JERUZALEM, BRATISLAVA. Už krátko po teroristických útokoch Hamasu zo 7. októbra Izraelčania varovali, že nebudú konať umiernene. „Bude ťažké sledovať scény z Gazy,“ povedal napríklad hovorca izraelskej armády Jonathan Conricus.
Len málokto pochybuje, že Hamas pravidlá vojny porušil, keď cielene masakroval izraelských civilistov. Otázkou však je, ako ďaleko môže Izrael pri odpovedi zájsť, aby sa udržal v medziach medzinárodného humanitárneho práva.
Už prvé kroky v reakcii na teroristický útok Hamasu vyvolávajú obavy, či tieto medze už neboli neprekročené. Izrael totiž zaviedol absolútnu blokádu dodávok potravín či energií do Pásma Gazy, viac ako milión ľudí vyzval na evakuáciu, inak im vraj hrozí smrť, a cieli aj na civilné budovy, ktoré podľa neho Hamas využíva na svoje aktivity.
Zničenie Izraela je otvorene súčasťou ideológie Hamasu. Izrael tvrdí, že ak sa chce účinne brániť, musí zničiť Hamas, a preto sú kroky, ktoré doteraz podnikol v Pásme Gazy ospravedlniteľné.
„Ak chcete zničiť Hamas, musíte zničiť Gazu, pretože takmer každá budova v Gaze je základňou Hamasu. Inak ako evakuáciou obyvateľov sa to nedá, inak budú zabití,“ povedal pre magazín Economist Avičaj Mandelblit, ktorý pôsobil ako hlavný advokát izraelskej armády v rokoch 2004 až 2011.
V článku sa tiež dočítate:
- čo sa píše Ženevských dohovoroch,
- čo na možné vojnové zločiny hovoria spojenci židovského štátu,
- že aj evakuácia civilistov môže byť v súlade s právom, má však konkrétne podmienky,
- prečo Izrael vyberá ciele, pri ktorých zomierajú aj civilisti a čo na to právo,
- ktoré kroky z bojiska sa môžu dostať pred medzinárodný súd.
Vojna do úplného konca
Obavy z porušenia medzinárodného humanitárneho práva okrem Palestínčanov či ľudskoprávnych organizácií vyslovilo aj OSN. Príkaz na evakuáciu spolu so zavedením absolútnej blokády Gazy sa podľa hovorkyne úradu OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej nemôže považovať za dočasnú evakuáciu a spĺňa skôr znaky núteného presunu civilistov, ktorý by už bol v rozpore s medzinárodným právom.
„Ľudia, ktorým sa podarilo vyhovieť požiadavke izraelských úradov, sú dnes v pasci na juhu Pásma Gazy v chatrných prístreškoch, s rýchlo sa míňajúcimi zásobami jedla, s nedostatočným alebo žiadnym prístupom k pitnej vode, k hygiene, liekom a k ďalších základným potrebám,“ povedala Shamdasaniová podľa agentúry Reuters.
Státisíce ľudí však v meste Gaza ostali a mnohí z nich už zomreli, alebo sa zrejme v najbližších dňoch stanú obeťami. „Toto bude vojna až do úplného konca. Bude to kto z koho, vieme, čo by s nami urobili oni,“ zdôrazňuje Mandelblit.
Od toho, či sa bude riadiť medzinárodným humanitárnym právom, závisí aj podpora izraelských spojencov.
Americký prezident Joe Biden v stredu navštívil židovský štát ako prejav solidarity, v rozhovoroch s izraelskými predstaviteľmi mal apelovať na umožnenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Biden prišiel do Izraela objať Netanjahua. Čo znamená jeho návšteva Čítajte Európska únia svoju podporu priamo podmieňuje dodržiavaním medzinárodného práva.„Izreal má právo brániť sa v súlade s humanitárnym a medzinárodným právom pred násilnými a nevyberanými útokmi teroristickej skupiny Hamas,“ píše sa vo víkendovom vyhlásení Európskej rady. „Zdôrazňujeme dôležitosť poskytovania humanitárnej pomoci a sme pripravení podporovať ľudí v núdzi v Gaze tak, aby pomoc nezneužívali teroristické organizácie.“
