Izrael Palestína vojna: Izraelská armáda dokončuje prípravy na rozsiahlu pozemnú operáciu v Pásme Gazy (minúta po minúte)

Izraelská armáda opäť zaútočila na medzinárodné letisko v sýrskom Aleppe a vyradila ho z prevádzky, informujú sýrske provládne médiá. Stalo sa to len niekoľko hodín po tom, ako pristávaciu dráhu opravili po podobnom štvrtkovom útoku.

K útoku na letisko v Aleppe došlo krátko po odpálení dvoch rakiet zo Sýrie na Golanské výšiny.

Izraelská armáda tiež informuje, že v posledných hodinách zaútočila na niekoľko miest spojených s Hamasom, napríklad Jabalyu, Zaytun, al-Furqan a Beit Hanoun. Tvrdí, že zničila desiatky mínometných hniezd.

Izraelskí vojaci takisto údajne zlikvidovali bunku teroristov po tom, čo sa vynorili z podzemného tunela Hamasu. (The Times of Israel)

Americký prezident Joe Biden telefonoval s izraelským premiérom Netanjahuom aj so šéfom palestínskej autonómie Abbásom, s každým z nich zvlášť. Netanjahu sa poďakoval USA za podporu, Abbás odmietol odsun Palestínčanov z Gazy.

Benjamin Netanjahu Bidenovi povedal, že na dosiahnutie bojových cieľov Izraela proti lídrom Hamasu v Gaze je potrebná "jednota a odhodlanie", uviedla Netanjahuova kancelária. Biden podľa vyjadrenia Bieleho domu izraelského premiéra ubezpečil o neutíchajúcej americkej podpore.

Kancelária Mahmúda Abbása uviedla, že palestínsky vodca Bidenovi povedal, že rezolútne odmieta odsun Palestínčanov z Pásma Gazy, pretože Izrael sa pomstí za smrtiaci útok Hamasu na jeho území.

"Vzhľadom na to, že sa objavuje stále viac informácií o brutálnych zverstvách páchaných Hamasom v uplynulom týždni, prezident Biden znovu zdôraznil, že je potrebné, aby všetky krajiny jednoznačne odsúdili Hamas ako teroristickú organizáciu, ktorá nereprezentuje ašpirácie palestínskeho ľudu," uviedol Biely dom o Bidenovom telefonáte do Izraela.

Biden v ňom tiež zopakoval americkú podporu snahy ochrániť civilistov. USA sa v spolupráci s OSN, Egyptom, Jordánskom, Izraelom a ďalšími krajinami v regióne snažia zabezpečiť, aby civilisti mali prístup k pitnej vode, jedlu a zdravotnej starostlivosti, oznámil podľa vyhlásenia Biden Netanjahuovi. (ČTK)

Spoločnosť Meta tvrdí, že po útoku Hamasu prijíma ďalšie opatrenia proti šíreniu nezákonného a zavádzajúceho obsahu na internete. Podľa vlastných slov ho teraz maže sedemkrát viac. Aktuálne dianie je prvou veľkou skúškou nového zákona EÚ o digitálnych službách. (TASR)

Bolo jasnou chybou veriť, že Hamas je oslabený, uviedol poradca izraelského premiéra pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi. Izraelské spravodajské služby podľa neho chybovali a zlyhali pri zaisťovaní bezpečnosti svojich občanov.

Hanegbi priznal aj svoj vlastný diel viny. "Je to moja chyba a odráža chyby všetkých, ktorí vypracovávali analýzy," uviedol.

Hanegbi pritom ešte nedávno tvrdil, že útok Hamasu z Pásma Gazy nebolo možné predvídať. "Naozaj sme si mysleli, že sa Hamas poučil," dodal s odvolaním sa na posledný veľký stret hnutia s Izraelom v roku 2021.

Vylúčil tiež, že by Izrael s Hamasom vyjednával o výmene rukojemníkov, uviedla agentúra AFP. Tých bolo podľa najnovších údajov do Pásma Gazy odvlečených vyše 120.

Hanegbi povedal, že Izrael nedostal žiadne konkrétne varovanie pred útokom Hamasu z Gazy. Neprišlo podľa neho ani od Egypta, ktorého tajné služby uviedli, že Izrael varovali pred "veľkou akciou" pripravovanou v Gaze, píše Times of Israel.

Šéf izraelskej tajnej služby Šin Bet Ronen Bar mal dve a pol hodiny pred začiatkom útoku schôdzku, ktorá sa týkala nových spravodajských informácií. Podľa Hanegbiho ale neboli tieto informácie vyhodnotené ako konkrétne varovanie pred tým, čo neskôr nasledovalo. (ČTK, The Times of Israel)

Šéf Európskej rady Charles Michel zvolal na budúci týždeň videosummit lídrov Únie. Témou bude vojna medzi Izraelom a Hamasom. Začne sa v utorok o 17:30.

„Je nanajvýš dôležité, aby Európska rada v súlade so zmluvami a našimi hodnotami stanovila našu spoločnú pozíciu a určila jasný jednotný postup, ktorý odráža zložitosť vznikajúcej situácie,“ uvádza sa vo vyhlásení. (The Times of Israel)

Bývalý izraelský minister obrany Avigdor Lieberman poprel, že vstúpil do vlády národnej jednoty. Jeho vstup krátko predtým oznámila strana Likud premiéra Netanjahua. Exminister sa ale nechal počuť, že chce do užšieho vojnového kabinetu, ktorý rozhoduje o vojne v Pásme Gazy.

"Som pripravený vstúpiť do vojnového kabinetu, aby sme čo najrýchlejšie dosiahli víťazstvo. Nemám v úmysle byť 38. ministrom vo vláde a byť využívaný ako figový list," uviedol Lieberman na sieti X.

Izraelská armáda odpovedá na paľbu zo Sýrie, odkiaľ bolo podľa nej vypálených niekoľko rakiet. Koľko, armáda neuvádza. Poplach však znel v meste Alma neďaleko hranice s Libanonom a v Avnei Eitan na Golanských výšinách blízko hraníc so Sýriou.

Správy o zraneniach alebo škodách zatiaľ nie sú známe. (The Times of Israel)

K izraelskej vláde národnej jednoty, ktorá vznikla pre obdobie vojny proti Hamasu, sa pripojí bývalý minister obrany Avigdor Lieberman. Naopak, expremiér Jair Lapid sa k nej nepripojí.

Lieberman, šéf pravicovej strany Israel Bejtejnu (Izrael je náš domov), sa do vlády podľa vyhlásenia strany Likud premiéra Benjamina Netanjahu zapája s okamžitou platnosťou rovnako ako do bezpečnostného kabinetu. Členom užšieho vojnového kabinetu ale podľa The Times of Israel nebude.

V kabinete teraz okrem premiéra Netanjahua či ministra obrany Joava Galanta zasadá aj exminister obrany Benny Ganc z doteraz opozičnej Strany národnej jednoty.

Podľa Times of Israel možno očakávať, že Liebermanovo členstvo v bezpečnostnom kabinete zmierni vplyv krajne pravicových ministrov Itamara Ben Gvira a Bezalela Smotriča. S tými Netanjahu uzavrel koalíciu po voľbách z vlaňajšieho novembra.

Šéf krajne pravicovej vládnej strany Náboženský sionizmus Smotrič je neslávne známy urážlivými výrokmi na adresu Palestínčanov, ale aj neortodoxných židov a tiež komunity LGBT+. V májovom rozhovore napríklad povedal, že Izrael "nebude mať inú možnosť ako znovu dobyť Gazu".

"Pravdepodobne príde čas na návrat do Gazy, rozpustenie Hamasu a demilitarizáciu Gazy," uviedol Smotrič.

Lieberman svoje zapojenie do krízovej vlády ponúkol Netanjahuovi krátko po vypuknutí vojny. Bývalý Netanjahuov spojenec sa v roku 2019 s premiérom politicky rozišiel a bol jeho zarytým odporcom. (ČTK, The Times of Israel)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu hovoril s lídrami Nemecka, Francúzska a Grécka. Kancelár Scholz, prezident Macron aj premiér Mitsotakis podľa Netanjahuovej kancelárie „vyjadrili svoju neochvejnú podporu Izraelu“. (The Times of Israel)

Rakety vypálené z Pásma Gazy zasiahli izraelské mestá Aškelon a Bat Yam. Prvé správy hovoria o materiálnych škodách, informácie o zraneniach nie sú zatiaľ známe.

V centrálnej časti Londýna sa zišli tisícky ľudí, aby vyjadrili podporu Palestínčanom. Urobili tak napriek varovaniam polície, že prípadní stúpenci hnutia Hamas môžu čeliť zadržaniu.

Účastníci demonštrácií sa v sobotu ráno zhromaždili neďaleko centrály stanice BBC a pochodovali naprieč Londýnom. Poobede sa očakávali súvisiace zhromaždenia neďaleko britského parlamentu aj sídla premiéra Rishiho Sunaka.

Podľa agentúry AFP niektorí z demonštrantov ukazovali palestínsku vlajku a transparenty s heslami ako "sloboda pre Palestínu", "koniec masakru" a "sankcie pre Izrael".

"Myslím si, že všetci ľudia na celom svete, nielen v Británii, musia povstať a vyzvať na ukončenie tohto šialenstva. V opačnom prípade by sme v najbližších dňoch mohli byť svedkami katastrofy," citovala AFP predsedu iniciatívy "Priatelia al-Aksá", ktorý sa zúčastnil na demonštrácii.

Metropolitná polícia v Londýne už pred spustením demonštrácií nasadila do ulíc vyše 1000 policajtov v dôsledku obáv, že sa konflikt na Blízkom východe môže odzrkadliť aj v Británii.

Britská vláda od útoku Hamasu zaznamenala v krajine nárast zločinu a incidentov súvisiacich s antisemitizmom. Polícia v piatok v juhovýchodnom grófstve Sussex zadržala 22-ročnú ženu, ktorá údajne vystúpila s prejavom na podporu palestínskeho islamistického hnutia. (TASR)

Hamas bráni Palestínčanom v evakuácii severnej časti Pásma Gazy. Izraelská armáda to uviedla s tým, že identifikovala státisíce Palestínčanov pohybujúcich sa na juh, no mnohí uviazli v premávke spôsobenej zátarasami Hamasu.

"Hamas sťažuje obyvateľom Pásma Gazy pohyb po hlavných cestách a bráni prejazdu vozidiel po týchto cestách," uvádzajú izraelské ozbrojené sily. (The Times of Israel)

Pápež František sa opäť spojil so správcom jedinej katolíckej farnosti v Pásme Gazy. Šlo o jeho druhý telefonát s farárom Gabrielom Romanellim, ktorý sa aktuálne nachádza v Betleheme, pretože do mesta Gaza sa po vypuknutí bojov už vrátiť nemohol.

S odvolaním sa na Romanelliho vyjadrenie pre TV2000 o tom informovala tlačová agentúra ANSA.

ANSA pripomenula, že šlo o druhý takýto pápežov telefonát od vypuknutia bojov medzi palestínskym radikálnym hnutím Hamas a Izraelom. Pápežovi sa po niekoľkých márnych pokusoch podarilo telefonicky hovoriť aj s otcom Júsufom, Romanelliho zástupcom, ktorý je stále vo farnosti pri chráme sv. Rodiny v Gaze.

Pápež sa zaujímal o situáciu ľudí v Gaze, obzvlášť o mnohé kresťanské a moslimské deti, o ktoré sa starajú mníšky rehole Misionárky lásky. Počas telefonátu pápež ubezpečil, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby ukončil krviprelievanie, doplnila ANSA. (TASR)

Tvorcovia izraelského seriálu Fauda, ktorý je hitom na Netflixe, aktuálne pracujú na piatej sérii. Jej scenár zvažovali postaviť na masívnom vpáde bojovníkov Hamasu do Izraela. Zdalo sa im to však prehnané, preto tento nápad vyradili. (Aktuálně.cz)

Vojna Izraela proti Hamasu musí byť vedená s najväčším ohľadom na humanitárnu situáciu v Gaze, aby utrpenie tamojšej populácie nepodnietilo ďalšiu vlnu nenávisti, vyzvala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

"V boji proti Hamasu treba klásť najvyšší dôraz na humanitárnu situáciu nevinných žien, detí a mužov," povedala Baerbocková po rokovaní s egyptským rezortným partnerom Hakanom Fidanom v egyptskej metropole Káhira.

Izrael má podľa Baerbockovej "právo brániť sa" s tým, že proti "terorizmu... je potrebné bojovať". Zároveň však varovala, že Hamas "kalkuloval" s tým, že utrpenie populácie v Gaze "nebude len živnou pôdou pre ďalší terorizmus, ale ohrozí aj kroky zblíženia s arabskými susedmi, ktoré sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch".

Šéfka nemeckej diplomacie zároveň zdôraznila, že treba vziať do úvahy situáciu civilistov v Gaze. "Vyzývam všetkých, či už nás tu alebo v arabskom svete, aby sme rozlišovali medzi teroristami a civilným obyvateľstvom," dodala. (TASR)

Izraelské obranné sily tvrdia, že dokončujú prípravy na „významnú pozemnú operáciu“ v Pásme Gazy. Podľa vyhlásenia armáda chystá koordinovaný útok zo vzduchu, z mora a zo zeme.

Armáda vo vyhlásení uvádza, že je pripravená „rozšíriť ofenzívu“ implementáciou „širokého spektra útočných operačných plánov“, ktoré podľa nej zahŕňajú „spoločný a koordinovaný útok zo vzduchu, z mora a zo zeme“.

Vedenie logistiky armády pracuje na tom, aby vojakom poskytlo všetko vybavenie, ktoré budú potrebovať na pozemnú ofenzívu.

„V posledných dňoch boli nástroje potrebné na boj presunuté do zhromažďovacích priestorov a v tejto fáze rôzne jednotky Riaditeľstva pre technológiu a logistiku pracujú na dokončení príprav a podľa potreby vojakov vybavia pokročilými bojovými prostriedkami,“ píše sa vo vyhlásení izraelskej armády.

„Prápory a vojaci sú rozmiestnení po celej krajine a sú pripravení zvýšiť pripravenosť na ďalšie fázy vojny s dôrazom na významnú pozemnú operáciu,“ dodáva armáda.

Očakáva sa, že armáda spustí pozemnú inváziu v Pásme Gazy, ale jej rozsah a čas jej vykonania môžu byť ovplyvnené operačnými úvahami, keďže napätie na severnej hranici rastie. (The Times of Israel)

Izraelské sily podnikajú „rozsiahle“ nálety na mnohých miestach Pásma Gazy. Bez bližších podrobností o tom informuje izraelská armáda s tým, že miesta útokov sú spojené s Hamasom. (The Times of Israel)

Predstavitelia najväčšej nemocnice v meste Gaza tvrdia, že splniť príkaz izraelskej armády na evakuáciu na juh Pásma Gazy je nemožné. Nemocnica Al-Shifa prijíma podľa jej riaditeľa každú hodinu stovky zranených.

Spotrebovali sme už 95 percent zdravotníckeho materiálu, hovorí riaditeľ nemocnice Mohammed Abu Selmia. Vody je podľa neho málo a paliva poháňajúceho generátory nemocnice ubúda.

„Situácia v nemocnici je mizerná v každom zmysle slova,“ hovorí riaditeľ. "Operačné sály sa nezastavia."

Selmia odhadol, že 40-tisíc vysídlených civilistov sedelo pod stromami na prázdnom pozemku okolo nemocnice, ako aj vo vstupnej hale a chodbách budovy, dúfajúc, že tam budú chránení pred bojmi. (The Times of Israel)

Červený kríž je "zhrozený" ľudským utrpením, ktoré vyvolala vojna medzi Hamasom a Izraelom. Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca v spoločnom vyhlásení uviedlo, že jeho dobrovoľníci neopustia tých, ktorí ich najväčšmi potrebujú.

Hnutie vyzvalo obe strany konfliktu, aby sa pridržiavali medzinárodného humanitárneho práva, chránili civilistov a umožnili humanitárnym organizáciám zmierniť rastúcu vlnu utrpenia.

Tisícky Palestínčanov v sobotu ušli zo severnej časti Gazy po tom, čo ich izraelská armáda upozornila, aby oblasť opustili pred očakávanou pozemnou ofenzívou proti Hamasu.

"Nič nemôže ospravedlniť strašnú stratu civilných životov, ku ktorej došlo v Izraeli počas uplynulého víkendu... Ale takáto tragédia nemôže ospravedlniť neobmedzené ničenie Gazy," uvádza vo vyhlásení Červený kríž.

"Sme hlboko znepokojení výzvou na relokáciu v Gaze. Naši dobrovoľníci odmietajú odísť a opustiť tých, ktorí ich najviac potrebujú. Musia byť chránení - aby mohli chrániť iných," dodal.

Červený kríž uviedol, že na všetkých stranách vládne "zničujúce" ľudské utrpenie a v medzinárodnom humanitárnom práve "neexistuje žiadna hierarchia v bolesti a utrpení".

"Tieto pravidlá existujú, aby pomohli zachovať ľudskosť v najtemnejších chvíľach, a dnes ich zúfalo treba dodržiavať. Sú a mali by zostať naším kompasom, aby sme zabezpečili, že ľudstvo bude na prvom mieste," cituje z vyhlásenia AFP. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu prvýkrát od vpádu Hamasu do Izraela navštívil miesta útokov. Prišiel do kibucov Be’eri a Kfar Azza, ktoré patria medzi najviac zasiahnuté pohraničné komunity.

V krátkom vyhlásení sa uvádza, že Netanjahu „prechádzal medzi ruinami domov, kde sa odohrali tieto hrozné masakre“.

Predsedu vlády o situácii informovali príslušníci izraelských ozbrojených síl, ktorí sa momentálne na mieste nachádzajú, vrátane náčelníka výsadkárskeho práporu.

Netanjahua kritizujú za to, že neprišiel na miesto činu, nezúčastnil sa na pohrebe alebo nenavštívil zranených. (TASR)

Libanon obvinil Izrael zo zodpovednosti za smrť novinára agentúry Reuters. Ten prišiel o život počas cezhraničnej paľby medzi Izraelom a Libanonom. Izrael vyjadril nad incidentom "veľkú ľútosťL, k zodpovednosti sa však zatiaľ neprihlásil.

"Izraelský nepriateľ vystrelil raketový náboj, ktorý v piatok zasiahol civilné vozidlo patriace mediálnemu tímu, čo viedlo k smrti Issáma Abdalláha," reportéra Reutersu, ako aj k zraneniu niekoľko ďalších novinárov, uviedli libanonské ozbrojené sily vo vyhlásení.

"Smrť novinára nás veľmi mrzí," povedal reportérom hovorca Izraelských obranných síl Richard Hecht.

AFP pripomína, že izraelská armáda sa napriek tomu k zodpovednosti za incident doposiaľ neprihlásila. "Skúmame to," dodal Hecht. Pri incidente utrpelo zranenia šesť ďalších novinárov; boli medzi nimi aj reportéri agentúry AFP.

Podľa televízie CNN mali novinári v čase paľby izraelských síl na Libanon ochranný odev s jasným označením "Press". Medzi zranenými boli aj novinári stanice al-Džazíra.

Zhruba v tom istom čase - približne o piatej hodine popoludní miestneho času - izraelské ozbrojené sily informovali, že delostrelecky ostreľovali územie Libanonu po tom, čo v blízkosti izraelského kibucu Hanita explodovalo pohraničné oplotenie. (TASR)

Šéf Hamasu Ismaíl Haníja obvinil Izrael, že sa dopúšťa vojnových zločinov. Kritizuje ho, že bráni vstupu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

"Nepriateľské akcie Izraela vyúsťujú do vojnových zločinov," uviedol Haníja v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi. Znenie listu bolo zverejnené na webovej stránke spravovanej hnutím Hamas. (TASR)

Vládnym špeciálom priletelo z izraelského Tel Avivu do Bratislavy 46 slovenských občanov a 44 občanov z iných krajín. Ide už o štvrtý a zároveň posledný repatriačný let, ktorý zabezpečil Letecký útvar ministerstva vnútra. (SITA)

Americké ministerstvo zahraničia povolilo odchod rodinných príslušníkov diplomatov a nie nevyhnutných pracovníkov ambasády v Izraeli. Dodáva však, že veľvyslanectvo zostáva otvorené.

„Ministerstvo zahraničných vecí nemá vyššiu prioritu ako bezpečnosť a ochranu amerických občanov, vrátane personálu americkej vlády slúžiaceho v zahraničí,“ hovorí hovorca veľvyslanectva.

„Veľvyslanectvo zostáva otvorené. Ostávame diplomaticky angažovaní na najvyšších miestach a to bude pokračovať,“ dodáva hovorca.

Izraelská armáda tvrdí, že zabila až dvoch veliteľov Hamasu. Okrem veliteľa vzdušných síl sa jej pomocou dronu podarilo odstrániť aj Alího Kazího, ktorý pred týždňom viedol jeden z cezhraničných útokov na Izrael.

Kazího sa podľa armády podarilo zabiť vďaka úsiliu izraelskej tajnej služby Šin Bet. "Veliteľ elitnej jednotky Hamasu, ktorá minulý víkend vykonala útok na izraelské sídla blízko Pásma Gazy, bol zabitý pri leteckom útoku," uviedol hovorca armády.

Kazího izraelské úrady v roku 2005 zadržali v súvislosti s únosmi a vraždami Izraelčanov, uviedol web The Times of Israel. Podľa armádneho hovorcu bol prepustený počas výmeny Palestínčanov za francúzsko-izraelského vojaka Gilada Šalita. Toho uniesol Hamas 25. júna 2006 a po päť a pol rokoch v zajatí v Pásme Gazy ho prepustil 18. októbra 2011.

Egypt aj ďalšie arabské štáty zdôrazňujú, že Palestínčania by nemali vo veľkom prekračovať hranice. „Musíme zabrániť tomu, aby sa kríza preliala do susedných štátov a ešte zvýraznila problémy s utečencami,“ cituje Reuters jordánskeho kráľa Abdalláha. (SME)

Hamas už pred mesiacom zverejnil video, ako sa pripravuje na útok na Izrael. Informuje o tom agentúra AP. Militanti pritom cvičili tak blízko hraničného priechodu, že ich izraelskí vojaci mohli pozorovať ďalekohľadom.

Saudská Arábia zvolala mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí Organizácie islamskej spolupráce. Konať sa bude v stredu v Džidde. Témou bude izraelsko-palestínsky konflikt. Organizáciu tvorí 57 moslimských krajín.

Organizácia vo vyhlásení uvádza, že zasadnutie sa bude zaoberať „eskalujúcou vojenskou situáciou v Gaze a jej okolí, ako aj zhoršujúcimi sa podmienkami, ktoré ohrozujú životy civilistov a celkovú bezpečnosť a stabilitu regiónu“. (The Times of Israel)

Na Irán napojené skupiny v regióne sú plne pripravené reagovať na akýkoľvek útok Izraela, varoval iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján.

Abdollahján to vyhlásil v sobotu na záver svojej cesty v Sýrii, Iraku a Libanone, kde má Irán veľký vplyv a na ktorých území sú nasadené desaťtisíce bojovníkov podporovaných Iránom.

Vyzval Izrael, aby zastavil svoje útoky na Gazu, pričom varoval, že ak sa do bojov pripojí Hizballáh, vojna by sa mohla rozšíriť do ďalších častí Blízkeho východu. Podľa jeho slov tak Izrael zažije "obrovské zemetrasenie“.

Podľa denníka Abdollahján v sobotu novinárom v Bejrúte povedal, že sa stretol s vedením Hizballáhu a informoval ho, že Hizballáh v Libanone "je vo výbornom stave a je plne pripravený reagovať na trestné činy sionistickej entity (označenie používané pre Izrael)".

"Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zastavili sionistické zločiny v Gaze," avizoval Abdollahján, ktorý sa počas návštevy Bejrútu stretol aj s vodcom Hizballáhu Hasanom Nasralláhom.

Agentúra Reuters uviedla, že šéf iránskej diplomacie počas svojej cesty po regióne opakovane upozorňoval, že "páchanie zločinov proti Palestínčanom" nezostane bez odpovede od "zvyšku osi". Konanie Izraela pritom označoval za "vojnové zločiny".

Abdollahján vo svojom vyjadrení pred novinármi nešpecifikoval, čo má na mysli pod "zvyškom osi", ale podľa Reuters hovoril zrejme o spojenectve medzi Iránom, palestínskymi militantnými skupinami, Sýriou, libanonskou militantnou skupinou Hizballáh a ďalšími frakciami. (TASR)

Izrael, Egypt a USA sa dohodli, že umožnia cudzincom v Gaze prejsť cez hraničný priechod Rafah do Egypta. Uviedol to vysoký egyptský predstaviteľ. Izrael podľa neho súhlasil, že sa zdrží útokov v oblastiach, cez ktoré by mohli cudzinci prechádzať.

Egyptský predstaviteľ dodal, že do rokovaní bol zapojený aj Katar a že účastníci dostali súhlas aj od palestínskych teroristických skupín, Hamasu a Islamského džihádu.

Iný predstaviteľ na egyptskej strane hraničného priechodu Rafah hovorí, že dostali pokyny, aby ho v sobotu popoludní znovu otvorili pre cudzincov prichádzajúcich z Gazy.

Prvý predstaviteľ dodal, že stále prebiehajú rokovania o umožnení dodávok humanitárnej pomoci do Gazy cez hraničný priechod.

Obaja predstavitelia hovorili pod podmienkou anonymity, pretože nemali oprávnenie informovať médiá. (The Times of Israel)

Izraelské nálety a operácie v Pásme Gazy si vyžiadali už 2 215 obetí, z toho 724 detí, tvrdí palestínske ministerstvo zdravotníctva. Nie je jasné, aký podiel mŕtvych tvoria islamisti z hnutia Hamas.

Počet palestínskych obetí je týždeň po útoku ozbrojencov Hamasu na Izrael podobný ako v 50-dňovej vojne medzi Izraelom a Hamasom v roku 2014. Súčasný konflikt si ale vyžiadal viac izraelských životov: pri útoku Hamasu zahynulo najmenej 1300 ľudí, prevažne civilistov.

Po týždni od útoku Hamasu na Izrael zostáva v izraelských nemocniciach hospitalizovaných ešte 355 zranených. Z nich 95 je vo vážnom stave, 186 má stredne ťažké a 74 ľahké zranenia.

Izraelské ministerstvo zdravotníctva informuje, že od útoku bolo dokopy v celej krajine prevezených do nemocníc 3 526 ľudí. (The Times of Israel)

V blízkosti kibucu Nirim neďaeko hraníc s Pásmom Gazy boli pri mínometných útokoch zranení štyria ľudia. Informujú o tom hebrejské médiá s tým, že jeden z nich je v kritickom stave. (The Times of Israel)

V Pásme Gazy zavládol v piatok ešte väčší chaos. Dôvodom bola výzva na evakuáciu. Ľudia ale kvôli izraelskej blokáde nemajú elektrinu, dochádzajú im aj zásoby vody a potravín. Kým doteraz riešili, kam ísť pre pitnú vodu, teraz sa pýtajú, ako odísť a kam. (ČTK)

Saudská Arábia prerušila rozhovory o možnej normalizácii vzťahov s Izraelom. Dôvodom sú jeho boje s Hamasom. Saudská Arábia už o rozhodnutí podľa agentúry AFP informovala aj amerických predstaviteľov.

V Saudskej Arábii je v sobotu na návšteve americký minister zahraničia Blinken. Ten na štvrtkovej tlačovej konferencii pri návšteve Tel Avivu uviedol, že rokovania Izraela a Saudskej Arábie o možnej normalizácii vzťahov mohli byť jedným z dôvodov, prečo sa Hamas rozhodol minulý týždeň zaútočiť na židovský štát.

Nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou by dramaticky zmenilo situáciu na Blízkom východe, keďže by formálne zviedlo dokopy dvoch hlavných partnerov Spojených štátov, ktorých spoločným hlavným protivníkom na Blízkom východe je Irán, spojenec hnutia Hamas.

Normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou je jednou z priorít zahraničnej politiky Bieleho domu Joea Bidena. Blinken ju v júni označil za "záujem americkej národnej bezpečnosti". (ČTK)

Španielska humanitárna pracovníčka sa obáva o životy civilistov v Gaze. "Izraelský premiér odkázal obyvateľom Pásma Gazy, aby odišli, ak si chcú zachrániť život. Ale kam majú ísť, keď priechody sú zatvorené?" povedala Raquel Martíová. (ČTK)

V zajatí Hamasu je viac ako 120 civilistov unesených z Izraela, potvrdzuje izraelská armáda. Jej hovorca Jonatan Konrikus zároveň informoval, že izraelskí záložníci sú v Pásme Gazy a pripravujú sa na ďalšiu fázu operácií proti Hamasu.

"Náš cieľ je veľmi jasný, konečnou fázou tejto vojny je, že zlikvidujeme Hamas a jeho vojenské kapacity a zásadne zmeníme situáciu tak, aby Hamas už nikdy nemal možnosť spôsobiť akékoľvek škody izraelským civilistom alebo vojakom," vyhlásil Konrikus.

Na brífingu sa tiež vyjadril k výzve všetkým obyvateľom Pásma Gazy žijúcim severne od údolia Vádí Gaza, aby sa do 24 hodín presunuli na juh Pásma Gazy. Vysvetlil, že izraelská armáda oznámila svoje zámery vopred, pretože chce, "aby vojna nezasiahla civilistov".

"Nie sú naším nepriateľom, nepokúšame sa zabiť ani zraniť civilistov. Sme vo vojne s Hamasom," zdôraznil Konrikus.

Dodal, že izraelská armáda eviduje presun palestínskych civilistov z Pásma Gazy, ktorí počúvli varovania a presunuli sa z nebezpečnej oblasti na juh. Uviedol tiež, že je "mimoriadne smutné a znepokojujúce" vidieť, ako sa Hamas snaží zastaviť evakuáciu palestínskych civilistov z oblasti.

Za "mimoriadne smutné a poľutovaniahodné" označil Konrikus aj to, koľko médií sa zameriava na konanie izraelskej armády "namiesto toho, aby zodpovednosť preniesli na subjekt, ktorý riadi Pásmo Gazy, a to je Hamas."

Dodal, že všetko, čo sa momentálne deje, je reakciou na konanie Hamasu. Zopakoval, že izraelská armáda sa snaží "neútočiť na civilistov alebo ich infraštruktúru".

V pohraničných oblastiach Izraela s Pásmom Gazy znejú sirény, médiá informujú o raketách vypálených z Gazy. Zasahuje protivzdušná obrana. Zatiaľ nie sú správy o škodách alebo zranených.

Obnovená paľba z Pásma Gazy prichádza po približne 10-hodinovej prestávke, čo je postup, ktorý teroristické skupiny v Gaze zopakovali za posledné tri dni, informuje web The Times of Israel. (The Times of Israel)

Svetové spoločenstvo sa pri riešení problému možného dvojštátneho riešenia pre Izrael a Palestínčanov dopustilo chýb. Vyhlásil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. "Svet žalostne zlyhal," povedal.

"Pred 30 rokmi sa nepodarilo nájsť riešenie v podobe dvoch štátov," dodal Borrell na návšteve Pekingu.

Španielsky diplomat však tiež priznal, že dva samostatné štáty pre Izraelčanov a Palestínčanov sú síce žiaducim cieľom pre budúcnosť, no nevyriešili by aktuálny konflikt.

"Momentálne sme svedkami hrozivej humanitárnej situácie v Gaze," pokračoval Borrell. Opätovne podporil postoj OSN, ktorá sa verejne dištancovala od výzvy izraelskej armády na hromadnú evakuáciu severnej časti pásma Gazy na juh pred očakávanou pozemnou ofenzívou.

Podľa Borrella je presun tamojšieho milióna obyvateľov za jediný deň "absolútne nemožné realizovať", citovala ho agentúra AFP.

Izrael má právo brániť sa, zdôraznil s tým, že to musí byť v súlade s medzinárodným právom.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v sobotu končí svoju trojdňovú návštevu Číny. Na tlačovej konferencii dostal otázku, či požiadal Peking o využitie svojho vplyvu na Blízkom východe. "Samozrejme, sme hovorili o tom, čo každý z nás môže urobiť, aby sa snažil situáciu vyriešiť," reagoval. (TASR)

Izraelská armáda opäť vyzýva obyvateľov severnej časti Pásma Gazy, aby sa pomocou evakuačných koridorov presunuli do južnej časti enklávy. Majú tak urobiť v čase od 10. do 16. hodiny miestneho času.

"Ak vám záleží na sebe a svojich blízkych, choďte na juh podľa pokynov," odkazuje armáda. "Uisťujeme vás, že vodcovia Hamasu sa o seba postarali a skrývajú sa pred útokmi."

Izraelské jednotky zabili troch alebo štyroch teroristov, ktorí sa pokúšali preniknúť do Izraela z Libanonu neďaleko mesta Margaliot na severe krajiny. Píše to web The Times of Israel s odvolaním sa na vojenské zdroje.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že proti teroristickej bunke zaútočila bezpilotným lietadlom po tom, čo boli jej príslušníci identifikovaní pri pokuse o prekročenie hranice. (The Times of Israel)

Pri nočnom nálete v Pásme Gazy bol zabitý vysokopostavený člen Hamasu, oznámili izraelské ozbrojené sily. Ide o Murada Abu Murada, veliteľa vzdušného útvaru Hamasu. Útok bol zameraný na veliteľstvo, z ktorého Hamas riadil svoju vzdušnú činnosť.

Izraelské ozbrojené sily tvrdia, že Abu Murad sa minulý víkend „výrazne podieľal na riadení teroristov počas masakru“. Medzi nich patrili aj útočníci, ktorí vstúpili do Izraela zo vzduchu na klzákoch.

Izraelská armáda dodala, že počas noci zasiahla desiatky miest patriacich silám Hamasu, ktoré pred týždňom viedli infiltráciu do Izraela.

Počas konfliktu medzi Izraelom a Hamasom zahynulo už viac ako sto cudzincov. Sú medzi nimi aj Američania, Francúzi, Briti, Španieli či Ukrajinci. Množstvo ďalších cudzincov je zranených alebo ich Hamas zajal ako rukojemníkov.

Od začiatku útokov teroristov z Pásma Gazy zahynulo najmenej 1300 Izraelčanov. Zdravotnícke úrady v Gaze hlásia takmer 1800 obetí odvetných úderov.

Americké úrady oznámili, že o život prišlo 27 ich občanov a ďalší sú obeťami únosov. "Vieme, že medzi osobami zadržiavanými hnutím Hamas sú aj americkí občania," uviedol vo štvrtok americký prezident Joe Biden.

Thajský premiér Séttchá Tchavísin vo štvrtok oznámil, že o život prišlo 21 Thajčanov. Ďalších 13 je zranených a 16 údajne uniesli.

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v piatok informovala o 15 francúzskych obetiach. Paríž predtým hlásil 17 nezvestných vrátane štyroch detí.

Nepál hlási desať mŕtvych, Argentína sedem obetí a 15 nezvestných a Ukrajina tiež sedem mŕtvych a deväť nezvestných.

Ruské veľvyslanectvo v Tel Avive oznámilo, že o život prišli najmenej štyri osoby s dvojakým ruským a izraelským občianstvom. Dve obete spomedzi občanov Spojeného kráľovstva nahlásili ich rodiny a ďalšie dve potvrdilo v stredu britské veľvyslanectvo v Izraeli.

Obete a nezvestných hlásia aj Španielsko a Rakúsko (3 obete, 2 nezvestní), Rumunsko (2 obete), Írsko (1 obeť), Portugalsko (1 obeť), Španielsko (1 obeť, 1 nezvestný), Nemecko (viacero nezvestných) a Taliansko (3 nezvestní). (TASR)

Prioritou americkej vlády je riešiť humanitárnu krízu v Pásme Gazy, vyhlásil prezident Joe Biden. Vo vystúpení vo Philadelphii zopakoval svoju pevnú podporu Izraelu, militantov z Hamasu označil za čisté zlo.

"Zabezpečujeme, aby mal Izrael to, čo potrebuje, aby sa bránil a reagoval na tieto útoky," povedal Biden.

"Je tiež mojou prioritou naliehavo riešiť humanitárnu krízu v Gaze," doplnil s tým, že dal pokyn americkým tímom v regióne, aby s vládami Izraela, Egypta, Jordánska a iných arabských krajín a OSN pracovali na zvýšení podpory.

"Nemôžeme zabúdať na to, že drvivá väčšina Palestínčanov nemá nič spoločné s Hamasom a hroznými útokmi Hamasu a že v ich dôsledku tiež trpia," dodal Biden.

Šéf Bieleho domu predtým informoval, že hovoril s rodinami Američanov, ktorých ozbrojenci Hamasu vzali za rukojemníkov. Podľa jeho slov Washington pracuje nepretržite na ich prepustení. (TASR)

Svoje domovy v Gaze už opustilo viac ako 423-tisíc ľudí. Uviedla to OSN s tým, že tak urobili ešte predtým, ako v piatok prišiel izraelský príkaz na evakuáciu severnej časti Pásma Gazy.

Izraelské ozbrojené sily v piatok o polnoci oznámili Organizácii Spojených národov, že celé palestínske obyvateľstvo severne od Vádí Gazy by sa malo do 24 hodín presťahovať do južného pásma Gazy.

Správa naznačila, že by mohli byť pripravené spustiť pozemnú inváziu po týždni leteckého bombardovania. (The Times of Israel)

Rusko predložilo Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, ktorá okrem iného žiada "humanitárne prímerie" a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Priamo o Hamase sa však dokument podľa diplomatických zdrojov nezmieňuje.

Bezpečnostná rada OSN rokovala o najnovšej eskalácii napätia na Blízkom východe za zatvorenými dverami. Rusko svoj návrh údajne predložilo bez konzultácie s ďalšími stálymi členmi rady. Nie je jasné, či plánuje aj požiadať o hlasovanie. Je nepravdepodobné, že by rezolúciu schválili.

Návrh rezolúcie v 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN potrebuje na prijatie najmenej deväť hlasov za, nesmie ho tiež vetovať žiaden z piatich stálych členov. Okrem Ruska sú nimi Francúzsko, Británia, Čína a Spojené štáty.

Minulý víkend sa mimoriadne zasadnutie rady skončilo bez jednomyseľného odsúdenia Hamasu, pripomína DPA. (TASR)

Izraelská armáda pri piatkovom zásahu v Pásme Gazy našla telá niektorých Izraelčanov zabitých palestínskymi ozbrojencami. Transportovala ich späť do Izraela. Išlo o prvý zásah izraelskej armády v Gaze od útoku Hamasu. (ČTK)