Izrael Palestína vojna: Jedným z cieľov útoku Hamasu bolo zastaviť mierové snahy Izraela v regióne, tvrdí Netanjahu (minúta po minúte)

"Riziko rozšírenia vojny medzi Izraelom a Hamasom do regiónu je reálne, dialóg medzi Izraelom a jeho susedmi preto musí pokračovať," vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Videli sme, ako sa arabské ulice v celom regióne naplnili hnevom. Takže riziko regionálneho rozšírenia je reálne," povedala von der Leyenová v americkom konzervatívnom výskumnom ústave Hudson Institute.

Irán a libanonské šiitské hnutie Hizballáh opakovane varovali západných predstaviteľov pred zapojením sa do konfliktu. "Irán, patrón Hamasu, chce iba prilievať olej do ohňa chaosu. Rusko, vojnový zákazník Iránu, všetko pozorne sleduje. Rusko a Hamas sú si podobní," dodala šéfka Európskej komisie. (ČTK)

Loď amerického námorníctva zostrelila rakety a drony, ktoré boli odpálené húsijskými povstalcami v Jemene a je možné, že smerovali na Izrael, oznámilo ministerstvo obrany USA.

Americký torpédoborec zachytil tri "útočné riadené strely a niekoľko bezpilotných lietadiel", spresnil reportérom jeden z hovorcov Pentagónu. Útok bol podľa neho podniknutý z územia Jemenu potenciálne na ciele v Izraeli. (TASR)

Počas izraelských náletov na Pásmo Gazy prišlo o život 16 palestínskych novinárov, uviedol odborový zväz palestínskych novinárov. Výbor na ochranu novinárov zároveň vyhlásil, že celkovo ich o život prišlo najmenej 19.

Zahynulo ich tam pritom za posledné dva týždne viac než dovtedy od roku 2001. Desiatky ďalších novinárov utrpeli zranenia.

Zahraniční novinári majú od začiatku vojny problém dostať sa do pásma Gazy. Jediný hraničný priechod pre novinárov, ktorým je izraelský Erez, počas útoku militanti z hnutia Hamas napadli a odvtedy je uzatvorený.

Niekoľko svetových médií je však v kontakte so svojimi miestnymi reportérmi a spolupracovníkmi vrátane americkej tlačovej agentúry Associated Press (AP), britskej verejnoprávnej stanice BBC a agentúry Reuters, francúzskej Agence France-Presse (AFP) a katarskej televízie al-Džazíra.

Po príkaze Izraela na evakuáciu severnej časti pásma Gazy reportéri AP a AFP opustili svoje pracoviská v meste Gaza a odišli na juh tejto palestínskej enklávy. (TASR)

Po výbuchu v nemocnici Al-Ahlí v Pásme Gazy mohlo zomrieť 100 až 300 ľudí, ale počet obetí sa pravdepodobne blížil skôr k stovke, uvádza neutajovaná správa amerických spravodajských služieb. Tento odhad sa však môže ešte vyvíjať.

"Sme toho názoru, že Izrael za to nie je zodpovedný," uvádza sa v správe. "Naše hodnotenie vychádza z dostupných správ, vrátane spravodajských informácií, raketovej aktivity, videozáznamov a snímok incidentu z otvorených zdrojov," píše sa v texte.

"Odhadujeme, že počet mŕtvych sa pravdepodobne pohybuje na spodnej hranici spektra 100 až 300 obetí. Pravdepodobný počet obetí stále posudzujeme a naše hodnotenie sa môže vyvíjať, ale tento počet obetí stále odráža ohromujúce straty na životoch," uvádza sa v dokumente.

Správa tiež hovorí, že v nemocnici boli pozorované "len ľahké štrukturálne škody" a že "na hlavnej budove nemocnice neboli pozorované žiadne škody a žiadne krátery po dopade". (ČTK)

Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo zriedkavé celosvetové varovanie pre všetkých občanov USA zdržiavajúcich sa v zahraničí. Vyzýva ich na zvýšenú opatrnosť v dôsledku možných teroristických útokov. (TASR)

Izraelské ministerstvo obrany dostalo zásielku obrnených vozidiel, ktoré zaslali Spojený štáty americké, oznámila hovorkyňa ministerstva. Dopravilo ich americké vojenské transportné lietadlo.

Podľa hovorkyne nahradia techniku, ktorá bola zničená počas bojov s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dodala, že najnovšia dodávka je súčasťou rozsiahlej operácie verejného obstarávania za 400 miliónov dolárov s cieľom posilniť vozový park izraelskej armády.

Ďalšie dodávky budú zrejme obsahovať obrnené sanitky, taktické nákladné vozidlá či mechanické vybavenie.

DPA konštatuje, že nebolo bezprostredne jasné, či budú pancierové vozidlá dodané Spojenými štátmi nasadené na hranici s Pásmom Gazy alebo Libanonom. (TASR)

K podpore Izraela a jeho práva na sebaobranu sa hlásia presne tie isté štáty a zoskupenia, ktoré podporujú Ukrajinu a jej právo na sebaobranu. Čiže demokracie od USA cez EÚ až po Japonsko. Týždeň podľa Schutza. (SME)

Hraničných priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy bude otvorený v piatok. Na egyptskej strane hraničného priechodu čakajú podľa AFP stovky kamiónov, ktoré sú naplnené zásobami pre Gazu.

Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua tiež vopred oznámil, že "nebude brániť" dodávkam limitovaného množstva potravín, vody a liekov z Egypta do Gazy pod podmienkou, že sa nedostanú do rúk Hamasu.

Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala, aby humanitárna pomoc prúdila do pásma Gazy cez koridor každý deň, pričom poukázala na to, že zmienených 20 kamiónov pomoci stačiť nebude vzhľadom na aktuálne potreby ľudí v palestínskej enkláve.

Generálny tajomník NATO António Guterres tiež vo štvrtok naliehal na rýchly a nerušený humanitárny prístup do pásma Gazy. "Potrebujeme potraviny, vodu, lieky a palivo. Potrebujeme to vo veľkom rozsahu a potrebujeme, aby to bolo udržateľné. Nejde (iba) o jednu malú operáciu, ktorá je potrebná," uviedol Guterres v Káhire.

Ako poznamenáva AFP, Rafah je jediným hraničným priechodom, ktorý nekontroluje Izrael. (TASR)

Fico odsúdil útok Hamasu na Izrael. Uznal právo Izraela na ochranu jeho suverenity. Obáva sa dôsledkov konfliktu vo svete. Odmieta úvahy o zrovnaní Pásma Gazy so zemou či upieranie humanitárnej pomoci v tejto oblasti. (TASR)

Od vypuknutia konfliktu medzi Hamasom bolo v Izraeli vnútorne vysídlených približne 300-tisíc ľudí. Väčšina z nich pochádza z juhu Izraela, kde došlo k infiltrácii kománd Hamasu, informoval Izraelský demokratický inštitút.

Približne 30-tisíc vnútorných vysídlencov je zo severu Izraela, odkiaľ boli mnohí obyvatelia evakuovaní alebo odišli dobrovoľne v dôsledku opakovanej raketovej paľby z Libanonu a Sýrie.

K evakuácii izraelských civilistov došlo po prekvapivom útoku bojovníkov Hamasu, ktorí 7. októbra prenikli na územie Izraela a zabili vyše 1400 ľudí zväčša civilistov.

Niektoré z tiel zabitých boli spálené alebo zmrzačené, takže ich identifikácia je mimoriadne náročná, informovala vo štvrtok izraelská polícia.

Vo svojom vyhlásení citovanom The Times of Israel uviedla, že doteraz boli identifikované telá 742 civilistov, pričom 645 z nich bolo vydaných rodinám po pochovanie. Identifikovaných bolo aj 306 vojakov, dôstojníkov a záložníkov.

Podľa aktualizovaných informácií palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo pri útokoch Izraela najmenej 3785 ľudí v Pásme Gazy vrátane asi 1524 detí a 1000 žien. Ďalších 12 493 ľudí utrpelo zranenia.

Svoje domovy na tomto husto obývanom palestínskom území muselo opustiť a presunúť sa na juh viac než milión ľudí. Vyzval ich na to Izrael, ktorý sa na severe Pásma Gazy chystá spustiť útok proti Hamasu. (TASR)

Izraelský minister obrany povedal vojakom zhromaždeným na hraniciach s Pásom Gazy, že palestínske územie čoskoro uvidia „zvnútra“. Táto poznámka naznačuje, že by sa mohla blížiť pozemná invázia.

,,Gazu teraz vidíte z diaľky, čoskoro ju uvidíte zvnútra. Príkaz príde," citoval Joava Galanta vo vyhlásení jeho úrad.

Izraelská armáda už skôr uviedla, že jej sily boli rozmiestnené po celej krajine, čím sa zvýšila operačná pripravenosť na ďalšie fázy vojny, „s dôrazom na významné pozemné operácie“.

Česku v súvislosti so situáciou v Izraeli žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí a nezvýšilo sa ani riziko možného teroristického útoku. Po rokovaní Bezpečnostnej rady štátu to vyhlásil český premiér Fiala. (TASR)

Prezident Svetového židovského kongresu Ronald Lauder na audiencii vo Vatikáne požiadal pápeža Františka o pomoc pri dosiahnutí prepustenia rukojemníkov zadržiavaných palestínskymi radikálmi v Pásme Gazy.

Lauder vo svojom príhovore k pápežovi povedal, že je možno "jediným človekom, ktorý má morálnu právomoc to urobiť."

Ako podotkla agentúra AFP, audiencia vo Vatikáne sa uskutočnila zhruba v čase, keď Izrael zverejnil revidovaný počet izraelských a zahraničných rukojemníkov zadržiavaných palestínskym hnutím Hamas. Podľa novej bilancie je v zajatí 203 osôb.

Vojna v pásme Gazy vypukla po tom, čo militanti Hamasu vtrhli 7. októbra cez hranice do južného Izraela a - podľa izraelských predstaviteľov - tam zastrelili, dobodali a upálili viac ako 1400 ľudí, väčšinou civilistov.

Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom bolo v Gaze pri izraelských odvetných útokoch zabitých viac ako 3785 ľudí, väčšinou civilistov, pričom so zemou boli zrovnané celé bloky budov.

Palestínčania sa súčasne ocitli bez vody, potravín a elektriny a viac ako milión ich opustilo svoje domovy.

Izrael si za cieľ stanovil zničenie Hamasu, pričom sa zároveň chce pokúsiť zachrániť izraelských a zahraničných rukojemníkov zajatých militantmi.

Pápež už na ich prepustenie vyzval viackrát, pričom zároveň upozorňoval aj na osudy civilistov v Gaze. Izrael v tejto súvislosti pripomína, že Hamas často umiestňuje svoje vojenské zariadenia a infraštruktúru do civilných objektov.

WJC je medzinárodná organizácia a federácia židovských komunít a organizácií. Bola založená roku 1936 v Ženeve s cieľom "zjednotiť židovský ľud a mobilizovať svet proti nacizmu". Jedným z proklamovaných cieľov WJC je "brániť práva, status a záujmy Židov a židovských komunít".

Organizácia sídli v New Yorku, zastúpenia však má aj v mnohých svetových metropolách. Lauder je jeho prezidentom od roku 2007. (TASR)

Veľvyslanectvo USA v Libanone vyzvalo svojich občanov, aby z tejto krajiny odišli, kým sú komerčné lety ešte dostupné. Bezpečnostnú situáciu v Libanone označilo veľvyslanectvo za nepredvídateľnú.

Občanom USA, ktorí sa napriek varovaniu rozhodnú z Libanonu neodcestovať, sa odporúča pripraviť si plán pre mimoriadne situácie.

Tieto výstrahy prichádzajú, keď sa situácia na libanonsko-izraelskej hranici vyostruje a od útokov palestínskeho hnutia Hamas na Izrael a odvety izraelskej armády v podobe vlny protiútokov na Pásmo Gazy dochádzalo k incidentom aj pozdĺž hranice medzi Izraelom a Libanonom. Táto eskalácia podľa viacerých analytikov podnecuje obavy z prepuknutia regionálneho konfliktu.

Podľa servera The Times of Israel si doterajšie boje v libanonsko-izraelskom pohraničí vyžiadali životy najmenej piatich izraelských vojakov, 13 ozbrojencov Hizballáhu a piatich príslušníkov palestínskych ozbrojených formácií. O život prišiel aj jeden izraelský civilista a dvaja civilisti v Libanone. Obeťou paľby sa stal aj jeden novinár. (TASR)

Britský denník The Guardian prepustil dlhoročného redakčného karikaturistu Stevea Bella v súvislosti s kresbou izraelského premiéra Bejnamina Netanjahua, ktorá bola podľa kritikov ovplyvnená antisemitskými stereotypmi. (TASR)

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a jordánsky kráľ Abdalláh II. vyzvali na zastavenie vojny v Gaze. Majú obavy, aby sa nerozšírila do ďalších častí regiónu. Na stretnutí v Káhire odsúdili izraelskú politiku "kolektívneho trestu" voči Palestínčanom.

Egyptský prezident a jordánsky kráľ sa tiež znovu vyslovili proti prijatiu palestínskych utečencov z Pásma Gazy vo svojich krajinách. V pásme žije viac ako dva milióny ľudí a státisíce ich už utiekli kvôli izraelskému bombardovaniu zo severu pásma na juh, kde čakajú na humanitárnu pomoc.

Izrael totiž uvalil na Pásmo Gazy v odvete tiež totálnu blokádu, takže v oblasti dochádza pitná voda, potraviny aj lieky. Izrael odstrihol oblasť aj od dodávok elektriny, čo okrem iného ohrozuje pacientov v nemocniciach.

Jordánsko, kde žijú už viac ako dva milióny palestínskych utečencov, a Egypt majú obavy z prílevu ďalších utečencov. Považujú takýto vývoj za možné ohrozenie národnej bezpečnosti, pretože medzi utečencov by sa na ich územie mohli dostať aj teroristi.

Jordánsko síce nemá spoločnú hranicu s Pásmom Gazy, ale hraničí so Západným brehom Jordánu, ktorý okupuje Izrael a kde tiež narastajú strety medzi Palestínčanmi a izraelskou armádou. (ČTK)

Izraelský minister obrany Joav Galant nepriamo priznal svoj podiel zodpovednosti za to, že armáda nedokázala zabrániť brutálnemu útoku Hamasu na Izrael.

"Som zodpovedný za obranný systém. Bol som zaň zodpovedný aj v posledných dvoch týždňoch, dokonca aj pri ťažkých incidentoch, a som zodpovedný za to, že dovediem krajinu k víťazstvu v tejto bitke," povedal Galant pri návšteve vojakov na juhu Izraela pri hraniciach s Pásmom Gazy.

Podľa serveru The Times of Israel a televízie i24NEWS tak Galant priznal aj zodpovednosť za zlyhanie bezpečnostných obranných zložiek, ktoré nedokázali zabrániť rozsiahlemu pozemnému a vzdušnému útoku Hamasu zo 7. októbra. Ten si vyžiadal asi 1400 obetí a vyše dvesto Izraelčanov teroristi uniesli do Gazy.

V pondelok šéf izraelskej tajnej služby Šin Bet Ronen Bar uviedol, že je osobne zodpovedný za to, že sa nepodarilo včas varovať pred vražedným útokom Hamasu. Denník Haarec tento týždeň informoval, že aj šéf vojenskej rozviedky Aharon Haliva napísal v liste vojakom, že nesie zodpovednosť za zlyhanie, ktoré viedlo k prekvapivému a brutálnemu útoku Hamasu na Izrael.

Minulý týždeň vo štvrtok priznal podiel viny náčelník generálneho štábu izraelských obranných síl Herci Halevi, ktorý povedal, že izraelskej armáde sa nepodarilo ochrániť občanov pred ozbrojencami Hamasu. Halevi zdôraznil, že zodpovednosť a možno zlyhanie sa budú vyšetrovať, ale že teraz je čas na vojnu.

Zodpovednosť za chyby, ktoré prispeli k prekvapivému a bezprecedentnému útoku Hamasu, ako prvý člen izraelskej vlády priznal 12. októbra minister školstva Joav Kiš. "Sme za to zodpovední. Ja tiež ako člen vlády. Zaoberali sme sa nezmyslami a zabudli sme, kde žijeme," povedal Kiš v rozhovore pre server Ynet.

Premiér Benjamin Netanjahu sám nepriznal žiadny diel zodpovednosti za to, že vláda nedokázala zabezpečiť bezpečnosť občanov a ochrániť ich pred brutálnym útokom Hamasu. Len jeho poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi uviedol, že spravodajské služby zlyhali pri zaisťovaní bezpečnosti občanov Izraela. (ČTK)

Do Egypta pricestoval na neohlásenú návštevu veliteľ amerických ozbrojených síl na Blízkom východe Michael Kurilla, stretol sa s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. Ich rokovania sa sústredili na konflikt medzi Izraelom a Hamasom.

Egyptská časť Sinajského polostrova susedí na severovýchode s Pásmom Gazy a tamojší hraničný priechod Rafáh je jedinou cestou, kadiaľ možno do tejto izolovanej enklávy dopraviť pomoc mimo územia Izraela.

Vo štvrtok čakalo v blízkosti prechodu na egyptskej strane viac ako sto nákladných vozidiel. Podľa egyptských bezpečnostných zdrojov sa však nepredpokladá, že by mohli prekročiť hranicu do Gazy skôr ako v piatok. Ďalšia pomoc je zadržiavaná v egyptskom pobrežnom meste Aríš, vzdialenom asi 45 kilometrov od Rafáhu.

Kancelária egyptského prezidenta vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa rokovania Sísího s generálom Michaelom "Erikom" Kurillom, veliteľom ozbrojených síl USA pre Blízky východ, Perzský záliv a severnú Afriku (CENTCOM), týkali najmä "vývoja v Pásme Gazy".

"Prezident načrtol úsilie Egypta o zníženie napätia a zdôraznil význam spoločného úsilia medzinárodného spoločenstva o to, aby sa kríza nerozšírila a neeskalovala nebezpečným smerom," uvádza sa vo vyhlásení.

Generál Kurilla sa v Káhire stretol tiež s egyptským ministrom obrany Muhammadom Zakim. Jeho stretnutia sa uskutočnili v čase, keď Spojené štáty a Egypt usilujú o dosiahnutie dohody s Izraelom, ktorá by otvorila cestu humanitárnej pomoci do Gazy. Sísího kancelária uviedla, že "udržateľné" poskytovanie pomoci je najvyššou prioritou s ohľadom na zhoršujúce sa humanitárne podmienky v enkláve.

Bombardovanie cieľov militantných hnutí v Pásme Gazy izraelskou armádou v reakcii na brutálne akcie Hamasu v južnom Izraeli zo 7. októbra dočasne vyradilo z prevádzky aj hraničný priechod Rafáh. Očakáva sa však, že ešte vo štvrtok sa opraví cesta, po ktorej bude možné posielať humanitárnu pomoc.

Státisíce Palestínčanov medzitým utekajú pred izraelskými bombami zo severu Pásma Gazy na juh enklávy a Egypt sa v prípade otvorenia prechodu v Rafáhu obáva masovej migrácie Palestínčanov na svoje územie.

Sísí po stredajšom stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzem povedal, že proti nútenému vysídleniu Palestínčanov z Pásma Gazy na Sinaj by protestovali milióny Egypťanov a že takýto krok by tento egyptský polostrov premenil na jednu veľkú základňu k útokom proti Izraelu.

Podľa Sísího by sa obyvatelia Gazy mohli namiesto toho presunúť do Negevskej púšte na juhu Izraela až dovtedy, kým sa izraelská armáda vysporiada s ozbrojencami v Gaze.

Väčšina z 2,3 milióna obyvateľov Gazy bola závislá od humanitárnej pomoci ešte pred vypuknutím súčasného konfliktu. Podľa OSN dovážalo do enklávy pomoc asi sto nákladných áut denne. (ČTK)

Izraelský letecký útok zabil šéfa bezpečnostných síl Hamasu v Gaze Džiháda Mhasína s jeho rodinou v ich dome, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na tlačovú agentúru napojenú na hnutie Hamas.

Izraelská armáda Mhasínovu smrť zatiaľ nepotvrdila.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius varoval pred ďalšou eskaláciou konfliktu na Blízkom východe. Situácia je podľa neho napätá, ale môže sa ešte dramaticky zmeniť.

Minister obrany bol na palube nemeckej námornej korvety Oldenburg v Bejrúta. Posádke odkázal, aby zostala pripravená pomôcť pri evakuácii nemeckých občanov z tohto regiónu.

Zatiaľ podľa Pistoriusa nie je dôvod, aby sa 140 nemeckých vojakov v rámci dočasných mierových síl OSN v Libanone obávali o svoju bezpečnosť.

Misia v nedeľu informovala, že jej veliteľstvo na juhu Libanonu zasiahla raketa. Zranenia však neboli hlásené. Podľa Pistoriusa veliteľstvo, na ktorom pôsobí 40 nemeckých vojakov, zasiahla zablúdená raketa.

Po masívnom útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zosilneli ozbrojené konfrontácie aj na izraelsko-libanonských hraniciach a na oboch stranách si vyžiadali aj niekoľko obetí.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, v ktorom odsúdili teroristické útoky Hamasu proti Izraelu a vyjadrili vážne znepokojenie nad humanitárnou situáciou v pásme Gazy.

Uznesenie dôrazne odsudzuje brutálne útoky Hamasu, vyjadruje podporu europarlamentu Izraelu a jeho ľudu a zdôrazňuje potrebu odstrániť teroristickú organizáciu Hamas. Za uznesenie hlasovalo 500 poslancov, 21 bolo proti a 24 sa zdržalo.

Poslanci vyzvali na okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov unesených Hamasom a uznali právo Izraela na sebaobranu podľa medzinárodného práva. Všetky kroky Izraela musia byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.

Europoslanci vyjadrili hlboký smútok nad stratou stoviek nevinných životov a zranených pri explózii v nemocnici al-Ahlí v Gaze. Vyzvali na nezávislé vyšetrovanie podľa medzinárodného práva s cieľom zistiť, či ide o úmyselný útok a vojnový zločin, a ak áno, žiada vyvodenie zodpovednosti.

Zákonodarcovia vyjadrili vážne znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou situáciou v pásme Gazy a zdôraznili význam rozlišovania medzi palestínskym ľudom a jeho legitímnymi snahami na jednej strane a teroristickou skupinou Hamas.

Uznesenie odsudzuje aj podporu Iránu pre Hamas a iné teroristické skupiny v pásme Gazy. Poslanci vyzvali na zahrnutie iránskych islamských revolučných gárd a libanonského hnutia Hizballáh na zoznam teroristických skupín Únie a vyšetrovanie úlohy Iránu a krajín, ako sú Katar a Rusko, vo financovaní a podpore terorizmu v regióne.

Žiadajú aj zvýšenie humanitárnej pomoci Únie v pásme Gazy, ale žiadne financie Únie nesmú priamo alebo nepriamo financovať terorizmus.

Europarlament zopakoval podporu dohodnutému riešeniu v podobe dvoch štátov pre Izrael a Palestínu v rámci hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem je hlavným mestom oboch štátov. (TASR)

Pri útoku Hamasu na Izrael zomrelo 28 francúzskych občanov. Ďalších sedem je stále nezvestných, informovalo francúzske ministerstvo zahraničia.

"Francúzsko ľutuje tragické úmrtie ďalších francúzskych štátnych príslušníkov, takže bilancia francúzskych obetí dosiahla 28," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Anne-Claire Legendreová. Dodala, že sedem spoluobčanov je nezvestných, pričom niektorí z nich sú rukojemníkmi Hamasu.

Príkaz na evakuáciu spolu so zavedením absolútnej blokády Gazy sa podľa hovorkyne úradu OSN pre ľudské práva nemôže považovať za dočasnú evakuáciu a spĺňa skôr znaky núteného presunu civilistov. (SME)

Jedným z cieľov útoku hnutia Hamas bolo podľa premiéra Benjamina Netanjahua zhatiť mierové snahy Izraela v regióne. Izraelský premiér to povedal na tlačovke v Jeruzaleme po rokovaní s britským premiérom Rishim Sunakom.

Netanjahu hovoril o "dlhej vojne" s Hamasom, pri ktorej bude Izrael podľa neho potrebovať britskú podporu aj jednotu vlastných obyvateľov. "Nikdy som nevidel Izraelčanov viac jednotných ako teraz," povedal Netanjahu.

"Viem, že prijímate všetky preventívne opatrenia na to, aby ste sa vyhli ublíženiu civilistom. To je v priamom kontraste s tým, čo robí Hamas," povedal Sunak izraelskému premiérovi a ocenil, že Izrael súhlasil s otvorením hraničného priechodu z Egypta do Pásma Gazy pre humanitárne potreby.

"Obeťou Hamasu je aj palestínsky ľud," uviedol britský premiér.

Britský premiér Rishi Sunak rokuje s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Jeruzaleme. Prezidenta Jicchaka Herzoga pred tým ubezpečil o britskej solidarite a zdôraznil, že do Pásma Gazy musí prúdiť humanitárna pomoc.

Sunak je po nemeckom kancelárovi Olafovi Scholzovi a americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi tretím lídrom zo skupiny vyspelých ekonomík G7, ktorý od začiatku vojny Izraela a Hamasu navštívil Izrael. O ceste francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona do Izraela médiá špekulujú.

"Boli ste s nami od prvého momentu, som veľmi vďačný za váš rešpekt, vítame vás s otvoreným srdcom," povedal Sunakovi Herzog v úvodnej verejnej časti rokovania v Jeruzaleme. Okrem vrelých slov sa izraelský prezident, rovnako ako iní izraelskí predstavitelia, však posťažoval na spôsob, akým britská verejnoprávna stanica BBC informuje o konflikte.

"Spôsob, ktorým BBC opisuje Hamas, je skreslením reality. Viem, že sám sa angažovať nemôžete, ale musí sa zdvihnúť nejaká nevôľa verejnosti, ktorá docieli nápravy," poznamenal Herzog. Sunak sa k spôsobu práce BBC širšie nevyjadroval, povedal však, že "činy Hamasu by sme mali nazývať hrozivým terorizmom".

Hoci Británia považuje Hamas za teroristickú organizáciu, BBC v redakčných prejavoch a textoch toto označenie nepoužíva, považuje ho za sugestívne.

Výbuch na parkovisku nemocnice v Pásme Gazy otriasol nielen Blízkym východom, ale celým svetom. Incident vyvolal násilné protesty moslimov po celom svete a pozastavil diplomatické rokovania. Vrátane tých na najvyššej úrovni. (Hospodárske noviny)

Čína kritizuje rozhodnutie Spojených štátov vetovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN odsudzujúcu násilie proti civilistom v konflikte medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Text rezolúcie predložený Brazíliou, ktorá predsedá Bezpečnostnej rade OSN, odsudzoval "ohavné teroristické útoky Hamasu" proti Izraelu a vyzýval na dodanie humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Izrael nebol priamo menovaný, mal však stiahnuť výzvu na evakuáciu približne milióna civilistov zo severu pásma Gazy.

Rezolúciu podporilo 12 z 15 členov Bezpečnostnej rady OSN. Spojený štáty návrh vetovali, Rusko a Británia sa zdržali hlasovania.

"Čína je hlboko sklamaná z toho, že Spojené štáty bránia Bezpečnostnej rade OSN pri prijímaní návrhu rezolúcie o palestínskej otázke," povedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Zároveň vyzvala Bezpečnostnú radu OSN, aby "zohrala svoju úlohu pri dosiahnutí prímeria a zastavení vojny".

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová kritizovala text rezolúcie, pretože neobsahoval zmienku o práve Izraela na sebaobranu. Podľa jej slov musí Bezpečnostná rada OSN na situáciu vhodne reagovať, no zatiaľ je na to priskoro a je potrebné počkať na viac faktov a výsledky diplomatického úsilia.

Izrael v stredu schválil nové mimoriadne nariadenia, ktoré by mohli otvoriť cestu k cenzúre spravodajského kanála al-Džazíra, vysielateľa so sídlom v Katare. Izrael ho obviňuje zo zaujatosti a šírenia propagandy. (Washington Post)

Hamas počas útoku na Izrael používal zrejme aj zbrane severokórejskej výroby. Vyplýva to z videozáznamu zverejneného samotnými útočníkmi a tiež zo snímok zbraní, ktoré Hamasu zabavila izraelská armáda.

Pchjongjang popiera, že by zbrane tomuto radikálnemu palestínskemu hnutiu predával, píše spravodajský server The Times of Israel.

Video Hamasu analyzovali dvaja odborníci na severokórejské zbrane. V súlade s analýzou zbraní zozbieraných na bojisku, ktorú vykonala agentúra AP, a tiež s údajmi juhokórejskej vojenskej rozviedky toto video naznačuje, že Hamas pri svojom útoku používal ručný protitankový granátomet (RPG) typu F-7, zbraň odpaľovanú z ramena zvyčajne proti obrneným vozidlám.

Tento dôkazný materiál podľa servera The Times of Israel odkrýva temný svet nelegálnych dodávok zbraní, s pomocou ktorých KĽDR sužovaná západnými sankciami financuje svoje zbrojné programy.

Granátomety RPG vystreľujú jedinú hlavicu a možno ich rýchlo dobíjať, a sú tak obľúbenou a cennou zbraňou gerilových jednotiek pri rýchlych stretoch s ťažkou technikou. Použitie F-7 bolo zdokumentované v Sýrii, Iraku, Libanone aj v Pásme Gazy, hovorí expert na zbrane N. R. Jenzen-Jones, ktorý pracuje ako riaditeľ poradenskej spoločnosti Armament Research Services.

"Severná Kórea dlhodobo podporuje palestínske militantné skupiny a severokórejské zbrane boli už skôr zachytené medzi zadržanými dodávkami," povedal Jenzen-Jones agentúre AP.

Hamas navyše zverejnil fotografie z výcviku svojich bojovníkov, ktorí držia granátomety s charakteristickým červeným pruhom cez hlavicu a ďalšími konštrukčnými prvkami zodpovedajúcimi severokórejským F-7, hovorí Matt Schroeder, výskumný pracovník spoločnosti Small Arms Survey a autor príručky o ľahkých zbraniach Pchjongjangu. "Severokórejské zbrane u Hamasu pre nás nie sú žiadnym prekvapením," dodal Schroeder.

Izrael za posledný deň vykonal nálety na stovky cieľov v Pásme Gazy, ktoré ovláda islamistické hnutie Hamas. Pri útokoch podľa serveru The Times of Israel zahynula Džamila Šantíová, prvá žena zvolená do úzkeho politického vedenia Hamasu.

Nie je jasné, či Šantíová bola cieľom izraelského úderu, alebo vedľajšou obeťou, píše server BBC. Politička bola vdovou po spoluzakladateľovi Hamasu Abdalovi Azízovi Rantisím, ktorý zomrel pri izraelskom nálete v roku 2004 počas druhej intifády, palestínskeho povstania na Izraelom okupovaných územiach aj priamo v Izraeli.

Pri izraelských náletoch prišiel o život v stredu aj Rafát abú Hilál, šéf vojenského krídla organizácie Výbory ľudového odporu (PRC). PRC je tretia najväčšia ozbrojená organizácia v Pásme Gazy po Hamase a Islamskom džiháde.

Ďalšieho z lídrov Hamasu Hasana Júsifa izraelské ozbrojené zložky zatkli na Západnom brehu Jordánu v jeho dome v súvislosti s protiizraelskými protestmi, spoločne s ním zatkli Izraelčania "desiatky mladých ľudí", ktorí sa dostali do stretov s políciou, píše denník Haarec.

Izraelská armáda zasiahla aj "spravodajskú infraštruktúru", veliteľské centrá a miesta, odkiaľ Hamas odpaľuje protitankové strely. (ČTK)

Nemecko stojí rozhodne na strane Izraela, uviedol kancelár Olaf Scholz. Berlín zároveň hľadá cesty pre humanitárnu pomoc Palestínčanom v Pásme Gazy, ktorí sú podľa neho rovnako obeťami radikálneho hnutia Hamas.

"Izrael má právo sa brániť, zároveň musíme s dodávkami vody, potravín a liekov pomôcť Gazanom, ktorí sú rovnako obeťami Hamasu," povedal Scholz, ktorý v utorok navštívil Izrael.

Podľa Scholza je nevyhnutné zabrániť rozšíreniu konfliktu do ďalších častí Blízkeho východu. "V tom sme sa v rozhovoroch s predstaviteľmi Jordánska, Egypta, Turecka a Kataru zhodli," uviedol s tým, že by to pre región bolo zničujúce."Chcem preto zopakovať, že Irán, Hizballáh a ich prostredníci sa nesmú zapojiť do konfliktu. Bola by to vážna chyba, "dodal.

Scholz poslancom tiež povedal, že sa v Tel Avive stretol s rodinami Izraelčanov, ktorých príbuzných uniesol Hamas do Pásma Gazy. "Prioritou je prepustenie rukojemníkov," zdôraznil.

Počas prejavu ostro kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že za neprijateľné označil civilné straty, ktoré by si vyžiadala izraelská pozemná operácia v Pásme Gazy. "Poburuje ma, keď ruský prezident varuje pred civilnými obeťami. Cynickejšie už to byť naozaj nemôže," zdôraznil. Rusko vlani vojensky vpadlo na Ukrajinu, konflikt si odvtedy vyžiadal desaťtisíce mŕtvych.

Scholz sa tiež tvrdo vymedzil proti antisemitským náladám v Nemecku. "Antisemitizmus nemá v Nemecku miesto a my urobíme všetko, aby sme mu čelili," povedal. Poznamenal, že úrady a polícia musia rýchlo zakročiť proti propalestínskym zhromaždeniam, na ktorých sú Izraelčania urážaní a na ktorých sú činy Hamasu oslavované.

Scholz v parlamente hovoril v rámci vládneho vyhlásenia k nadchádzajúcemu summitu Európskej únie, ktorý sa uskutoční 26. a 27. októbra. Dodal, že o Izraeli Únia intenzívne rokuje a že celý európsky blok za Izraelom stojí. (ČTK)

Nočné propalestínske zhromaždenie v Berlíne opäť sprevádzali násilnosti, dav zapálil niekoľko áut, útočil na políciu a skandoval antisemitské heslá.

Polícia na sieti X uviedla, že zranených bolo niekoľko policajtov a tiež okoloidúcich. Vyhrotené propalestínske demonštrácie prežil Berlín už v noci na stredu, keď dvojica neznámych útočníkov hodila zápalné fľaše na židovské komunitné stredisko so synagógou.

Najviac dramatická situácia v noci na štvrtok bola v berlínskej štvrti Neukölln, kde sa dav zhromažďoval od stredajšieho večera aj napriek zákazu propalestínskych manifestácií. Tento zákaz platí pre obavy z protiizraelských nálad. Časť účastníkov akcie hádzala po polícii fľaše, kamene či petardy a vykrikovala heslá na podporu Palestíny a urážajúci Izrael.

Polícia uviedla, že dav zapálil niekoľko áut a že požiar sa rozšíril aj na strom a že zabezpečovala bezpečnosť zasahujúcim hasičom. Podľa agentúry DPA zhoreli štyri autá a tiež jedna dodávka.

Ďalšie nočné propalestínske zhromaždenia sa konali okrem iného v meste Kassel či vo Frankfurte nad Mohanom. Kým v Kasseli zostala manifestácia pokojná, vo Frankfurte sa rýchlo vyhrotila. Polícia tu dav rozohnala vodným delom. (ČTK)

Britský premiér Rishi Sunak pricestoval do Tel Avivu na znak solidarity s izraelským ľudom. Po príchode zopakoval, že Spojené kráľovstvo stojí pri Izraeli.

Sunak označil útoky Hamasu na Izrael zo 7. októbra za "neopísateľný, hrozný teroristický čin".

"Veľmi sa teším na stretnutia s premiérom (Benjaminom Netanjahuom) a prezidentom (Jicchakom Herzogom) a dúfam, že to budú produktívne stretnutia," povedal na letisku v Tel Avive.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v najbližších dňoch navštívi Egypt, Turecko a Katar, kde bude s tamojšími predstaviteľmi diskutovať o situácii v Izraeli a hľadaní mierového riešenia, napísal britský denník The Guardian. (TASR)

Írska vláda poskytne Palestínčanom okamžitú humanitárnu pomoc v hodnote 13 miliónov eur. Obe strany konfliktu zároveň vyzvala na dosiahnutie prímeria.

Najnovšími finančnými prostriedkami sa podľa vyhlásenia tamojšej vlády takmer zdvojnásobí humanitárna pomoc, ktorú Írsko prostredníctvom OSN poskytne Palestínčanom. Dublin mal pôvodne na tento účel vyhradených v tomto roku celkovo 16 miliónov eur.

Írsky minister zahraničných vecí Micheál Martin uviedol, že v súčasnej kríze nie je možné s takouto pomocou otáľať. EÚ zároveň vyzval, aby taktiež poskytla všetku možnú pomoc.

Martin apeloval aj na otvorenie humanitárneho koridoru z Egypta do pásma Gazy. Samotný Izrael v stredu avizoval, že takéto dodávky umožní pod podmienkou, že sa nedostanú do rúk palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Americký prezident Biden v stredu večer uviedol, že egyptský prezident súhlasil s otvorením hraničného priechodu do Gazy pre 20 kamiónov s dodávkami humanitárnej pomoci. (TASR)

Izrael znovu ostreľoval pozície ozbrojencov z Hizballáhu na juhu Libanonu. Na Izraelom okupovanom Západnom brehu zabili izraelské sily troch Palestínčanov, vrátane dvoch mladistvých.

Pri útokoch na juh Libanonu išlo podľa izraelskej armády o reakciu na protitankovú paľbu na izraelské územie.

Medzi obeťami na Západnom brehu sú 14-ročný chlapec, ktorý bol zasiahnutý guľkou do hlavy v utečeneckom tábore južne od Betlehema, a 16-ročný mladík, ktorý podľahol strelným zraneniam v meste Tulkarm. Tretím mŕtvym je 21-ročný muž, ktorý zomrel pri zásahu izraelských jednotiek v dedine západne od Ramalláhu.

Izrael sa k týmto prípadom zatiaľ nevyjadril. V posledných dňoch sa ale pravidelne Palestínčania v tejto oblasti dostávajú do stretov s izraelskými silami, keď protestujú proti izraelským útokom na Pásmo Gazy.

Na ukončenie zabíjania vyzvala egyptská futbalová hviezda Muhamad Salah. Zrejme najznámejší arabský futbalista vo videu zverejnenom na X svetovej politike vyzval, aby sa "spojili a zabránili ďalšiemu zabíjaniu všetkých nevinných duší". Apeloval tiež na okamžitú humanitárnu pomoc pre 2,3 milióna Palestínčanov v Pásme Gazy.

"Eskalácia posledných týždňov je neúnosná. Všetky životy sú posvätné a musia byť chránené," vyhlásil.

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí súhlasil, aby cez hraničný priechod Rafáh prešlo do Pásma Gazy 20 kamiónov s humanitárnou pomocou, tvrdí americký prezident Joe Biden. Predstavitelia OSN uviedli, že nevedia, kedy sa začne prevádzka na kľúčovom hraničnom priechode.

Biely dom tiež oznámil, že dúfa, že prejazd cez hraničný priechod sa bude týkať viac ako uvedených 20 kamiónov. "Ak ich Hamas zabaví, alebo nenechá prejsť, tak to skončí," povedal podľa stanice BBC Biden novinárom. V oficiálnom vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že Biden a Sísí sa dohodli "na podpore naliehavej a dôraznej medzinárodnej odozvy na humanitárnu výzvu OSN".

Kancelária egyptského prezidenta vo vyhlásení uviedla, že Sísí a Biden rokovali o spôsoboch, ako urýchliť prepravu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, uviedla agentúra Reuters. Prvé kamióny by sa mohli podľa Bidena dostať do Gazy v piatok.

Egyptský minister zahraničia Samí Šukrí potvrdil, že existuje dohoda medzi Egyptom, Izraelom a medzinárodnými organizáciami na prepravu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy cez hraničný priechod Rafáh, píše agentúra AP. Povedal, že dúfa, že sa tak stane čoskoro. Predtým Egypt tvrdil, že pomoc neblokuje, ale že preprava cez kľúčový hraničný priechod nie je možná pre škody spôsobené izraelskými útokmi. Cesty musia opraviť.

Hovorca generálneho tajomníka OSN v stredu večer povedal stanici CNN, že nie sú žiadne nové správy o tom, kedy a za akých podmienok začne prevádzku na hraničnom priechode Rafáh. Uviedol to pred Bidenovým vyjadrením. (ČTK)

Traja Izraelčania, ktorí prežili útok Hamasu pri pásme Gazy, požiadali poslancov europarlamentu, aby podporili Izrael v jeho snahe zničiť militantné hnutie. Vyzvali tiež na pomoc pri oslobodení rukojemníkov.

Poslanci Európskej ľudovej strany (EPP), do ktorej patrí aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pozvali Izraelčanov, aby vystúpili v Európskom parlamente vo francúzskom Štrasburgu počas sprievodného podujatia plenárneho zasadnutia.

Traja Izraelčania v europarlamente rozprávali, ako schovaní prežili útok militantov Hamasu, ktorí sa im vlámali do domov. "S Hamasom sa treba porátať, aby sme mohli viesť dôstojný život. Ale aj preto, aby ho mohli viesť aj Palestínčania," uviedol jeden z Izraelčanov Elad Puterman.

Danielle Galiová-Kindová rozprávala o svojej príbuznej Jarden Romanovej-Gatovej, ktorú pravdepodobne počas úteku zajal Hamas. "Jarden je nemecká občianka. Nevieme, či žije. Žiadame nemeckú vládu o pomoc a podporu," povedala Kindová. Dodala, že Európa podľa nej už nemôže váhať a musí podporiť Izrael. (TASR)

Masívny a bezprecedentný balík americkej vojenskej pomoci pomôže Izraelu vyhrať vojnu proti palestínskemu hnutiu Hamas, povedal premiér Benjamin Netanjahu v prejave k občanom po návšteve amerického prezidenta Joea Bidena.

Premiér hovoril zo sídla armády pri Tel Avive a povedal, že Bidenovi ukázal dôkazy o tom, že za výbuch v areáli nemocnice v Pásme Gazy mohla raketa palestínskeho Islamského džihádu. Dôkazy vraj Bidenovi poskytol ešte pred jeho príletom do Izraela.

Netanjahu tiež poznamenal, že Izrael a USA spolupracujú na tom, aby "zabezpečili oslobodenie rukojemníkov všetkými možnými prostriedkami". Hamas pri útoku na južný Izrael 7. októbra odvliekol do Gazy asi dvesto ľudí.

S Bidenom sa Netanjahu podľa svojich slov dohodol "na spolupráci, ktorá zmení rovnováhu na všetkých frontoch" a pomôže Izraelu "dosiahnuť vojnové ciele". Netanjahu tiež pripomenul, že Biden je prvý prezident USA, ktorý Izrael navštívil počas vojny. Izraelský premiér teraz rokuje s vojnovým kabinetom na armádnom veliteľstve.

Americký prezident v popoludňajšom prejave pred odletom z Tel Avivu okrem iného oznámil, že neskôr tento týždeň požiada Kongres o schválenie bezprecedentného balíka pomoci pre Izrael. Zároveň tiež zvýši americkú humanitárnu pomoc Palestínčanom v Pásme Gazy a na okupovanom Západnom brehu Jordánu o 100 miliónov dolárov.

Biden zopakoval, že podľa jeho informácií za nešťastie v palestínskej nemocnici môže zlyhanie rakety palestínskych radikálov, ktorá pôvodne mierila na izraelské územie. (ČTK)

V Berlíne a ďalších nemeckých mestách sa konali demonštrácie na podporu Palestínčanov. Zhromaždenia boli pritom úradmi väčšinou zakázané pre obavy z porušenia verejného poriadku. Zhromaždenie sa konala aj v gréckych Aténach.

Stovky ľudí sa podľa policajnej hovorkyne Barbary Slowikovej zhromaždili napriek zákazu v berlínskej štvrti Neukölln, kde už v noci na stredu polícia použila proti davu vodné delo.

"Dnes v noci sa dá očakávať, že budú v uliciach menšie a väčšie skupiny, ktoré bude skandovať a možno páchať trestnú činnosť," uviedla policajná hovorkyňa s tým, že polica má aj v stredu večer na mieste vodné delo.

Vodné delo polícia použila proti nepovolenému zhromaždeniu na podporu Palestínčanov tiež vo Frankfurte nad Mohanom. Desiatky či stovky ľudí vyšli do ulíc, aby vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi, aj v ďalších nemeckých mestách, napríklad v Bochume či Hamburgu.

V Berlíne pri budove, kde sa nachádza synagóga a na ktorú podľa polície dvaja zamaskovaní útočníci hodili v noci zápalné fľaše, sa v stredu konalo zhromaždenie proti antisemitizmu. Podľa organizátorov prítomní, ktorých bolo niekoľko desiatok, chceli vyjadriť podporu židovskej komunite. Niekoľko stoviek ľudí vyšlo do ulíc na podporu Izraela tiež v Bochume.

Veľká propalestínska demonštrácia sa dnes večer uskutočnila v Aténach, píše agentúra AFP. Približne 10-tisíc ľudí sa centrom gréckej metropoly vydalo k izraelskej ambasáde, kde sa predtým konalo zhromaždenie na podporu židovského štátu.

Propalestínske demonštrácie v Grécku podporujú ľavicové strany, ktoré kritizujú izraelskú okupáciu palestínskych území. Konzervatívny premiér Kyriakos Mitsotakis vyjadril svoju solidaritu Izraelu, ktorý podľa neho zažil "necivilizovaný teroristický útok".

Silné protesty predovšetkým v arabských krajinách vypukli v utorok večer a v noci na stredu po výbuchu v nemocnici v Pásme Gazy, kde podľa palestínskych úradov zomreli stovky ľudí. Demonštranti väčšinou pripisovali zodpovednosť za výbuch Izraela, ktorý to ale popiera a tvrdí, že nemocnicu zasiahla palestínska raketa. (ČTK)