Izrael Palestína vojna: Úrady v Gaze tvrdia, že po výbuchu v nemocnici zahynuli stovky ľudí. Izrael zodpovednosť odmietol

Jordánsko po výbuchu v nemocnici v Pásme Gazy, ktorý si vyžiadal stovky životov, zrušilo na stredu plánovaný summit s USA, Egyptom a Palestínčanmi. Mal sa ho zúčastniť aj americký prezident Biden, ktorý zamieri do oblasti.

O zrušení summitu informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na jordánsku diplomaciu.

Biely dom následne uviedol, že Biden počas cesty na Blízky východ navštívi len Izrael. Necestovať do Ammánu sa rozhodol po "konzultácii" s jordánskym kráľom.

"Prezident vyjadril hlbokú sústrasť nad stratou nevinných životov pri výbuchu v nemocnici v Gaze a želá rýchle uzdravenie zraneným," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Izraelský premiér Netanjahu kategoricky odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok, ktorý zasiahol nemocnicu v Pásme Gazy.

"Celý svet by to mal vedieť: boli to barbarskí teroristi v Gaze, ktorí zaútočili na nemocnicu," uviedol Netanjahu s tým, že izraelská armáda to nebola. "Tí, ktorí brutálne zavraždili naše deti, vraždia aj svoje vlastné deti," doplnil vo vyhlásení.

Hamas výbuch nemocnice prisudzuje izraelskému náletu. Izraelská armáda naopak chybnej rakete Palestínskeho islamského džihádu, ktorá bola odpálená na Izrael.

Desiatky protestujúcich sa pokúsili vtrhnúť do areálu izraelského veľvyslanectva v jordánskej metropole Ammán.

Novinár AFP z miesta tvrdil, že sa rozzúreným protestujúcim podarilo dostať cez zátarasy a postupovali smerom k budove izraelskej ambasády, keď na nich bezpečnostné zložky použili slzotvorný plyn na ich rozohnanie.

Jordánsko medzičasom odsúdilo údajný útok na nemocnicu, z ktorého obvinilo Izrael.

Líder Hamasu Ismáíl Haníja vyzval Palestínčanov, aby sa postavili izraelskej okupácii na Západnom brehu Jordánu a osadníkom.

Zároveň povedal, že podiel na izraelskom útoku na nemocnicu v Gaze nesú USA, pretože "kryjú izraelskú agresiu".  Izraelská armáda zodpovednosť odmietla a uviedla, že na nemocnice neútočí. Podľa jej informácií explóziu spôsobila raketa Palestínskeho islamského džihádu. (ČTK)

Palestínsky prezident Abbás v súvislosti s explóziou v nemocnici v Gaze vyhlásil trojdňový smútok. Zároveň zrušil na stredu naplánované stretnutie s americkým prezidentom Bidenom.

Z explózie nemocnice v centre mesta Gaza sa navzájom obviňujú Izrael a palestínske hnutie Hamas, pričom počty obetí sa rôznia; pohybujú sa od 200 do 500 mŕtvych.

Útok na nemocnicu v Gaze medzičasom odsúdil šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus, ako aj turecký prezident Erdogan. "Vyzývam celé ľudstvo, aby podniklo kroky na zastavenie tejto bezprecedentnej brutality v Gaze," napísal Erdogan.

Izraelská armáda uviedla, že podľa svojich spravodajských informácií v nemocnici v Gaze nastal výbuch, ktorý spôsobil zlyhanie rakety Palestínskeho islamského džihádu.

Strela z paľby proti Izraelu údajne zlyhala a zrútila sa na nádvorie nemocnice plnej ukrývajúcich sa palestínskych civilistov.

Izraelská armáda už skôr uviedla, že na nemocnice sa nezameriava. Aj vysokopostavená dôstojníčka izraelských záloh Talja Lankriová vo vysielaní izraelskej televízie uviedla, že izraelská armáda "nemieri na nemocnice. To nie je (náš) terč".

Delegácia nemeckého kancelára Scholza musela krátko pred odletom z Tel Avivu urýchlene opustiť lietadlo v dôsledku leteckého poplachu. Kancelára previezli vozidlom do budovy letiska.

Ostatní členovia jeho delegácie boli vyzvaní, aby si na ploche letiska ľahli na zem.

Odpálené boli dve rakety protivzdušnej obrany, spresňuje agentúra DPA. Po niekoľkých minútach mohli pasažieri opäť nastúpiť na palubu lietadla.

Stúpenci Hamasu by mali protestovať pred izraelskými ambasádami. Vyzval ich k tomu bývalý šéf Hamasu Chálid Mišál po explózii v nemocnici v Pásme Gazy. (ČTK)

Explóziu nemocnice v Gaze spôsobila raketa odpálená Hamasom. Uviedla to izraelská armáda. Podľa ich počiatočného vyšetrovania bola explózia nemocnice výsledkom neúspešného odpálenia rakety. Píše portál i24NEWS.  

Civilistov je potrebné chrániť všade po celom svete. Povedal to predseda Európskej rady Charles Michel. Zopakoval, že Izrael má právo brániť sa, ale je potrebné, aby to bolo v súlade s medzinárodným a humanitárnym právom. (ČTK)

Izraelská armáda za posledných desať dní zadržala na Západnom brehu celkovo 440 hľadaných Palestínčanov vrátane 220 osôb napojených na Hamas. Len za posledných 24 hodín bolo v Predjordánsku zadržaných 51 členov Hamasu.

Medzi nimi sa nachádza aj niekoľko vysokopostavených.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Neviditeľná hrozba. Najsilnejšia zbraň Hamasu je pod zemou Čítajte 

Podľa izraelskej armády došlo v posledných dňoch na Západnom brehu k niekoľkým stretom medzi jej príslušníkmi a radikálmi z radov Palestínčanov, ako aj k niekoľkým pokusom o teroristické útoky. Palestínske ministerstvo zdravotníctva informovalo, že izraelskí vojaci od 7. októbra zabili najmenej 61 Palestínčanov zo západného brehu Jordánu.

Tlačová agentúra WAFA zverejnila správu, podľa ktorej Úrad pre záležitosti zadržiavaných a bývalých zadržiavaných osôb informoval, že od 7. októbra izraelská armáda zadržala na západnom brehu Jordánu vrátane Jeruzalema celkovo 680 Palestínčanov. Medzi zadržanými bolo 25 percent maloletých a osôb so zdravotnými problémami. (TASR)

Nemecký spolkový kancelár Scholz sa počas návštevy Izraela musel na niekoľko minút skryť do protileteckého krytu v budove nemeckého veľvyslanectva v Tel Avive. V izraelskej metropole sa totiž rozozvučal raketový poplach.

Podľa agentúry DPA bolo možné počuť v centre Tel Avivu niekoľko tlmených výbuchov zo systému protivzdušnej obrany Železná kupola. Agentúra poznamenáva, že toto mesto je relatívne bezpečné v porovnaní s inými časťami Izraela, avšak aj v Tel Avive sa niekoľkokrát do dňa rozozvučia raketové alarmy.

Britský premiér Rishi Sunak zrejme tento týždeň navštívi Izrael. Informovala o tom v spravodajská televízia Sky News bez uvedenia zdroja. Podľa televízie by Sunak do Izraela mohol odcestovať už vo štvrtok.

Zastaviť by sa mohol aj v Jordánsku a Egypte.

Návšteva britského premiéra by prípade uskutočnenia nasledovala deň po tom, čo v stredu do Izraela pricestuje americký prezident Biden, ktorý absolvuje rokovania s izraelským premiérom Netanjahuom.

Následne sa Biden v jordánskej metropole Ammán stretne aj s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom, egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a jordánskym kráľom Abdalláhom II. (TASR)

Najmenej 500 obetí si vyžiadal údajný nálet na nemocnicu, uviedlo v palestínske ministerstvo zdravotníctva.  Explózia, ktorú podľa ministerstva vyvolal izraelský útok, zasiahla nemocnicu al-Ahlí Arábí v centre mesta Gaza.

Stanica al-Džazíra uviedla, že útok na nemocnicu sa údajne odohral bez predchádzajúceho varovania a budova stále horí. Pod jej troskami sa pravdepodobne nachádzajú stovky tiel obetí.

Izraelská armáda podľa denníka The Guardian doposiaľ nemá podrobnosti o útoku na nemocnicu. Armádny hovorca Daniel Hagari upozornil, že nemá informácie, či bol výbuch v skutočnosti izraelským náletom. "Je tu množstvo náletov, množstvo zablúdených rakiet a množstvo nepravdivých správ od Hamasu," podotkol.

Ak by sa to potvrdilo, bol by to najsmrteľnejší izraelský nálet za päť vojen, ktoré Izrael viedol s Palestínčanmi od roku 2008.

Niekoľko nemocníc v meste Gaza sa stalo útočiskami stoviek ľudí s nádejou, že budú ušetrení bombardovania po tom, čo Izrael nariadil všetkým obyvateľom mesta a okolitých oblastí evakuáciu do južného Pásma Gazy.

Pásmo Gazy má pre viac ako dva milióny svojich obyvateľov trinásť zdravotníckych zariadení a len jednu elektráreň, má však metro. Aspoň tak nazýva izraelská armáda spletitú sieť podzemných tunelov, ktorú Hamas roky buduje.

Tunely v Pásme Gazy (zdroj: Dominika Kobetič Colombová)

Izrael teraz nebojuje iba za seba, ale za celý slobodný svet. Na briefingu to povedal izraelský minister zahraničia Eli Kohen. Hamas prirovnal k teroristickej organizácii Islamský štát.

"Nebojujeme len za Izrael, bojujeme za celý slobodný svet. Terorizmus je presne ako rakovina, šíri sa. Ak ho nezastavíme tu, príde do Paríža, Londýna alebo New Yorku," povedal Kohen.

"Žiadny človek nedokáže pochopiť ich barbarstvo: Mučenie detí, vraždu tehotnej ženy a vyrezávanie plodu, zabíjanie preživších holokaustu... ani zvieratá sa tak nesprávajú, možno ich opísať len ako monštrá,"  poznamenal minister s tým, že islamisti v Izraeli zabili najmenej 1300 ľudí a vyše 200 ďalších uniesli do Pásma Gazy.

Kohen tiež konštatoval, že Izrael doteraz zlikvidoval tisíc teroristov, vrátane veliteľov Hamasu a ozbrojencov zapojených do útoku na južný Izrael. Dodal, že 83 percent rozpočtu Hamasu pochádza od Iránu, zatiaľ čo palestínsky Islamský džihád je Iránom plne financovaný.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hamas verí, že aj pri pozemnej invázii má voči Izraelu výhody. Civilisti však nie Čítajte 

Hamas podľa ministra civilistov používa ako ľudské štíty, zatiaľ čo Izrael podľa neho dodržiava medzinárodné právo a "nikdy nebude cieliť na civilistov, deti a rodiny". "My takí nie sme, útočíme na miesta, kde sa Hamas schováva," dodal Kohen s tým, že vojna bude nejaký čas trvať.

Podľa palestínskych úradov si izraelské nálety v Pásme Gazy za posledných 11 dní už vyžiadali životy viac ako 3000 ľudí, vrátane 900 detí a viac ako tisíc  žien. Izrael palestínskych civilistov žijúcich v Pásme Gazy vyzval na evakuáciu na juh tohto úzkeho pobrežného pásu.

Hovorca izraelskej armády Peter Lerner konštatoval, že Izrael necieli na civilistov, naďalej útočí na infraštruktúru Hamasu zo vzduchu a pripravuje sa na možnú pozemnú ofenzívu, o ktorej rozhoduje vláda. S ohľadom na eskaláciu bojov na severe pri hranici s Libanonom povedal, že Izrael je pripravený bojovať na viacerých frontoch, ak bude musieť.

Na briefingu prehovorila tiež preživšia útoku na kibuc Kfar Aza, režisérka Šajlí Ataryová, ktorá sa zachránila s mesačnou dcérou a ktorej manžela Jahava islamisti zastrelili. O jeho smrti sa dozvedela pri rozhovore s televíziou Sky News. Na briefingu popisovala, ako pred ozbrojencami utekala s dieťaťom. To podľa nej bolo pre teroristov ako magnet a súperili o to, kto trafí jej dieťa. Malé dievča muselo byť po útoku hospitalizované, keďže sa nadýchalo dymu z horiaceho domu. 

Kancelár Scholz počas návštevy v Tel Avive ubezpečil, že Nemecko bude vždy stáť po boku Izraela. Opäť pripomenul historickú zodpovednosť Nemecka za zavraždenie miliónov Židov v období nacizmu.

Uviedol, že Nemecko kategoricky odsudzuje teroristický útok Hamasu na izraelských občanov, ako aj ich únosy. Poznamenal, že medzi unesenými sú i občania Nemecka, ktoré aj preto bude nápomocné v snahách o prepustenie všetkých rukojemníkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Neviditeľná hrozba. Najsilnejšia zbraň Hamasu je pod zemou Čítajte 

Nemecko sa podľa Scholza bude snažiť zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu. "Varujem všetkých (ostatných) aktérov pred zapojením sa do tohto konfliktu," konštatoval Scholz s tým, že by to bolo "neodpustiteľné".

Doplnil, že Nemecko v diplomatických kruhoch pracuje na tom, aby bolo toto posolstvo jasné.

Vo svojom vyhlásení pred novinármi Scholz vyhlásil, že Nemecku nie je ľahostajná humanitárna situácia v Gaze. Doplnil, že s premiérom Netanjahuom diskutovali o jej zlepšení. (TASR)

Najmenej šesť ľudí zahynulo pri útoku na školu počas izraelských odvetných náletov v utečeneckom tábore al-Maghází v Pásme Gazy. Uviedla to OSN, desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Podľa vyhlásenia Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) sa predpokladá, že počet obetí a zranených sa ešte zvýši.

"Je to poburujúce a opäť to ukazuje flagrantnú neúctu k životom civilistov. V Gaze už nie je bezpečné žiadne miesto, dokonca ani zariadenia UNRWA," píše sa vo vyhlásení.

UNRWA tvrdí, že k zásahu došlo počas izraelského bombardovania Pásma Gazy.

Strednou časťou Izraela sa rozozvučali sirény po raketovom útoku z Gazy. Po odpálení salvy rakiet sa sirény varujúce pred vzdušným útokom rozozvučali aj v ďalších oblastiach vrátane Tel Avivu. (The Times of Israel)

Mimoriadny summit EÚ sa začal minútou ticha na pamiatku tých, ktorí prišli o život v Izraeli, na palestínskych územiach a pri nedávnych útokoch v Európe. Uviedol to predseda Európskej rady Charles Michel.

Premiéri a prezidenti členských štátov EÚ by mali v diskusii, ktorá sa koná prostredníctvom videokonferencie, hľadať spoločnú pozíciu k dramaticky sa vyvíjajúcej situácii v Izraeli a v Pásme Gazy.

"Terorizmus ani nenávisť nemajú miesto v Európe, ani inde vo svete," dodal Michel. Videokonferenciu zvolal s cieľom určiť jasný a jednotný smer ďalšieho postupu, ktorý by zohľadňoval zložitosť situácie. Šéfovia štátov a vlád krajín EÚ už v nedeľu v prvom spoločnom vyhlásení od prepuknutia bojov medzi Izraelom a Hamasom konštatovali, že Izrael má právo sa brániť, ale musí tak robiť v súlade s humanitárnym a medzinárodným právom. Hamas vyzvali na okamžité prepustenie rukojemníkov.

Izrael zaútočil na približne päťtisíc cieľov spojených s Hamasom v Pásme Gazy. Zároveň zrušil "veľké množstvo" úderov v snahe zabrániť civilným obetiam.

Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený izraelský predstaviteľ. Tento zdroj, ktorý agentúru informoval pod podmienkou zachovania anonymity, nespresnil počet úderov zrušených počas niekoľkodňového bombardovania Pásma Gazy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kolonializmus navždy zmenil Blízky východ. Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt? Čítajte 

V dôsledku brutálneho útoku Hamasu je Izrael odhodlaný hnutie v Pásme Gazy zlikvidovať, "aj keby to malo trvať mesiace alebo roky", povedal vysokopostavený predstaviteľ.

Hovorca izraelskej armády Richard Hecht poznamenal, že Izrael sa pripravuje na ďalšie fázy vojny s Hamasom, nemusí to ale byť pozemná ofenzíva. (ČTK)

Francúzsky minister vnútra Darmanin chce iniciovať stíhanie krajne ľavicovej poslankyne Obonovej za schvaľovanie terorizmu. Obonová opakovane označovala Hamas za "hnutie odporu". (TASR)

Pri izraelskom nálete na štvrť Sheikh Radwan v meste Gaza zahynulo 14 rodinných príslušníkov politického lídra Hamasu Ismáíla Haníju. Uvádzajú to palestínske lekárske zdroje.

Haníjov brat a synovec boli údajne zabití pri útoku. Samotný líder žije v Katare. (The Times of Israel)

Biely dom nevidí žiadne znaky prehlbujúcej sa angažovanosti Iránu vo vojne medzi Izraelom a Hamasom. Pre televíziu CNN  to uviedol hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Na otázku, či USA zaznamenali, že by sa Irán zapájal do tohto konfliktu novými spôsobmi, Kirby odpovedal: "Okrem rétoriky...nie".

Kirby komentoval aj rozkaz vydaný dvetisíc americkým vojakom, aby sa pripravili na nasadenie na Blízkom východe, čo má byť demonštrácia sily v eskalujúcom konflikte medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktorý sa odohráva na území Izraela a v pásme Gazy.

"Nechceme, aby tento konflikt eskaloval a rozširoval sa," povedal Kirby pre CNN s tým, že neexistujú žiadne plány ani zámery nasadiť americké jednotky do bojových misií.

Minister obrany USA Lloyd Austin na margo vojenskej misie uviedol, že umožní USA "rýchlejšie reagovať" na krízu. Biely dom však prostredníctvom Kirbyho zdôraznil, že nemá v pláne rozmiestniť amerických vojakov v teréne. (TASR)

Počet palestínskych obetí izraelského bombardovania stúpol na tritisíc, ďalších 12 500 ľudí bolo zranených.

61 Palestínčanov bolo zabitých a 1 250 bolo podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zranených za rovnaké obdobie na okupovanom Západnom brehu Jordánu. (ČTK)

Nemecký kancelár Olaf Scholz pricestoval do Izraela. Návštevou chce tejto krajine prejaviť solidaritu po útokoch palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Scholz plánuje v Izraeli rokovať o aktuálnej situácii v oblasti bojov, ako aj o tom, ako zabrániť ďalšej eskalácii.

Stretnúť sa má s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, prezidentom Jicchakom Herzogom a tiež s príbuznými rukojemníkov, ktorých vrátane niekoľkých nemeckých občanov zajal Hamas.

Z Izraela následne nemecký kancelár odletí do Egypta, kde ho čaká schôdzka s tamojším prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

Scholz je v poradí druhým zahraničným šéfom vlády, ktorý po bezprecedentných útokoch Hamasu spred desiatich dní vycestoval do Izraela. V tomto smere nemeckého kancelára predstihol len rumunský premiér Marcel Ciolacu, ktorý do Izraela pricestoval taktiež v utorok, no o niečo skôr, pripomína DPA.

"Nie je to boj Izraela s Palestínou. Je to boj Izraela s palestínskymi teroristami," hovorí novinár Jakub Szántó v relácii Rozhovory ZKH . "Ak niekto ospravedlňuje vraždenie Hamasu tým, že sa Izrael nesprával vždy dobre k Palestíncom, je to odsúdeniahodné," hovorí.

Pri izraelských náletoch v Gaze zahynul vysokopostavený predstaviteľ ozbrojeného krídla Hamasu Ajmán Nufál. Podľa agentúry Reuters to uviedlo ozbrojené krídlo tejto islamistickej skupiny, ktorá v Pásme Gazy vládne.

Nufál bol členom vyššej vojenskej rady ozbrojeného krídla Hamasu brigády Kasám a zodpovedal za strednú časť Pásma Gazy.

V uplynulých dňoch izraelská armáda informovala, že zabila niekoľko predákov Hamasu, vrátane veliteľa vzdušných síl Murada abú Murada či Alího Kazího, ktorý viedol jeden z cezhraničných útokov na osady na juhu Izraela. (ČTK)

Šéf hlavnej správy rozviedky izraelskej armády Aharon Chaliva priznal zodpovednosť za zlyhania izraelských tajných služieb, ktoré viedli k tomu, že Hamas mohol uskutočniť svoj útok na Izrael.

Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel.

"Riaditeľstvo vojenského spravodajstva pod mojím velením nevarovalo pred teroristickým útokom Hamasu," vyhlásil Chaliva. "Zlyhali sme v našej najdôležitejšej misii a ako šéf riaditeľstva vojenského spravodajstva nesiem plnú zodpovednosť za toto zlyhanie," zdôraznil.

Chaliva dodal, že kauzu treba vyšetriť komplexne a vyvodiť z nej závery. Podľa neho však teraz pred Izraelom stojí "len jedna úloha: brániť sa a vyhrať".

Generál Aharon Chaliva je ďalším z vysoko postavených predstaviteľov izraelských bezpečnostných zložiek, ktorý priznal zodpovednosť za to, že inštitúcie pod ich vedením nezabránili útokom.

S podobným vyhlásením prišiel v pondelok riaditeľ izraelskej spravodajskej služby zameranej na vnútroštátnu bezpečnosť a kontrašpionážne úlohy (Šin bet) Ronan Bar.

Pred ním tak urobil náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi, ktorý vo svojom vyhlásení z 12. októbra konštatoval, že izraelskej armáde sa nepodarilo ochrániť občanov pred Hamasom. (TASR)

Izrael použil v bojoch v Pásme Gazy a proti ozbrojencom na juhu Libanonu muníciu s bielym fosforom, tvrdia organizácie Human Rights Watch a Amnesty International.

Televízia Al-Džazíra informovala, že obe tieto organizácie k tvrdeniu došli na základe vlastných analýz videozáznamov a fotografií bojových operácií. Izrael tieto obvinenia už minulý týždeň odmietol a označil ich za "jednoznačne nepravdivé".

"Izrael používa pri vojenských operáciách v Gaze a v Libanone muníciu s bielym fosforom, čím vážne ohrozuje civilistov," uviedla na sociálnej sieti X minulý týždeň organizácia Human Rights Watch.

"Biely fosfor spôsobuje hrozivé popáleniny a môže zapáliť domy. Jeho použitie v obývaných oblastiach je nelegálne," napísala HRW a pripojila k tomu video, na ktorom je podľa nej použitie tejto munície izraelskou armádou zachytené.

Podľa televízie France 24 túto hypotézu potvrdili aj viacerí experti stanici France Info a denníku The Washington Post.

Biely fosfor je horľavá chemická látka, ktorej pach pripomína cesnak. Dáva sa do delostreleckých granátov a bômb a používa sa na maskovanie presunov na bojisku, kde vytvára hustý dym. Pre tieto manévre je jej použitie legálne, zakázaná je ale v oblastiach, v ktorých sú civilisti.

Izraelská armáda čelila kritike za používanie munície s bielym fosforom pri operácii Liate olovo v Pásme Gazy v januári 2009, ktorej cieľom boli tiež ozbrojenci z hnutia Hamas. Za použitie munície s bielym fosforom izraelská armáda potrestala jedného zo svojich generálov a v roku 2013 sľúbila, že túto muníciu z arzenála vyradí.

Francúzsko, ktoré je domovom najväčšej židovskej aj moslimskej komunity v Európe, pociťuje napätie spôsobené vojnou medzi Izraelom a Hamasom viac než iné krajiny na kontinente. Zasahuje všetkých, od školákov až po futbalistov. (Bloomberg)

Izrael musí zastaviť genocídu Palestínčanov, povedal najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí. Deň pred plánovanou návštevou amerického prezidenta Bidena v Izraeli o tom informovala iránska štátna televízia.

Izrael je rozhodnutý zničiť Teheránom podporované islamistické hnutie Hamas po nečakanom útoku teroristov na Izrael.

"Nikto nemôže čeliť moslimom a silám odporu, ak zločiny sionistického režimu voči Palestínčanom budú pokračovať. Bombardovanie Gazy sa musí okamžite zastaviť," povedal Chameneí skupine študentov v Teheráne.

Podpora palestínskych záležitostí je od iránskej revolúcie v roku 1979 jedným z pilierov islamskej šiitskej republiky. Teherán odmieta uznať suverenitu Izraela a dlhodobo najmä dodávkami zbraní podnecuje násilie Hamasu. Oficiálne však tvrdí, že mu poskytuje iba morálnu a finančnú podporu. (TASR)

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková prisľúbila Ukrajine a Moldavsku podporu aj napriek kríze na Blízkom východe po útoku hnutia Hamas na Izrael. 

"V týchto dňoch, keď nás situácia na Blízkom východe drží v napätí, je pre mňa dôležité zdôrazniť: Naďalej stojíme po boku Ukrajiny a Moldavska," povedala Baerbocková na konferencii v Kišiňove.

Nemecko podporí Moldavsko v oblasti energetiky, ekonomickej stabilizácie, reformných krokov smerom k vstupu do EÚ, povedala Baerbocková. Dodala, že Berlín na tento účel budúci rok poskytne 95 miliónov eur.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zvýšilo napätie medzi Ruskom a Moldavskom. Súčasná proeurópska vláda odsúdila ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ako aj údajné sprisahanie Moskvy s cieľom zosadiť vládu v Kišiňove. (TASR)

Izraelské obliehanie Pásma Gazy a nariadenie evakuácie by podľa OSN mohli predstavovať medzinárodný zločin násilného presunu civilistov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Obávame sa, že toto nariadenie spojené s kompletným obliehaním Gazy nemožno považovať za zákonnú dočasnú evakuáciu, a preto by znamenalo násilný presun civilistov v rozpore s medzinárodným právom," konštatovala hovorkyňa úradu Ravina Shamdasani.

Izrael odstrihol Pásmo Gazy od dodávok elektriny, paliva a vody a pri náletoch zabil 2 800 ľudí. Tiež nariadil viac ako miliónu civilných obyvateľov na severe Pásma Gazy, aby sa presunuli do jeho južnej časti.

Sky News pripomína, že termín násilný presun opisuje nútené premiestňovanie civilného obyvateľstva a je to zločin proti ľudskosti, ktorý trestá Medzinárodný trestný súd. (SITA)

Izrael sa pripravuje na ďalšie fázy vojny s palestínskym hnutím Hamas, nemusí to však byť pozemná ofenzíva, povedal hovorca izraelskej armády Richard Hecht. Bližšie podrobnosti o možnostiach, ako by táto akcia mohla vyzerať, neuviedol.

"Pripravujeme sa na ďalšie fázy vojny. Nepovedali sme, ako budú vyzerať. Každý hovorí o pozemnej ofenzíve. Mohlo by to byť niečo iné," povedal podľa Reuters na pravidelnom brífingu s novinármi Hecht, ktorý má oficiálnu funkciu "medzinárodný hovorca" izraelskej armády.

Konvoje s humanitárnou pomocou pre Palestínčanov sa pohli z egyptského vnútrozemia smerom k hraničnému priechodu Rafah spájajúcemu Egypt a pásmo Gazy.

Predstaviteľ Červeného kríža potvrdil, že rokovania o vstupe konvojov do pásma Gazy a odchode cudzincov sa blížia k záveru. Potvrdil, že na egyptskej strane Rafahu, cez ktorý vedie palestínsko-egyptská hranica, sa zhromažďujú konvoje nákladných áut.

Svetový potravinový program vyhlásil, že obchody v pásme Gazy majú zásoby už iba na štyri či päť dní. (TASR)

Počet palestínskych obetí v Pásme Gazy stúpol na 2 800, informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia. Z toho sú polovica sú ženy a deti, píše Reuters. Počet mŕtvych narastá v priemere o stovky denne. (ČTK)

Status Pásma Gazy sa po vojne bude riešiť globálne, povedal hovorca izraelskej armády, ktorý odpovedal na otázku, či Izrael po skončení pozemnej operácie v Pásme Gazy zostane a toto doteraz palestínske územie ovládne.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Máme na stole všetky možnosti, ako by sa to mohlo skončiť," odpovedal hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. "Vláda tiež rokuje o tom, ako by to mohlo vyzerať... je to tiež globálna téma, záleží aj na tom, ako bude vyzerať situácia v regióne," dodal Hagari.

V Pásme Gazy hrozia choroby pre nedostatok vody, dochádzajú aj zásoby jedla, informuje OSN. Už aj tak krízová humanitárna situácia sa ešte zhoršuje.

Miestne nemocnice sú po masívnom izraelskom bombardovaní preplnené a tisíckam pacientov hrozí smrť, pretože nemocniciam rýchlo ubúda palivo pre prevádzku núdzových generátorov.

"Stovky ľudí zdieľa jednu toaletu, náš personál musí dávať pitnú vodu na prídel, jeden liter denne," povedala rozhlasovej stanici BBC Juliette Toumaová, ktorá pracuje pre Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe.

"Naši zamestnanci sú tiež veľmi unavení, prišli sme o 14 ľudí a straty stále rastú," dodala. "Naše zásoby sa zmenšujú a rýchlo miznú," opísala ďalej situáciu na juhu Pásma Gazy, kam utiekli desiatky tisíc Palestínčanov zo severu pásma.

Podľa úradu prestalo v Gaze fungovať posledné odsoľovacie zariadenie. Voda podľa UNRWA vystačí na juhu Pásma Gazy len asi pre 14 percent ľudí. Úrad OSN tiež varoval, že sú ohrozené životy tisícok ľudí v nemocniciach v Pásme Gazy, pretože im dochádza palivo pre núdzové generátory elektriny.

Stále nie je jasné, kedy sa otvorí pre humanitárnu pomoc jediný možný prechod, ktorý leží na hranici Pásma Gazy s Egyptom. Káhira tvrdí, že prechod Rafáh neuzavrela, ale nemôže fungovať kvôli izraelským náletom. (ČTK)

Izraelské sily zabili štyroch militantov, ktorí sa pokúsili preniknúť z Libanonu na územie Izraela, uviedla to izraelská armáda.

"Pozorovateľské jednotky IDF (izraelskej armády) pred malou chvíľou spozorovali skupinu teroristov, ktorá sa pokúšala infiltrovať cez bezpečnostný plot s Libanonom a nastražiť výbušné zariadenie... Štyria teroristi boli zabití," píše sa vo vyhlásení izraelskej armády.

Izrael už informoval, že v noci na utorok útočil na ciele šiitského militantného hnutia Hizballáh v Libanone. (TASR)

Približne pol milióna Izraelčanov bolo evakuovaných alebo opustilo svoje domovy počas desiatich dní od útoku Hamasu, oznámila izraelská armáda. Mnohí odišli z vlastnej iniciatívy ešte pred vydaním vládneho nariadenia o evakuácii.

"Nechceme civilistov pri bojovej zóne... civilistov chceme ochrániť, predovšetkým našich, pred hroznými následkami vojny," uviedol Conricus.

"V súčasnosti je vnútorne vysídlených asi pol milióna Izraelčanov," uviedol hovorca armády (IDF) Jonathan Conricus. Podľa jeho slov boli evakuované všetky komunity pozdĺž pásma Gazy a ďalších takmer 30 v hraničnom pásme s Libanonom.

"V Izraeli môžeme hovoriť o značnej humanitárnej situácii," uviedol Conricus. Zároveň uznal, že situácia v Gaze je horšia. "Nemenil by som ani na sekundu," zhodnotil.

Pre zosilnené útoky šiitského militantného hnutia Hizballáh vydala armáda v pondelok nariadenie evakuovať aj obyvateľov z územia dva kilometrov od hraníc Libanonu. Mnohí pritom z tejto oblasti odišli pre opakujúce sa cezhraničné prestrelky, ktoré si už vyžiadali životy na oboch stranách libanonsko-izraelskej hranice, ktorú stráži OSN. (TASR)

Palestínčania v Pásme Gazy hlásia intenzívne bombardovanie na juhu enklávy, kde Izrael nariadil civilistom zo severu hľadať útočisko. Podľa médií izraelské bomby zasiahli územie západne a juhovýchodne od mesta Chán Júnis a západne od Rafahu.

Tisíce ľudí, ktorí sa snažia uniknúť z Gazy, sa zhromažďujú v okolí Rafahu, jediného hraničného priechodu medzi Egyptom a pásmom Gazy.

Ďalšie podrobnosti neboli bezprostredne známe.

V pondelok sa stal terčom vojenského útoku aj Rafah. Okolie tohto hraničného priechodu bolo počas minulého týždňa zasiahnuté izraelskými náletmi najmenej trikrát. Izrael takto reaguje na útok militantov z palestínskeho radikálneho hnutia Hamas 7. októbra na územie Izraela. (TASR)

Japonsko pošle civilistom v Pásme Gazy humanitárnu pomoc za desať miliónov dolárov, oznámila japonská ministerka zahraničia Jóko Kamikawaová. Japonsko sa tak snaží prispieť k urovnaniu konfliktu.

Kamikawaová tiež na tlačovej konferencii uviedla, že bude počas dneška telefonovať so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírabdolláhjánom v snahe znížiť napätie na Blízkom východe tak rýchlo, ako to len bude možné, uviedli agentúry Reuters a Kjódó.

V Izraeli a na palestínskych územiach je asi 900 japonských občanov, niekoľko ich je tiež v Pásme Gazy, uviedla Kamikawaová. Štáty sveta po prepuknutí konfliktu 7. októbra usilovali o evakuáciu svojich občanov. Hamas odvliekol asi 200 ľudí, vrátane cudzincov, do Pásma Gazy.

Japonsko aktuálne predsedá skupine ekonomicky vyspelých krajín G7 a Kamikawaová uviedla, že skupina "so znepokojením" sleduje situáciu v Gaze, píše Reuters.

Japonsko udržiava s Iránom priateľské vzťahy, podotýka Reuters. V septembri sa japonský premiér Fumio Kišida stretol v New Yorku s iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím a oznámil, že Japonsko bude pokračovať vo svojom diplomatickom úsilí o zmiernenie napätia a stabilizáciu situácie na Blízkom východe. (ČTK)

V meste Gaza a jeho okolí zostáva 100-tisíc ľudí, tvrdia izraelské obranné sily. Po varovaní armády o blížiacej sa pozemnej operácii opustilo mesto v uplynulých dňoch 600-tisíc obyvateľov.

Hovorca armády Conricus uviedol, že operácia sa začne, „keď to bude vyhovovať jej zámeru“.

Úrad OSN pre palestínskych utečencov informoval, že v piatok skoro ráno, kedy bol príkaz vydaný, sa 170-tisíc ľudí ukrývalo v školách na severe.

Úrad ich však nemohol evakuovať, a tak nevie, či tam ostali alebo nie. V areáli nemocnice al-Šifa a v okolitých uliciach sa zišlo viac ako 40-tisíc ľudí v nádeji, že budú v bezpečí pred bombardovaním.

Hamas vyzval ľudí, aby príkaz na evakuáciu ignorovali. Izraelská armáda v nedeľu zverejnila fotografie, na ktorých je podľa nej vidieť zátarasy Hamasu, ktoré bránia doprave na juh. (The Guardian)

Americký prezident Biden absolvoval telefonické rozhovory s egyptským prezidentom Fattáhom Sísím, irackým premiérom Šijá Súdáním a nemeckým spolkovým kancelárom Scholzom. Hovorili o konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Sísí a Biden v spoločnom telefonickom rozhovore zdôraznili potrebu zabrániť ďalšiemu stupňovaniu konfliktu medzi Palestínčanmi a Izraelom, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti v oblasti Blízkeho východu.

Zhodli sa, že prioritou je ochrana civilistov a dodanie humanitárnej pomoci do pásma Gazy, píše Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu egyptského prezidenta. (TASR)

Približne 2000 amerických vojakov dostalo rozkaz, aby sa pripravili na možné nasadenie na podporu Izraela. Vojaci môžu byť v oblasti Blízkeho východu v prípade potreby nasadení v priebehu 24 hodín, namiesto zvyčajných 96 hodín.

Sú medzi nimi aj jednotky, ktoré poskytujú zdravotnú pomoc či iné druhy podpory.

Vojaci podľa NBC News, ktoré sa odvoláva na zdroje z prostredia americkej armády, ešte neboli nikam vyslaní a nemusia byť nevyhnutne poslaní do Izraela či pásma Gazy. V prípade rozkazu pôjdu do neďalekej krajiny, aby boli pripravení podporiť Izrael.

Izrael v noci začal útočiť na ciele šiitského militantného hnutia Hizballáh v Libanone, uviedla armáda. Ešte v pondelok Izrael na severnej hranici posilnil svoje vojská a začal s evakuáciou obyvateľov 28 komunít v tejto oblasti.

Zrážky na hraniciach medzi Izraelom a Libanonom si od začiatku konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas 7. októbra vyžiadali približne 10 obetí na strane Libanonu vrátane novinára agentúry Reuters a dvoch civilistov, píše AFP. Izrael zaznamenal najmenej dve obete. (TASR)

Bezpečnostná rada OSN zamietla rezolúciu predloženú Ruskom, ktorá odsudzovala útoky a prejavy násilia voči civilistom v Gaze, slovne však nespomínala hnutie Hamas.

Za rezolúciu zahlasovali okrem Ruska ešte štyri ďalšie krajiny. Štyri krajiny vrátane USA boli proti a šesť sa zdržalo hlasovania. Na prijatie rezolúcie je potrebných aspoň deväť hlasov a zároveň ju nesmie vetovať žiadny z piatich stálych členov, ktorými sú USA, Británia, Čína, Francúzsko a Rusko.

Rusko v rezolúcii žiadalo okamžité prímerie a nerušené dodávky humanitárnej pomoci pre Palestínčanov v pásme Gazy. V návrhu sa však nespomínalo hnutie Hamas, ktoré podniklo 7. októbra bezprecedentný útok proti Izraelu.

Bezpečnostná rada sa má na zasadnutí venovať aj ďalšej rezolúcii, ktorú predložila Brazília.

Tento návrh odsudzuje "teroristický" útok Hamasu, ako aj únos rukojemníkov radikálnymi militantmi do palestínskej enklávy.

Zároveň "dôrazne vyzýva", aby sa palestínskym civilistom poskytli základné potreby a nalieha na zavedenie tzv. "humanitárnych prestávok" počas bojov s cieľom umožniť vstup humanitárnym pracovníkom. (TASR)

Americký prezident Joe Biden navštívi v stredu Izrael, oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po rokovaniach s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Tel Avive.

"Prezident opätovne potvrdí solidaritu USA s Izraelom a náš neotrasiteľný záväzok k jeho bezpečnosti," uviedol Blinken. Izrael má podľa šéfa americkej diplomacie právo a povinnosť brániť svojich obyvateľov pred hnutím Hamas a ďalšími teroristami.

Biden do Izraela podľa Blinkenových slov prichádza v rozhodujúcej chvíli pre Izrael, pre oblasť Blízkeho východu a pre celý svet, píše agentúra DPA.

Americký prezident má počas návštevy rokovať s Netanjahuom. Biely dom oznámil, že neskôr sa má v Ammáne stretnúť aj s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom, egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a jordánskym kráľom Abdalláhom II., píše agentúra AFP. (TASR)

Izraelská polícia rozšíri vyzbrojovanie dobrovoľníkov z radov civilistov do všetkých miest v krajine. Nových dobrovoľníckych oddielov bude 347 a bude v nich celkovo pôsobiť 13 200 ľudí.

Dobrovoľníci dostanú pušky a ochranné vybavenie, spadať budú pod políciu. V pohraničných oblastiach Izraela podobné oddiely pôsobia dlhodobo. Pozostávajú z vojakov vo výslužbe, ktorí dostávajú zbrane a výcvik a v prípade potreby odpovedajú na útoky v spolupráci s armádou a políciou.

"Masaker na juhu krajiny ukázal, aké dôležité sú tieto primárne zásahové jednotky, ktoré zachránili celé komunity," uviedol minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelkovom vyhlásení.

Ministerstvo národnej bezpečnosti sa pod Gvirovým vedením snaží zmierniť kritériá na vydávanie zbrojných preukazov v Izraeli. Nosenie krátkej zbrane chce povoliť aj ľuďom so základným vojenským výcvikom, ktorí žijú alebo pracujú v konfliktných oblastiach.

Od útoku militantného hnutia Hamas na Izrael pred niečo viac ako týždňom požiadalo o zbrojný preukaz 41-tisíc Izraelčanov. Od začiatku roka dovtedy bolo pritom len 38-tisíc žiadateľov.

Od útoku Hamasu kúpila izraelská polícia viac než 6000 pušiek pre 566 nových civilných jednotiek. Najviac takéto jednotky podľa polície potrebujú pohraničné a veľké mestá a tiež mestá, v ktorých žijú arabské aj židovské komunity. (TASR)

Británia o tretinu navyšuje humanitárnu pomoc pre Palestínčanov v pásme Gazy. V dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej situácie tam plánuje poslať dodatočnú pomoc vo výške desiatich miliónov libier, uviedol britský premiér Rishi Sunak.

Pomoc bude obsahovať základné humanitárne potreby a služby, ako sú potraviny, voda a núdzové prístrešie, aby sa zabezpečili potreby ľudí v pásme Gazy. Financovanie bude prebiehať prostredníctvom "dôveryhodných partnerov vrátane kľúčových agentúr OSN".

Britská vláda sa podľa AFP snaží dostať humanitárne dodávky bližšie do regiónu a v tejto súvislosti rokovala s Izraelom a Egyptom o otvorení hraničného priechodu Rafah - jediného priechodu, ktorý nekontroluje Izrael.

"Tento najnovší príspevok je reakciou na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Gaze, vrátane nedostatku kľúčového tovaru a rozsiahleho vysídľovania v dôsledku konfliktu," uviedol Sunak.

Zároveň vyzval, aby bol humanitárnym pracovníkom umožnený prístup poskytovať "život zachraňujúcu pomoc.

"(V pásme Gazy) sa rozvíja akútna humanitárna kríza, na ktorú musíme reagovať. Musíme podporiť palestínsky ľud, pretože aj on je obeťou (palestínskeho radikálneho hnutia) Hamas," poznamenal britský premiér. (TASR)