TEL AVIV, BRATISLAVA. Nikdy nedržal zbraň v ruke, ale Moti Leitner je pripravený narukovať do izraelskej armády.
Tridsiatnik z mesta Bejt Šemeš neďaleko Jeruzalema patrí k ultraortodoxným židom, ktorých z náboženských dôvodov vo veľkom vojenská služba obchádza. Pre väčšinu ostatných Izraelčanov je pritom povinná.
Leitner však hovorí, že názor mnohých z jeho okolia zmenil útok Hamasu na pohraničné izraelské dediny zo 7. októbra. “Nemohol som len tak sedieť a nič nerobiť,” odôvodňuje svoje rozhodnutie vstúpiť do ozbrojených síl pre americkú stanicu PBS.
Svoje služby izraelskej armáde ponúklo zhruba dvetisíc ultraortodoxných dobrovoľníkov. Jedným z nich je aj Leitnerov brat, ktorý preto pricestoval z Kalifornie, kde žije.
V článku sa dočítate aj:
- prečo sa ultraortodoxní židia pridávajú k armáde,
- prečo väčšinou nemusia absolvovať povinnú vojenskú službu,
- ktorá skupina Izraelčanov po útoku Hamasu tiež zmenila postoj.
Váhu krajiny musia niesť všetci
Vojenská služba je povinná pre väčšinu Izraelčanov od 18 rokov. Ženy musia slúžiť dva roky, muži 32 mesiacov. Ako záložníkov ich neskôr môžu povolať až do dovŕšenia 40 rokov, vo výnimočných prípadoch aj vo vyššom veku.

Väčšina ultraortodoxných židov - zvaných aj Charedim - však úrady od vojenskej služby oslobodia. Dôvodom je, aby sa naplno mohli venovať štúdiu Tóry - posvätného textu, ktorý tvorí časť hebrejskej Biblie.
Diskusia o tom, či by ultraortodoxných židov mali povolať do armády, izraelskú spoločnosť rozdeľuje dlhodobo a prispela aj k nedávnym protivládnym demonštráciám.