KYJEV, BRATISLAVA. Značné, no zatiaľ bližšie nespresnené škody na ruskom strategickom letectve, jeho medzinárodnej reputácii, jadrovom potenciáli, ale aj domácej bezpečnosti si môže pripísať Ukrajina po nedeľňajšom úspešnom útoku na štvoricu vojenských letísk hlboko v ruskom vnútrozemí.
"Putin dosiaľ vážne nepociťoval cenu za pokračovanie vo vojne. Ukrajina práve zmenila rovnicu jedným z najvýnimočnejších asymetrických útokov, aké poznáme z moderných dejín vojny," napísal na facebooku americký politický analytik Ian Bremmer.
Je presvedčený, že Ukrajina útokom okrem iného oslabila aj potenciál ruského jadrového odstrašenia a možnosti tzv. druhého útoku, teda jadrovej odvety v prípade, že by Rusko bolo napadnuté.
"Je to súčasne príležitosť aj veľmi nebezpečný vývoj," zhodnotil.
Ak sa potvrdia informácie ukrajinskej tajnej služby SBU, že pri útoku dokázala poškodiť alebo zničiť 41 ruských bombardérov, ruské strategické letectvo by sa skutočne zmenšilo zhruba o tretinu.
Letecký expert Valerij Romanenko pre magazín RBC-Ukraine hovorí, že ruské strategické letectvo utrpelo najmenej 10-15 percentné straty a odchádza do minulosti. Aj poškodené lietadlá bude totiž problém opraviť.
V tieni útoku sa medzitým odohrali dve dôležité schôdzky. V Istanbule sa na mierových rokovaniach zišli ruská a ukrajinská delegácia, vo Vilniuse medzitým rokovali predstavitelia krajín Bukureštskej deviatky, severských štátov, NATO a Ukrajiny.
V článku sa dočítate:
- aké podrobnosti sme sa dozvedeli o ukrajinskom útoku,
- ako jeho dôsledky čítajú analytici,
- čo sa odohralo na mierových rokovaniach v Istanbule a ako ďaleko je Ukrajina od prímeria.
Učili sa v múzeu
V čase, keď Ukrajina začala v najvyššom utajení plánovať operáciu Pavučina, bol prezidentom Spojených štátov ešte Joe Biden, americká podpora Ukrajiny bola kolísavá, no Washington Kyjevu dodával protivzdušné strely Patriot, pripomína britský denník The Times.
Ukrajina sa bránila intenzívnym ruským útokom, ktoré často prichádzali zo vzduchu - bombardéry z hĺbky ruského vzdušného priestoru vysielali na Ukrajinu strely s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet v tisíckach kilometrov.
Kyjev tak musel prísť s vlastným riešením, ako neutralizovať bombardéry, na ktoré jeho protivzdušná obrana nemala šancu dosiahnuť.
S vedomím nutnosti, že bombardéry treba zničiť dronmi ešte na zemi a drony tak musia vzlietnuť z ruského vnútrozemia, sa tak zrodila operácia Pavučina.
Ukrajina do Ruska vpašovala stovky dronov s kamerami, ukryla ich v prepravných kontajneroch s odklápacími strechami na diaľkové ovládanie. Tie sa otvorili v momente, keď najatí ruskí šoféri zaparkovali kamióny na parkoviskách v blízkosti vytypovaných leteckých základní.
Na operáciu dozeral osobne prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý oznámil, že pri útoku bolo použitých 117 dronov. Práve on pustil do éteru správu, že drony zasiahli 34 percent ruských strategických bombardérov.
Pomohla im pri tom umelá inteligencia - Ukrajinci ju vyškolili na múzejných lietadlách, ktoré krajine zostali z čias, keď ešte sama mala strategické letectvo a jadrový arzenál.
Na lietadlách Tu-95 a Tu-22M3 v leteckom múzeu v Poltave sa program "naučil" rozoznávať siluety lietadiel.
Tu-95 je typ vyvinutý v päťdesiatych rokoch, výroba jeho modernejších variantov sa skončila začiatkom deväťdesiatych rokov a hoci Rusko tieto lietadlá priebežne modernizovalo, nové s najvyššou pravdepodobnosťou vyrobiť nedokáže.
Podobný problém má aj typ Tu-22M3 (označenie M3 je dôležité, nejde iba o verziu, Tu-22 je úplne iný typ lietadla). Je to síce modernejší typ, no jeho produkcia sa tiež skončila začiatkom deväťdesiatych rokov, upozornil aj britský think-tank RUSI.
"Aj keby boli ukrajinské informácie o 41 zasiahnutých lietadlách pravdivé iba spolovice, stále by to malo výrazný dosah na schopnosti ruského diaľkového letectva udržiavať pravidelné útoky na Ukrajinu a popritom udržiavať aj jadrové odstrašenie a patrolovacie lety pri priestoroch NATO a Japonska," napísal expert RUSI Justin Bronk.
Začali sa báť kamiónov
Ukrajinský expert Roman Šeremeta poukázal aj na psychologický efekt ukrajinského útoku. Kyjev podľa neho úmyselne o útoku komunikuje nahlas a intenzívne.
"Ukrajina neoslavuje len taktický úspech. Rusku spôsobila aj psychologickú a ekonomickú škodu," napísal na sieti LinkedIn.
Každý kamión v Rusku je dnes podľa neho podozrivý, Rusko bude nútené obetovať kapacity na preverovanie nákladnej dopravy na vnútrozemských cestách ďaleko od bojiska. Spomalí to nielen komerčnú dopravu, ale aj vojenskú logistiku.
"Ukrajina nezničila iba lietadlá. Ako zbraň zasiala neistotu do ruského systému," komentuje. Takto podľa Šeremetu funguje moderná asymetrická vojna - netreba dosiahnuť paritu s nepriateľom z hľadiska množstva, pomôže, aj keď nepriateľ začne pochybovať o vlastnom systéme.
Rusko odpovie
"Takáto operácia od druhej svetovej vojny nemá obdobu, možno sa dá prirovnať k tomu, keď sa izraelský Mossad porátal s predstaviteľmi Hizballáhu," komentoval útok bývalý slovenský minister zahraničia Miroslav Wlachovský v relácii denníka SME Aréna. Izrael v rozsiahlej tajnej operácii prepašoval k lídrom Hizballáhu pagery s výbušninami.
Ukrajinský útok však podľa Wlachovského vzďaľuje akúkoľvek možnosť prímeria.
"Nevieme, ako bude Rusko reagovať, ale môžeme predpokladať, že to bude násilné a ničivé," reagoval pre Times profesor strategických štúdií Phillips O'Brien.
Wlachovský neočakáva, že by sa Rusko odhodlalo na jadrový protiútok. "Prišlo by o množstvo zásadných a kľúčových podporovateľov. Rusko je dnes vo veľkej miere závislé od Číny a Čína určite nemá záujem, aby konflikt eskaloval do jadrovej podoby," myslí si Wlachovský.
Blízky koniec vojny na Ukrajine však nevidí. "Myslím si, že ten, kto momentálne reálne nechce mier na Ukrajine, je najmä Vladimir Putin. Momentálne má miernu prevahu Ruská federácia. Dôležité bude, do akej miery americký prezident, ale aj americký Kongres, dokážu zatlačiť na Putina a Ruskú federáciu," povedal v Aréne.
Rokovania sa neposunuli
Hoci sa ukrajinská aj ruská delegácia v pondelok stretli v Istanbule, rokovania o prímerí sa takmer nepohli. Rusko opäť odmietlo ukrajinský návrh na bezpodmienečné zastavenie paľby, ktoré by vytvorilo priestor na rokovania o ukončení vojny, píše BBC.
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu, povedal, že zásadné veci sa dajú vyriešiť iba medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom a že také stretnutie by sa mohlo odohrať do konca júna.
Za takéto stretnutie aj s prítomnosťou Donalda Trumpa sa vyslovil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Ukrajina a Rusko sa však dohodli na výmene zranených vojnových zajatcov a telesných pozostatkov.
Samotný Zelenskyj medzitým v pondelok navštívil stretnutie krajín Bukureštského formátu (štáty na východnej hranici NATO) a severských štátov vo Vilniuse, kam prišiel aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Ten spojencov ubezpečoval o oddanosti aliancie vrátane Spojených štátov kolektívnej obrane.
