerané na civilné objekty a že škody spôsobené civilistom prevážili nad vojenskými cieľmi.

Spomenutý ICC pred rokom vydal tiež zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine. Súd vo vyhlásení uviedol, že Putin „je údajne zodpovedný za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie“. Súd tiež v tejto súvislosti vydal zatykač na komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú. (SITA, Sky News)

Úrady USA cez víkend zatkli civilného pracovníka letectva, ktorý podľa obžaloby zdieľal utajované informácie o vojne na Ukrajine.

Informácie zdieľal s neznámou osobou na zahraničnej internetovej zoznamke. Jeho stíhanie oznámilo v pondelok americké ministerstvo spravodlivosti, informovala agentúra AP.

Obvinený 63-ročný David Franklin Slater sa zrejme dnes postaví pred federálny súd v štáte Nebraska na úvodné súdne pojednávanie. Veľká porota proti nemu schválila obžalobu o troch bodoch, podľa ktorej po internete zdieľal informácie o "národnej obrane" s osobou, ktorá tvrdila, že je žena z Ukrajiny.

Slater, ktorý bol predtým dôstojníkom pozemných síl, mal k takýmto informáciám prístup vďaka práci pre USSTRATCOM, teda pre sekciu americkej armády analyzujúcu najrôznejšie hrozby vo svete. Pre zložku, ktorá má centrálu na leteckej základni v Nebraske, pracoval od leta 2021 do jari 2022.

Obvinený podľa prokurátorov podpísal vyhlásenie, v ktorom sľúbil neprezrádzať citlivé informácie, napriek tomu cez internetovú platformu zdieľal materiály o vojenských cieľoch a o vojenských schopnostiach Ruska. Osoba, s ktorou sa spojil na zoznamke, ho v čase ruskej invázie o informácie opakovane žiadala, uviedli vyšetrovatelia.

"Drahý, čo ukazujú na obrazovkách v špeciálnej miestnosti? Je to veľmi zaujímavé," napísala podľa obžaloby v marci 2022. "Milovaný Dave, majú NATO a (americký prezident Joe) Biden tajný plán, ako nám pomôcť?" znie ďalšia citovaná správa.

Slaterovi v prípade odsúdenia hrozí podľa agentúry Reuters až desať rokov za mrežami za každý z troch bodov obžaloby. (ČTK)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron je na návšteve Prahy. Vyzval spojencov, aby neboli zbabelí v pomoci Ukrajine. (TASR)

Býval generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Dôvodom je, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine je príliš váhavý. Spravil tak v rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, ktorý bol zverejnený v utorok, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

"Potrebujeme hlavy štátov, ktoré konajú rozhodne," uviedol Rasmussen s tým, že v čase vojny sa nemožno nechať viesť verejnou mienkou.

"Potrebujeme rozhodnejšiu nemeckú vládu. Kancelár Scholz je príliš pomalý, príliš váhavý. Nepôsobí ako vodca," uviedol bývalý generálny tajomník NATO.

Scholz už nejakú dobu blokuje dodávky rakiet Taurus nemeckej výroby s dlhým dosahom pre Ukrajinu z obáv, že by mohli byť použité na zasiahnutie cieľov v Rusku, čo by viedlo k ďalšej eskalácii konfliktu, pripomína DPA.

Rasmussen to označil za jeden z dôvodov, prečo Nemecko nie je dosť uznávané za to, že je druhým najväčším finančným podporovateľom Ukrajiny po Spojených štátoch. Scholz musí byť totiž podľa neho proaktívnejší. "Nerozumiem, prečo Nemecko nedodáva (rakety) Taurus," povedal Rasmussen.

Bývalý šéf NATO sa domnieva, že Európa musí prejsť na vojnovú ekonomiku a dať Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje. "Musíme si konečne uvedomiť vážnosť situácie. (Ruský prezident Vladimir) Putin nepoľaví a už vôbec nie pred voľbami v Spojených štátoch," povedal.

Zároveň sa vyslovil za čo najskoršiu pozvánku pre Ukrajinu na vstup do NATO. "Neviem, či sa tak stane summite NATO v júli... No chcel by som oponovať argumentu, že nie možné spustiť vstupný proces, kým je Ukrajina vo vojne," vyhlásil Rasmussen, podľa ktorého je tak vysielaný Rusku nesprávny signál. Putin preto podľa jeho slov vie, že musí jednoducho predlžovať do nekonečna vojnu, aby Ukrajine zabránil vstúpiť vo Severoatlantickej aliancie.

Rasmussen zastával v minulosti funkciu dánskeho premiéra a v súčasnosti je spolupredsedom Medzinárodnej pracovnej skupiny pre bezpečnostné záležitosti a euro-atlantickú integráciu Ukrajiny. Generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 2009-2014. (TASR)

EK navrhla vznik nového programu na podporu európskeho obranného priemyslu s 1,5 miliardami eur. (ČTK)

"Na desať odpálených ruských granátov môže Ukrajina odpovedať jedným," opisuje dôstojník ukrajinskej armády. (Aktuálně.cz)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 419 020 Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 657 tankov, 12 688 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 258 delostreleckých systémov a 1 007 raketometov.

V Belgorodskej oblasti začal po útoku dronom horieť sklad paliva, informoval o tom oblastný gubernátor.

Pri útoku nikto nezahynul ani neutrpel zranenia, doplnil Viačeslav Gladkov.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej tajnej služby pre AFP povedal, že na sklad s palivom v ruskej pohraničnej oblasti zaútočila Ukrajina. Ide o najnovší zo série takýchto útokov.

Zdroj potvrdil správy miestnych médií, že ukrajinský dron zasiahol ropné zariadenia v ruskej dedine Dolgoje v Belgorodskej oblasti a následne sa rozhoreli skladovacie nádrže.

Spravodajský kanál Mash Media zverejnil video zachytávajúce horiace nádrže s palivom. Na videu je vidieť horiace tri nádrže. Podľa kanála však miestnym obyvateľom nehrozí nebezpečenstvo.

Ukrajine sa podarilo pomocou plávajúcich dronov zničiť ruskú hliadkovú loď Sergej Kotov v Čiernom mori.

Oznámila to ukrajinská vojenská rozviedka s tým, že išlo o operáciu jednej z jej špeciálnych jednotiek.

Agentúra Unian medzitým napísala, že podľa ruských provojnových účtov na platforme Telegram sa loď potopila. Rusko správu zatiaľ oficiálne nekomentovalo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina opäť zasiahla Čiernomorskú flotilu. Hlási zničenie lode Sergej Kotov Čítajte 

"Bezpilotnými člnmi zaútočili na hliadkovú loď projektu 22160 Sergej Kotov. Zatiaľ sa spresňujú informácie o osude posádky, ale s plavidlom je koniec," uviedol podľa Unian jeden z týchto provojnových účtov.

Unian tiež zverejnila videozáznam, ktorý podľa nej zachytáva skazu plavidla. Uviedla tiež, že niektorí ruskí provojnoví blogeri v reakcii na správy o zničení lode vyjadrovali obavy nad tým, ako rýchlo ruská Čiernomorská flotila v bojoch s ukrajinskými silami prichádza o svoje plavidlá.

Útok sa podľa serveru RBK-Ukrajina odohral pri Kerči na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý od roku 2014 okupuje Rusko.

Loď je podľa ukrajinských médií 94 metrov dlhá, koncipovaná pre 80 členov posádky a je vybavená okrem iného radarovým komplexom s dosahom 300 kilometrov, kanónom AK-176 a protilietadlovým raketovým systémom.

Ukrajinským silám sa v noci podarilo zničiť aj 18 z 22 dronov, ktorými Rusko útočilo na Ukrajinu, uviedla agentúra Unian.

Drony boli podľa oznámenia ukrajinského letectva zničené nad Odeskou oblasťou.

Situáciu na fronte preberali ukrajinský minister obrany Rustom Umerov a hlavný veliteľ ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, oznámilo v pondelok večer ukrajinské ministerstvo obrany.

"Pracujeme na zabezpečení potrieb ukrajinskej armády a navyšovaní jej schopností," uviedlo v tejto súvislosti ministerstvo. (ČTK)

Ukrajina a Španielsko začali rokovania o bezpečnostných zárukách. K bilaterálnej dohode sa pridalo už viac ako 30 krajín.

Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Kanada a Holandsko už s Ukrajinou podpísali bilaterálne dohody.

Členovia G7 predstavili svoj plán pre dlhodobé bezpečnostné záväzky pre Ukrajinu vlani v júli na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vo Vilniuse. V rámci tohto plánu by jednotlivé krajiny poskytli bilaterálnu podporu, aby pomohli Kyjevu odraziť ruskú inváziu a odradiť akúkoľvek budúcu agresiu.

Bezpečnostné záruky by zahŕňali explicitné a dlhodobé záväzky a zároveň by posilnili schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej agresii. Vzťahovali by sa aj na sankcie, finančnú pomoc a povojnovú obnovu. (SITA, Kyiv Independent)