Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Francúzsko, ktoré je domovom najväčšej židovskej aj moslimskej komunity v Európe, pociťuje napätie spôsobené vojnou medzi Izraelom a Hamasom - a pociťuje ho ako žiadna iná krajina na kontinente.
Štát s komplikovanou koloniálnou históriou na Blízkom východe a v severnej Afrike trpí dozvukmi konfliktu, ktorý stavia židov proti ich moslimským susedom.
Napätie vo Francúzsku zasahuje všetkých, od školákov až po futbalistov. V sobotu boli evakuované a zatvorené múzeum Louvre a palác Versailles, dve z hlavných turistických destinácií hlavného mesta. Propalestínske protesty zakázali. V krajine zaviedli najvyšší stupeň teroristickej pohotovosti, do ulíc bolo nasadených sedemtisíc vojakov, ktorí dopĺňajú posilnené policajné hliadky.
V severnom meste Arras v piatok moslimský páchateľ smrteľne dobodal učiteľa. Vláda síce zmiernila svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých bol čin zrejme motivovaný udalosťami v Izraeli, no mnohým pripomenul vraždu učiteľa v roku 2020, ktorá bola aktom islamistického terorizmu.
Konflikt, hoci tisíce kilometrov vzdialený, rezonuje vo Francúzsku napriek dlhodobému sekularizmu krajiny, ktorý odsúva náboženské presvedčenie jej občanov do súkromnej sféry. Alebo možno práve preň.
Minister vnútra Gerald Darmanin v televíznom rozhovore uviedol, že vo Francúzsku prevláda "mimoriadne negatívna atmosféra" a panujú obavy, že nová, znepokojujúca vlna násilia na Blízkom východe ešte viac prehĺbi už existujúce nepriateľstvo.
Podľa údajov rezortu zahraničných vecí stratilo Francúzsko pri útokoch Hamasu na Izrael najviac občanov spomedzi európskych krajín. Prezident Emmanuel Macron dal najavo, že si uvedomuje vážnosť situácie, keď sa k tragédii vyjadril v celonárodnom vyhlásení v hlavnom vysielacom čase. Niekoľko hodín pred prejavom zvolal straníckych lídrov z celého politického spektra.
"Vidím strach našich židovských spoluobčanov, že nárast násilia [v Izraeli a Palestíne] bude zámienkou na ospravedlnenie slov, ohovárania alebo činov proti nim [vo Francúzsku]," povedal.
V článku sa dočítate:
- ako si Marine Le Pen našla cestu k francúzskym židom,
- prečo Francúzsko zasahuje konflikt na Blízkom východe silnejšie,
- prečo nie všetci obyvatelia veria, že sa ich týka sloboda, rovnosť, bratstvo.
Irónia súčasného konfliktu
Francúzski židia majú dobrý dôvod byť v strehu.
Od 7. októbra, keď Hamas zaútočil na Izrael, sa podľa Darmanina vo Francúzsku odohralo 189 antisemitských činov. Boli medzi nimi ľudia zatknutí s nožmi v blízkosti škôl alebo synagóg a nenávistné odkazy načmárané na verejných miestach.
V piatok popoludní hliadkovali v úzkych uličkách starej židovskej štvrte v Paríži jazdecká polícia a policajti s puškami. Zvyčajne rušná štvrť Marais bola teraz skôr pokojná, podniky sa zatvárali z dôvodu začiatku židovského dňa pracovného pokoja, sabatu.
Edward, majiteľ miestneho obchodu s lahôdkami, odstránil stoličky a stoly na svojej terase v snahe odradiť každého, kto sa zameria na jeho podnik. Má dvoch moslimských zamestnancov, ktorých má rád a dôveruje im, ale s ktorými by nikdy nerozoberal tému vojny medzi Izraelom a Hamasom, pretože radšej nechce vedieť, čo si myslia.
Hliadkujúca polícia vo Francúzsku. (zdroj: TASR/AP.)"Samozrejme, že sa bojím," povedal. Z bezpečnostných dôvodov odmietol uviesť svoje priezvisko a pripomenul, že v roku 1982 len pár metrov od jeho lahôdok zahynulo počas antisemitského bombového útoku šesť ľudí. "Keď Izrael dostane nádchu, Francúzsko kýchne."
Útok z roku 1982 bol teroristickým činom moslimských páchateľov proti francúzskym židom. V židovskej komunite vzbudil strach z nového zdroja antisemitizmu.
Francúzsko je krajinou, ktorej vzťah k židovskému obyvateľstvu čiastočne formoval vichystický režim (režim vo vichystickom Francúzsku v období od 1940 do 1944, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom - pozn. red.) a ešte predtým Dreyfusova aféra z roku 1894, v ktorej konzervatívci obvinili židovského vojaka zo zločinov, ktoré nespáchal.
Iróniou súčasného konfliktu však je, že niektorí židia našli spoločnú reč s krajnou pravicou po tom, čo trojnásobná prezidentská kandidátka Marine Le Pen verejne podporila Izrael. Jej otec Jean-Marie Le Pen popieral holokaust ako historický detail. Keď po ňom jeho dcéra prevzala stranu, ktorú založil, verejne odmietla tieto výroky a v priebehu rokov sa aktívne prihovárala francúzskym židom, ktorí tvrdia, že nasledujúce vlády neurobili dosť, aby zastavili nárast antisemitizmu.
Vojna otriasla politickým usporiadaním vo Francúzsku. Na jednej strane došlo k zmierneniu postoja židovskej komunity voči Le Penovej. Stranu krajne ľavicového politika Jean-Luca Melenchona vníma verejnosť ako protiizraelskú po tom, čo odmietol nazvať Hamas teroristickou organizáciou.
Jeho neochota podporiť označenie, ktoré používajú USA aj EÚ, prehĺbila rozpory s ľavicovou alianciou NUPES, ktorá vznikla tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2022. V tomto hlasovaní koalícia pomohla pripraviť Macrona o absolútnu väčšinu, ale významnú moc, ktorú má v Národnom zhromaždení, si môže udržať len vtedy, ak zostane jednotná.
Izolovaní prisťahovalci
Podľa CRIF, organizácie zastrešujúcej židovské skupiny vo Francúzsku, žije vo Francúzsku takmer 600-tisíc židov. Moslimská menšina, ktorá pochádza prevažne z bývalých koloniálnych území Francúzska v severnej Afrike, je oveľa početnejšia a predstavuje približne päť miliónov.
Politický historik Jean Garrigues vysvetľuje, prečo je Francúzsko na napätie na Blízkom východe citlivejšie než iné európske krajiny, kombináciou faktorov.
Medzi nimi je odpor voči koloniálnej minulosti Francúzska, snahu mnohých moslimov vyrovnať sa s laicité (francúzske právo veriť alebo neveriť, pričom náboženstvo je zároveň vylúčené z vecí verejných - pozn. red.), ktoré považujú za zámienku na stigmatizáciu svojich náboženských a kultúrnych praktík, a vplyvnú židovskú komunitu, ktorá cíti silné spojenie s Izraelom.
"Palestína sa stala pre moslimov vo Francúzsku symbolom," povedal Garrigues.
Jedným z faktorov, ktorý nespomenul, boli takzvané francúzske banlieues (predmestie alebo okrajové sídlisko francúzskeho mesta - pozn. red.). Predchádzajúce vlády izolovali prisťahovalcov do okrajových častí veľkých miest, ktoré sa postupne stali centrami nezamestnanosti, rozpadávajúceho sa bývania a niekedy aj nepokojov a radikalizácie.
Odhalenie vládnych sympatií
Vo Francúzsku je otvorené násilie medzi židmi a moslimami stále zriedkavé, no napätie na Blízkom východe podnecuje vzájomnú nevraživosť.
Gerard Unger, zástupca vedúceho CRIF, v rozhovore uviedol, že hoci antisemitizmus vo Francúzsku historicky pochádza od krajnej pravice, každého žida, ktorý v posledných rokoch zahynul pri antisemitskom útoku vo Francúzsku, zabili radikálni islamisti.
Sťažujú sa však aj francúzski moslimovia.
"Zákaz propalestínskych demonštrácií je problematický, pretože odhaľuje sympatie vlády a vytvára rozkoly v spoločnosti," povedal Nagib Azergui, predseda malej strany Zväz francúzskych moslimských demokratov. Zúčastnil sa na pokojnej propalestínskej demonštrácii v Paríži, ktorá bola pokojne rozohnaná.
Naopak, proizraelské protesty pokračovali. Aj bývalý prezident Nicolas Sarkozy a jeho manželka Carla Bruni-Sarkozy sa zúčastnili na pochode na dohľad od Eiffelovej veže.
V kaviarni v parížskej štvrti Barbes, kde žije veľa moslimov, barman Yanis Kassed povedal, že uvažuje o tom, že sa s rodinou presťahuje späť do Alžírska, odkiaľ pochádza.
"Francúzsko má byť krajinou Liberté, Égalité, Fraternité, (Sloboda, rovnosť, bratstvo ) ale my moslimovia nemáme žiadnu slobodu, ani sa s nami nezaobchádza rovnako, keďže nemôžeme podporovať Palestínu," povedal. "Veci sa tak skomplikovali, že heslo, ktoré bolo pýchou Francúzska, sa vytráca."
Na tejto správe sa podieľali aj Ania Nussbaum, Gaspard Sebag a William Horobin.
Autor: Samy Adghirni
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
