BRATISLAVA, ŠTOKHOLM. Stálo to za to. Švédske členstvo posilní alianciu. Krajina do spojenectva prinesie malé, ale veľmi schopné ozbrojené sily. Majú k dispozícii pätnásťtisíc vojakov v aktívnej službe, takmer stovku stíhačiek Gripen a námorníctvo s modernými konvenčnými ponorkami. K tomu vysoko uznávané spravodajské služby a rozvinutý obranný priemysel.
Takto v pondelok zhodnotil pristúpenie Švédska k Severoatlantickej aliancii americký expert na zahraničnú politiku Ian Brzezinski v analýze think-tanku Atlantic Council.
Maďarský parlament v pondelok ako posledný z členských štátov odsúhlasil vstup Švédska do NATO. Pristúpenie severskej krajiny je jedným z najvážnejších dôsledkov ruského vojenského vpádu na Ukrajinu spred dvoch rokov.
Do aliancie tak vstupuje štát, ktorý si (s miernymi odbočkami) stáročia udržiaval neutralitu a je kľúčovým pre prístup k Baltskému moru.
"Švédsko navyše prináša do NATO aj presné a historicky zakorenené pochopenie ruskej agresie a neotrasiteľnú podporu transatlantickej spolupráci," hodnotí Brzezinski.
Švédsko okrem neutrality ukončilo aj éru odzbrojovania, ktorá sa začala pádom komunistického bloku začiatkom deväťdesiatych rokov. Keďže Fínsko už do NATO minulý rok vstúpilo, Baltské more sa prístupom Švédska prakticky stane morom NATO, do ktorého má Rusko prístup už len z Petrohradu a z enklávy Kaliningrad.
V článku sa dočítate:
- ako prispieva Švédsko do spojenectva svojimi ozbrojenými silami,
- čo vieme o švédskom priemysle,
- ako sa zmenilo rozloženie síl v Baltiku,
- aké sú krátke dejiny švédskej neutrality a jeho opatrnosti voči Rusku.
Tí, ktorí vyrábajú Gripeny
Severoatlantická aliancia sa od konca studenej vojny rozširovala niekoľkokrát, no väčšina nových členov, vrátane Slovenska, je viac konzumentmi ako poskytovateľmi bezpečnosti. Po rokoch neutrality sú Fínsko a Švédsko iný prípad.
"So Švédskom a Fínskom v NATO bude oveľa jednoduchšie kontrolovať ruské hladinové loďstvo v Baltskom mori a sledovať aj ďaleký sever. Rusko má ešte stále zhruba dve tretiny svojich jadrových zbraní druhého útoku na polostrove Kola," hodnotí v texte New York Times švédsky bezpečnostný analytik Robert Dalsjö.
Pri Baltskom mori pritom nejde iba o prehľad o tom, čo sa deje na hladine, ale aj o kontrolu vzdušného priestoru nad ňou. Švédsko a Fínsko sa ako členské krajiny NATO dokážu oveľa ľahšie koordinovať s ďalšou baltskou mocnosťou - Dánskom.
Švédsko navyše dokáže potreby svojich ozbrojených síl z veľkej časti pokrývať vlastným priemyslom. Koncern SAAB má dlhoročnú tradíciu vo výrobe bojových lietadiel a jeho najmodernejší stroj JAS-39 Gripen slúži aj v českých či maďarských ozbrojených silách.
SAAB pre švédske ozbrojené sily navyše vyrába aj lietadlá včasnej výstrahy (AWACS). Na tieto účely prispôsobil dopravné lietadlá SAAB 340, na ktoré dokázal vyvinúť vlastný radarový systém Erieye.
Pri pohľade na inventár švédskych ozbrojených síl zistíme, že takmer všetky bojové plavidlá v ňom sa vyrábajú vo Švédsku. Ide napríklad o päticu korviet triedy Visby, mínolovky či diesel-elektrické ponorky.
Švédsky obranný priemysel by z členstva v NATO mohol mať prospech, píše britský Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie. Krajine by sa otvoril široký trh členov aliancie. Musí však uspieť v konkurencii predovšetkým amerických výrobcov. Analýza inštitútu uvádza ako príklad Českú republiku, ktorá aktuálne používa švédske stíhačky Gripen, no do budúcnosti ako ich náhradu objednala americké F-35. SAAB pracuje na modernizácii Gripenu.
Pobaltie je bezpečnejšie
Trojica pobaltských štátov (Litva, Lotyšsko, Estónsko) vstúpila do NATO spolu so Slovenskom v roku 2004. Ide o ťažko brániteľné rovinaté územie, súčasťou ktorého je navyše slabé miesto aliancie - Suwalský koridor. Ide o územie na litovsko-poľskom pohraničí, ktoré je s dĺžkou 65 kilometrov najkratšou spojnicou medzi Bieloruskom a Kaliningradom - jediným ruským baltským prístavom, ktorý v zime nezamŕza.
Ak by Rusko dokázalo obsadiť Suwalský koridor, prakticky by odrezalo tri pobaltské štáty. Vstup Fínska a Švédska do NATO toto riziko znižuje.
Jedným z dôvodov, ktorými Kremeľ argumentoval pri útoku na Ukrajinu, mala byť ruská obava z rozširovania NATO. Vladimir Putin pritom v priebehu dvoch rokov dosiahol presne to, čoho sa obával. Po vstupe Fínska do aliancie sa ruská hranica s NATO predĺžila o zhruba 1300 kilometrov, po vstupe Švédska si aliancia posilnila kontrolu nad Baltským morom. Oba štáty navyše majú historické dôvody na ostražitosť voči Rusku.
Dvesto rokov neutrality
Fínsko aj Švédsko v rôznych obdobiach svojich dejín prišli o územia v prospech Ruska. Práve Fínsko bolo v roku 1809 územím, ktoré muselo Švédske kráľovstvo prenechať cárskemu Rusku. Začiatok 19. storočia, teda obdobie napoleonských vojen a porážka Švédska vo Fínskej vojne, sa uvádza ako začiatok dlhodobej švédskej neutrality.
Tá mala svoje výnimky, počas druhej svetovej vojny napríklad Švédsko dodávalo Tretej ríši železnú rudu. Počas studenej vojny však Švédsko budovalo svoje ozbrojené sily ako neutrálny štát a analýza New York Times pripomína, že výdavky na zbrojenie sa približovali k 3 percentám HDP. V päťdesiatych rokoch dokonca kráľovstvo pracovalo na vývoji vlastnej jadrovej zbrane.
Švédsky prístup sa zmenil po páde Železnej opony. "Štokholm sa rozhodol, že vojna je vecou minulosti. Stiahol takmer všetky svoje sily z ostrova Gotland, armádu zredukoval asi o 90 percent, letectvo a námorníctvo asi o 70 percent," komentujú New York Times. Švédske výdavky na armádu poklesli na 1 percento HDP.
Ruská invázia na Ukrajinu zvrátila všetky švédske odzbrojovacie trendy. Výdavky na obranu majú v tomto roku dosiahnuť štandard NATO - 2 percentá HDP.
Vstup Švédska do aliancie "prináša predvídateľnosť a vymazáva akúkoľvek pochybnosť o tom, ako by sme sa zachovali v prípade krízy alebo vojny," hovorí Robert Dalsjö pre New York Times.
"Keď vstúpilo Fínsko, museli sme aj my. Nechceli sme byť znova múrom medzi Fínskom a jeho západnými spojencami," hovorí. Naráža na Zimnú vojnu v roku 1939, keď Fínsko vzdorovalo útoku Sovietskeho zväzu, no nakoniec mu muselo odstúpiť zhruba 11 percent svojho územia.
