Macron ohlásil koalíciu pre rakety na Ukrajinu, Paríž sa pripojí k iniciatíve Česka (SME Minúta)

Ruské úrady načas zablokovali platformu pre zasielanie správ Telegram a ďalšie internetové služby.

Neskôr to vysvetlili testovaním pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Správy o vypínaní rôznych internetových služieb alebo rušení fungovania mobilných sietí z Ruska zvyčajne prichádzajú v súvislosti s potláčaním protestov.

O zásahoch proti internetovým platformám sa tiež hovorí v spojitosti so snahou Ruska postupne sa odpojiť od medzinárodných internetových služieb a vytvoriť si ich vlastnú alternatívu po vzore Číny.

"Výpadky sú spôsobené tým, že pred prezidentskými voľbami naše tajné služby preverujú fungovanie všetkých systémov vo vnútri Ruska spojených s infraštruktúrnym fungovaním internetu a kyberbezpečnosti," informoval portálu Gazeta.ru predseda parlamentného výboru pre informačné technológie Andrej Svincov.

Výpadky dnes popri Telegrame postihli tiež WhatsApp, Telegram, YouTube, Viber, Zoom alebo sociálnu sieť VKontakte, uviedla ruskojazyčná verzia BBC.

Naopak začali bez obmedzení fungovať platformy, ktoré sa ruské úrady snažia blokovať, ako sú Facebook a Instagram, a ku ktorým sa inak musia užívatelia z Ruska pripájať pomocou virtuálnych privátnych sietí, uviedli spravodajcovia agentúry Reuters.

Zástupca šéfa parlamentného výboru pre informačné technológie Anton Tkačov na portáli Duma TV vysvetlil, že ruský cenzorský úrad Roskomnadzor sa snažil otestovať účinnosť svojich blokád.

"Roskomnadzor vykonal tento test, aby mohol určiť, kde sú slabé miesta, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k odstráneniu nejakej prekážky alebo odblokovaniu nejakého kanála," uviedol Tkačov. (ČTK)

Ukrajinský prezident sa v Saudskej Arábii stretol s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Zelenskyj ocenil snahy Rijádu pri hľadaní riešenia na ukončenie vojny na Ukrajine. Korunnému princovi poďakoval za jeho "cenné rady" pri hľadaní spôsobov na implementáciu mierového plánu.

"Hlava (ukrajinského) štátu poukázala predovšetkým na úsilie Saudskej Arábie pomôcť nastoliť spravodlivý mier na Ukrajine," informovala Zelenského kancelária na svojej oficiálnej webstránke. "Vedenie Saudskej Arábii môže pomôcť nájsť spravodlivé riešenie," dodala.

Ukrajinský prezident rokoval so saudskoarabským korunným princom aj o mierovom summite, ktorý sa má tento rok konať vo Švajčiarsku. Obaja lídri okrem toho rokovali aj o možných krokoch na skutočné nastolenie bezpečnosti pre Ukrajinu, Európu a svet. "Máme rovnaký záujem na zaisťovaní globálnej stability," uviedol Zelenskyj.

Muhammad bin Salmán počas rokovaní podľa saudskoarabskej štátnej tlačovej agentúry potvrdil, že jeho krajina podporuje všetky medzinárodné snahy zamerané na vyriešenie ukrajinsko-ruskej krízy.

Ukrajinskí predstavitelia absolvovali už viacero multilaterálnych stretnutí, kde rokovali o svojom mierovom pláne s predstaviteľmi desiatok krajín. Predmetný plán požaduje stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny a uznanie ukrajinských hraníc tak, ako boli vytýčené pri rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jedno z takýchto stretnutí týkajúce sa navrhovaného ukrajinského mierového plánu sa vlani v auguste konalo aj v saudskoarabskej Džidde.

Saudská Arábia sa už skôr zhostila úlohy sprostredkovateľa v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom obom stranám pomohla vyjednať výmeny vojnových zajatcov. Zelenskyj pred utorkovými rokovaniami s korunným princom vyjadril nádej, že jeho návšteva Saudskej Arábii prinesie aj v tomto smere ďalšie výsledky. (TASR)

Británia obžalovala ďalšieho Bulhara zo špionáže pre Rusko. Je už šiestym Bulharom obžalovaným v krajine za špionáž.

Tichomira Ivančeva zatkli 7. februára a v stredu súd v londýnskej štvrti Westminster rozhodne o jeho väzbe. Je obvinený zo sprisahania s cieľom získať informácie, ktoré mali byť užitočné pre nepriateľa.

Podľa polície žil v západnej časti Londýna a špionáž v prospech Ruska mal vykonávať od augusta 2020 až februára 2023. Z tohto istého trestného činu sú obvinení aj ďalší piati Bulhari, ktorých zadržali vlani a pred súd sa majú postaviť v októbri. Väčšinu špionážnej činností vykonávali v zahraničí, spoluprácu však koordinovali v Spojenom kráľovstve.

Zadržaní Bulhari boli obvinení zo spolupráce s austrálskym občanom Janom Marsalekom, ktorého miesto pobytu nie je známe. (TASR)

Francúzsky líder vyslal dobrý signál, keď nevylúčil vyslanie vojakov na Ukrajinu, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta.

"Macron teraz preukázal hlboké porozumie rizík, ktoré pre Európu predstavuje vojna na Ukrajine," uviedol Podoľak. Dodal, že možné vyslanie vojakov na Ukrajinu je zatiaľ len v štádiu "diskusií", no vyhlásenia Macrona túto diskusiu posunuli na novú úroveň. "To je dobré znamenie," povedal Podoľak.

V pondelok sa v Paríži lídri 20 európskych krajín stretli na konferencii a s predstavitelia Británie a USA rokovali o vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Macron v jej závere povedal, že je potrebné spraviť všetko pre porážku Ruska, pričom nevylúčil ani nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny na Ukrajine.

Kremeľ v reakcii varoval, že v prípade nasadenie západných vojakov na Ukrajine by bola konfrontácia medzi Ruskom a NATO neodvrátiteľná.

Konferencia sa konala v čase, keď ukrajinská armáda čelí na fronte množstvu problémov pre nedostatok munície i ľudskej sily. (TASR)

Hranice s Mexikom majú prednosť pred Ukrajinou, vyhlásil predseda americkej Snemovne Mike Johnson.

Johnson reportérom povedal, že zákonodarcovia aktívne hľadajú možnosti na prijatie výdavkového balíčka v hodnote miliárd dolárov, ktorý zahŕňa aj ďalšiu pomoc Ukrajine. "Prvou prioritou krajiny sú naše hranice s Mexikom," dodal.

Americký prezident Joe Biden sa stretol so štyrmi poprednými predstaviteľmi demokratov i republikánov v Kongrese. Požiadal ich, aby urýchlene konali s cieľom zabrániť hroziacemu zastaveniu financovania niektorých vládnych inštitúcií. Tiež ich vyzval, aby schválili balíček pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Vojenskú pomoc pre Kyjev blokujú v Snemovni reprezentantov USA konzervatívni republikáni, podporovaní exprezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajine medzičasom dochádza vojenský personál aj munícia, predovšetkým pre delostrelectvo. V posledných týždňoch sa musela stiahnuť z niektorých pozícií na fronte.

Navrhovaný balík vojenskej pomoci zahŕňa aj podporu Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov. Zdroje financovania pre štyri vládne úrady sa minú o polnoci v noci na piatok. (TASR)

Rusko používa dezinformácie na rozdelenie Západu, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

"Medzinárodným cieľom Rusov je znížiť podporu pre našu krajinu od proukrajinskej koalície vo svete," uviedla rozviedka s tým, že Rusko šíri na internete nepravdivé informácie v snahe narušiť ukrajinskú mobilizáciu. Rusko tiež podľa HUR spochybňuje na internete schopnosť Kyjeva vojnu vyhrať a propaguje myšlienku, že Západ je unavený.

"Ruské špeciálne služby majú rozsiahle skúsenosti s vedením hybridných vojen," uviedla rozviedka . Podľa tohto zdroja Rusko vynakladá na informačné útoky rovnako veľa prostriedkov ako na konvenčnú vojnu.

Podľa rozviedky vyčlenilo Rusko na dezinformačnú kampaň 1,5 miliardy dolárov. Z toho je takmer 250 miliónov určených na šírenie "protiukrajinských sentimentov" na sociálnej sieti Telegram.

Rozviedka zároveň obviňuje Rusko zo snahy o zasiatie nedôvery v ukrajinských verejných predstaviteľov a o spochybnenie mandátu prezidenta Volodymyra Zelenského. Za normálnych okolností by sa končil v máji. "Podľa plánu nepriateľa sa situácia v našej krajine zatrasie v prvej polovici júna. Situácia bude využitá a Ukrajina bude na východe vojensky porazená, čo je hlavnou myšlienkou ich operácie," uvádza.

Ukrajinská armáda čelí na fronte množstvu problémov pre nedostatok munície i ľudskej sily. V uplynulých troch mesiacoch sa musela stiahnuť z niekoľkých miest na východnom fronte a začiatkom februára i z mesta Avdijivka. (TASR)

Nemecko bude mať mobilný protivzdušný systém Skyranger 30. Mal by nahradiť systém Gepard, ktorý teraz používa Ukrajina.

Objednávka Bundeswehru má hodnotu 595 miliónov eur a zahŕňa okrem dodanie prototypu aj ďalších 18 sériovo vyrábaných vozidiel Boxer 8x8 s kompaktnou vežou. Objednaný prototyp má byť dokončený koncom tohto roka a súčasťou zmluvy je možnosť dodania ďalších 30 vozidiel.

Podľa Rheinmetallu pomôžu objednané protivzdušné systémy zaplátať dieru v súčasných schopnostiach nemeckej armády v oblasti mobilnej vzdušnej obrany. Mal by nahradiť zbraňový systém "Gepard", ktorý teraz používa Ukrajina.

"Systém ponúka optimálnu kombináciu mobility, ochrany, flexibility a presnosti, ktorá splňa rastúce požiadavky súvisiace s náročnosťou hrozieb v oblasti krátkeho a dlhého (zbraňového) dosahu," uviedol Rheinmetall.

Podľa tlačovej správy spoločnosti bude Skyranger 30 v Nemecku vybavený raketami Stinger. Podľa požiadaviek zákazníka bude možné použiť aj iné moderné riadené strely, napríklad Mistral alebo C-UAS. Rakúsko armáda si nedávno objednala 36 systémov Skyranger a záujem už prejavili aj ďalšie členské krajiny NATO a EÚ. (TASR)

Účastníci konferencie na podporu Ukrajiny, až na výnimky, pochopili, že bezpečnosť je nezastupiteľná hodnota, píše Peter Schutz. (SME)

Rusi sa v Doneckej oblasti snažia postúpiť k mestu Časiv Jar, tvrdí hovorca východnej skupiny ukrajinských síl Jevlaš.

Rusi podľa jeho slov sústreďujú útoky na dediny východne od mesta Časiv Jar, napríklad na Bohdanivku.

„Nepriateľ využíva zálohy," povedal Jevlaš. Čečenské sily Ramzana Kadyrova sa tiež pokúšajú útočiť pri dedinách Kliščijivka a Kurdiumivka, ktoré ležia južne od Bachmutu, dodal hovorca. (SITA, Kyiv Independent)

Spojené štáty nepošlú svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, uviedol Biely dom.

Prezident Joe Biden americký Kongres zároveň upozornil, že zlyhanie pri hlasovaní o vojenskej pomoci pre Ukrajinu bude mať hrozné následky.

"Prezident Biden dal jasne najavo, že USA nepošlú vojakov bojovať na Ukrajinu," uviedla hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady Adrienne Watsonová. Prezident je podľa jej slov presvedčený, že cesta k víťazstvu pre americký Kongres spočíva v schválení vojenskej pomoci, aby ukrajinskí vojaci mali zbrane a strelivo potrebné na obranu proti ruskej invázii.

Vojenskú pomoc pre Kyjev blokujú v Snemovni reprezentantov USA konzervatívni republikáni, podporovaní exprezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajine medzičasom dochádza vojenský personál aj munícia, predovšetkým pre delostrelectvo. V posledných týždňoch sa musela stiahnuť z niektorých pozícií na fronte.

Biden sa v utorok stretol s poprednými predstaviteľmi demokratov i republikánov v Kongrese. Cieľom bolo zabrániť hroziacemu zastaveniu financovania niektorých vládnych inštitúcií a vyzvať zákonodarcov, aby odobrili balíček pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Navrhovaný balík vojenskej pomoci zahŕňa aj podporu Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov. Zdroje financovania pre štyri vládne úrady sa minú o polnoci v noci na piatok. (TASR)

Litva nie je proti vyslaniu svojich vojakov na Ukrajinu, tvrdí litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.

Anušauskas uviedol, že Litva by svojich vojakov mohla vyslať na Ukrajinu pomáhať ukrajinským vojakom. Podľa ministra by sa však nikdy nezapojili do bojových operácií proti ruským silám.

O možnom vyslaní vojakov sa vyjadril aj jeden z poradcov litovského prezidenta Gitanasa Nausedu. "Hovoríme o tejto možnosti a robíme to celkom otvorene. Existujú mnohé nuansy o tom, čo by sa za akých podmienok mohlo stať," uviedol poradca. Pre agentúru BNS však dodal, že v súčasnosti zostáva hlavnou prioritou podpora Ukrajiny zbraňami a muníciou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyvolal v pondelok večer rozruch, keď v závere konferencie o podpore Ukrajiny v Paríži okrem iného povedal, že nevylučuje v budúcnosti nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny na Ukrajine. Podrobnosti neposkytol, ale francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že tento plán nezahŕňa boj francúzskych vojakov priamo proti ruským silám na Ukrajine. (TASR)

Lotyšská vláda predĺžila zákaz vstupu do krajiny pre väčšinu ruských občanov do 4. marca 2025.

Dôvodom je možné ohrozenie vnútornej bezpečnosti.

Ruskí občania nemôžu vstúpiť na územie Lotyšska za účelom cestovného ruch či oddychu. To sa nevzťahuje na Rusov s povolením na pobyt v Lotyšsku či inej členskej krajine EÚ alebo je ich vstup spojený z humanitárnymi dôvodmi vrátane politických disidentov.

Poľsko a trojica baltských krajín - Estónsko, Lotyšsko a Litva - sa v septembri 2022 dohodli na obmedzení počtu Rusov vstupujúcich na ich územie. Reagovali na vážne ohrozenie verejnej bezpečnosti po ruskom vyvolaní vojny ba Ukrajine.

Lotyšsko je členskou krajinou EÚ i NATO. Má 1,9 milióna obyvateľov, z ktorých približne štvrtinu tvorí ruská menšina. (TASR)

Fico neodpovedá na kľúčovú otázku. Ako si predstavuje mier na Ukrajine, komentuje Jakub Filo. (SME)

Pätnásťtisíc vojakov v aktívnej službe, stíhačky Gripen a moderné ponorky. Vstup Švédska je pre NATO prínosom. (SME)

Neverím v pacifistické riešenia, že mier dosiahneme ústupkami, reagoval v Prahe na Fica český premiér. (SME)

Dvaja policajti prišli o život a ďalší štyria utrpeli zranenia pri ruskom útoku v Sumskej oblasti Ukrajiny.

"Záchranári vytiahli spod trosiek telá dvoch policajtov. Ďalší štyria vyšetrovatelia utrpeli zranenia. Je im poskytovaná zdravotná starostlivosť," napísal ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na platforme Telegram.

Policajti sa podľa ministra v čase "ďalšieho" delostreleckého "útoku Ruska" nachádzali v hospodárskej budove poškodenej pri predchádzajúcom útoku.

Sumská oblasť je od ruských hraníc vzdialená necelých 50 kilometrov a mesto Sumy bolo medzi prvými, ktoré ruské jednotky na začiatku invázie vo februári 2022 napadli. Po niečo vyše mesiaci sa však odtiaľ stiahli.

Počas dvojročnej vojny sa táto oblasť stala terčom niekoľkých ruských útokov, no nachádza sa ďaleko od centra bojov, ktoré sú viac na juhu. (TASR)

Ukrajinský prezident pricestoval na návštevu Saudskej Arábie, kde bude rokovať aj o mierovom pláne a výmenách zajatcov.

V príspevku na Facebooku uviedol, že do Saudskej Arábie pricestoval, aby pokračoval v pravidelnom dialógu s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

"Téma číslo jedna - mierový plán... Sme blízko k uskutočneniu prvého mierového summitu a spolieham sa na pokračovanie aktívnej podpory Saudskej Arábie," napísal Zelenskyj.

K príspevku zverejnil fotografie, ako vystupuje z lietadla a ako ho vítajú saudskoarabskí predstavitelia.

"Téma číslo dva - návrat vojnových zajatcov a deportovaných osôb. Vedenie kráľovstva už prispelo k prepusteniu našich ľudí. Verím, že aj toto stretnutie prinesie výsledky," pokračoval ukrajinský prezident.

Dodal, že v Saudskej Arábii plánuje rokovať o možných oblastiach ekonomickej spolupráce a účasti Saudskej Arábie na obnove Ukrajiny.

Saudská Arábia si udržuje dobré vzťahy s Ukrajinou i Moskvou a sprostredkovateľom medzi oboma bojujúcimi krajinami bola aj predtým. V septembri 2022 napríklad pomohla vyjednať oslobodenie vyše 200 ukrajinských zajatcov, pripomína agentúra AFP.

Vlani kráľovstvo usporiadalo rokovania o vojne na Ukrajine za účasti takmer 40 krajín, Rusko sa však na nich nezúčastnilo. (TASR)

Žiadna krajina Únie ani NATO nikam žiadnych vojakov neposiela, Fico nemusí podávať demisiu, píše Peter Tkačenko. (SME)

Ústup ukrajinskej armády z Avdijivky nie je podľa poľského generála takticky významný, ale podkopáva morálku. 

V rozhovore pre týždenník Wprost tento bývalý veliteľ poľských špeciálnych síl Roman Polka zdôraznil, že front sa posunul len o tri alebo štyri kilometre. Akákoľvek strata, čiže aj strata Avdijivky, však podľa neho podkopáva morálku.

Generál Polko preto tvrdí, že je čas konečne počúvať hlas generála Valerija Zalužného. Keďže Ukrajina si momentálne nemôže dovoliť skutočnú protiofenzívu, musí ísť podľa ruského vzoru do defenzívy a vybudovať mínové polia, bariéry a prekážky.

Musí vybudovať armádu, ktorá bude schopná správne využívať modernú techniku, ktorú dostala. Je tiež potrebné vyzbierať primerané množstvo materiálnych prostriedkov a zmobilizovať ľudí, ktorí sa doteraz vojenskej službe vyhýbali.

V tejto súvislosti generál Polko pripomenul nedávnu informáciu BBC, že od začiatku ruskej agresie odišlo z Ukrajiny do krajín Európskej únie 650-tisíc mužov vo veku, na ktorý sa vzťahuje branná povinnosť. Dá sa tak podľa neho povedať, že v Európe je druhá ukrajinská armáda. Ide najmä o mužov, ktorí sa odvodom vyhli úplatkami, dodal.

Ukrajina sa musí poučiť aj z chýb, ktoré urobila, a to jej s podporou Západu pomôže pripraviť realistický dvoj- až trojročný plán na opätovné získanie okupovaných území, poznamenal poľský generál. (SITA)

Ukrajinské vzdušné sily zostrelili za deň druhú ruskú stíhačku Su-34 v rovnakej oblasti, ako tú predošlú.

Ukrajina od 17. februára oznámila zničenie najmenej ôsmich ruských stíhacích lietadiel - šiestich Su-34 a dvoch Su-35 - a jedného ďalšieho lietadla včasnej výstrahy a velenia A-50. 

Veliteľ ukrajinského letectva Oleščuk vyhlásil, že pre ruskú stranu ide o značné straty a že by mala zvážiť, či bude ďalej svoje bombardéry masovo nasadzovať do útokov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým potvrdilo pondelkovú správu úradníka ruskej okupačnej správy, že sa ruským silám podarilo zničiť prvý tank Abrams.

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že tieto stroje nasadila v bojoch pri Avdijivke na východe krajiny.

Na východnom Slovensku sa 11. apríla uskutoční zasadnutie vlád Slovenska a Ukrajiny, oznámil Fico v Prahe. (TASR)

Ruskí vojaci postúpili západne a severozápadne od mesta Avdijivka obsadili dediny Stepove a Sjeverne.

Ukrajinci ustúpili z Avdijivky 17. februára pre nedostatok munície po mesiacoch odrážania obnovenej ruskej ofenzívy.

Hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci ustúpili z dediny Lastočkyne, ktorá leží asi tri kilometre od severozápadného okraja Avdijivky. Informoval ukrajinský telegramový kanál DeepState. (SITA)

Hovorili sme o Ukrajine, nebola to ľahká diskusia, povedal po rokovaní V4 český premiér. Do pomoci sa zapoja všetky krajiny. (TASR)

Poľský premiér Tusk a český premiér Fiala po rokovaní uviedli, že neplánujú na Ukrajinu vyslať svojich vojakov.

Na spoločnej tlačovej konferencii po približne jedenapolhodinovom rokovaní premiéri vyhlásili, že budú naďalej pomáhať Ukrajine v boji proti Rusku, ale nasadenie ich vojakov na Ukrajinu "nie je na stole".

"Poľsko nepredpokladá vyslanie svojich jednotiek na územie Ukrajiny," povedal Tusk. Dodal, že ide spoločný postoj dvoch krajín, ktoré sa "v pomoci Ukrajine v jej vojenskom úsilí angažujú viac ako väčšina."

"Nemyslím si, že by sme mali dnes špekulovať o budúcnosti, o tom, či nastanú okolnosti, ktoré zmenia tento postoj. Dnes by sme sa mali sústrediť – ako to robia vlády Poľska a Česka – na maximálnu podporu Ukrajiny v jej vojenskom úsilí," povedal poľský premiér.

Tusk ďalej uviedol, že ak by sa v pomoci Ukrajine angažovali všetky krajiny Európskej únie tak ako Poľsko a Česká republika, "možno by nebolo potrebné diskutovať o iných formách podpory".

Podľa Fialu sa v ČR o vyslaní vojakov na Ukrajinu neuvažuje. Dôležitejšie je podľa neho "pomôcť Ukrajine brániť sa proti agresii Ruska, aby neboli naplnené ciele režimu Vladimira Putina".

Dodal, že je to dôležité pre Európu, globálnu bezpečnosť a pre svet ako taký. Aby Ukrajina zvíťazila, je potrebné podporovať ju všetkými spôsobmi, a to vojensky, humanitárne a finančne, dodal Fiala.

Ukrajinská armáda sa chce sústrediť na obranu. Na východe zápasí nielen s ruskou prevahou, ale aj s nedostatkom munície. (Aktuálně.cz)

Americká armáda musí na podporu výcviku ukrajinských vojakov používať financie z vlastného rozpočtu.

Kongres doteraz neschválil dodatočnú pomoc Ukrajine.

Americký Senát už schválil návrh zákona o zahraničnej pomoci v objeme 95 miliárd dolárov, ktorého súčasťou je 60 miliárd dolárov pre Kyjev. Avšak napriek tlaku zo strany Senátu a Bieleho domu sa na schválenie v Snemovni reprezentantov ešte stále čaká.

Ukrajina je vo vojne s Ruskom v čoraz horšej pozícii, keďže hrozí, že zníženie podpory zo strany USA spôsobí kritický nedostatok munície už na jar. Nedostatok delostreleckých nábojov spôsobil začiatkom 17. februára stratu kľúčového frontového mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. (SITA)

Orgán Rady Európy odsúdil plány Moskvy na uskutočnenie prezidentských volieb na okupovaných územiach Ukrajiny.

"Nezákonný priebeh takýchto takzvaných volieb a nútenie občanov Ukrajiny voliť v nich predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva a práv občanov chránených Európskym dohovorom o ľudských právach. Ide o ďalší pokus Ruskej federácie legalizovať dočasnú okupáciu a anexiu ukrajinských území," uviedol predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy Marc Cools.

Tieto plány Ruska odsúdilo aj predsedníctvo Kongresu miestnych a regionálnych samospráv RE vo svojom vyhlásení k nedávnemu druhému výročiu ruskej vojny proti Ukrajine.

Kongres miestnych a regionálnych samospráv, ktorého cieľom je posilňovať demokraciu na týchto úrovniach, združuje 612 volených predstaviteľov zastupujúcich viac ako 150-tisíc orgánov zo 46 členských štátov Rady Európy. (TASR)

Europoslanci schválili navýšenie rozpočtu Únie do roku 2027, vrátane poskytnutia 50 miliárd Ukrajine.

Kyjev by mal po predchádzajúcej dohode Európskeho parlamentu s členskými štátmi dostať v najbližších štyroch rokoch 33 miliárd vo forme pôžičiek a 17 miliárd dotácií.
 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európsky parlament schválil 50 miliárd pre Ukrajinu aj ďalšie zvýšenie rozpočtu Únie Čítajte 

NATO podľa jej šéfa neplánuje poslať bojové jednotky na Ukrajinu. Stoltenberg to povedal v reakcii na správy.

„Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robili sme to od roku 2014 a zintenzívnili sme to po rozsiahlej invázii. Ale neexistujú žiadne plány pre bojové jednotky NATO v teréne na Ukrajine,“ vyjadril sa šéf NATO.

Slovenský premiér Robert Fico v pondelok pred stretnutím lídrov viac ako 20 krajín v Paríži vyhlásil, že niektoré krajiny zvažujú, či uzavrieť bilaterálne dohody, aby poslali vojakov na Ukrajinu. Krajiny ani činnosť vojakov na Ukrajine nekonkretizoval, ale povedal, že Slovensko vojakov posielať nebude. To isté povedal aj predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že vyslanie vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nemožno vylúčiť.

Stoltenberg vylúčil vojenskú akciu NATO, ale v rozhovore s AP prízvukoval, že ruská vojna na Ukrajine „očividne porušuje medzinárodné právo“ a Ukrajina má „právo na sebaobranu a my máme právo ju podporovať v presadzovaní tohto práva“.

Švédsky premiér Kristersson pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu SVT uviedol, že v "tomto momente sme zaneprázdnení posielaním moderného vybavenia Ukrajine rôznymi cestami". Ako dodal, z ukrajinskej strany doposiaľ "nie sú požiadavky" na pozemné jednotky, táto "otázka preto nie je aktuálna", citoval ho francúzsky denník Le Monde.

NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine iba nesmrtiacu pomoc a podporu, ako sú zdravotnícky materiál, uniformy a zimné vybavenie. Niektorí jeho členovia jej posielajú zbrane a strelivo bilaterálne alebo v skupinách.

Akékoľvek rozhodnutie o vyslaní jednotiek by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu všetkých členských krajín aliancie. Vyslanie vojakov bolo doteraz tabu, najmä keď sa NATO snaží vyhnúť zatiahnutiu do širšej vojny s Ruskom.

Od začiatku invázie Ruska pred dvoma rokmi však podporovatelia Ukrajiny postupne poskytli viac špičkových zbraní a zbraní s dlhým doletom. (SITA)

Kremeľ varoval, že vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu povedie k priamemu konfliktu s Ruskom a k eskalácii situácie.

Podľa agentúry AFP to Peskov uviedol v reakcii na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Macrona, podľa ktorého je táto možnosť v hre.

"V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu). Takto to hodnotíme," vyhlásil Peskov, keď odpovedal na otázku novinára, aké sú riziká eskalácie a priameho konfliktu s NATO v prípade, že sa vojaci aliancie NATO budú vyskytovať na území Ukrajiny. (TASR)

Parlament odmietol prijať uznesenie k ruským útokom balistickými strelami KĽDR na Ukrajine. (TASR)

Český premiér Fiala ďakoval poľskému predsedovi vlády Tuskovi za ochotu podieľať sa na zháňaní munície pre Ukrajinu.

Fiala na spoločnej tlačovej konferencii po približne jedenapolhodinovom rokovaní uviedol, že je rád a pokladá za dôležité, že sa s poľským premiérom zhodujú v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu.

"Vieme, kto je agresor, vieme, kto je obeť. Nepochybujeme o týchto veciach a sme jednoznačne pripravení aj naďalej silne podporovať Ukrajinu a, naopak, hľadať všetky cesty k tomu, ako našu podporu ešte zvýšiť. Pretože Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť, slobodu a demokraciu, ale bojuje tiež za bezpečnosť Európy – a to si musíme pripomínať," povedal český premiér.

Na pondelkovom summite o Ukrajine, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, sa európski lídri dohodli na posilnení dodávok munície pre Kyjev a čo najrýchlejšom zvýšení výrobných kapacít v Európe.

Český premiér v Paríži predstavil takzvanú českú iniciatívu. Ide o návrh, ako rýchlo zaistiť muníciu pre Ukrajinu z tretích krajín. Fiala v pondelok uviedol, že do tejto iniciatívy sa plánuje zapojiť asi 15 štátov. (TASR)

Bojovníka za ľudské práva Orlova odsúdili v Moskve na dva a pol roka väzenia za údajnú diskreditáciu ruskej armády.

Tej sa vraj dopustil v protivojnovo ladenom článku s názvom Chceli fašizmus - majú ho.

Tento článok v novembri 2022 vo francúzštine zverejnilo na svojom webe vydavateľstvo Mediapart. Orlov zverejnil ruský preklad článku na svojom konte na sociálnej sieti Facebook.

Ako pripomenula agentúra AFP, 70-ročný Orlov je jedným z lídrov ľudskoprávnej organizácie Memorial, ktorú dali ruské súdy zlikvidovať a ktorá sa v roku 2022 stala nositeľom Nobelovej ceny za mier.

Oleg Orlov je jeden z mála kritikov Kremľa, ktorý ešte nie je v exile alebo vo väzení. Vo svojom záverečnom slove pred súdom odmietol vinu, ktorá sa mu pripisuje.

"Nespáchal som zločin. Súdia ma za novinový článok, v ktorom som politický režim nastolený v Rusku označil za totalitný a fašistický. Článok bol napísaný pred viac ako rokom. Niektorí moji priatelia si pritom mysleli, že príliš preháňam. Ale teraz je úplne jasné, že som vôbec nepreháňal," vyhlásil Orlov pred súdom.

V pondelok na pojednávaní súdu prokuratúra pre Orlova žiadala trest v trvaní dva roky a 11 mesiacov, ako aj to, aby bol priamo v súdnej sieni vzatý do väzby.

Za kritiku invázie Ruska na Ukrajinu a za poškodzovanie povesti ruskej armády súd v Moskve vlani v októbri Orlovovi udelil pokutu 150-tisíc rubľov (1400 eur). Vlani v decembri mu súd pokutu zrušil a jeho prípad vrátil do rúk prokuratúry.

V rámci nového konania prokuratúra síce tvrdila, že berie do úvahy, že Orlov je bezúhonný občan bez záznamov v registri trestov. Zároveň sa však domnieva, že preverovaním sa potvrdila priťažujúca okolnosť – v Orlovovom článku je motív ideologického nepriateľstva a nenávisti.

Ruské ministerstvo spravodlivosti Olega Orlova začiatkom februára zaradilo na svoj zoznam tzv. zahraničných agentov. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tvrdeniami, že "vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, šíril nepravdivé informácie o rozhodnutiach ruských orgánov a podieľal sa na vytváraní správ a materiálov pre zahraničných agentov".

Memorial sa v Rusku etabloval ako kľúčový pilier občianskej spoločnosti ochranou pamiatky obetí komunistických represií. Viedol tiež kampaň proti porušovaniu ľudských práv v Rusku.

Ruské súdy túto nezávislú ľudskoprávnu organizáciu zlikvidovali koncom roka 2021. V roku 2022 jej bola udelená Nobelova cena za mier. (TASR)

V rámci úsilia Západu zabrániť ruskému víťazstvu vo vojne na Ukrajine nie je vylúčené nič, uviedol francúzsky premiér.

Vyjadrenia predsedu francúzskej vlády prichádzajú deň po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že v tejto súvislosti nie je vylúčené ani vyslanie západných pozemných jednotiek.

"Vo vojne nemôžete vylúčiť nič," zopakoval v utorok Attal.

Pre stanicu RTL francúzsky premiér zároveň spresnil, že doposiaľ neexistuje "žiadny konsenzus" o akomkoľvek "oficiálnom" nasadení pozemných síl.

"Nedá sa však vylúčiť žiadna dynamika. Urobíme všetko, čo bude treba, aby sme zaistili, že Rusko v tejto vojne nebude môcť zvíťaziť," dodal, pričom použil rovnaké slová, ako deň predtým Macron.

Francúzsky prezident v pondelok v Paríži hostil schôdzku dvoch desiatok európskych lídrov, ktorí diskutovali o Ukrajine, pripomína AFP. Macron pritom vykreslil ponurý obraz Ruska s tým, že pozícia Moskvy je stále "ťažšia" ako v samotnom Rusku, tak aj na ukrajinských bojiskách.

"Sme presvedčení, že porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu v Európe," podotkol Macron. Podrobnosti týkajúce sa pozície Francúzska odmietol uviesť s odvolaním sa na potrebu "strategickej nejednoznačnosti"; dodal však, že otázka západných vojakov na Ukrajine bola spomenutá medzi ostatnými "možnosťami", cituje AFP. (TASR)

Rafitifkáciu vstupu Švédska Aliancie privítali po šéfovi NATO Stoltenbergovi aj Spojené štáty, Veľká Británia i Francúzsko. (TASR)

Ukrajinská armáda zostrelila ďalšie ruské lietadlo. "Mínus ešte jeden Su-34 na východe" Ukrajiny, napísal veliteľ vzdušných síl.

Su-34 je frontový nadzvukový stíhací bombardér určený na vykonávanie raketových a bombových útokov na nepriateľské pozemné ciele v operačnej a taktickej hĺbke, ako aj na ničenie nepriateľských vzdušných cieľov.

BBC pripomenula, že nejde o prvé lietadlo typu Su-34, o ktorom ukrajinská armáda tvrdí, že sa jej ho podarilo zostreliť.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl aj 17. februára oznámilo, že zostrelené boli dve lietadlá Su-34. O niekoľko dní neskôr bolo hlásené zostrelenie ďalšieho stíhacieho bombardéra.

Bez ďalšej vojenskej pomoci Spojených štátov Ukrajina nebude môcť brániť lodný koridor v Čiernom mori.

Ten jej umožňuje vyvážať milióny tón obilia do sveta, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre stanicu CNN.

Ukrajina vlani v auguste vytvorila nový koridor na vývoz obilia cez Čierne more, ktorý ide mimo medzinárodných vôd a využíva trasy pozdĺž pobrežia Bulharska a Rumunska, členských krajín Severoatlantickej aliancie.

K takémuto kroku pristúpila po tom, čo Rusko odstúpilo od obilnej dohody, ktorú pomohli vlani sprostredkovať Turecko a OSN. Táto dohoda umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavoch a zároveň uľahčovala export ruského obilia a hnojív.

"My...sme vytvorili novú trasu v Čiernom mori," uviedol v pondelok Zelenskyj pre CNN. Lodný koridor označil za veľký úspech vzhľadom na to, že sa cezeň podarilo doteraz vyexportovať približne 30 miliónov tón obilia a iných poľnohospodárskych produktov.

Zároveň však varoval, že ak americký Kongres neschváli navrhovaný balík vojenskej pomoci, v ktorom je zahrnutá aj podpora Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov, budúcnosť čiernomorského koridoru je v ohrození.

"Myslím si, že trasa bude uzavretá... pretože na jej obranu je potrebná aj munícia, protivzdušná obrana a niektoré ďalšie systémy," povedal ukrajinský prezident.

Ukrajina aj Rusko patria medzi najväčších svetových vývozcov obilia. OSN v tejto súvislosti varovala, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá trvá už vyše dva roky, zhoršuje svetovú potravinovú krízu. Podľa OSN za ten čas došlo k desiatkam útokov na ukrajinské zariadenia určené na výrobu a vývoz obilia. Rusko napriek tomu tvrdí, že sa zameriava na vojenskú, nie civilnú infraštruktúru.

Vojenskú pomoc pre Kyjev blokujú v Snemovni reprezentantov USA konzervatívni republikáni, podporovaní americkým exprezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajine medzičasom dochádza vojenský personál aj munícia, predovšetkým pre delostrelectvo a v posledných týždňoch sa musela stiahnuť z niektorých pozícií na frontových líniách. (TASR)

Slovensko spája s Ukrajinou jedná vlaková linka, zdržiava ju prejazd cez hranicu. Premáva medzi Košicami a Mukačevom. (SITA)

Európska únia sa zrejme dohodne na zhabaní finančných ziskov Ruska, ktoré vznikajú na území eurobloku.

Presunúť by sa mali do fondu na podporu Ukrajiny. Pre agentúru AFP to uviedol grécky osobitný vyslanec pre Ukrajinu Spiros Lampridis.

Francúzska agentúra podčiarkuje, že nepôjde o taký radikálny krok, akým by bolo zhabanie majetku. Aj podľa Lampridisa by v tom prípade šlo o porušenie medzinárodného práva.

Na konfiškáciu bankových a iných aktív Ruska v hodnote niekoľkých miliárd eur už dlhšie vyzývajú Spojené štáty aj Británia. Členské krajiny Európskej únie sa však k takémuto kroku zdráhajú pristúpiť pre obavy, že tretie krajiny by následne mohli svoje aktíva z Európy stiahnuť.

Podľa Lampridisa sa však v EÚ podarilo dospieť ku konsenzu na "jemnejšom" prístupe, a tým bude zhabanie ziskov z ruských investícií a aktív, či už verejných alebo súkromných, a ich presunutie pre potreby Ukrajiny.

Ako pokračoval, na obnovu Ukrajiny bude potrebných najmenej pol bilióna eur, pričom zhabanie ruských ziskov môže priniesť 50 až 60 miliárd eur. (TASR)

Na Slovensko má vojna na Ukrajine obzvlášť silný dosah. Každý vývoj pocítime medzi prvými, píše Martin Sklenár. (SME)

Rusko zakáže od marca na šesť mesiacov vývoz benzínu. Chce tak mať istotu, že ho bude mať dostatok.

V tom čase je naplánovaná údržba rafinérií a dopyt od spotrebiteľov a poľnohospodárov rastie. Správu potvrdila hovorkyňa podpredsedu vlády Alexandra Novaka.

Rusko zaviedlo podobný zákaz od septembra do novembra minulého roka. Cieľom bolo riešiť vysoké domáce ceny a nedostatok pohonných hmôt. Výnimku mali iba štyria bývalí členovia Sovietskeho zväzu, ktorí sú členmi Euroázijskej hospodárskej únie - Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko, upozornila agentúra Reuters.

Tentokrát sa nebude zákaz vzťahovať nielen na členov EAHU, ale aj na Mongolsko, Uzbekistan a dve Rusko podporované separatistické oblasti Gruzínska - Južné Osetsko a Abcházsko. (ČTK)

Rusko v noci podniklo ďalší vzdušný nálet na Ukrajinu, tentoraz pomocou trinástich dronov a salvy rakiet.

Systémy protivzdušnej obrany zničili 11 dronov a dve riadené strely nad viaceré regióny, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského letectva.

Celkovo Rusko vypustilo 13 dronov, štyri riadené strely, jednu strelu zem-vzduch a balistické rakety, uviedli ukrajinské sily vo vyjadrení na internete.

Podľa Reuters ale nebolo bezprostredne jasné, koľko balistických rakiet Rusko celkom vypustilo a čo sa stalo so strelami a bezpilotnými lietadlami, ktoré nezostrelila protivzdušná obrana. (ČTK)

Severokórejské muničné továrne pracujú na plný výkon, aby mohli Rusku dodávať zbrane výmenou za potraviny.

Uviedol to juhokórejský minister obrany Sin Won-sik podľa utorkovej správ agentúry Jonhap.

"Zatiaľ čo niektoré severokórejské zbrojárske továrne pracujú na 30 percent kapacity z dôvodu nedostatku surovín a energie, iné pracujú na plný výkon - predovšetkým tie, ktoré produkujú zbrane a strely pre Rusko," uviedol Sin na pondelkovom stretnutí s novinármi.

Podľa ministra sa odhaduje, že Severná Kórea od septembrového summitu severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského vodcu Vladimira Putina dodala do Ruska približne 6 700 kontajnerov tovarov. Prepravovať mohli približne tri milióny nábojov 152 mm delostreleckých granátov alebo pol milióna 122 mm delostreleckých granátov.

Sin uviedol, že výmenou za dodávky zbraní do Ruska Severná Kórea zrejme dostáva potraviny a iné komodity, ako aj suroviny a súčiastky používané pri výrobe zbraní.

Minister predpokladá, že Moskva poskytla Pchjongjangu aj technológie súvisiace s družicami. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 850 vojakov. Počet vyradených vojakov je tak 411 550. 

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 556 tankov, 12 494 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 009 delostreleckých systémov.

To, že vojna sa začala v roku 2014 „vyčíňaním ukrajinských fašistov“, nie je názor, ale lož. Píše Peter Schutz. (SME)

Poľský minister zahraničia Sikorski apeloval na predsedu americkej Snemovne, aby umožnil hlasovanie o pomoci Ukrajine.

Zároveň ho varoval, že v prípade víťazstva Ruska ponesie zodpovednosť. 

"Opäť apelujem osobne na predsedu americkej Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona. Nechajte demokracii voľný priebeh. Nechajte o (pomoci) hlasovať," vyhlásil Sikorski počas návštevy Washingtonu.

"Chcem, aby vedel, že celý svet sleduje jeho kroky. A ak tieto dodatočné financie neprejdú a Ukrajina na bojisku utrpí straty, bude za to zodpovedný," vyhlásil Sikorski na pôde Atlantickej rady pred stretnutím s americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom.

Johnson vedie v americkej Snemovni reprezentantov tesnú republikánsku väčšinu a odmietol hlasovanie o dodatočnom financovaní, pri ktorom americký prezident Joe Biden žiada o schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov. (TASR)

Ruský prezident Putin prisľúbil zvýšenie mobility a útočného potenciálu špeciálnych jednotiek svojej krajiny.

Označil to za kľúčovú prioritu, ktorá má posilniť ruskú armádu.

"Budeme pokračovať v posilňovaní síl špeciálnych operácií, zvyšovaní ich mobility, útočného potenciálu a vyzbrojovaní zbraňami a vybavením novej generácie," vyhlásil Putin v gratulačnom videu zverejnenom pred Dňom síl špeciálnych operácií, ktorý si Rusko pripomína 27. februára.

Ruské sily špeciálnych operácií sú jednotky strategickej úrovne v neustálej bojovej pohotovosti. Sú prispôsobené na plnenie špecifických úloh a sú súčasťou ruských ozbrojených síl, píše Reuters.

Špeciálne jednotky sa počas uplynulého desaťročia podieľali aj na ruských tajných operácií v Sýrii. (TASR)

Karikatúra dňa od Rosie Naive Art: Nádej

Robert Fico v Paríži potvrdil postoj vlády a koalície, že nebudú súhlasiť s vyslaním slovenských vojakov do vojny na Ukrajine. (TASR)

Emmanuel Macron ohlásil vznik koalície pre dodávky rakiet stredného a dlhého doletu krajine čeliacej ruskej agresii.

Francúzsky prezident tak urobil na záver summitu o pomoci Ukrajine, ktorý zvolal do Paríža.

Potvrdil tiež, že Francúzsko sa pripojí aj k českej iniciatíve nákupu munície pre Ukrajinu v tretích krajinách. Európania sa domnievajú, že porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť Európy, zdôraznil tiež Macron. Nie je však zhoda na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu, vylúčiť však nemožno nič, dodal. (ČTK)

Európski lídri sa na summite o Ukrajine, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dohodli na posilnení dodávok munície pre Ukrajinu a čo najrýchlejšom zvýšení výrobných kapacít v Európe.

Po skončení summitu to uviedol český premiér Petr Fiala. Podotkol, že pozornosť tiež vzbudila česká iniciatíva o nákupe munície z tretích krajín, do ktorej sa chce podľa neho zapojiť asi 15 štátov, informuje spravodajkyňa TASR.

Podľa Fialu sa na schôdzke ukázalo, že odhodlanie čeliť ruskej agresii a podporovať Ukrajinu je na Západe "veľmi silné". "Dohodli sme sa na tom, že posilníme naše dodávky munície na Ukrajinu a že sa pokúsime čo najrýchlejšie zvýšiť výrobné kapacity, ak ide o muníciu a zbrane. Dohodli sme sa, že je potrebné posilniť kybernetickú bezpečnosť a podporiť štáty, ktoré sú tiež ohrozované Ruskom, ako je Moldavsko," komentoval závery rokovania predseda českej vlády.

Veľkú pozornosť podľa neho vyvolala takzvaná česká iniciatíva, teda návrh, akým spôsobom rýchlo zaistiť muníciu pre Ukrajinu z tretích krajín. "Mnoho štátov sa k tejto iniciatíve v priebehu rokovania prihlásilo... Myslím si, že nakoniec bude mať táto akcia veľkú podporu, odhadujem to tak na 15 štátov," povedal Fiala s tým, že akcia by sa mala uskutočniť v najbližších týždňoch až mesiacoch.

"Musíme konať rýchlo. Mnoho európskych štátov sa snaží zvýšiť svoje výrobné kapacity, ale ten proces bude nejaký čas trvať," vysvetlil premiér s tým, že je podľa neho potrebné toto obdobie nejako preklenúť.

O tom, že ČR našla vo svete zdroje munície, ktoré by v prípade vyriešenia otázky financovania mohla na Ukrajinu dodať do niekoľkých týždňov, informoval český prezident Petr Pavel na bezpečnostnej konferencii v Mníchove 17. februára. Spresnil, že ide o pol milióna kusov munície s kalibrom 155 mm a 300 000 kusov munície s kalibrom 122 mm. Vyzval vtedy ďalšie západné krajiny, aby sa do akcie zapojili. (TASR)

K českej iniciatíve nákupu delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo EÚ by sa mohlo pripojiť až 15 krajín.

Uviedol to český premiér Petr Fiala.

Holandský premiér Mark Rutte oznámil, že jeho krajina prispeje 100 miliónmi eur. Obaja premiéri dnes hovorili s novinármi v Paríži po skončení summitu o pomoci Ukrajine, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nákup a dodanie munície by podľa Fialu malo prebehnúť v nasledujúcich "týždňoch až mesiacoch". (ČTK)

Ruská invázia na Ukrajinu poškodila každú siedmu školu v krajine a úplne zničila 400 vzdelávacích inštitúcií.

Uviedol to námestník ukrajinského ministra školstva Jevhen Kudriavec.

Poškodených doteraz bolo viac ako 3 500 ukrajinských vzdelávacích inštitúcií a náklady na opravu týchto budov sa podľa Kudriavca odhadujú na takmer 14 miliárd dolárov.

Podľa údajov Organizácie Spojených národov len jedna tretina ukrajinských detí môže prezenčne navštevovať školy. Zhruba ďalšia tretina sa učí online a zvyšná tretina pre hrozby ruských útokov len čiastočne navštevuje školu a čiastočne sa učí prostredníctvom internetu. (SITA)

Emmanuel Macron vyzval pri otvorení konferencie na posilnenie západnej pomoci v Paríži na rýchlu akciu v prospech Ukrajiny.

Spojenci Ukrajiny musia znovu naštartovať svoju podporu, uviedol Macron na stretnutí predstaviteľov vyše 20 krajín v Elyzejskom paláci. Podľa Macrona je potrebné mobilizovať vojenskú i finančnú pomoc pre Ukrajinu, a to v rámci spoločnej pomoci i jednotlivo na úrovni štátov.

"Sme svedkami pritvrdzovania Ruska, najmä v uplynulých mesiacoch," povedal a poukázal na nedávne úmrtie opozičného lídra Alexeja Navaľného vo väzení. Zároveň upozornil, že Rusko sa správa čoraz agresívnejšie na politickej úrovni i na frontovej línii na Ukrajine.

"Všeobecné uvedomenie v súčasnosti je, že je v stávke bezpečnosť nás všetkých... Sme v procese zaisťovania našej bezpečnosti," povedal. "Rusko nesmie vyhrať," dodal francúzsky prezident.

Stretnutie v Paríži predstavuje pre jeho účastníkov príležitosť potvrdiť svoju jednotu a odhodlanie poraziť agresívnu vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajinu, uviedla kancelárie francúzskeho prezidenta vo vyhlásení pred začiatkom konferencie.

Konferencia v Paríži podľa AFP signalizuje Macronovu horlivosť postaviť sa v rámci Európskej únie do čela riešenia ukrajinskej otázky. Deje sa tak v čase rastúcich obáv, že by sa v mohla oslabiť americká pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina dostala menej ako tretinu munície, ktoré prisľúbila dodať Európska únia, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Z milióna nábojov, ktoré nám Európska únia prisľúbila, neprišlo 50 percent, ale bohužiaľ 30 percent," povedal Zelenskyj v Kyjeve na tlačovej konferencii s bulharským premiérom Nikolajom Denkovom.

EÚ v januári prostredníctvom šéfa svojej diplomacie Josepa Borrella oznámila, že nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Podľa Borrella v stanovenom časovom horizonte dostane asi polovicu sľúbenej munície - 524.000 kusov, čo je iba 52 percent stanoveného cieľa.

Šéf európskej diplomacie však trval na tom, že EÚ do konca tohto roka nakoniec dodá Ukrajine viac ako milión delostreleckých granátov, keďže obranný priemysel eurobloku naďalej zvyšuje výrobu munície.

Zelenskyj zároveň v najnovšom rozhovore pre americkú televíziu CNN obvinil bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, že sa postavil na stranu ruského prezidenta Vladimira Putina. Varoval, že bez ďalej americkej pomoci môžu zomrieť milióny ľudí.

Podľa úryvkov rozhovoru zverejneného v pondelok Zelenskyj povedal, že "nedokáže pochopiť, ako môže byť Donald Trump na strane Putina". "Myslím si, že Donald Trump Putina nepozná," dodal. (TASR)

Poľsko je pripravené podporiť vývoz ukrajinského obilia do krajín tretieho sveta v snahe zmierniť protesty farmárov v Európe.

Poľský premiér Donald Tusk a predseda kanadskej vlády Justin Trudeau rokovali vo Varšave, kde sa Trudeau zastavil cestou z Ukrajiny. Tusk po ich stretnutí povedal, že rokovali aj o "radikálnom zvýšení" vývozu ukrajinského obilia do chudobnejších krajín, ktoré ho potrebujú.

"Poľsko je pripravené sa do toho aktívne zapojiť a spolufinancovať takéto aktivity," povedal Tusk.

Kroky na zvýšenie vývozu ukrajinského obilia do krajín mimo Európskej únie by mohli priniesť podľa Tuska úľavu pre poľských a európskych poľnohospodárov, pre Ukrajinu a pre ľudí v iných častiach sveta čakajúcich na lacné obilie.

Invázia Ruska na Ukrajinu zablokovala kľúčové obchodné trasy v Čiernom mori, po ktorých Kyjev exportoval svoje poľnohospodárske produkty.

Európska únia preto v roku 2022 v snahe pomôcť Ukrajine znížila clo pre ukrajinské produkty prúdiace cez územie EÚ.

Množstvo ukrajinského obilia však zostáva napríklad v Poľsku a farmári v EÚ preto proti podľa nich nespravodlivej konkurencii a dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

Blokáda hraničných priechodov medzi Poľskom a Ukrajinou framármi a autodopravcami vyvoláva napätie medzi Varšavou a Kyjevom.

Pri najmenej štyroch incidentoch poľskí farmári vysypali ukrajinské obilie z nákladných áut a vlakov. Kyjev v reakcii vyzval Varšavu, aby takýto "vandalizmus" zastavila.

Tusk v pondelok poukázal na zo, že napätie v súvislosti s obilím predstavuje "kritickú chvíľu" vo vzťahoch Poľska a Ukrajiny. Zároveň vyzval EÚ a Ukrajinu, by spolupracovali pri nájdení riešenia.

"Bola by to najväčšia hlúposť v dejinách našich národov, keby sme sa nepohodli a neprišli s riešením... pretože teraz sa navzájom potrebujeme viac než kedykoľvek predtým," povedal Tusk. (TASR)

Lotyšský minister poľnohospodárstva Armands Krauze vyzval na zákaz dovozu ruských potravín do Európskej únie.

„Všetko, čo sa dováža z Ruska, sa dá doviezť z Ukrajiny,“ povedal Krauze pred stretnutím ministrov poľnohospodárstva Únie v Bruseli.

Lotyšsko je prvou krajinou EÚ, ktorá zakázala dovoz obilia a iných potravín z Ruska a Bieloruska. Zákaz vstúpi do platnosti v marci.

Lotyšský prezident EdgarsRinkēvičs v januári uviedol, že podporuje zákaz, keďže poľnohospodársky export posilňuje ruskú ekonomiku, a to, čo je označené ako ruské obilie, môže byť v skutočnosti ukrajinské obilie ukradnuté z území okupovaných Ruskom.

Lotyšsko v decembri zverejnilo údaje, podľa ktorých Rusko vlani exportovalo do EÚ cez Lotyšsko viac ako 380-tisíc ton obilia, čiže o približne 80-tisíc ton viac ako v roku 2022.

Tento údaj pritom nezahŕňa obilie z Ruska prepravované cez Lotyšsko do krajín mimo Európskej únie. (SITA)

Nikto nemá také informácie, ako Robert Fico. "Agresorom  je Rusko," chce mu pripomenúť český premiér Fiala. (SME)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron privítal pred Elyzejským palácom Roberta Fica.

Macron hostil medzinárodnú konferenciu na podporu Ukrajiny. Pozvaní boli európski lídri a ministri. Slovensko zastupoval predseda vlády. (SME)

Bulharsko zakázalo dvom ruským občanom vstup do EÚ pre ich údajné zapojenie do operácií ruskej zahraničnej tajnej služby.

V pondelok to oznámila bulharská Štátna agentúra pre národnú bezpečnosť (SANS).

Vladimir Goročkin (39), narodený v ruskej exkláve Kaliningrad, a 37-ročná Tatiana Goročkinova, narodená v juhoruskej Saratovskej oblasti, sa vydávali za Bulharov Denisa Raškova a Dianu Raškovovu.

"Hlavným účelom ich prítomnosti v Bulharsku bolo získať bulharské doklady totožnosti a dôveryhodné biografické údaje, ktoré by neskôr použili na zhromažďovanie spravodajských informácií mimo územia Bulharska," uviedla SANS. Bulharsko je členská krajina EÚ a NATO a obom Ruso zakázalo vstup na územie EÚ na obdobie päť rokov.

Bulharsko má k Rusku historicky a kultúrne veľmi blízko. Od roku 2019 však vyhostilo desiatky ruských diplomatov a diplomatických zamestnancov podozrivých zo špionáže. Premiér Kirill Petkov vtedy uviedol, že väčšina vyhostených pracovala pre spravodajské služby pod diplomatickým krytím. Moskva to poprela.

Vlani v septembri bulharské úrady vyhostili aj hlavu ruskej pravoslávnej cirkvi v Sofii a dvoch bieloruských kňazov, pričom ich obvinili, že slúžia geopolitickým záujmom Moskvy.

Odhalená bola aj skupina bulharských občanov vrátane predstaviteľov ministerstva obrany a spravodajských služieb podozrivých z poskytovania utajovaných informácií Rusku. (TASR)

Fico mohol rovnako vyhlásiť, že účasť slovenskej armády na dobýjaní južného pólu planéty Jupiter nedopustí. Píše Nataša Holinová. (SME)

Maďarský parlament schválil vstup Švédska do NATO. Podpísať ho ešte musí prezident. (AFP)

Prezidentka Čaputová reagovala na vyjadrenia premiéra Fica o zapojení slovenských vojakov na Ukrajine.

"Informácie, ktoré má prezidentka Zuzana Čaputová, ako najvyšší ústavný činiteľ k dispozícii, nehovoria o žiadnom zapojení slovenských vojakov do vojny na Ukrajine a ani neodôvodňujú vyvolávať v spoločnosti pocit ohrozenia. Za neprimerané považuje prezidentka predovšetkým to, že pocit ohrozenia Slovenska premiér vyvoláva zo strany krajín Európskej únie a NATO. Takáto rétorika k našim spojencom a najbližším partnerom v týchto organizáciách je podľa prezidentky horšia ako k štátu, ktorý vojensky napadol nášho suseda a nás samých má na zozname nepriateľských štátov," uvádza sa v reakcii.

Nemecko zatiaľ Ukrajine nedodá moderné strely s plochou dráhou letu Taurus.

Na šéfredaktorskej konferencii agentúry DPA to povedal spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý to zdôvodnil rizikom zapojenia Nemecka do vojny s Ruskom.

Strely, ktoré patria k najmodernejšej výzbroji nemeckej armády, majú dostrel až 500 kilometrov. Cieľom by sa tak mohla stať aj Moskva, čoho sa Nemecko obáva. (ČTK)

Český prezident Pavel udelil povolenie 20 českým občanom vstúpiť do ukrajinských ozbrojených síl.

Pavel zároveň zamietol 56 žiadosti na základe odporúčaní ministerstiev obrany a vnútra. Pavel uviedol, že dôvodom zamietnutia žiadostí o prijatie do ukrajinských ozbrojených síl je nesplnenie stanovených kritérií zo strany kandidátov.

Českí občania majú zákaz slúžiť v ozbrojených silách iných krajín, pokiaľ im to prezident oficiálne nepovolí.

Pavlov predchodca Miloš Zeman vydal od 24. februára 2022 dovedna 132 povolení pre českých občanov na vstup do ukrajinskej armády.

Na začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa české úrady rozhodli, že nebudú stíhať občanov, ktorí sa chystajú bojovať na Ukrajine proti Rusku. (SITA)

Fico podľa Šimečku predvádza falošnú marketingovú operáciu s cieľom odviesť pozornosť od domácich problémov.

Šimečka konštatoval, že Fico klame o zaťahovaní Slovenska do vojny. Vyzval zároveň premiéra, aby predstavil svoj mierový plán pre Ukrajinu. “Nech ukáže, ako presvedčí Putina, aby zastavil boje. Nech na svoju stranu dostane Zelenského a EÚ,” poznamenal predseda PS.

Ak takýto plán nemá a Slovensko sa nechce pridať k pomoci Ukrajine, bolo by podľa Šimečku lepšie, ak by premiér na stretnutie lídrov štátov EÚ a NATO do Paríža neletel.

Názory českého premiéra Fialu v otázke vojny na Ukrajine sú "presne opačné", než aké má premiér Fico.

Fiala to vyhlásil pred odchodom na konferenciu o Ukrajine v Paríži.

"Moje názory sú dlhodobo známe. Je jasné, že sú presne opačné, než aké prezentoval teraz Robert Fico," uviedol Fiala. Pripomenul, že keď sa predseda vlády SR rozhodol ísť položiť kvety na hrob Gustáva Husáka, nijako to nekomentoval. Ficove nedávne výroky o vojne na Ukrajine si však podľa neho komentár vyžadujú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Macron počul Fica a zvolal konferenciu do Paríža? Prečo a ako Fico klame (odpovede) Čítajte 

"Všetci si želáme mier, ale k mieru je jediná cesta. Že zabránime agresorovi, aby naplnil svoje ciele, a nebudeme ustupovať nespravodlivosti, agresívnej vojne, zlu a pomôžeme nespravodlivo napadnutým. Pomôžeme im brániť sa. K mieru nikdy neviedlo to, že zložíme zbrane, schováme sa a ustúpime agresorovi," povedal Fiala a dodal, že práve ČR a SR majú skúsenosti s tým, čo znamená, keď sa ustupuje agresívnym režimom. Mier sa tým podľa neho dosiahnuť nedá.

"Nemôžem prijať ani tie naratívy, ktoré ukazujú na to, že snáď tými, ktorí konflikt rozdúchavajú, sú Ukrajinci či vari západné krajiny," rozhorčil sa Fiala. Je podľa neho jasné, že vinníkom je Rusko. "Stačí mať otvorené oči, aby sme videli, kto je tu obeť a kto je agresor, a podľa toho aj musíme postupovať," dodal predseda českej vlády so slovami, že to chce Ficovi povedať z očí do očí.

Napriek týmto nezhodám je podľa neho nutné, aby s Ficom viedol dialóg. "Lepšie je sa spolu rozprávať než nerozprávať. Sme susedné krajiny, musíme viesť dialóg, aj keď si v niektorých veciach nerozumieme," uzavrel český premiér. (TASR)

Cynická obluda: Nemáme v tejto hybridnej vojne len zlé správy.

(zdroj: Cynická obluda)

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí zmenilo oficiálny názov ukrajinského hlavného mesta.

Bude ho používať podľa ukrajinského jazykového prepisu ako Kyjiw (Kyjiv) namiesto doterajšieho Kiew (Kyjev) z ruského prepisu. Ministerka zahraničných veci Annalena Baerbocková to potvrdila počas víkendovej návštevy na Ukrajine.

"Spravili sme to, čo sa dlho očakávalo: písanie vášho hlavného mesta v ukrajinskom jazyku," vysvetlila Baerbocková na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom v Odese.

Ukrajina sa o ukrajinský prepis geografických názvov na svojom území snaží dlhodobo. Za najnovšiu zmenu sa Kulebovo ministerstvo na sociálnej sieti X pod hashtagom #KyivNotKiev poďakovalo nemeckej diplomacii.

"Dlhé roky sme bojovali za to, aby sa na Ukrajinu nehľadelo cez ruský jazyk,“ povedal Kuleba. "Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí bojujú za historickú spravodlivosť aj v malých detailoch," povedal v Odese šéf ukrajinskej diplomacie na tlačovej konferencii.

Zmena v "Adresári krajín na oficiálne použitie" (Länderverzeichnis für den amtlichen Gebrauch) bude záväzná v úradnom styku aj pre ďalšie nemecké štátne inštitúcie. V susednom Rakúsku sa ukrajinský Kyjiw namiesto Kiew používa už dlhšie.

"Bohužiaľ, veľká časť Ukrajiny bola veľmi dlho pod ruskou nadvládou, takže názov nášho hlavného mesta bol komunikovaný vonkajšiemu svetu podľa ruštiny," povedala pre denník Süddeutsche Zeitung jazykovedkyňa Maria Ivanytska z katedry nemeckého jazyka a prekladateľstva na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve. "Máme svoju históriu, svoj jazyk, svoju dušu a nechceme, aby si nás vo svete zamieňali s Rusmi," dodala. (TASR)

Počet invalidov v Rusku zaznamenal rekordný rast od čias prvej vojny proti čečenským separatistom.

Kvôli pokračujúcej vojne proti Ukrajine sa k desaťtisícom zabitých pridala aj "armáda invalidov", ktorých počet možno prirovnať k populácii menšieho krajského mesta. Ku koncu minulého roka vzrástol počet poberateľov invalidných dôchodkov o 91 700, napísal portál The Moscow Times s odvolaním sa na údaje sociálneho fondu, ktorý má výplatu penzií na starosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zaskočené boli obe strany. Ako vyzerala bitka, ktorá rozhodla, že vojna nebude trojdňová operácia? Čítajte 

Celkový počet invalidných dôchodcov v krajine s približne 146 miliónmi obyvateľov dosiahol 2,225 milióna, čo je maximum za posledných sedem rokov. Ich počet sa zvyšuje najvyšším tempom od roku 1997. Vtedy sa "do civilu" vracali veteráni prvej čečenskej vojny a počet poberateľov invalidných dôchodkov sa počas roka zvýšil o 271-tisíc. (ČTK)

Česká ministerka obrany v reakcii na Fica uviedla, že o vysielaní vojakov na Ukrajinu nič nevie. (TASR)

Danko a Pellegrini po rokovaní zopakovali, že vláda je v postoji k Ukrajine jednotná. Vyslanie vojakov by nepodporili.

Podľa šéfov Hlasu a SNS ani jeden slovenský vojak, z rozhodnutia tejto vlády alebo z rozhodnutia koalície v parlamente, nepôjde na Ukrajinu.

Danko povedal, že v SNS sú plne stotožnení s mandátom, s ktorým predseda vlády Robert Fico odchádza do Paríža.

„Pre mňa informácie, ktoré nám premiér poskytol, sú veľmi závažné. Verím, že pán premiér má podporu väčšiny tohto národa a že si všetci uvedomujeme bezpečnostné riziko, ktoré by z individuálnych dobrodružstiev jednotlivých vlád, ak by tak konali a posielali by tam vojakov, hrozilo nám všetkým. Nič horšie, ako, nedajbože, ohrozenie našej kolektívnej bezpečnosti by sa nemalo stať," vyjadril sa šéf národniarov.

Pellegrini súhlasí s tým, aby Slovensko poskytovalo Ukrajine len humanitárnu pomoc. S komerčnými kontraktami v prípade vojenského priemyslu problém nemá.

Lídri by mali v Paríži podľa predstaviteľov vlády rokovať o možnosti, že vrámci bilaterálnych zmlúv, by jednotlivé krajiny spolu s vojenskou technikou mohli zaslať na Ukrajinu aj svojich vojakov, nie však vrámci NATO. Doteraz nikto z lídrov Európskej únie informácie o vyslaní vojakov verejne neprezentoval. (SITA, SME)

Vláda nikdy nenavrhne vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu vrámci bilaterálnej dohody, povedal Fico.

Podľa Fica viaceré členské štáty NATO a EÚ uvažujú, že na bilaterálnej báze pošlú na Ukrajinu svojich vojakov. Takéto rozhodnutie bude podľa Fica viesť k eskalácii napätia, povedal po Bezpečnostnej rade. Doteraz nikto z európskych lídrov informácie o vyslaní vojakov verejne neprezentoval.

Fico zopakoval, že Slovensko poskytne Ukrajine len humanitárnu pomoc. Vláda chce naďalej pomáhať pri odmínovaní.

"Uvažuje sa o ďalších strojoch, ktoré by mohli pomôcť. Je to nesmrtiaca pomoc," dodal s tým, že Slovensko bude pomáhať, "pokiaľ ide aj o tréning ľudí tu na Slovensku".

Slovensko nebude na Ukrajinu posielať žiadne zbrane ani náboje, povedal Fico. (SME)

V Paríži sa bude rokovať o novom rozsahu podpory Ukrajiny v nasledujúcom období, povedal Fico po Bezpečnostnej rade.

Na Ukrajine to ani z ďaleka nejde tak, ako sa očakávalo, povedal Fico po rokovaní Bezpečnostnej rady štátu.

"Pre mňa je dnešná porada potvrdením, že stratégia Západu, pokiaľ ide o Ukrajinu, úplne zlyhala," povedal Fico. (SME)

Ukrajinská armáda potvrdila svoj ústup z dediny Lastočkyne v Doneckej oblasti.

Lastočkyne sa nachádza v blízkosti mesta Avdijivka nedávno obsadeného ruskou armádou.

"Jednotky ozbrojených síl Ukrajiny opustili dedinu Lastočkyne, aby zorganizovali obranu pozdĺž osád Orlivka, Toneňke, Berdyči a zabránili (ruskému) nepriateľovi v ďalšom postupe ďalej na západ," povedal predstaviteľ operačno-strategickej skupiny vojsk Tavrija Dmytro Lychovij.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zaskočené boli obe strany. Ako vyzerala bitka, ktorá rozhodla, že vojna nebude trojdňová operácia? Čítajte 

Podľa neho za posledných 24 hodín ruská armáda v oblasti pôsobnosti skupiny Tavrija zvýšila počet náletov na 45 a útočných operácií na 72. Ruské jednotky okrem toho v oblasti podnikli aj viac ako 800 delostreleckých útokov, dodal Lychovij. (TASR)

Ruská prokuratúra žiada pre bojovníka za ľudské práva Orlova takmer tri roky väzenia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Moskve sa začal súd s aktivistom Orlovom, ktorý kritizuje vojnu na Ukrajine. Hrozí mu väzenie Čítajte 

Súd v Moskve Orlova súdi za opakované odsudzovanie ruskej invázie na Ukrajinu. Orlov je jedným z lídrov ľudskoprávnej organizácie Memorial, ktorú dali ruské súdy zlikvidovať a ktorá sa v roku 2022 stala nositeľom Nobelovej ceny za mier.

Okrem trestu v trvaní dva roky a 11 mesiacov prokuratúra žiadala, aby bol Orlov priamo v súdnej sieni vzatý do väzby, dodala britská stanica BBC.

Tieto návrhy zazneli na odvolacom konaní v kauze opakovanej diskreditácie ruskej armády, ktorej sa podľa obžaloby dopustil vo svojom protivojnovom článku s názvom Chceli fašizmus – majú ho.

Orlov je jeden z mála kritikov Kremľa, ktorý ešte nie je v exile alebo vo väzení. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba vyzval Európu, aby zakázala vývoz munície mimo Ukrajinu.

Uviedol to vzhľadom na akútny nedostatok munície v ukrajinskej armáde. „Všetky zmluvy o vývoze munície vyrobenej v Európe do tretích krajín by sa mali pozastaviť a všetka takáto munícia by sa mala dodávať na Ukrajinu. Každý náboj vyrobený v Európe by mal slúžiť na ochranu Európy," povedal Kuleba pre nemeckú mediálnu skupinu RedaktionsNetzwerk Deutschland. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Na nedostatok munície sa sťažujem na každom stretnutí s našimi partnermi. Všetci o tom vedia a uznávajú svoje chyby," povedal. „Neskoro sa rozhodli zvýšiť produkciu, podpísať dlhodobé zmluvy a uviesť do prevádzky nové výrobné linky. Žiaľ, za tieto chyby platíme," dodal šéf ukrajinskej diplomacie. (SITA)

Výroky premiéra Fica o pripravovanom stretnutí európskych lídrov v Paríži si všíma aj ruská prokremeľská tlač.

Vládne noviny Ruská Gazeta citujú Ficove vyjadrenia z videa, ktoré cez víkend publikoval na facebooku o tom, že z návrhov pred summitom “ide mráz po chrbte”.

V článku s titulkom Slovenský premiér Fico sa bojí, že Západ urobí najhoršie rozhodnutie o Ukrajine noviny citujú Ficov výrok, že urobí “všetko pre to, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov na konflikte na Ukrajine”. (SME)

Ukrajinská prokuratúra preveruje videá so zastrelením ukrajinských vojakov.

Ukrajinské ministerstvo tvrdí, že ukrajinskí vojaci boli zabití po útoku ruskej armády na pozície ukrajinských ozbrojených síl v okolí Bachmutu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Kanál DeepState na platforme Telegram napísal, že zastrelení boli príslušníkmi 92. útočnej brigády ukrajinských ozbrojených síl.

Jediným dôkazom predkladaného trestného činu je videozáznam z dronu, ktorý od 24. februára šíria rozličné kanály na Telegrame.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Od bitky o Kyjev po ťažké boje o Avdijivku. Ako vyzerali dva roky ruského teroru (časová os) Čítajte 

Zaznamenané na ňom je, ako jedna skupina vojakov strieľa na druhú, neozbrojenú skupinu zo vzdialenosti niekoľkých metrov. Na záberoch vidno, že pred tým, ako sa začala streľba, ukrajinskí vojaci opustili svoje pozície so zdvihnutými rukami a ľahli si na zem.

Splnomocnenec ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Lubynec predkladá, že k incidentu došlo 24. februára v okolí Bachmutu. Jeho obeťami sa stalo údajne najmenej sedem ľudí. Ombudsman označil incident za vojnový zločin.

Kanál Deep State, ktorý už predtým informoval o popravách Ukrajincov, čo sa vzdali do ruského zajatia, poznamenal, že v poslednom čase bolo takýchto prípadov veľa a len o malom počte z nich sa vie.

Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny oznámil začatie predbežného vyšetrovania pre porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny, ktoré zahŕňa aj úkladnú vraždu. (TASR)

Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa zdržali verejných diskusií o druhom výročí ruskej invázie na Ukrajinu.

Pravdepodobne tak urobili v snahe vyhnúť sa preberaniu ruských zlyhaní pri dosahovaní vytýčených cieľov Moskvy v tejto vojne, upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Telefóny sú dnes tým, čím boli v druhej svetovej cigarety. Čo sa Pentagón naučil na Ukrajine Čítajte 

Ruský prezident Putin a ďalší predstavitelia pravdepodobne nechceli narušiť apatiu ruskej verejnosti, ktorá im umožňuje pokračovať vo vojne.

Inštitút s odvolaním sa na ruský opozičný server Agentúra pripomenul, že hlavná ruská televízia, štátna Rossija 1 a Pervyj kanal a NTV, patriaca Gazpromu, sa o druhom výročí invázie vo svojom vysielaní ani nezmienili. Iba komentátor Michail Leontev v relácii Vremja poznamenal, že ide o druhé výročie, ale nič ďalšie nedodal. Len minimálne sa výročiu venovali ruskí predstavitelia.

Ruskí činitelia a štátni a k štátu pridruženej televízie sa zrejme radšej zdržali komentovania druhého výročia ruskej invázie, aby neupozornili na ruské neúspechy pri dosahovaní stanovených strategických cieľov na Ukrajine a bezprostrednejšieho cieľa dobyť celú Luhanskú a Doneckú oblasť, zatiaľ čo ruské vojská utrpeli vysoké straty. Nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že nálady Rusov ohľadom vojny proti Ukrajine sa v posledných mesiacoch veľmi nemenia a väčšina Rusov je voči vojne prevažne apatická, hoci väčšina sa stavia proti prípadnej druhej mobilizácii.

Ruský prezident Putin a ruskí predstavitelia radšej nezdôrazňovali druhé výročie invázie v snahe zachovať verejnosť apatickú, čo ruskému vedeniu umožňuje pokračovať vo vojne bez výrazného odporu, usúdil inštitút.

Putin si podľa expertov pravdepodobne uvedomuje, že druhá mobilizácia bude krajne nepopulárna, a je tým znepokojený, ale po znovuzvolení v marcových voľbách sa môže rozhodnúť, že potreba posilnenia vojsk je dôležitejšia ako riziko vyvolania rozsiahlej nespokojnosti v krajine. (ČTK)

Na Ukrajine sa za uplynulý deň odohralo 95 bojových stretov. Najintenzívnejšie boje sa odohrávajú pri meste Marinka.

Tam ukrajinské sily odrazili 40 ruských útokov.

Za ostatný deň Rusi podľa ukrajinského generálneho štábu ukrajinských síl uskutočnili 11 raketových útokov a 98 náletov, pričom na vojenské pozície a obývané oblasti tiež 129-krát strieľali zo salvových raketometov. Tieto útoky si vyžiadali civilné obete a škody na budovách a infraštruktúre.

V noci ruské sily útočili balistickými raketami a strelami s plochou dráhou letu, ako aj samovražednými dronmi. Ukrajinská obrana zničila tri rakety a deväť bezpilotných lietadiel.

Ukrajinské letectvo podľa správy za uplynulý deň zasiahlo sedem oblastí s koncentráciou ruských síl a dva ruské protilietadlové systémy. Ukrajinci tiež zasiahli tri ruské delostrelecké systémy.

Ukrajina vyzvala Poľsko na vyvodenie zodpovednosti voči osobám, ktoré vysypali ukrajinské obilie na hraniciach.

Tam protestujú poľskí poľnohospodári proti dovozu lacnejších výrobkov.

Približne 160 ton ukrajinského obilia bolo zničených na poľskej železničnej stanici počas rozsiahlych protestov. Podľa nedeľňajšieho vyhlásenia ukrajinského predstaviteľa išlo o skutok "beztrestnosti a nezodpovednosti".

"Tých, ktorí poškodili ukrajinské obilie, treba nájsť, zastaviť a potrestať. Dva spriatelené civilizované európske štáty majú na tom záujem," uviedol ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.

Poľskí farmári, ktorí už niekoľko týždňov protestujú proti údajne nespravodlivej konkurencii z Ukrajiny a environmentálnym predpisom Európskej únie, blokujú hraničné priechody s Ukrajinou aj diaľnice. Zo železničných vagónov tiež zámerne niekoľkokrát vysypali ukrajinské poľnohospodárske produkty vrátane repky a sóje. (TASR)

Rusko by sa mohlo v máji alebo začiatkom leta pokúsiť o ofenzívu, varuje ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj tiež opäť zdôraznil, že jeho krajina potrebuje viac zbraní pre svoj boj proti ruskej agresii. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v nedeľu povedal, že polovica všetkej sľúbenej vojenskej pomoci prichádza na Ukrajinu neskoro.

Ukrajinský líder v nedeľu povedal, že krajina prežíva svoje „najťažšie chvíle“, ale stále má vieru doma aj v zahraničí.

„Ak sa všetci rozpadneme, navonok s našimi partnermi a, nedajbože, aj vnútorne, tak toto bude najslabší moment. Zatiaľ sa tak nestalo,“ poznamenal. (SITA, CNN)

V Sumskej oblasti zomreli dvaja ľudia pri ruskom nočnom bombardovaní.

Ruské bomby zasiahli obec Junakivka ležiacu v Sumskej oblasti pri hranici s Ruskom. Z miesta boli hlásené štyri výbuchy. Zomrel manželský pár, zničený bol jeden obytný dom a škody vznikli na piatich ďalších.

Cieľom ruského ostreľovania sa podľa telegramu RBK Ukrajina v nedeľu večer stalo mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti. Zasiahnuté bolo sídlo firmy, poškodené boli budovy a automobily, ale nikomu sa nič nestalo.

Rusko v noci na Ukrajinu zaútočilo okrem iného raketou Iskander odpálenou z Krymu, ďalej tromi raketami Ch-59 a z Belgorodskej oblasti vystrelilo dve rakety S-300.

Nad ukrajinské územie vyslalo tiež 14 bezpilotných útočných lietadiel typu šáhid, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Protiletecká obrana zneškodnila tri rakety Ch-59 a deväť bezpilotných lietadiel.

V Paríži budú krajiny rokovať o pomoci Ukrajine, summit organizuje francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Podľa informácií zahraničných agentúr sa na rokovaniach zúčastní nemecký kancelár Olaf Scholz, britský minister zahraničia David Cameron, poľský prezident Andrzej Duda či holandský premiér Mark Rutte. Českú delegáciu povedie premiér Petr Fiala.

Podľa agentúry AFP sa neočakáva, že by bola ohlásená nová vojenská pomoc Ukrajine. Podľa francúzskych predstaviteľov sa bude rokovať o spôsoboch, ako napadnutej krajine pomáhať efektívnejšie a ráznejšie. Ukrajinskí predstavitelia poukázali v nedeľu, že zhruba polovica západnej vojenskej pomoci prichádza s oneskorením.

Na rokovaniach by sa mala zúčastniť celkovo dvadsiatka prezidentov a premiérov predovšetkým európskych krajín. Nedorazí napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, považovaný za hlavného európskeho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.

Na rozdiel od pôvodných informácií francúzskej tlače dorazí slovenský premiér Robert Fico, ktorý je kritický k ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. V nedeľu uviedol, že z agendy rokovania "behá mráz po chrbte" a na dnes kvôli summitu zvolal mimoriadne rokovanie vlády a zasadnutie bezpečnostnej rady štátu.

Rokovania sa konajú krátko po druhom výročí začiatku ruskej vojny na Ukrajine a v období, keď je pokračovanie americkej pomoci napadnutej európskej krajine neisté. "Chceme vyslať Putinovi jasný odkaz, že na Ukrajine nezvíťazí," uviedol Elysejský palác. Rokovanie sa má začať o 17-tej hodine. (ČTK)

Ruské ostreľovanie mesta Dnipro zranilo štyroch ľudí. Poškodených bolo desať domov a tiež niekoľko áut.

"Zranení sú muži vo veku 41 a 49 rokov, a ženy (vo veku) 20 a 60 rokov. Všetci v nemocnici," uviedol na telegrame šéf tunajšej oblastnej správy Serhij Lysak.

Protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť tri rakety a päť dronov. (ČTK)

Karikatúra dňa od Sliackeho: Nepochopený