Útok militantného hnutia Hamas, ktorý vládne v Pásme Gazy od roku 2007 a neuznáva existenciu Izraela, 7. októbra je podľa odborníkov najväčšou masovou vraždou Židov od nacistického holokaustu.
Zahynulo pri ňom vyše 1 440 ľudí (väčšina civilistov, z toho asi 300 vojakov a 200 cudzincov z viac ako 20 štátov vrátane jedného občana Česka), zranenia utrpelo vyše 5 400.
Pri odvetných izraelských náletoch v Pásme Gazy bolo podľa úradov pod kontrolou Hamasu zabitých 10-tisíc Palestínčanov, vrátane viac ako 4 100 detí. Ďalších vyše 32-tisíc ľudí bolo zranených.
Svoje domovy v Pásme Gazy kvôli izraelským útokom opustilo vyše 1,4 milióna ľudí, v Izraeli sa premiestnilo na 200-tisíc osôb.
Podľa izraelskej armády teroristi z Hamasu uniesli 242 ľudí, civilistov i vojakov. Doteraz boli prepustené štyri ženy, izraelská armáda oslobodila vojačku.
Kolonializmus navždy zmenil Blízky východ. Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt? Čítajte 
Izraelsko-palestínsky konflikt (pre zväčšenie rozkliknite) (zdroj: SME/Dominika Colombová)Útok Hamasu
Palestínsky Hamas začal ofenzívu v sobotu 7. októbra asi o pol siedmej ráno, uprostred šabatu, židovského všedného dňa odpočinku a 50 rokov a jeden deň po začiatku arabsko-izraelskej vojny v roku 1973 (tzv. jomkipurskej).
Hamas zaútočil na Izrael raketami, ale aj pozemným a námorným výsadkom.
V prvej paľbe vystrelil okolo 5 000 rakiet na územie od regiónu mesta Beerševa na juhu Izraela cez Aškelon až po Tel Aviv a okolie.
Rakety mali spôsobiť šok a zmätok a zároveň poskytnúť teroristom Hamasu krytie, aby mohli preraziť opevnený plot obklopujúci Pásmo Gazy a vykonať operáciu.
Na útoku sa tiež podieľali tímy bojovníkov na paraglajdoch, ktoré zabezpečovali terén pre hlavný pozemný útok.
Hamas sa pokúšal dostať do Izraela aj po mori, podľa videí zverejnených izraelskou armádou ale boli tieto sily väčšinou zničené.
Hlavný útok viedla pozemná elitná jednotka so silou asi 400 mužov, ktorá najprv prelomila opevnený plot v Gaze a následne pomocou výbušnín a terénnych áut diery v plote zväčšila natoľko, aby do Izraela mohli vstúpiť vo veľkom množstve aj motorky, nákladné automobily, pick-upy a ďalšie dopravné prostriedky.
Videozáznamy Hamasu ukazujú, že hranicu ozbrojenci prelomili približne v čase, keď na Izrael začali lietať rakety.
Palestínski teroristi zabíjali ako izraelských civilistov, tak aj vojakov a ďalších odvážali do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Plot prelomili na 29 miestach. Ako sa militanti Hamasu dostali z Pásma Gazy Čítajte Povodeň al-Aksá
Vodca ozbrojeného krídla Hamasu Kásam Muhammad Díf v deň útoku nazval operáciu Povodeň al-Aksá, čo je odkaz na názov mešity na Chrámovej hore v Jeruzaleme.
Díf povedal, že útok bol reakciou na "znesvätenie mešity al-Aksá" a na to, že Izrael tento rok zabil a zranil stovky Palestínčanov.
Vyzval Palestínčanov a izraelských Arabov, aby "vyhnali okupantov a ukončili okupáciu", čím odkazoval na izraelskú okupáciu Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema.
Dodal tiež, že operácia sa začala, aby "nepriateľ pochopil, že doba jeho vyčíňania bez zodpovednosti sa skončila".
Jedným zo symbolov teroru bol útok Hamasu na hudobný festival pri dedine Re´im blízko Pásma Gazy, kde extrémisti zabili vyše 270 ľudí.
Oslava lásky a slobody sa zmenila na masaker, pred Hamasom utekali aj dve hodiny Čítajte Ďalších viac ako 110 mŕtvych Izraelčanov bolo nájdených v kibuci Beeri v južnom Izraeli.
Železné meče
Izrael odpovedal v ten istý deň (operáciou Železné meče) bombardovaním Pásma Gazy, 8. októbra izraelská vláda vyhlásila vojnový stav a o deň neskôr bolo do izraelskej armády povolaných okolo tristotisíc záložníkov, čo bol najväčší odvod v histórii krajiny, a bola oznámená aj totálna blokáda Pásma Gazy.
Vláda ich nazvala zradcami, teraz jej pomáhajú. Po útoku Hamasu zmenili záložníci postoj Čítajte Izraelský premiér Benjamin Netanjahu 11. októbra, keď vznikol vojnový kabinet so zastúpením opozície, prisľúbil "zničenie" Hamasu, ktorého ofenzívu deň predtým označil za "barbarstvo nevídané od holokaustu".
"Každý člen Hamasu je mŕtvy muž," vyhlásil a prirovnal útok Hamasu k brutálnemu zabíjaniu, ku ktorému sa na Blízkom východe uchyľovala teroristická organizácia Islamský štát.
Členovia Hamasu podľa neho pri útoku na Izrael urezávali hlavy vojakom a znásilňovali ženy, niektorých ľudí upálili zaživa.
Netanjahu označil 7. október za "najstrašnejší deň pre židovský národ od holokaustu".
Výzva na presun
Izraelská armáda vyzvala 13. októbra prvýkrát obyvateľov severnej časti Pásma Gazy, aby sa presunuli na juh enklávy. Odsúdila to OSN, humanitárne organizácie aj niektorí politici
Lídri krajín EÚ 15. októbra vyhlásili, že Izrael má právo brániť sa, ale v súlade s medzinárodným právom.
Pozornosť vzbudil 17. októbra výbuch v nemocnici Al-Ahlí v Pásme Gazy. Podľa izraelskej armády spôsobila výbuch chybná raketa palestínskeho radikálneho hnutia Islamský džihád, ktorá mala zasiahnuť Izrael, podľa Hamasu výbuch spôsobila izraelská bomba.
Z nemocníc v Pásme Gazy môžu byť márnice. Dodávky liekov čakajú na hraniciach Čítajte Podľa Hamasu zahynulo vyše 470 ľudí, podľa USA 100 až 300 osôb. V niektorých arabských krajinách ale aj v Európe kvôli tomu zosilneli protiizraelské protesty.
O deň neskôr navštívil Izrael americký prezident Joe Biden. Povedal, že útok Hamasu nemožno ospravedlniť. Zároveň poznamenal, že drvivá väčšina Palestínčanov v Pásme Gazy k Hamasu nepatrí a že palestínski civilisti tiež trpia a potrebujú humanitárnu pomoc.
Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. októbra symbolickú rezolúciu vyzývajúcu na humanitárne prímerie vo vojne.
Text navrhnutý Jordánskom a ďalšími arabskými krajinami získal podporu 120 krajín. Návrh Kanady, v ktorom malo byť aj jednoznačné odsúdenie útokov Hamasu, neuspel.
Pozemná operácia
Izrael vedie od piatka 28. októbra rozsiahlu pozemnú operáciu na severe Pásma Gazy. Pri nej doteraz zahynulo najmenej 34 izraelských vojakov.
Izraelská armáda zasiahla od 7. októbra vyše 11-tisíc cieľov spojených s Hamasom v Pásme Gazy.
V posledných dňoch celosvetovo prudko vzrástli príklady antisemitizmu. Jedným z najhorších takýchto incidentov bolo napadnutie letiska v ruskom Dagestane rozzúreným davom, ktorý 29. októbra po prílete lietadla z Tel Avivu hľadal Židov, ktorým by mohol ublížiť.
Izraelská armáda tiež ostreľovala na svojej severnej hranici pohraničné dediny v južnom Libanone v reakcii na raketovú paľbu zo strany Hizballáhu a ďalších palestínskych skupín z Libanonu na Izrael.
Zabitých tu bolo doteraz osem izraelských vojakov, v Libanone zomrelo asi 60 ľudí vrátane 47 členov Hizballáhu.
Zapojenie do vojny bude životná chyba, varuje Izrael. Hizballáh ho chce zničiť, no ide mu o veľa Čítajte Zrážky sa odohrali aj na okupovanom Západnom brehu Jordánu, kde bolo od 7. októbra zabitých vyše 120 Palestínčanov.
Mnoho krajín odsúdilo Hamas za násilnosti a označilo jeho akcie za terorizmus, zatiaľ čo niektoré moslimské krajiny označili za hlavnú príčinu eskalácie izraelskú okupáciu palestínskych území.
Na čelo podpory Hamasu sa postavil Irán, pričom odmietol obvinenia zo svojho zapojenia.
Saudská Arábia sa rozhodla už 14. októbra kvôli bojom prerušiť rozhovory o možnej normalizácii vzťahov s Izraelom, diplomatické vzťahy s Izraelom kvôli bombardovaniu Pásma Gazy prerušila 31. októbra Bolívia.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
