Moskva žiada uznanie okupovaných ukrajinských regiónov za ruské (SME Minúta)

Ukrajinský prezident vyzval USA, aby prijali nové sankcie proti Rusku s cieľom dotlačiť Moskvu k úplnému prímeriu. 

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)

Trump je ochotný prijať pozvanie tureckého prezidenta na trojstranné mierové rokovania v Turecku.

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu. 

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana. (TASR)

Svet zničený vojnou a nebojácni Rusi, bojujúci proti zombie nacistom. V Rusku rastie popularita propagandistických kníh. (SME)

Greenpeace ukradol voskovú figurínu prezidenta Macrona z parížskeho múzea, umiestnil ju pred ruskú ambasádu.

Dve ženy a dvaja muži vstúpili do budovy Musée Grévin vydávajúc sa za turistov a následne sa prezliekli za pracovníkov múzea, uviedol policajný zdroj.

Aktivisti potom utiekli z budovy únikovým východom spolu so sochou prezidenta v hodnote 40-tisíc eur, ktorú zahalili kusom látky.

Členovia Greenpeace figurínu umiestnili pred vchod do ruského veľvyslanectva ako výzvu pre Francúzsko na zastavenie dovozu zemného plynu a hnojív z Ruska.

„Podľa nás hrá Francúzsko dvojitú hru,“ povedal vedúci tamojšej pobočky organizácie Greenpeace Jean-Francois Julliard. „Emmanuel Macron stelesňuje dvojaký diskurz – podporuje Ukrajinu, no podporuje (aj) francúzske spoločnosti v obchodovaní s Ruskom,“ ozrejmil.

Greenpeace sa podľa Julliarda zameral na Macrona preto, že nesie osobitnú zodpovednosť. Dodal tiež, že francúzsky prezident „by mal byť prvým“ spomedzi európskych lídrov, ktorý ukončí obchodné zmluvy s Ruskom.

Francúzsko patrí k jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Macron sa tiež ujal vedenia európskej iniciatívy v snahe podporiť obranu Kyjeva v reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vedení priamych rokovaní USA s Ruskom, píše AFP.

Agence France-Presse
@afpfr

La statue en cire d'Emmanuel Macron, dérobée au musée Grévin par plusieurs militants de Greenpeace, a été déposée devant l'ambassade de Russie en signe de protestation contre les liens économiques de la France avec la Russie. https://t.co/UOmG6CW2DJ

Length: (00:00)

2.6.2025 o 17:12 · archivované: 2.6.2025 o 19:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Maďarsko neustúpi z mierového postoja a má v úmysle pokračovať v spolupráci týkajúcej sa ruských zdrojov.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó o tom hovoril telefonicky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Podľa slov Szijjártóa Maďarsko necúvne v dôsledku politických útokov a naďalej bude obhajovať svoje vlastné ciele zahraničnej politiky. Záujmom Budapešti je, aby medzinárodné spoločenstvo smerovalo k prímeriu a rokovaniam, podčiarkol v rozhovore Lavrovom, s ktorým zhodnotili vývoj vojny na Ukrajine a perspektívu mierových rokovaní.

Maďarský minister zahraničných vecí ocenil rokovania šéfov diplomacie USA a Ruska a povedal, že pre Maďarsko je to upokojujúca správa.

„V strednej Európe s istotou vieme, že pokiaľ sú Američania a Rusi v priamom kontakte, riziko eskalácie vojny je nižšie,“ dodal Szijjártó, ktorý tiež podčiarkol, že Maďarsko považuje úlohu ruských energetických nosičov stále za strategicky dôležitú. (TASR)

Nedeľný ukrajinský útok výrazne oslabil ruské letectvo. Môže to však priniesť aj nebezpečný vývoj. (SME)

Rusko predložilo Ukrajine dva varianty podmienok zastavenia bojov, píše ruská agentúra Interfax.

Prvá z nich podľa nej zahŕňa začatie úplného stiahnutia ukrajinských vojakov z ruského územia vrátane ukrajinských regiónov, ktoré Moskva v rozpore s medzinárodným právom okupuje a označuje ich za ruské.

Druhý variant Interfax označuje za "balík", ktorý okrem iného predpokladá zastavenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Agentúra Reuters napísala, že ruské memorandum pre zastavenie bojov zahŕňa požiadavku na uznanie ukrajinského polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko okupuje, za ruské územia.

Moskva tiež žiada o obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny a zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Generálny tajomník NATO Rutte žiada o výrazné zvýšenie výdavkov na obranu vzhľadom na geopolitickú situáciu.

Tú ovplyvňujú konfrontácie s Ruskom.

„Musíme byť pripravení na to, že pôjde o podstatne viac než dve percentá, na ktoré sme si zvykli,“ povedal Rutte počas návštevy Litvy. Zdôraznil tiež, že súčasný ročný cieľ Aliancie na investovanie dvoch percent HDP do obrany už nie je vzhľadom na bezpečnostné výzvy primeraný.

Litovský prezident Gitanas Nauséda tiež vyzval spojencov, aby investovali do armády podstatne viac financií. „Rusko nebude čakať,“ povedal Nauséda. Litovská hlava štátu tiež varovala, že Rusko sa snaží čo najrýchlejšie konsolidovať a obnoviť svoje ozbrojené sily

„Máme veľmi málo času na to, aby sme urobili to isté,“ povedal. „Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu s cieľom (vynaložiť) päť percent HDP (na obranu),“ doplnil.

Rutte sa zúčastnil na summite lídrov Bukureštskej deviatky a severských krajín vo Vilniuse. Na podujatie pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (TASR)

Turecký prezident ocenil výsledky druhého kola rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou.

Erdogan zároveň zopakoval, že je ochotný zorganizovať stretnutie medzi americkým, ruským a ukrajinským prezidentom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

Turecký prezident označil uskutočnenie pondelkových rokovaní za veľký úspech, predovšetkým po nedeľnom dronovom útoku Kyjeva na viacero ruských leteckých základní. „Už to, že sa stretnutie uskutočnilo napriek tomu, čo sa stalo včera, je samo osebe úspech,“ uviedol.

Pondelkové rozhovory boli podľa Erdogana „vynikajúce“ a s ich výsledkom je spokojný. „Údaje, ktoré poskytlo Rusko aj Ukrajina,... (sú) veľmi, veľmi dôležité z hľadiska toho, že ukazujú, aké dôležité sú tieto istanbulské stretnutia. A my sme na to hrdí,“ vyhlásil Erdogan.

Turecký prezident tiež pripomenul, že nasledujúce rokovania o ukončení vojny na Ukrajine by sa znovu mohli uskutočniť v Turecku.

„Mojím najväčším želaním pre obe strany je, aby sa (ruský prezident) Vladimir Putin aj (ukrajinský prezident) Volodymyr Zelenskyj stretli v Istanbule alebo Ankare, a dokonca aby sa k nim pridal aj (americký prezident Donald) Trump, ak budú súhlasiť,“ vyhlásil Erdogan a dodal, že Turecko „podnikne kroky“ na uľahčenie takéhoto stretnutia. (TASR)

Ekonomický tlak proti Rusku je podľa českého prezidenta v súčasnosti zrejme efektívnejší než vojenský.

Ak by ho západné krajiny ešte zvýšili, šanca na rokovania je podľa neho vysoká. V opačnom prípade by k nim dôjsť nemuselo. Pavel to povedal po skončení summitu Bukureštskej deviatky.

„Dlhodobo zastávam názor, že ekonomické a finančné nástroje sú v súčasnej dobe vo vzťahu k Rusku možno efektívnejšie než tie vojenské. Na jednej strane by sme určite mali poskytnúť Ukrajine všetky vojenské prostriedky, aby dokázala zabrániť ďalším stratám územia, prípadne stratám na životoch. Na druhej strane, ak má niečo Rusko donútiť k tomu, aby si konečne sadlo k rokovaciemu stolu a začalo zmysluplne rokovať o mierovom riešení, tak je to práve ekonomická situácia Ruska a situácia na finančných trhoch,“ myslí si český prezident.

V prípade, že by Západ v sankciách poľavil alebo by pristúpil na návrh Ruska najskôr ich zrušiť a až potom začať rokovať, veľmi pravdepodobne by podľa neho k žiadnym rokovaniam nedošlo alebo by neviedli k výsledku, ktorý by západné krajiny pre Ukrajinu chceli.

Na stretnutí lídrov krajín B9 hovorili aj o účasti Ukrajiny na blížiacom sa summite NATO v Haagu. Všetci sa podľa slov Pavla zhodli na tom, že by mala byť zastúpená na čo najvyššej úrovni, o samotnom formáte sa podľa neho ešte rokuje.

Čo sa týka plánov na zvyšovanie výdavkov na obranu, väčšina krajín podľa Pavla vníma, že situácia v Európe a vo svete nie je bezpečná, a preto treba do obrany investovať viac.

„Uvidíme, aká bude debata v rámci Aliancie. Sú členské krajiny, ktoré tak úplne nesúznejú s tým, že by sme mali toľko utrácať, pretože vnímanie hrozby je možno u nich postavené trochu inak. Ale ak sa budeme držať princípu solidarity v Aliancii – jeden za všetkých, všetci za jedného – a ak budeme mať rovnaký pohľad na vnímanie hrozieb, potom sa zrejme k nejakému zhodnému číslu dopracujeme,“ dodal český prezident. (TASR)

Po druhom kole rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom Kyjev obvinil Moskvu, že odmieta bezpodmienečné prímerie.

Ruská delegácia v Istanbule podľa svojho hlavného vyjednávača Vladimira Medinského navrhla čiastočné prímerie „na dva až tri dni“ s cieľom získať telá padlých vojakov. Ukrajina návrh údajne prehodnotí

„Navrhli sme konkrétne prímerie na dva až tri dni v určitých oblastiach frontovej línie... aby velitelia mohli pozbierať telá svojich vojakov,“ povedal Medinskij.

Bezprostredne po ukončení viac ako hodinového stretnutia v paláci Čiragan obe strany potvrdili dohodu o výmene ťažko zranených vojnových zajatcov, ako aj tých, ktorí majú menej ako 25 rokov. Jej súčasťou je aj výmena pozostatkov približne 6000 zabitých vojakov.

„Dohodli sme sa na výmene všetkých ťažko zranených a ťažko chorých vojnových zajatcov. Druhou kategóriou sú mladí vojaci, ktorí majú od 18 do 25 rokov... Taktiež sme sa dohodli na vrátení 6000 tiel padlých vojakov,“ uviedol šéf ukrajinského rezortu obrany Rustem Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva.

Podľa Medinského by malo ísť o doposiaľ najväčšiu takúto výmenu a počet vojnových zajatcov by mohol dosiahnuť až 1200. Dodal, že obe strany sa zároveň dohodli na vytvorení lekárskych komisií na výmeny ťažko zranených vojakov a na zabezpečenie ich pravidelnosti.

Rusko aj Ukrajina si na rokovaniach v Istanbule podľa očakávaní tiež vymenili memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj vyhlásil, že Kyjev ruské memorandum preskúma.

„Musíme dôkladne preskúmať ruský dokument a posúdiť jeho obsah... Uisťujeme vás, že keď tak urobíme, podelíme sa o našu odpoveď,“ uviedol Tychyj. Umerov upresnil, že Ukrajina bude mať týždeň na oboznámenie sa s dokumentom.

Medinskij potvrdil, že ruské memorandum malo dve časti. Prvá sa podľa neho týka toho, ako dosiahnuť „skutočne trvalý mier“, a v druhej Moskva naznačila celý rad spôsobov, ako dosiahnuť „skutočné prímerie“.

Hlavný ruský vyjednávač tiež potvrdil, že jeho delegácia od Ukrajiny dostala zoznam 339 mien detí, ktorých návrat Kyjev požaduje. Podľa Medinského Ukrajina otázku zadržiavaných detí využíva na vyvolanie emócii a „hrá divadlo pre Európanov“. Putinov spolupracovník uviedol, že ruská strana nedávno vrátila Ukrajine 101 detí, zatiaľ čo ukrajinská len 20.

Kyjev Moskvu obviňuje z „nezákonného deportovania (a) násilného premiestnenia“ týchto detí. Podľa agentúry Reuters Rusko tvrdí, že deti boli premiestnené s cieľom chrániť ich pred bojmi.

Ukrajinská delegácia v pondelok navrhla uskutočniť ďalšie kolo rokovaní do konca júna. „Navrhujeme ruskej strane, aby sa stretnutie uskutočnilo do konca tohto mesiaca, od 20. do 30. júna,“ vyhlásil Umerov. (TASR)

Rusko a Ukrajina pracujú na ďalšej výmene zajatcov. Povedal to Zelenskyj po rokovaniach delegácií v Istanbule.

Delegácie si „vymenili dokumenty prostredníctvom tureckej strany a pripravujeme nové prepustenie vojnových zajatcov,“ povedal Zelenskyj na samite členov NATO v Litve.

Ukrajinskí vyjednávači okrem toho v Istanbule odovzdali ruským predstaviteľom zoznam detí, ktoré Moskva nezákonne deportovala. Kyjev požaduje ich návrat.

Turecko sa bude usilovať o usporiadanie schôdzky Zelenského s Putinom, ktorej by sa mohol zúčastniť aj Trump.

Po  druhom kole priamych rozhovorov ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule to povedal turecký prezident  Erdogan, informovali agentúry Reuters a AFP.  Dnešné rozhovory označil za skvelé. (ČTK)

Rusko ponúklo Ukrajine čiastočné prímerie na dva až tri dni na určitých úsekoch frontu, tvrdí poradca Kremľa.

Vladimir Medinskij viedol ruskú delegáciu na rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.

Podľa agentúry Reuters povedal, že ruskí zástupcovia odovzdali Ukrajincom memorandum načrtávajúce požiadavky Moskvy pre celkové prímerie.

Námestník ukrajinského ministra zahraničia Serhij Kyselycia pred tým podľa agentúr uviedol, že Rusko odmietlo myšlienku na bezpodmienečné prímerie a Ukrajina nemohla bezprostredne reagovať na ruské návrhy, pretože ich dostala až dnes. (ČTK)

Na internete sa objavili satelitné snímky, ktoré umožňujú lepšie posúdiť ruské straty na leteckej základni Belaja.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje konzultanta v oblasti geopriestorového spravodajstva Chrisa Biggersa.

Snímky ruskej leteckej základne Belaja na Sibíri ukazujú štyri zničené bombardéry Tu-22M3 a tri bombardéry Tu-95MS. Okrem toho bol pravdepodobne poškodený jeden Tu-95MS.

Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že ruskému strategickému letectvu spôsobila škody za približne sedem miliárd dolárov.

Dánska premiérka Frederiksenová varovala regionálnych spojencov, že cieľ NATO týkajúci sa zvýšenia výdavkov na obranu do roku 2032 príde "príliš neskoro". 

Na stretnutí severských a pobaltských štátov NATO v Litve sa Frederiksenová vyjadrila k návrhu na zvýšenie investícií do obrany a bezpečnosti.

Podľa amerického prezidenta Trumpa by krajiny mali na obranu vyčleniť päť percent HDP do roku 2032.

„Dúfam, že na summite NATO v Haagu (24. až 26. júna) sa dohodneme na vyčlenení 3,5 percenta (HDP) pre ozbrojené sily a ďalších 1,5 percenta na širšie výdavky súvisiace s obranou," povedala premiérka pre dánsku verejnoprávnu televíziu DR. „Otázkou v tejto chvíli ostáva, či to dosiahneme pred rokom 2032. Podľa môjho názoru je to príliš neskoro,“ skonštatovala Frederiksenová.

Šéf Bieleho domu vyvíja tlak na členské štáty Aliancie, aby zvýšili výdavky na spomínaných päť percent, čo však v súčasnosti nedosahuje žiadna z 32 krajín vrátane USA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v reakcii na to predložil návrh, aby sa do roku 2032 vyčlenilo 3,5 percenta HDP na priame výdavky na obranu a 1,5 percenta na ďalšie výdavky súvisiace s bezpečnosťou.

Dánska premiérka nastúpila do úradu v roku 2019 a odvtedy prudko zvýšila výdavky krajiny na obranu, najmä po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. „Keď som sa stala premiérkou, vyčleňovali sme na obranu 1,3 percenta HDP,“ poznamenala.

„V súčasnosti investujeme viac ako tri percentá, no nie je to dosť. V nadchádzajúcich rokoch potrebujeme zvýšiť výdavky na obranu,“ dodala Frederiksenová. (TASR)

Ukrajinský producent ropy a plynu Naftogaz získa od Európskej banky pre obnovu a rozvoj úver za viac než 36 miliónov eur na modernizáciu ťažobných zariadení.

Spoločnosť v pondelok oznámila, že od EBOR získa pôžičku v celkovej výške 36,4 milióna eur. Úver plánuje najmä na nákup nových mobilných vrtných zariadení.

„Modernizácia nám umožní prevádzkovať hlbšie a technicky náročnejšie vrty a zároveň nám umožní urýchliť obnovu produkcie z existujúcich ložísk,“ povedal šéf Naftogazu Serhij Koretskij.

Spoločnosť produkuje najväčší objem plynu na Ukrajine, jej ťažobné prevádzky na východe krajiny však poškodili ruské raketové útoky začiatkom tohto roka. Produkcia Naftogazu tak klesla zhruba o 40 % a Ukrajina musela počas zimy a v jarných mesiacoch výrazne zvýšiť dovoz plynu zo zahraničia.

Bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon v reakcii na to v apríli uviedol, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť 6,3 miliardy kubických metrov plynu.

Naftogaz vtedy oznámil, že rokuje s vládou a medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom získať jednu miliardu eur na nákup vyše dvoch miliárd m3 plynu na zimnú vykurovaciu sezónu. (TASR)

Druhé kolo priamych rokovaní Ukrajiny a Ruska v Istanbule sa skončilo po približne hodine.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj a tiež agentúra AFP, ktorá cituje z vyjadrení hovorcu tureckej diplomacie Öncüho Keçeliho. „Rokovania sa skončili. Neskončili sa negatívne,“ vyhlásil.

Podľa zdroja agentúry TASS bola otázka výmeny zajatcov hlavnou témou pondelkových rozhovorov v paláci Čiragan. „Podrobne diskutovali o výmenách. Výsledky budú oznámené neskôr,“ uviedol zdroj.

Dohodu o ďalšej takejto výmene potvrdil aj prezident Zelenskyj. „(Delegácie si) prostredníctvom tureckej strany vymenili dokumenty a pripravujeme nové prepustenie vojnových zajatcov,“ povedal počas summitu v Litve. Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa táto dohoda zameriava predovšetkým na vážne zranené a mladé osoby.

Ukrajinská delegácia na rokovaniach ruskej strane tiež odovzdala zoznam „nezákonne deportovaných“ detí, ktoré chce, aby Moskva vrátila Kyjevu, potvrdil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Hovoríme o stovkách detí, ktoré Rusko nezákonne deportovalo, násilne premiestnilo alebo držalo na dočasne okupovaných územiach,“ uviedol Jermak. Podľa agentúry Reuters Moskva tvrdí, že deti boli premiestnené s cieľom chrániť ich pred bojmi.

Zdroj agentúry TASS uviedol, že obe strany sa dohodli na treťom kole priamych rokovaní. „Tretie kolo sa uskutoční – po nejakom čase,“ informovala. (ČTK)

Orbán zvolal Radu obrany štátu, pretože podľa jeho názoru vojna na Ukrajine bude dlhšia a brutálnejšia, pričom západné spojenectvo sa oslabilo.

S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán v príspevku na Facebooku podotkol, že Maďarsko je pod rastúcim politickým tlakom a zvýšenou aktivitou tajných služieb, pretože „zaujíma mierový postoj“.

„Vojenské akcie, ku ktorým došlo v posledných dňoch, naznačujú, že vojna bude dlhšia a brutálnejšia, než sme na začiatku roka očakávali,“ napísal premiér, podľa ktorého sa treba zmieriť s tým, že transatlantická jednota bola prudko narušená.

Medzi silami presadzujúcimi mier vedenými americkým prezidentom Donaldom Trumpom a lídrami v Bruseli a Kyjeve, ktorí chcú, aby vojna pokračovala, ešte nikdy nebola taká veľká priepasť, konštatoval Orbán a zdôraznil, že Maďarsko naďalej stojí na strane mieru a bude tento postoj presadzovať aj napriek tomu, že to ešte viac vyostrí spor s Bruselom.

„Musíme byť pripravení na to, že operácie tajných služieb, ohováračské kampane a vojnová propaganda nasadená proti Maďarsku budú pokračovať s ešte väčšou dynamikou ako predtým,“ podčiarkol ministerský predseda.

Z dôvodu vojnovej situácie a rizík pre národnú bezpečnosť preto Orbán zvolal na pondelkové popoludnie zasadnutie Rady obrany štátu. „Pripravujeme sa a budeme chrániť Maďarsko a maďarské rodiny!“ uzavrel. (TASR)

Dronový útok na základne ruského letectva je pre Ukrajinu mimoriadne cenný úspech, ktorý pozdvihne morálku vojakov i spoločnosti, vývoj konfliktu ale nijako zásadne neovplyvní.

Na otázku ČTK to uviedol Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany.

Ak sa podľa neho informácie o uvádzanom rozsahu strát ruských strategických lietadiel potvrdia, pôjde o bezprecedentne efektívny úder a zároveň úplné zlyhanie ruských bezpečnostných opatrení.

"Podľa môjho názoru išlo o perfektne vykonanú operáciu, ktorá vďaka infiltrácii na ruskom teritóriu umožnila efektívne zasiahnuť veľmi cenné ciele," uviedol Stojar. Úspešná ukrajinská operácia ale podľa neho zrejme vývoj konfliktu nijako zásadne neovplyvní.

"Oslabí minimálne dočasne ruské schopnosti vzdušných úderov na ukrajinské vnútrozemie, ale priamo na bojisku sa to zrejme nijako výraznejšie neprejaví," myslí si.

Ak sa informácia o uvádzanom rozsahu strát ruských strategických lietadiel potvrdí, pôjde podľa Stojara o bezprecedentne efektívny úder a zároveň úplné zlyhanie ruských bezpečnostných opatrení.

"Tá strata je veľmi citeľná, strategické bombardéry sú súčasťou ruského jadrového deterentu, respektíve jadrovej triády a aktuálne ich ruské letectvo nemôže porovnateľnými lietadlami nahradiť," uviedol. Pre Ukrajinu je podľa neho útok mimoriadne cenným úspechom, porovnateľným s potopením vlajkovej lode ruskej čiernomorskej flotily krížnika Moskva.

Veľmi pravdepodobne možno teraz podľa experta očakávať ruský odvetný úder. "Otázkou je, akú bude mať podobu a aké sú reálne ruské možnosti. Ale tento úder predstavuje značné poníženie ruských síl aj obrazu Ruska ako veľmocenského aktéra, takže pre ruské elity bude zrejme potrebné nejakým spôsobom reagovať," dodal Stojar.

Von der Leyenová sa v Berlíne stretla s americkým senátorom Lindsey Grahamom, aby spolu prediskutovali koordináciu medzi EÚ a USA v oblasti ekonomických sankcií v reakcii na pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine.

Leyenová počas stretnutia uviedla, že cieľom je nastoliť skutočné prímerie, aby sa Rusko dostavilo k rokovaciemu stolu a aby sa podarilo ukončiť vojnu.

„Náš tlak funguje, keďže Kremeľ ničomu inému nerozumie,“ uviedla šéfka eurokomisie a privítala, že senátor Graham sa zaviazal zvýšiť tlak na Rusko a pokročiť s návrhom zákona na ďalšie sankcie v Senáte na budúci týždeň.

Šefka eurokomisie Grahamovi pripomenula, že EÚ pripravuje už svoj 18. balík tvrdých sankcií proti Rusku, ktorý bude zameraný na energetické príjmy Ruska vrátane plynovodu Nord Stream, na ruský bankový sektor a na zníženia cenového stropu dovážanej ropy.

„Tieto kroky, spolu s opatreniami USA, by výrazne zvýšili spoločný vplyv našich sankcií,“ povedala Leyenová počas stretnutia s Grahamom. Podľa jej slov nové sankcie, v kombinácii s reštriktívnymi akciami zameranými na ruskú tieňovú flotilu, ktoré obmedzujú schopnosť Ruska prepravovať ropu, budú efektívne opatrenie na „vysušenie“ finančných zdrojov Kremľa na vedenie vojny.

V prípade prebiehajúceho sporu o clá medzi EÚ a USA sa obaja zhodli na tom, že najlepším scenárom by bolo dospieť ku kompromisnému riešeniu situácie ešte pred uplynutím 90-dňovej lehoty na dočasné zmrazenie nových ciel.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Good discussion with @LindseyGrahamSC

The EU is preparing its 18th package of hard-biting sanctions, including lowering the crude oil price cap.

These steps, taken together with US measures, would sharply increase the joint impact of our sanctions.

Read-out ↓

2.6.2025 o 13:11 · archivované: 2.6.2025 o 14:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruskí blogeri po ukrajinskej operácii Pavučina pripomínajú potopenie krížnika Moskva a karmu.

V sklade, kde sa údajne kompletizovali drony, sa v pondelok uskutočnila razia ruskej polície a príslušníkov špeciálnych služieb.

Sklad v meste Čeľabinsk na západe ázijskej časti Ruska lokalizovali pomocou záberov zverejnených ukrajinskou tajnou službou SBU po operácii nazvanej „Pavučina“, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Lokálna čeľabinská webová stránka 74.ru a ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že nájomcovia a prenajímatelia priestorov boli zadržaní. Oficiálne táto informácia nebola potvrdená.

Zelenskyj však predtým uviedol, že všetci Ukrajinci zapojení do operácie Pavučina opustili ruské územie ešte pred jej začiatkom.

Oficiálne nateraz nie je potvrdená ani správa o pátraní po majiteľovi nákladných áut použitých pri dronových útokoch, ktorým je údajne 37-ročný muž pôvodom z ukrajinského mesta Žytomyr žijúci v Čeľabinskej oblasti.

Šéf SBU Vasyľ Maľuk v statuse na Telegrame označil operáciu Pavučina za bezprecedentnú a jedinečnú. Uskutočnila sa súčasne v troch časových pásmach a bola z logistického hľadiska mimoriadne zložitá.

Jej príprava aj priebeh však podľa Maľuka boli v súlade so zákonmi a pravidlami vedenia vojny a aj jej ciele sú „absolútne legitímne, lebo „šlo o vojenské letiská a lietadlá, ktoré bombardujú ukrajinské mestá obývané civilistami.“

„Z našej strany dochádza k skutočnej demilitarizácii Ruskej federácie, pretože ničíme vojenské ciele. A naše útoky budú trvať presne tak dlho, ako Ruská federácia terorizuje Ukrajincov raketami a šáhidmi (dronmi iránskeho typu),“ varoval Maľuk.

Aj preto na platforme Telegram v pondelok koluje video nasnímané v blízkosti obce Srednij, ktorá sa nachádza asi osem kilometrov od leteckej základne Belaja - jedného z terčov útoku v rámci operácie Pavučina. Žena, ktorá dané video natáčala, do záberu hovorí o niekoľkokilometrovej kolóne nákladných vozidiel odstavených na krajnici kvôli ich kontrolám políciou a bezpečnostnými zložkami.

Iné zverejnené video ešte z nedele zachytáva niekoľko mužov, ktorí si na parkovisku všimli, ako sa otvára nákladný priestor odstaveného kamióna, a snažili sa silou zablokovať otvárací mechanizmus a zabrániť vzletom dronov. Igor Kobzev, gubernátor Irkutskej oblasti, kde k tomu došlo, navrhol odmeniť týchto všímavých občanov.

Ruskí protivojnoví blogeri v súvislosti s operáciou Pavučina hovoria aj o karme a spomínajú aj potopenie raketového krížnika Моskva, vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, v apríli 2022 a pripomínajú, aká dôležitá bola táto udalosť pre Ukrajinu a jej sympatizantov. (TASR)

Namiesto Ukrajiny sa kľúčovým energetickým partnerom Maďarska stalo Bulharsko, konštatoval to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po schôdzke so šéfom bulharskej diplomacie Georgom Georgievom.

„Bez tranzitnej úlohy Bulharska by dnes nebolo možné zaručiť energetickú bezpečnosť našej krajiny. V súčasnej geopolitickej situácii sa Bulharsko stalo jedným z najdôležitejších energetických partnerov Maďarska,“ povedal Szijjártó.

Maďarský minister zdôraznil, že zatiaľ čo Ukrajina bráni toku energetických nosičov, Bulharsko koná ako spoľahlivá a predvídateľná tranzitná krajina, čím zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní energetickej bezpečnosti Maďarska.

Szijjártó dodal, že v dôsledku chybných rozhodnutí prijatých v Bruseli v posledných rokoch európsky kontinent zápasí s pretrvávajúcou energetickou krízou, ktorú len zhoršilo uzavretie plynovodov Ukrajinou. (TASR)

V Istanbule sa začali rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkováva Turecko.

Ukrajinskú delegáciu vedie šéf rezortu obrany Rustem Umerov, ruskú blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Delegácie Kyjeva a Moskvy sa stretávajú v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu za účasti tureckých predstaviteľov. Podľa očakávaní si vymenia memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Ukrajina tento dokument zverejnila vopred a žiadala rovnaký krok od Ruska, ktoré tak napokon nespravilo.

Ukrajinskí a ruskí predstavitelia si pri príchode podľa zdroja TASS nepodali ruky.

KyivPost
@KyivPost

Ukraine-Russia talks begin in Istanbul. https://t.co/9AX1tcjllA

2.6.2025 o 13:50 · archivované: 2.6.2025 o 13:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Celý svet sa pozerá,“ vyhlásil na úvod rozhovorov ich predsedajúci, turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Taktiež vyjadril presvedčenie, že toto stretnutie prinesie „konkrétne“ výsledky a priblíži všetky strany k mieru.

Dúfa, že delegácie budú tiež hovoriť o ďalšej výmene vojnových zajatcov, prípadne aj o prípravách na stretnutie hláv oboch štátov.

Zelenskyj v pondelok z litovského Vilniusu odkázal, že pre Ukrajinu je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky. Zdôraznil však, že kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri. Túto možnosť Kremeľ opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. (SME)

Ruský vojenský postup na Ukrajine sa na jar zrýchlil. Vyplýva z údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Ruská armáda v máji 2025 obsadila 507 štvorcových kilometrov po tom, ako v apríli získala 379 štvorcových kilometrov a v marci 240 štvorcových kilometrov.

V máji 2025 sa ruský postup opäť zameral na Donecku oblasť, kde ruská armáda dobyla takmer 400 štvorcových kilometrov. Ukrajinské jednotky v máji nezískali žiadne územie.

Od júna 2024 do mája 2025 Rusko získalo celkovo 5 107 štvorcových kilometrov, čiže menej ako jedno percento ukrajinského územia pred vojnou. Koncom mája tohto roka Rusko úplne alebo čiastočne kontrolovalo takmer 19 percent ukrajinského územia pred vojnou vrátane Krymu a Donbasu.

Podobná situácia ako na jar tohto roka bola na fronte aj pred rokom. Ruskí vojaci vlani v máji obsadili 449 štvorcových kilometrov po tom ako v apríli dobyli 111 štvorcových kilometrov a v marci 50 štvorcových kilometrov. (SITA)

"Kyjev je pripravený podniknúť kroky potrebné pre dosiahnutie mieru,“ vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Vyjadril sa tak pred samitom lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse.

Zelenskyj deklaroval, že ak bude Rusko podkopávať rokovania v Istanbule a nedôjde na nich k žiadnemu prelomu, budú potrebné ďalšie sankcie.

„Nie som si istý, či sú Rusi pripravení na produktívne stretnutia. Pre nás je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky, najmä návrat unesených ukrajinských detí a výmena vojnových zajatcov,“ uviedol Zelenskyj, ktorý upozornil, že Ukrajina urobí všetko preto, aby sa domov dostali aj väznení civilisti, novinári a politickí väzni.

Na rokovaniach vo Vilniuse sa okrem lídrov východného krídla NATO zúčastňujú na pozvanie Litvy aj predstavitelia severských spojencov - Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný je aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a Zelenskyj. Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini. (TASR)

Ukrajinský útok na viacero ruských leteckých základní podľa dánskej premiérky Mette Frederiksenovej ukazuje, že Kyjev sa úspešne bráni ruskej agresii.

Frederiksenová to povedala na samite lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse.

„Myslím si, že (Ukrajina) má právo brániť sa a niekedy to zahŕňa aj zatlačenie (nepriateľa) na ústup, takže zdá sa, že to bolo úspešné,“ povedala Frederiksenová.

Frederiksenová v litovskom hlavnom mieste tiež označila za v súčasnosti nevyhnutné zameriavať sa na vyzbrojovanie Európy.

„Rusko je hrozbou pre nás všetkých, a preto musíme posilniť východné krídlo (NATO)... Stále sa musíme snažiť o prímerie, ale zároveň musíme robiť to, čo je potrebné na bojisku na Ukrajine, aby mohli túto vojnu skutočne vyhrať,“ dodala. (TASR)

Členovia ukrajinskej delegácie sa pred rokovaniami s Ruskom v Istanbule stretli so zástupcami Británie, Nemecka a Talianska.

„Strany sa pred dnešným stretnutím ruskej a ukrajinskej delegácie dohodli na svojich pozíciách,“ informoval hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Členovia ukrajinskej delegácie - vrátane námestníka ministra zahraničných vecí Serhija Kyslyciu - podľa Tychého podrobne informovali svojich európskych partnerov o programe rokovaní, ktorý zahŕňa diskusiu o organizácii stretnutia prezidentov Ruska a Ukrajiny, úplnom prímerí vo vojne na Ukrajine a humanitárnych opatreniach.

Rokovania sa uskutočnia popoludní v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu. Ruskú delegáciu vedie blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Podľa AFP sa očakáva, že obe strany si vymenia plány o tom, ako chcú ukončiť vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine - najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Zdroj ukrajinskej delegácie pre AFP uviedol, že ukrajinská strana prišla do Istanbulu „s jasným programom a pripravenosťou podniknúť veľké kroky smerom k mieru“.

V písomnom vyjadrení pre AFP zdroj dodal, že Rusko stále neposkytlo Ukrajine, Spojeným štátom ani Turecku svoj plán, ako zastaviť boje.

„Ak prišli s flexibilitou podniknúť skutočné kroky smerom k mieru, z našej strany sme pripravení. Ak sú pripravení ísť ďalej, nielen opakovať tie isté predchádzajúce ultimáta, potom dnes môžu prísť dobré a veľké správy,“ doplnil zdroj. (TASR)

Prezident Zelenskyj zablahoželal Karolovi Nawrockému k víťazstvu v poľských prezidentských voľbách.

Vo svojom vyhlásení označil Poľsko za kľúčového aktéra regionálnej a európskej bezpečnosti.

Zelenskyj zdôraznil, že Poľsko bolo a zostáva oporou obrany slobody a dôstojnosti národov a zároveň silným hlasom spravodlivosti. Vyzdvihol význam spoločného posilňovania pozícií európskych krajín na globálnej scéne ako prostriedku k dosiahnutiu trvalého mieru.

„Teším sa na pokračujúcu plodnú spoluprácu s Poľskom a osobne s prezidentom Nawrockým,“ napísal Zelenskyj. (TASR)

Prezident Pellegrini na samite lídrov B9 potvrdil, že Slovensko podporí navrhované zvýšenie výdavkov v rámci NATO. (TASR)

Ukrajinská delegácia pricestovala do Istanbulu, kde sa uskutoční druhé kolo priamych rokovaní s Ruskom.

Podľa britskej stanice BBC to potvrdil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Stretnutie ukrajinskej a ruskej delegácie je naplánované na druhú polovicu dňa, spresnil Tychyj.

Ruská delegácia vedená asistentom ruského prezidenta Putina Vladimirom Medinským pricestovala do Istanbulu v nedeľu večer.

Rokovania sa uskutočnia v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu. Podľa ruskej agentúry TASS by sa mali začať o 12.00 h SELČ.

V rámci prvého kola rokovaní v polovici mája sa obe strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov a na výmene dokumentov o tom, ako by mohla vyzerať ich vízia mierovej dohody.

Turecký denník Hürriyet na svojom webe v pondelok napísal, že Rusko oznámilo, že memorandum o svojich podmienkach predloží až priamo na rokovaniach.

Ukrajina medzičasom deklarovala, že ruskej strane navrhne prímerie v trvaní najmenej 30 dní, po ktorom má nasledovať návrat všetkých zajatcov zadržiavaných oboma stranami a ukrajinských detí odvlečených na územie ovládané Ruskom.

Následne by sa malo uskutočniť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Zelenskyj posledný bod ukrajinského plánu ozrejmil tým, že „kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri.“ Kremeľ túto možnosť opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie Putina a Zelenského by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody. Rusko pritom počas celej vojny spochybňuje Zelenského legitimitu. Putin v marci vyhlásil, že Zelenskyj by moc na Ukrajine mal pod dohľadom OSN odovzdať prechodnej vláde, ktorá by zorganizovala voľby.

Moskva tvrdí, že sa chce zaoberať „základnými príčinami“ konfliktu – tento pojem používa na označenie kombinácie rôznorodých požiadaviek vrátane obmedzenia ukrajinskej armády, zákazu vstupu Ukrajiny do NATO a rozsiahlych územných ústupkov.

Kyjev a Západ tieto výzvy odmietli a označili útok Ruska na Ukrajinu za imperiálne zaberanie cudzích území, konštatoval denník Hürriyet. (TASR)

Severná Kórea obhajovala svoju vojenskú spoluprácu s Ruskom, pričom uviedla, že tieto vzťahy sú zamerané na „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Rusko a KĽDR v posledných rokoch prehĺbili svoje vojenské väzby. Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine.

Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce boli zranené.

Skupina na monitorovanie dodržiavania sankcií uvalených na KĽDR, do ktorej patrí Južná Kórea, USA, Japonsko a ďalších osem krajín, minulý piatok odsúdila väzby Ruska a KĽDR ako „nezákonné“.

Pchjongjang v reakcii na to v pondelok vyhlásil, že jeho spolupráca s Moskvou je zameraná na ochranu „zvrchovanosti, územnej celistvosti a bezpečnostných záujmov štátov“ a na „zabezpečenie mieru a stability v euroázijskom regióne“.

Severokórejské ministerstvo zahraničných vecí označilo vzťahy s Ruskom za „esenciu medzištátnych vzťahov“. Obe krajiny podľa neho môžu „vytvoriť multipolárny svetový poriadok založený na skutočnom rešpekte k zvrchovanosti, rovnosti a spravodlivosti“.

Spomínaná multilaterálna monitorovacia skupina vznikla v októbri 2024 po tom, ako Rusko vetovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, čím de facto ukončilo predchádzajúci systém dohľadu nad dodržiavaním sankcií uvalených voči Severnej Kórei. Sankcie boli pôvodne zavedené v roku 2006 a neskôr viackrát sprísnené.

Podľa zistení tejto skupiny lode pod ruskou vlajkou dopravili v roku 2024 z KĽDR do Ruska až deväť miliónov kusov rôznej delostreleckej a raketometnej munície. Výmenou za to mal Pchjongjang získať systémy protivzdušnej obrany a protilietadlové rakety.

Zapojenie vojakov armády KĽDR do vojny rozpútanej voči Ukrajine potvrdili Severná Kórea i Rusko prvýkrát až v apríli tohto roku, po údajnom dobytí Kurskej oblasti, ktorej časť pri ofenzíve začatej v auguste 2024 ovládla ukrajinská armáda. (TASR)

Ukrajina potvrdila, že pri útoku na základne ruského letectva zničila najmenej 13 lietadiel a ďalšie poškodila.

Uviedol to Andrij Kovalenko, šéf centra pre boj proti dezinformáciám pri ukrajinskej bezpečnostnej a obrannej rade.

Prezident Zelenskyj už v nedeľu oznámil, že pri akcii tajnej služby SBU bolo na letiskách vo viacerých ruských regiónoch zasiahnutých 34 percent ruských strategických bombardérov.

Presný počet zničených lietadiel neuviedol.

"Najmenej 13 ruských lietadiel zničených a mnoho ďalších poškodených," napísal Kovalenko na Telegrame.

Zdroj z ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU predtým uviedol, že koordinované útoky zasiahli celkovo 41 lietadiel používaných na "bombardovanie ukrajinských miest".

Konkrétne spomenul strategické bombardéry Tu-95 a Tu-22 a lietadlá včasnej výstrahy A-50.

  (ČTK)

Nad Ruskom bolo zneškodnených 162 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Väčšinu z nich zostrelili v regiónoch susediacich s Ukrajinou.

Ako spresnila agentúra AFP, viac ako tretina z tohto počtu, 57 dronov, bola zostrelená nad Kurskou oblasťou, ďalších 31 nad Belgorodskou a 27 dronov bolo vyradených nad Lipeckou oblasťou.

Zvyšné drony boli podľa vyhlásenia ministerstva obrany zneškodnené nad Voronežskou, Brianskou, Riazanskou, Oriolskou a Tambovskou oblasťou, ako aj nad anektovaným Krymským polostrovom.

Ukrajina hlásila nad svojim územím 84 objektov, z nich 80 mali drony Šahíd. Okupanti vystrelili aj tri balistické rakety Iskander-M/KN-23 z Voronežskej oblasti a raketu typu Iskander-K z Brjanskej oblasti.

Podľa predbežných údajov k 08.30 protivzdušná obrana zasiahla 67 vzdušných cieľov, 37 sa stratilo bez dosiahnutia cieľa.

Ukrajina má nejaké karty, cituje portál BBC ukrajinské médiá po útoku dronov na ruské vojenské letiská.

Ide o zjavnú narážku na slová „Nemáte žiadne karty", ktoré si ukrajinský prezident vypočul v Bielom dome.

Toto je teda posolstvo, ktoré si ukrajinskí delegáti nesú, keď prichádzajú do Istanbulu na nové kolo rokovaní o prímerí so zástupcami Kremľa: „Ukrajina je stále v boji", píše BBC.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Operáciu Pavučina plánovali rok a pol. Ako Ukrajinci zničili ruské strategické bombardéry Čítajte 

Kyjev uviedol, že v nedeľu pomocou prepašovaných dronov vykonal sériu rozsiahlych útokov na 40 ruských bojových lietadiel na štyroch vojenských základniach, dodáva BBC. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril, že v operácii „Pavúčia sieť“ Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zasiahla „34 percent (ruských) strategických nosičov rakiet s plochou dráhou letu“.

SBU tvrdí, že ruskému strategickému letectvu spôsobila škody za približne 7 miliárd dolárov. Podľa zdrojov z SBU medzi zasiahnutými ruskými lietadlami sú strategické bombardéry Tu-95 a Tu-22M3 schopné niesť jadrové hlavice a tiež lietadlá včasného varovania A-50.

„SBU prepašovala do Ruska drony FPV v nákladných vozidlách. V pravý okamih boli strechy na diaľku otvorené a drony vzlietli, aby zaútočili na ruské bombardéry“ uviedli zdroje.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo útoky na letecké základne v piatich regiónoch krajiny. V Murmanskej oblasti, ktorá leží za polárnym kruhom, a Irkutskej oblasti na Sibíri „sa niekoľko lietadiel vznietilo“ po tom, ako boli z blízkych oblastí vypustené drony, uviedlo ruské ministerstvo.

Počítam s prísnejšími americkými sankciami spolu s koordinovaným úsilím zo strany EÚ, vyhlásil Wadephul.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul verí, že týmto spôsobom treba Rusko dotlačiť do serióznych rokovaní o prímerí s Ukrajinou.

Wadephul pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ZDF potvrdil, že v pondelok sa v Berlíne stretne s americkým republikánskym senátorom Lindseym Grahamom, s ktorým bude diskutovať o otázke ďalších sankcií voči Moskve.

Graham spolu s demokratickým senátorom Richardom Blumenthalom vypracovali balík sankcií so silnou podporou oboch strán v Senáte, pripomína DPA.

Návrh obsahuje sekundárne sankcie zamerané na tretie strany obchodujúce s Ruskom. Graham dúfa, že Senát bude o balíku hlasovať do polovice júna.

Wadephul tiež povedal, že EÚ pracuje na sprísnení vlastných sankcií vrátane zníženia stropu cien ropy - to by totiž znížilo príjmy z ropy, ktorou sa Rusko financuje, povedal a dodal, že opatrenia EÚ by sa čoskoro mohli rozšíriť aj na vývoz plynu. (TASR)

Ďalších 1 140 vojakov ruskej armády bolo vyradených z boja, od začiatku invázie zhruba 989 700, oznámilo ukrajinské velenie.

Okupanti prišli aj o ďalšie dva tanky, sedem bojových obrnených vozidiel, 48 delostreleckých systémov, dva protilietadlové systémy, 256 dronov, tri rakety a 137 autocisterien a inej automobilovej techniky.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 874 tankov, 22 663 obrnených bojových vozidiel pechoty a 28 575 delostreleckých systémov.

Ukrajinský Charkov čelil počas noci balistickým strelám a dronom. Zranenia utrpelo najmenej šesť ľudí vrátane dieťaťa.

Útoky dronov na mestskú štvrť Cholodnohirskyj zranili šesť ľudí vrátane 7-ročného chlapca, informoval starosta Charkova Ihor Terechov.

Dve ruské balistické rakety zacielili aj na okres Kyjevskyj, povedal Terechov. Jedna z rakiet zasiahla cestu „len niekoľko desiatok metrov“ od miestnej školy. Druhá zasiahla oblasť v blízkosti výškových budov, rozbila okná a poškodila fasády.

„Je zázrak, že nedošlo k žiadnym obetiam,“ povedal Terechov.

Pri útoku bolo podľa Terechova poškodených niekoľko domov, civilný podnik a vozidlá.

Podľa agentúry Reuters v dôsledku delostreleckej paľby a leteckých útokov v blízkosti mesta Záporožie na východe Ukrajiny prišlo o život päť ľudí a najmenej deväť ich bolo zranených.

Zo Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny hlásia po dronových útokoch najmenej šesť zranených. Sú medzi nimi aj dve deti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu varoval, že v reakcii na úspešnú operáciu ukrajinskej armády proti ruským vojenským lietadlám Rusko zrejme pripravuje ďalší masívny úder proti Ukrajine.

„Ešte pred začiatkom tejto operácie sme mali spravodajské informácie o príprave ďalšieho masívneho ruského úderu,“ uviedol Zelenskyj vo svojom večernom prejave. Pripomenul, že je veľmi dôležité, aby obyvatelia Ukrajiny neignorovali varovania pred leteckým útokom. (Kyiv Independent, TASR)

Ruský a americký minister zahraničia hovorili o možnostiach urovnania vojny na Ukrajine a pondelkových rozhovoroch.

Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá. Telefonický rozhovor potvrdilo americké ministerstvo zahraničia s tým, že o telefonát požiadala ruská strana.

Podľa ruského ministerstva zahraničia Rubio tiež vyjadril sústrasť v súvislosti s úmrtiami po zrútení dvoch mostov v ruských regiónoch susediacich s Ukrajinou. Podľa Ruska zahynulo najmenej sedem ľudí a 69 utrpelo zranenia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Rusku sa zrútili dva mosty, spôsobili havárie vlakov. Vyšetrovatelia hovoria o výbuchoch Čítajte 

Deň pred druhým kolom priamych rozhovorov o možnostiach dosiahnutia mieru v tureckom Istanbule Ukrajina aj Rusko výrazne zosilnili vzájomné útoky. Rusko podľa Kyjeva vyslalo v noci na nedeľu nad ukrajinské územie najväčší počet dronov od začiatku invázie vo februári 2022.

Ukrajinské aj zahraničné médiá s odvolaním sa na zdroje v ukrajinskej tajnej službe (SBU) zasa informovali, že terčom dronových útokov sa stali štyri základne ruského letectva, vrátane letiska v Irkutskej oblasti, ktoré je od miest bojov vzdialené vyše 4300 kilometrov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Operáciu Pavučina plánovali rok a pol. Ako Ukrajinci zničili ruské strategické bombardéry Čítajte 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil účasť zástupcov Kyjeva na istanbulskom rokovaní a uviedol, že jeho krajina požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie, prepustenie zajatcov a návrat ukrajinských detí unesených Ruskom.

Navrhol tiež schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Kľúčové otázky môžu vyriešiť len lídri," poznamenal.

Prvé kolo priamych rokovaní medzi znepriatelenými stranami po viac ako troch rokoch sa uskutočnilo 16. mája. S návrhom, aby sa obe delegácie v Istanbule stretli znovu v pondelok, prišlo pred pár dňami Rusko. Hoci na to ukrajinská strana naliehala, Moskva jej svoje požiadavky neodovzdala.

Na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu na Ukrajine tlačí americký prezident Donald Trump, jeho úsilie však zatiaľ väčšie výsledky neprinieslo. (ČTK)