Izraelskí vojaci sa nachádzajú pred bránami Gazy, tvrdí armádny veliteľ (SME Minúta)

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom tvrdia, že podnikli rozsiahly dronový útok proti Izraelu. Húsíovia podnikli od začiatku vojny Izraela proti radikálom z palestínskeho Hamasu viacero podobných útokov.

"Jemenské ozbrojené sily počas posledných hodín vyslali veľkú skupinu dronov proti viacerým cieľom a (drony) dosiahli svoje ciele," uviedli šiitskí povstalci a sľúbili, že budú pokračovať vo vojenskej podpore Palestínčanov. Tvrdia, že drony sa dostali "za Ejlat", čo je najjužnejšie izraelské mesto. Ich tvrdenia nemožno nezávisle overiť.

Server The Times of Israel podotýka, že izraelská armáda v stredu zatiaľ žiadny podobný útok nepotvrdila a v Ejlate sa počas dňa sirény varujúce pred vzdušným útokom nerozozvučali.

V utorok Húsíovia uviedli, že na Izrael zaútočili dronmi a balistickými raketami. Izraelská armáda uviedla, že zaznamenala vzdušný cieľ a v Ejlate sa kvôli tomu ozvali sirény. Zachytila raketu zem-zem odpálenú proti izraelskému územiu.

Izrael obviňuje Húsíov, že majú na svedomí tiež dronový útok z minulého piatka.

Húsíovia sa považujú za súčasť takzvanej "osi odporu" proti Izraelu, ktorá zahŕňa Iránom podporované šiitské moslimské frakcie v Iraku a libanonskú skupinu Hizballáh. (ČTK)

Izraelské nálety na palestínsky tábor Džabálija v Pásme Gazy môžu byť vojnovým zločinom, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Podľa úradu vysoký počet obetí a rozsiahle škody ukazujú na to, že údery izraelského letectva mohli byť neprimerané.

"Vzhľadom na vysoký počet civilných obetí a rozsah deštrukcie po izraelských leteckých úderoch na utečenecký tábor Džabálija máme vážne obavy, že išlo o neprimerané útoky, ktoré by mohli byť vojnovými zločinmi," uviedol úrad na sociálnej sieti X.

Nad vysokým počtom civilných obetí v tábore, kde žije podľa televízie Al-Džazíra zhruba 116-tisíc obyvateľov, vyjadril svoje zdesenie šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva však nerozhoduje o tom, či sa stal vojnový zločin; to je vecou justície, uviedla agentúra AFP. O vojnovom zločine sa napríklad hovorí, keď je vojenský útok úmyselne zameraný na civilné obyvateľstvo, alebo pri porušení princípu primeranosti. To znamená, že škody spôsobené civilistom sú neprimerané sledovaným vojenským cieľom.

Pri utorkovom bombardovaní palestínskeho tábora zahynulo najmenej 50 ľudí, podľa izraelskej armády išlo o "50 teroristov", vrátane vysokopostaveného veliteľa, ktorí sa podieľali na zosnovaní útoku radikálneho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. Podľa agentúry AFP izraelské letectvo udrelo na tábor aj v stredu. (ČTK)

USA znova odsúdili násilie izraelských osadníkov proti Palestínčanom. Izraelu podľa hovorcu ministerstva zahraničia Matthewa Millera odkázali, že násilnosti sú neprijateľné a musí prestať.

Podobné vyjadrenie americkej vlády prišlo už cez víkend, keď poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že je zodpovednosťou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua "pribrzdiť" extrémistických židovských osadníkov na Západnom brehu, ktorý Izrael dlhodobo okupuje. V utorok potom pribúdajúce útoky odsúdil šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

Na okupovanom území v posledných mesiacoch panovalo zvýšené napätie v súvislosti s rozširovaním židovských osád a situácia ďalej eskalovala po 7. októbri, keď palestínski radikáli z Pásma Gazy na izraelskom území povraždili stovky civilistov. Západný breh je odvtedy dejiskom prakticky každodenných násilností, či už ide o strety izraelských zložiek s Palestínčanmi alebo útoky osadníkov.

Podľa ministerstva zdravotníctva na Západnom brehu od 7. októbra izraelské zložky a židovskí osadníci spolu zabili vyše 125 Palestínčanov. Izrael v oblasti vykonáva intenzívne bezpečnostné operácie a uvádza, že pri nich boli zatknuté stovky sympatizantov Hamasu. (ČTK)

Hamas zverejnil video s rukojemníčkami a v Izraeli vzbudilo množstvo emócií. Teroristi hrajú psychologickú hru. "Hamas chce prinútiť Izraelčanov, aby tlačili vládu k prímeriu a rokovaniam, aby hnutie zostalo pri moci," vraví vojenský historik Danny Orbach. (Washington Post)

Americká diplomacia je zapojená do diskusií o možnosti vyslať do Pásma Gazy medzinárodný kontingent, ak sa Izraelu podarí z oblasti vytlačiť islamistické hnutie Hamas, webu Politico to povedali dvaja americkí senátori.

Podľa senátorov Chrisa Van Hollena a Richarda Blumenthala sú úvahy o medzinárodnej misii vo veľmi ranej fáze. "Prebiehajú rozhovory o možnom zložení medzinárodnej sily," cituje Van Hollena Politico. "Sú veľmi predbežné a krehké," dodal.

Správy o diplomatických rokovaniach prichádzajú na pozadí eskalujúcich izraelských vojenských operácií v Gaze. Z tejto oblasti 7. októbra spustilo útok na južný Izrael militantné palestínske hnutie Hamas a židovský štát potom označil za svoj cieľ zničenie Hamasu. Neprezentoval však žiadny plán pre správu Gazy po prípadnom úspechu svojho ťaženia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bombardovanie poškodilo desaťtisíce budov v Gaze, ukazujú satelitné snímky Čítajte 

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované osoby uvádza, že Spojené štáty a Izrael skúmajú tri varianty vrátane medzinárodnej misie, ktorá by mohla zahŕňať aj amerických vojakov. Americká vládna hovorkyňa Adrienne Watsonová však vo vyhlásení odmietla, že by sa diskutovalo o americkej prítomnosti v Gaze.

Druhou prejednávanou možnosťou je podľa agentúry Bloomberg mierový mechanizmus po vzore toho, ktorý najmä na Sinajskom polostrove dohliada na dodržiavanie mierovej zmluvy medzi Izraelom a Egyptom z roku 1979. Tretí zvažovaný scenár spočíva vo dočasnej správe OSN, napísala spravodajská agentúra.

V dlhodobom horizonte presadzujú USA, rovnako ako Európska únia, takzvané dvojštátne riešenie, teda vytvorenie suverénneho palestínskeho štátu susediaceho s Izraelom. Politika Západu v tomto smere však v posledných rokoch neprinášala pokrok.

Izraelskí vojaci sa nachádzajú hlboko v Pásme Gazy a sú skoro pred bránami mesta Gaza, povedal brigádny generál Icik Kohen. "Hamas si vybral vojnu, my sme si túto vojnu nevybrali," uviedol na hranici s Pásmom Gazy.

Kohen stojí na čele 162. divízie izraelskej armády. Tá podľa neho pred piatimi dňami dostala "dôležitú úlohu definitívne zničiť Hamas".

V posledných piatich dňoch izraelskí vojaci podľa Kohena "zničili mnoho schopností Hamasu, zaútočili na jeho strategické zariadenia a zlikvidovali jeho zásoby výbušnín, podzemné tunely a ďalšie objekty". Podľa veliteľa je terajší konflikt vojnou za existenciu izraelského štátu a boj bude trvať. Izrael však podľa veliteľa zvíťazí.

Podľa agentúry AFP izraelská armáda dnes popoludní potvrdila, že od utorka pri operácii v Pásme Gazy zahynulo 15 izraelských vojakov.

Útok na Izrael bol útokom na ľudskosť a civilizáciu, je preto nutné sa zaň postaviť aj pri medzinárodných rokovaniach, vyhlásil český premiér Petr Fiala na zhromaždení Spoločne za Izrael na Staromestskom námestí v Prahe.

Zúčastnilo sa na niekoľko stoviek ľudí. Na neďalekom Václavskom námestí sa neskôr večer plánujú zísť podporovatelia Palestíny.

Podľa Fialu sa len ťažko hľadajú slová na popísanie udalostí, ktoré sa v Izraeli odohrali 7. októbra, keď teroristi z hnutia Hamas zavraždili stovky izraelských civilistov.

"Bolo to násilie a brutalita, ktorá akoby nemala žiadne hranice. Nebol to útok len na Izraelčanov, na Izraelský štát a spoločnosť, ale bol to útok na ľudskosť a na našu civilizáciu," povedal predseda českej vlády. Podpora Izraelu sa podľa neho musí vyjadrovať nielen slovami.

"Musíme sa postaviť za Izrael pri medzinárodných rokovaniach, či už je to na pôde Európskej únie alebo v OSN. Je to o to dôležitejšie, že nevedieme len súboj s teroristami, ale aj boj o interpretáciu tých udalostí a sme tiež svedkami nových vĺn antisemitizmu vo svete, a to je nesmierne nebezpečné," vyhlásil český premiér.

Podujatie zorganizovala Federácia židovských obcí v Českej republike. Zaznela na ňom aj modlitba za Izrael a jeho súčasťou bola pietna spomienka na obete.

Jordánsko odvolalo veľvyslanca z Izraela na protest proti konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas. Tento krok odôvodnilo ministerstvo "odsúdením izraelskej vojny, ktorá zabíja nevinných ľudí v Gaze".

"Minister zahraničných vecí Ajman Safadí sa rozhodol okamžite odvolať jordánskeho veľvyslanca v Izraeli," uviedol vo vyhlásení rezort diplomacie.

Izraelský veľvyslanec v Jordánsku krajinu z bezpečnostných dôvodov opustil už po vypuknutí bojov v Gaze a podľa Safadího sa naďalej zdržiava mimo jordánskeho územia.

Jordánsky minister povedal, že sa môže vrátiť, keď "Izrael zastaví svoju vojnu v Gaze, humanitárnu katastrofu, ktorú spôsobuje, a zastaví všetky opatrenia, ktoré Palestínčanov zbavujú práva na potraviny, vodu, lieky, ako aj práva na bezpečný a stabilný život." (TASR)

Izraelské bombardovanie Pásma Gazy od 7. októbra do konca minulého týždňa poškodilo či zničilo desaťtisíce domov, v ktorých predtým žili státisíce ľudí, odhalili podľa zahraničných médií analýzy satelitných snímok. (ČTK)

Pri utorňajšom izraelskom nálete na utečenecký tábor Džabálijá na severe Pásma Gazy zahynulo sedem rukojemníkov. Traja rukojemníci boli cudzinci, tvrdí militantné hnutie Hamas.

Brigády al-Kásám oznamujú včerajšie zabitie siedmich našich civilných zajatcov pri masakre v Džabáliji, vrátane troch držiteľov zahraničných pasov,“ napísalo na Telegrame vojenské krídlo Hamasu, ktoré kontroluje Pásmo Gazy.

Izrael uviedol, že cieľom útoku bol veliteľ Hamasu menom Ibrahim Biari, jeden z vodcov zodpovedných za organizáciu útokov zo 7. októbra, ktorého sa v Džabáliji podarilo zabiť.

Podľa Indonézskej nemocnice v Pásme Gazy pri útoku zahynulo viac ako 50 ľudí a ďalších 150 bolo zranených.

Z palestínskeho Pásma Gazy sa dostala cez prechod Rafáh prvá skupina cudzincov či ľudí s dvojitým občianstvom od začiatku vojny Izraela s palestínskym hnutím Hamas. V prvej skupine boli najmä ženy a deti.

Podľa serveru BBC už prešlo hranicu do Egypta asi 110 osôb s dvojitým občianstvom. Sanitky z Pásma Gazy dnes tiež cez tento prechod previezli už najmenej 20 vážne zranených Palestínčanov, uvádza BBC.

Celkovo by v stredu malo cez Rafáh do Egypta odísť vyše 500 cudzincov, či ľudí s dvojitým občianstvom, a sanitky by mali previezť na osem desiatok zranených Palestínčanov. (ČTK)

Irán varoval pred tvrdými dôsledkami, ak bude Izrael pokračovať vo svojich útokoch v Pásme Gazy. Iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján rokoval s tureckým náprotivkom Hakanom Fidanom v Ankare.

Ministri súčasne vyzvali na usporiadanie regionálnej konferencie s cieľom zabrániť rozšíreniu konfliktu do oblasti Blízkeho východu.

"Nechceme, aby sa ľudská tragédia v Gaze zmenila na vojnu, ktorá by dopadla na celý región," povedal turecký minister zahraničia. "Toto neľudské obliehanie a útoky proti našim bratom v Gaze sú jasným porušením medzinárodného práva," dodal Fidan s tým, že Západ podľa neho uplatňuje "dvojitý meter" pri svojej reakcii na konflikty na Ukrajine a v Gaze.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu vyzval moslimské štáty, aby úplne zastavili vývoz ropy a potravín do Izraela, pričom požaduje okamžité ukončenie bombardovania Pásma Gazy, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske štátne médiá.

Podpora palestínskej veci je od islamskej revolúcie z roku 1979 politickým pilierom Islamskej republiky, ktorej šiitský teokratický režim prezentuje Irán ako vodcu moslimského sveta.

V bojoch v Pásme Gazy s militantmi z Hamasu padlo v utorok a v noci trinásť izraelských vojakov. Izraelský minister obrany Joav Galant najprv podľa denníka Haarec hovoril o 12 mŕtvych, o trinástom informoval neskôr s odvolaním sa na úrad Oblastnej rady Ramat Negev denník The Times of Israel.

Deväť vojakov vo veku od 19 do 24 rokov z brigády Givati prišlo o život po tom, čo ich obrnené vozidlo zasiahla protitanková riadená strela. Už v utorok armáda ohlásila, že ďalších dvoch vojakov z brigády zabili pri dvoch stretoch v Pásme Gazy a že vážne zranenia utrpeli dvaja vojaci zo 7. obrnenej brigády a dvaja vojaci z brigády Givati.

"Bohužiaľ významné úspechy prudkých bojov v hĺbke Pásma Gazy si vyžadujú ťažkú cenu. Sme pripravení na dlhé a zložité ťaženie, ktoré vyžaduje odvahu, odhodlanie a výdrž, "povedal k stratám Galant.

Trinástym izraelským vojakom, ktorý zahynul, je podľa médií Roi Sargosti, izraelská armáda však zatiaľ informáciu nepotvrdila. Sargosti je podľa The Times of Israel trinástym Izraelcom, ktorý padol od piatkového začiatku pozemnej operácie v Pásme Gazy.

"Sme v ťažkej vojne. Bude to dlhá vojna. Máme už za sebou dôležité úspechy, ale tiež bolestivé straty. Naši vojaci padli v spravodlivej vojne, vo vojne o svoj domov, "uviedol premiér Benjamin Netanjahu vo videu na sieti X.

Z palestínskeho Pásma Gazy má v stredu prejsť do Egypta celkovo okolo 500 cudzincov, pracovníkov medzinárodných organizácií a ľudí s dvojitým občianstvom. Do egyptských nemocníc by mali previezť 80 zranených.

Mnohí ľudia zo zoznamu už sú v priestore hraničného priechodu Rafáh, katarská televízia Al-Džazíra ale dopoludnia uviedla, že na mieste panuje chaotická situácia, pretože tam dorazili aj ľudia, ktorí nemajú povolenie odísť.

Najskôr budú prevezení zranení a až po nich budú môcť odísť ľudia zo zoznamu, ktorý zverejnili palestínske úrady, po tom, ako Egypťania skontrolujú ich doklady, uviedol web britskej BBC.

Podľa Reuters, ktorý cituje nemenovaného západného činiteľa, bol zoznam dohodnutý medzi Káhirou a Tel Avivom a dopredu boli informované ambasády tých krajín, ktorých občanov sa odchod týka.

Podľa denníka The New York Times sú na tomto zozname ľudia okrem iného s pasmi Austrálie, Rakúska, Bulharska, Fínska či Česka. Podľa BBC je v Pásme Gazy zaregistrovaných asi 7000 ľudí s dvojitým občianstvom.

Palestínska samospráva vyhlásila generálny štrajk na okupovanom Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme, týkať sa má obchodov, bánk i univerzít.

Strana Fatah predsedu palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása tým chce protestovať proti izraelským vojenským operáciám v Pásme Gazy aj na Západnom brehu. Podľa serveru The Times of Israel Fatah tiež vyzval Palestínčanov na "eskaláciu konfrontácie s okupáciou".

Izrael Západný breh okupuje od konca šesťdňovej vojny v roku 1967. Oblasť bola dejiskom oboch intifád - násilných palestínskych povstaní proti izraelskej nadvláde. Protiizraelské akcie sú na Západnom brehu opäť na vzostupe v posledných troch týždňoch pre rozsiahlu vojenskú operáciu v Pásme Gazy.

Od začiatku súčasného vojnového konfliktu izraelské bezpečnostné zložky na Západnom brehu zadržali viac ako tisíc Palestínčanov, z toho okolo 700 bolo podľa izraelských úradov napojených na Hamas, píše Times of Israel. Asi 122 Palestínčanov na Západnom brehu zahynulo, niektorí rukou izraelských vojakov, niektorých zabili extrémistickí izraelskí osadníci.

K napätiu na Západnom brehu prispeli aj členovia súčasnej vlády Benjamina Netanjahua, ktorá nastúpila vlani v decembri. Niektorí ministri otvorene podporujú rozširovanie židovských osád na Západnom brehu, hoci to väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za nelegálne. (ČTK)

Izraelské útoky na utečenecký tábor Džabálija na severe Pásma Gazy si vyžiadali životy siedmich civilných rukojemníkov, tvrdí ozbrojené krídlo Hamasu. Traja mali podľa militantov zahraničné pasy.

Tvrdenia Hamasu, ktoré citovali agentúry, nemožno nezávisle overiť. Hnutie od útoku na Izrael 7. októbra prepustilo len niekoľko rukojemníkov, podľa agentúry Reuters ich stále 235 drží.

Tábor Džabálija má podľa televízie Al-Džazíra zhruba 116-tisíc obyvateľov a je najväčším z ôsmich utečeneckých táborov v Pásme Gazy. Nachádzajú sa v ňom tri školy, ktoré spravuje OSN a ktoré teraz poskytujú núdzové prístrešie pre stovky vysídlených rodín. V tábore žijú Palestínčania, ktorí boli vysídlení zo svojich dedín v roku 1948 a ich potomkovia.

Izraelská armáda v utorok na správy palestínskych úradov o bombardovaní utečeneckého tábora reagovala vyhlásením, že v západnej Džabáliji dobyla základňu Hamasu a zabila 50 osôb, ktoré označila za teroristov.

Medzi nimi bol veliteľ Hamasu Ibráhím Biarí, ktorý je považovaný za jedného z organizátorov krvavého útoku na južný Izrael 7. októbra, pri ktorom zahynulo takmer 1200 izraelských civilistov a asi 200 vojakov. (ČTK)

Z Pásma Gazy odchádzajú do Egypta prví držitelia zahraničných pasov, informujú viaceré zahraničné médiá. Ako dlho zostane hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom otvorený pre takúto evakuáciu, však nie je jasné.

Zdroj oboznámený so záležitosťou predtým pre agentúru Reuters uviedol, že Katar sprostredkoval medzi Egyptom, Izraelom a palestínskym hnutím Hamas dohodu, ktorá umožní odchod držiteľov zahraničných pasov a niektorých kriticky zranených ľudí z Gazy.

Dohoda nie je spojená s ďalšími otázkami, o ktorých sa rokuje, ako sú rukojemníci zadržiavaní Hamasom alebo dočasné zastavenia bojov zamerané na zmiernenie humanitárnej krízy v pásme Gazy, kde je nedostatok potravín, vody, paliva i liekov.

Z Gazy by v stredu mali tiež previezť do nemocníc v Egypte približne 80 zranených Palestínčanov, uviedol pre agentúru DPA predstaviteľ egyptského Červeného polmesiaca. (TASR)

Nestačí sa brániť štúdiom Tóry a modlitbou. Aj ultraortodoxní Izrealčania sa hlásia do armády, hoci na rozdiel od väčšiny krajanov to pre nich nie je povinné. (SME)

Spojené štáty presúvajú na Blízky východ ďalších tristo vojakov, oznámilo americké ministerstvo obrany. Pôjde o špecialistov na zneškodňovanie výbušných prostriedkov či komunikáciu. (TASR)

Izrael prišiel počas bojových operácií v palestínskom Pásme Gazy o deväť vojakov, oznámila armáda. Celkový počet izraelských vojakov zabitých vo vojne od 7. októbra stúpol na 326.

V bojoch na palestínskom území utrpeli dvaja ďalší vojaci vážne zranenia, dodala izraelská armáda.

Izraelská armáda v stredu tiež oznámila, že od začiatku prebiehajúceho konfliktu s Hamasom podnikli jej sily útoky na vyše 11-tisíc vojenských cieľov v Pásme Gazy.

"Od začiatku vojny izraelské ozbrojené sily zasiahli viac než 11-tisíc cieľov patriacich teroristickým organizáciám v Pásme Gazy," uviedla armáda vo vyhlásení.

Izraelské ministerstvo zahraničia premietlo približne 70 veľvyslancom film, ktorý zachytáva zverstvá spáchané militantmi z palestínskeho hnutia Hamas pri prekvapivom útoku na Izrael 7. októbra.

"Celý svet musí vedieť, čo sa stalo v tú prekliatu sobotu 7. októbra. Pozvali sme na ministerstvo desiatky zahraničných veľvyslancov, aby dnes osobne videli, čo našim občanom pred viac než troma týždňami urobila teroristická organizácia Hamas, horšia než Islamský štát," oznámil izraelský minister zahraničných vecí Eli Kohen.

"Zábery sú ťaživé a šokujúce, ale my na ministerstve zahraničných vecí budeme aj ďalej ukazovať, čo sa stalo - na akomkoľvek stretnutí a pred akýmikoľvek divákmi v Izraeli aj v zahraničí. Predovšetkým preto, že silnejú hlasy popieračov masakry a šíriteľov nepravdivých informácií," dodal minister Kohen.

Vojenské forenzné tímy v Izraeli skúmajú telá obetí masívneho útoku Hamasu zo 7. októbra na izraelské komunity a našli viaceré známky mučenia, znásilňovania a iných zverstiev.

"Videli sme rozsekané telá s odseknutými rukami a nohami, ľudí, ktorí boli sťatí, dieťa, ktorému odsekli hlavu," povedala v polovici októbra novinárom záložná dôstojníčka identifikovaná iba krstným menom Abigail.

Stovky ozbrojencov Hamasu zaútočili na veľkú tanečnú párty pod holým nebom, ako aj na domy a vojenské základne - všade tam zabíjali. Uniesli tiež okolo 240 Izraelčanov a cudzincov. (TASR)

Internetové a telefonické spojenie v Pásme Gazy je prerušené, informovala palestínska telekomunikačná spoločnosť Paltel. Internetová a telekomunikačná sieť úplne vypadla po izraelských útokoch aj minulý týždeň.

"Našim dobrým ľuďom v milovanej krajine s ľútosťou oznamujeme, že telekomunikačné a internetové služby sú v pásme Gazy úplne prerušené," napísala Palestínska telekomunikačná spoločnosť na sociálnej sieti X.

Palestínsky mobilný operátor Džawwál pripísal vinu za výpadok služieb "ťažkému izraelskému bombardovaniu" Pásma Gazy.

Izrael začal bombardovanie Gazy po útoku hnutia Hamas na južný Izrael, pri ktorom podľa izraelských úradov 7. októbra zahynulo asi 1400 ľudí, najmä civilistov. Izrael vyhlásil, že cieľom jeho operácie je vykoreniť Hamas.

Americký minister zahraničia Antony Blinken v piatok opäť navštívi Izrael, informoval hovorca ministerstva Matthew Miller. Začne tým novú cestu po Blízkom východe. Do Izraela príde už tretí raz od vypuknutia vojny s Hamasom.

"Minister Blinken odcestuje v piatok do Izraela na stretnutia s členmi izraelskej vlády a potom bude mať ďalšie zastávky v tomto regióne," oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí.

O návšteve predtým informovali aj izraelské médiá, ktoré sa odvolali na izraelských predstaviteľov.

Šéf americkej diplomacie s premiérom Benjaminom Netanjahuom rokoval už 12. októbra, keď otváral niekoľkodňovú cestu po Blízkom východe na pozadí novej vojny medzi Izraelom a Hamasom. Cestu potom v Izraeli aj zakončil, pričom s Netanjahuom opäť rokoval niekoľko hodín.

USA sú vo svete popredným spojencom Izraela a okrem Blinkena židovský štát po bezprecedentnom útoku Hamasu navštívili aj americký prezident Joe Biden a minister obrany Lloyd Austin. Americkí činitelia podporujú izraelskú snahu o zničenie Hamasu vojenskými útokmi v Pásme Gazy, zároveň však presadzujú dodávky humanitárnej pomoci do oblasti a vyzývajú Izrael k ohľaduplnosti voči civilnému obyvateľstvu. (ČTK, The Times of Israel)

Bolívijská vláda kvôli bombardovaniu Pásma Gazy prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom. Píše to agentúra Reuters s odvolaním sa na bolívijské ministerstvo zahraničia. Podľa neho sa Izrael v pásme dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

Bolívia diplomatické vzťahy s Izraelom na protest proti ofenzíve v Pásme Gazy prerušila v roku 2009 a obnovila ich až v roku 2020. (ČTK)

Do Pásma Gazy prišlo v priebehu utorka 59 kamiónov s humanitárnou pomocou, oznámil Palestínsky Červený polmesiac. Pomoc prúdila z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Štyri kamióny so zásobami v tomto konvoji zaobstaral Medzinárodný výbor Červeného kríža, zvyšok priviezol Egyptský Červený polmesiac, ktorý je aj zodpovedný za doručenie celej pomoci.

Červený polmesiac získal naliehavé potreby pre Gazanov od rôznych egyptských organizácií, ako aj od zahraničných krajín. Posledný konvoj doviezol potraviny, vodu a zdravotnícke potreby.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom vstúpilo do Pásma Gazy celkovo 217 kamiónov. Pred začiatkom vojny ich však prichádzalo denne priemerne 500. (TASR)

Americkej vláde sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť pre Američanov cestu von z Pásma Gazy, uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Podľa ministra zahraničia je v oblasti asi 400 amerických občanov a ďalších zhruba 400 ich rodinných príslušníkov.

Americká diplomacia so svojimi občanmi komunikuje po telefóne, prostredníctvom e-mailov aj chatovacej aplikácie WhatsApp a snaží sa s rôznymi partnermi vyjednať ich odchod, uviedol minister zahraničia Antony Blinken pri vypočutí v Senáte. Podľa denníka The New York Times dodal, že Američanom bráni vycestovať Hamas.

"Intenzívne sa zameriavame na to, aby sa brána (priechod Rafah na hranici s Egyptom) otvorila. V posledných hodinách sme v tom pokročili a dúfame, že sa nám to bude dariť naďalej, aby sme amerických občanov dostali von," povedal hovorca americkej diplomacie Matthew Miller. Okrem stoviek Američanov sa podľa Blinkena z Gazy snaží dostať tiež asi 5000 ďalších cudzincov, píše denník The Washington Post. (ČTK)