KANANASKIS, BRATISLAVA. Lídri štátov G7 volajú po znížení napätia na Blízkom východe a po prímerí v Gaze, no nie po prímerí medzi Izraelom a Iránom.
Komuniké zo summitu siedmich najvyspelejších štátov sveta v kanadskom meste Kananaskis vynechalo žiadosť o prímerie medzi dvoma krajinami, lebo americký prezident Donald Trump naznačil, že by ho v takej podobe nepodpísal.
Trump odišiel zo summitu o deň skôr, ako sa čakalo, čím sa vyhol debate o podpore Ukrajiny a stretnutiu s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Ako dôvod svojho skoršieho odchodu trochu záhadným spôsobom spomenul Trump Irán.
"Musím sa vrátiť z pochopiteľných dôvodov," povedal podľa BBC, pričom hovoril, že sa idú diať "veľké veci" a Iráncov vyzval, aby opustili Teherán. Vyvolalo to špekulácie o možnosti, že by sa Spojené štáty chceli zapojiť do vojny proti Iránu, no predstavitelia USA to popreli.
Kuriózne sa Trump vymedzil aj proti domnienke, že mu ide o prímerie medzi Izraelom a Iránom. Nadhodil ju francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý povedal, že "ak Spojené štáty docielia prímerie, bude to veľmi dobré".
Trump sa na svojej sociálnej sieti Truth Social tvrdo ohradil, o Macronovi napísal, že len vyhľadáva pozornosť.
"Zle! Netuším, prečo teraz idem do Washingtonu, ale určite to nemá nič spoločné s prímerím. Je to väčšie. Či už úmyselne, alebo nie, Emmanuel sa vždy mýli," napísal americký prezident o tom francúzskom.
Experti sa medzitým zaoberajú tým, či je možné, že by sa Washington skutočne pridal k izraelskému útoku na Teherán.
Vo Washingtone sa v utorok večer stredoeurópskeho letného času konalo zasadnutie bezpečnostnej rady s Trumpom na čele. Trump medzitým zverejňoval odkazy na svojej sociálnej sieti Truth Social, kde najrpv napísal, že Amerika vie, kde sa iránsky najvyšší vodca nachádza, ale, že je v bezpečí.
"Nezabijeme ho, aspoň zatiaľ nie. Ale nechceme, aby rakety dopadali na civilov alebo na amerických vojakov. Naša trpezlivosť sa blíži ku koncu".
Vzápätí zverejnil ďalší príspevok, veľkými písmenami napísal "bezpodmienečná kapitulácia" (unconditional surrender).
V článku sa dočítate:
- čo sa odohralo na summite G7,
- aké možnosti ležia pred Trumpom v otázke Iránu,
- čo nasvedčuje tomu, že USA uvažujú o vstupe do vojny.
Ukrajina v tieni Iránu
V dôsledku predčasného odchodu, ktorý Trump, zdá sa, spojencom vysvetlil a nevyvolal ním pohoršenie, zostala návšteva Volodymyra Zelenského v tieni iránsko-izraelského konfliktu.
Trump summit opustil už v pondelok, Zelenskyj mal prísť v utorok. Denník Wall Street Journal poznamenal, že Zelenskyj chcel spojencov presvedčiť, aby sprísnili sankcie proti Rusku, do čoho sa Trumpovi nechce.
Osobitne ide o ceny ruskej ropy, ktoré by Európska únia rada zastropovala na 45 dolárov za barel, keďže Rusko príjmami z nerastných surovín živí aj svoj vojnový priemysel. Aktuálny sankciami stanovený strop na ruskú ropu je 60 dolárov.
Zelenskyj: Maďarskí tajní sa zaujímali aj o pozície rakiet S-300 Čítajte Trump v pondelok povedal, že prísnejšie sankcie sa mu nepozdávajú. "Keď sankcionujem štát," povedal, "Spojené štáty to stojí veľa peňazí. Sankcie nie sú jednoduché."
V Spojených štátoch tak stále visí vo vzduchoprázdne aj návrh republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý navrhuje uvaliť 500-percentné clá na štáty, ktoré kupujú ruskú ropu, no Trump už povedal, že by išlo o "veľmi drsný zákon", ktorý bez jeho súhlasu neprejde.
Diplomacia alebo bomby
Možnosť, že by sa Spojené štáty zapojili do izraelských útokov proti Iránu a jeho jadrovému programu, zostala po summite G7 otvorená.
BBC tvrdí , že americký prezident má tri možnosti - buď sa podvolí tlaku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a eskaluje situáciu v Iráne, bude udržiavať stredovú pozíciu, alebo sa podvolí izolacionistom v jeho hnutí MAGA a dá od Iránu ruky preč.
Stanica v analýze podotýka, že Trump a Netanjahu majú rovnaký cieľ - zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Trump by však k nemu ešte stále rád dospel cestou rokovaní, kým Netanjahu prešiel k sile, píše stanica. Ráta pritom aj s možnosťou, že Trump je ochotný situáciu eskalovať na prasknutie, aby tlakom dosiahol dohodu.
Trumpa pritom do silového riešenia okrem Izraela, ktorý vidí príležitosť zasadiť definitívny úder iránskemu jadrovému programu a možno aj celému retžimu, tlačia aj "jastrabi" z radov republikánov.
Izrael pritom naznačoval, že by nemal problém s likvidáciou iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího, Trump sa zatiaľ postavil proti tomu.
Druhou možnosťou je, že sa USA nezapoja do útokov proti Iránu, ale iba do obrany Izraela pred iránskymi strelami, čo robia dlhodobo. Časť Trumpových poradcov si podľa BBC myslí, že by sa Amerika mala vyhnúť eskalácii, ktorá by vo finále priniesla väčšie ohrozenie aj Izraelu.
Hoci je Amerika a jej republikánska časť osobitne dlhodobým spojencom Izraela, v trumpovskom hnutí MAGA (Make America Great Again) sú izolacionistické hlasy, pre ktoré by "Amerika na prvom mieste" znamenalo dať ruky preč od konfliktov na Blízkom východe.
BBC cituje aj text inak protrumpovsky orientovaného komentátora Tuckera Carlsona, ktorý navrhol, že USA by mali Izrael opustiť, keďže hrozí, že by ich Netanjahu vtiahol do vojny.
Prepašované drony aj agenti. Izrael dokázal zničiť iránsku obranu zvnútra Čítajte Bez Ameriky program nezničia
Ak je Izrael odhodlaný definitívne zničiť iránsky jadrový program, je možné, že bez americkej pomoci to nedokáže. Hoci mu za posledné dni zasadil vážnu ranu, denník New York Times píše, že by musel zasiahnuť aj zariadenie na obohacovanie uránu neďaleko iránskej dediny Fordo.
Kusé informácie o ňom pochádzajú z tajných dokumentov, ktoré Iránu dokázali ukradnúť izraelskí agenti, napísala CNN. Zariadenie je podľa stanice ukryté zhruba 80 až 90 metrov pod zemou a izraelská munícia ho nedokáže zasiahnuť.
Vhodnú bombu majú podľa NYT Spojené štáty, ktoré by museli do vojny nasadiť neviditeľné strategické bombardéry B-2 a na zariadenie zhodiť trinásťtonové bomby (jedna by nestačila) GBU-57 Massive Ordnance Penetrator, ktorá je stavaná práve na ničenie podzemných štruktúr.
Viacero expertov si podľa CNN myslí, že po izrelských útokoch sa iránsky jadrový program sústredil práve do Fordo a tam sa Irán snaží získať čo najviac štiepneho materiálu na stavbu jadrovej zbrane.
Ak by sa na to USA odhodlali, vstúpili by do vojny, ktorej sa Trump chcel vo svojich volebných kampaniach vyhnúť.
Ak nie, je možné, že izraelské úsilie o zničenie iránskeho jadrového programu sa skončí neúspechom.
"Fordo bolo vždy kľúčovým zariadením. Ak sa toto skončí s tým, že Fordo bude stále fungovať, potom to nie je strategický úspech," citujú NYT Bretta McGurka, experta na Blízky východ, ktorý radil štyrom americkým prezidentom.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
