BERLÍN, BRATISLAVA. Výzva palestínskych teroristov z Hamasu zo 7. októbra, aby všetci moslimovia povstali proti Izraelu, našla ohlas aj v Nemecku, kde sa pred takmer storočím odohrávalo historicky najväčšie vraždenie Židov.
Hlavným dejiskom boli v posledných týždňoch ulice berlínskej štvrte Neukölln, kde miestni palestínski aktivisti vyzývali ľudí, aby ju premenili na Gazu. V stredu 18. októbra vyšli do ulíc stovky ľudí.
„Od rieky po more, Palestína bude slobodná,“ skandovali ľudia pokriky, ktoré odkazujú na snahu Hamasu vytvoriť palestínsky štát na celom území súčasného Izraela, teda medzi riekou Jordán a Stredozemným morom.
Politológ Čejka: Oheň sváru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi založili Briti Čítajte Polícia zatýkala demonštrantov, ktorých po jednom vyťahovala z davu. Atmosféra hustla, protestujúci začali do policajtov hádzať petardy a fľaše, zapaľovali smetiaky či pneumatiky. Za jednu noc zatkli 174 ľudí, medzi nimi 29 neplnoletých. Zranených bolo 65 policajtov.
Mnohí židia nielen v Nemecku sa po eskalácii konfliktu na Blízkom východe obávajú zvyšujúceho sa počtu útokov a hovoria, že sa boja svoje deti posielať do škôl.
Situácia je obzvlášť citlivá v tom, že existencia demokratického Nemecka je založená na snahe aspoň čiastočne odčiniť minulosť krajiny, ktorá zorganizovala holokaust.
V článku sa tiež dočítate:
- či by Nemecko bojovalo v mene Izraela,
- či je v súlade s demokraciou zakazovať protesty na podporu Palestíny,
- ako stúpa počet antisemitských útokov,
- ako vyzerajú v Nemecku paralelné spoločnosti a ako to súvisí s poslednou veľkou utečeneckou krízou,
- ako na útok Hamasu reagovali nemeckí neonacisti,
- ako ovplyvní útok Hamasu Európsku úniu politicky.
Národný záujem
Okrem toho, že si Nemci holokaust pripomínajú v školách aj na mnohých pamätníkoch, dodnes ovplyvňuje politiku v krajine a vytvára vnímanie okolitého sveta.
Izrael vznikol len tri roky po tom, ako sa skončilo nacistické vraždenie Židov a hoci sa odohrávalo v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska, Nemecko dodnes pociťuje osobitnú zodpovednosť za prežitie židovského štátu.
Ochranu Izraela dokonca Nemci považujú za svoj štátny záujem, ako povedala napríklad bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď v roku 2008 rečnila v izraelskom parlamente.
„Pokiaľ ide o Izrael, Nemecko nie je neutrálne. Bezpečnosť Izraela je súčasťou nášho národného záujmu,“ vyslovila tézu, ktorú okrem extrémistov v nemeckej politike nikto nespochybňuje.
Nemecký záväzok po teroristickom útoku Hamasu zopakoval súčasný kancelár Olaf Scholz. „Nemecko má v súčasnosti len jedno miesto, kde má stáť – po boku Izraela,“ povedal v nemeckom parlamente.
Znamená to, že ak by sa Izrael dostal do ohrozenia, Nemecko by ho išlo brániť? Možno áno, aj keď krajiny medzi sebou nemajú spojeneckú dohodu podobnú Washingtonskej zmluve, na ktorej stojí NATO, a do predošlých izraelských vojen sa Nemecko aktívne nezapojilo.
Udalosti posledných týždňov však ukazujú, že časť spoločnosti – najmä mladí moslimovia a krajná pravica - už tento záväzok za svoj brať nemusí.
Moslimovia proti antisemitom. Moslimka s plagátom počas zhromaždenia pred komplexom budov komunity Kahal Adass Jisroel, v ktorom sa nachádzajú synagóga, materská škola a komunitné centrum v Berlíne. Na budovu komunity Kahal Adass Jisroel zaútočili 18. októbra neznáme osoby. (zdroj: SITA/AP)Ideológia Hamasu v Nemecku
Jednou nocou v uliciach Berlína sa to totiž nezačalo a zatiaľ sa ani neskončilo. Na rôznych domoch v Nemecku, v synagógach alebo na kultúrnych centrách sa začali objavovať Dávidove hviezdy, čo je symbol, ktorým Židov označovali aj nacisti. Na jednu synagógu neznámi útočníci hádzali zápalné fľaše, polícia v okolí synagóg zvýšila hliadky.
„Keď som videl Dávidove hviezdy na niektorých domoch, pomyslel som si, že je to ako v období nacizmu,“ povedal pre web Politico Sigmount Königsberg, z organizácie zastupujúcej židovskú komunitu v Berlíne.
