Ukrajina Rusko Online: Trump pohrozil Rusku novými sankciami za útoky na Ukrajine

Ukrajina si želá mier, a to "čo najskôr". Povedal Zelenskyj pred rokovaniami Kyjeva s predstaviteľmi USA v Saudskej Arábii.

"Téma je jasná: čo najskorší mier, čo najspoľahlivejšia bezpečnosť. Ukrajina je odhodlaná byť veľmi konštruktívna," povedal Zelenskyj vo svojom večernom prejave.

Rusko v ňom zároveň obvinil - v súvislosti s novými rozsiahlymi útokmi na energetickú infraštruktúru - z toho, že o mier nemá záujem, píše agentúra DPA.

"Dnešný útok na náš energetický systém a civilné zariadenia bol zo strany Ruska rutinne podlý a cynický, akoby neexistovali nijaké pokusy Ukrajiny a sveta ukončiť túto vojnu," povedal Zelenskyj. "Nové ruské útoky a samotná realita denne ukazujú, že Rusko musí byť k mieru donútené," dodal.

Väčšina ukrajinských vojakov bojujúcich v Kurskej oblasti je takmer obkľúčená, vyplýva to z máp bojiska.

Informovala o tom agentúra Reuters

Podľa máp sa situácia ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti za uplynulé tri dni prudko zhoršila po tom, čo ruské sily získali späť územie v rámci protiofenzívy, ktorá takmer rozdelila ukrajinské sily na dve časti.

Reuters tvrdí, že neistá situácia Ukrajiny zvyšuje možnosť, že jej jednotky budú musieť ustúpiť, alebo budú riskovať zajatie v čase, keď je Kyjev pod tlakom USA, ktoré vyzývajú Ukrajinu a Rusko na rokovania o prímerí.

"Situácia je (pre Ukrajinu) veľmi zlá," povedal Pasi Paroinen, vojenský analytik zo spoločnosti Black Bird Group so sídlom vo Fínsku. Ukrajinské sily budú podľa neho buď obkľúčené, alebo sa stiahnu. Stiahnutie by podľa Paroinena pre ukrajinských vojakov znamenalo, že by boli neustále ohrozovaní ruskými dronmi a delostrelectvom.

"Ak sa ukrajinské sily nedokážu rýchlo skonsolidovať, kurský priestor sa môže začať definitívne uzatvárať do obkľúčeného ohniska," dodal analytik.

Moskva ani Kyjev sa nevyjadrili k údajnému postupu ruských síl v Kurskej oblasti, keďže obe strany zvyknú o zmenách na bojisku informovať s oneskorením, píše Reuters. (TASR)

Iránske ministerstvo poprelo tvrdenia prezidenta Macrona, ktorý ho obvinil z účasti na vojne na Ukrajine.

Macron v stredu vo svojom príhovore k národu uviedol, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránsku techniku.

"Rusko už zmenilo ukrajinský konflikt na globálny konflikt. Mobilizovalo na náš kontinent severokórejských vojakov a iránsku techniku, pričom týmto štátom pomáha ďalej sa vyzbrojovať," povedal francúzsky prezident.

"Iránska islamská republika nezasahuje do ukrajinského konfliktu a trvá na svojom principiálnom postoji, ktorým je nesúhlas s vojnou a nevyhnutnosť ukončiť konflikt prostredníctvom dialógu," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí, informuje iránska štátna tlačová agentúra IRNA.

Macronove tvrdenia označil hovorca za "nepodložené a nepravdivé". Podľa Bakájího ide o prejav "nedostatočnej serióznosti Francúzska pri obnove mieru a stability v Európe a vo svete". (TASR)

Saudská Arábia privítala chystané stretnutie medzi USA a Ukrajinou, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň.

Saudská Arábia minulý mesiac hostila rusko-americké stretnutie. Išlo prvé rozhovory medzi oboma štátmi na úrovni ministrov zahraničia od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. (SITA)

 Trojicu Bulharov žijúcich v Británii usvedčili v Londýne z rozsiahlej špionáže pre Rusko.

Proces s Katrin Ivanovovou (33), Vaňou Gaberovovou (30) a Tichomirom Ivančevom (39) sa konal na londýnskom súde Old Bailey od novembra.

Trojica bola obvinená z účasti v bulharskej špionážnej skupine, ktorá zhromažďovala informácie užitočné pre nepriateľa, a to sledovaním istých osôb vo viacerých európskych štátoch v období od augusta 2020 do februára 2023. Obvinenia všetci popreli.

Bulhari mali podľa obžaloby riadne zamestnanie a popri ňom v Británii sledovali novinárov. Dostali tiež poverenie ísť sledovať americkú vojenskú základňu v Nemecku, na ktorej absolvovali výcvik ukrajinskí vojaci. Sledovali aj ďalšie osoby, pričom plánovali ich únosy a dokonca aj zabitie. Súd ich usvedčil zo sprisahania za účelom špionáže a Ivanovovú okrem toho aj z držby falošných dokladov totožnosti.

Skupinu riadil ďalší Bulhar, 47-ročný Orlin Rusev, u ktorého polícia objavila množstvo špionážnych zariadení vrátane kamier. Rusev sa k obvineniam zo špionáže už predtým priznal, rovnako ako aj ďalší členovia tejto bulharskej bunky - 43-ročný Biser Džambazov a 34-ročný Ivan Stojanov.

Rusev dostával pokyny od rakúskeho občana Jana Marsaleka, ktorý v minulosti pracoval vo vysokom manažmente finančnej spoločnosti Wirecard. Nemecká polícia ho hľadá pre podozrenie z rozsiahleho finančného podvodu. Marsalek je na úteku, podľa BBC sa pravdepodobne nachádza v Rusku.

Hlavnými cieľmi ním riadenej bulharskej bunky mali byť investigatívni novinári Christo Grozev a Roman Dobrochotov, ktorí sa podieľali na odhaľovaní úlohy Moskvy pri otrávení medzičasom už zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a tiež bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa.

Viacerí z Bulharov mali medzi sebou partnerské či milenecké vzťahy, Džambazov s Ivanovovou žili spolu ako pár a pracovali v zdravotníctve. Džambazov udržiaval pomer aj s Gaberovovou, ktorá zase v minulosti tvorila pár s Ivančevom, približuje BBC.

Ivanovová aj Gaberovová počas procesu priznali, že sa podieľali na sledovaní. Podľa vlastných slov však nevedeli, že ho vykonávali v prospech Ruska. Ivančev sa takto počas procesu nevyjadril, podobné tvrdenia však vyslovil počas výsluchov po svojom zadržaní, ku ktorému došlo o rok neskôr ako pri zvyšných piatich Bulharoch. (TASR)

Konflikt na Ukrajine by mohol skončiť treťou svetovou vojnou, je presvedčený americký prezident Donald Trump.

V Oválnej pracovni Bieleho domu novinárom tiež povedal, že mal vždy dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho pri vyjednávaní o ukončení vojny bude veľkorysejší, ako by musel.

S Ukrajinou sa vraj Trumpovi rokuje horšie.

K Rusku sa v posledných týždňoch prezident USA vyjadroval výrazne ústretovejšie, dnes ale Moskve tiež pohrozil zavedením ciel a rozsiahlych sankcií, vrátane tých týkajúcich sa bankového sektora, kým nebude uzavreté prímerie a mierová dohoda.

Americký prezident, ktorého vzťah s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským je napätý, tento týždeň pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine a prerušil tiež zdieľanie informácií s ukrajinskou rozviedkou. Na otázku novinárov, či to Putin nevyužíva, odvetil, že robí to, čo by robil ktokoľvek iný, a síce, že Ukrajinu zasahuje tvrdšie ako doteraz.

"Nevie, ako ukončiť vojnu, ja to viem," poznamenal potom Trump na adresu Európy. Keby nebol prezidentom, bola by podľa neho nulová šanca, že vojna skončí. Rusko, ktoré konflikt pred tromi rokmi vyvolalo, podľa neho vojnu ukončiť chce, a myslí si, že aj Ukrajina, aj keď u nej dal najavo isté pochybnosti. (ČTK)

V Prahe ľudia protestovali proti výrokom amerického prezidenta Trumpa.

Na Malostranskom námestí sa zišlo niekoľko stoviek ľudí, aby upozornili na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho spolupracovníkov týkajúce sa medzinárodnej a bezpečnostnej politiky. Súčasne chceli dať najavo, že Európa má silu a potenciál byť globálnym lídrom.

Americký postoj k Ukrajine v posledných týždňoch sklamal podľa organizátorov mnohých európskych občanov aj politických predstaviteľov. Akciou preto chceli vyzdvihnúť, že Európa musí stáť pevne na svojich hodnotách a nesmie podľahnúť zahraničným tlakom. Je podľa nich potrebné, aby bola silná a jednotná a dokázala vzdorovať autoritárskym tendenciám.

Jedným z rečníkov bol aj občiansky aktivista a hudobný skladateľ Michael Kocáb. Európa sa podľa jeho slov dosiaľ drží civilizačných hodnôt, ktoré boli nastolené po druhej svetovej vojne. Nemôže však ignorovať fakt, že sa k moci dostali ľudia ako americký a ruský prezident, ktorých označil za "politických avanturistov".

Protest v Prahe (5 fotografií)

"Tým sa do mocenskej politiky vkradla politika kryštalickej lži, panovačnosti, arogancie a v prípade Ruska aj priameho zla. Pravda je účelovo komolená a prekrúcaná a jej obrysy sú pôsobením dezinformačných agentúr rozmazávané," povedal Kocáb.

Predseda spolku Milión chvíľok Lukáš Hilpert potom v narážke na slová Trumpa o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemá v rukách žiadne karty, povedal, že Európa by mala vytiahnuť svoje karty. "Chceme sa snáď dočkať dňa, keď budeme riešiť, ktorá krajina je na rade po Ukrajine? Naša budúcnosť stojí na silnej a odolnej Európe," zdôraznil.

Členovia spolku Milión chvíľok, ktorý zhromaždenie zorganizoval, potom symbolicky predstavili karty, s ktorými dokáže "hrať" Európa - sú to podľa nich sloboda, odvaha, ľudské práva, jednota, vytrvalosť, nádej a solidarita. Karty v nadrozmernej veľkosti ľudia podpisovali a organizátori ich následne odniesli k americkému veľvyslanectvu. Avizovali, že nešlo o poslednú akciu týkajúcu sa Donalda Trumpa a jeho súčasných krokov v zahraničnej politike. (TASR)

Administratíva amerického prezidenta sa domnieva, že kapacita na uvalenie protiruských sankcií ešte nie je vyčerpaná.

Vyhlásil to hlavný ekonomický poradca Bieleho domu Kevin Hassett. 

"Prezident Trump je neoblomný v tom, že musíme všetkých dostať k rokovaciemu stolu, a to môžeme urobiť mrkvou a môžeme to urobiť aj palicami," povedal novinárom Hassett s odkazom na Trumpove vyjadrenia, že USA zvažujú uvalenie sankcií a ciel na Rusko, kým sa nezabezpečí prímerie a nedosiahne dohoda o ukončení konfliktu na Ukrajine.

Na otázku, či sa Washington domnieva, že v Rusku existujú štruktúry, ktoré zostávajú nedotknuté americkými obmedzeniami, Hassett odpovedal, že ich je stále veľa.

Konkrétne spoločnosti, ktoré by mohli byť terčom nových sankcií, odmietol vymenovať. Americký prezident "robí všetko, čo môže, aby ľudí prehovoril, aby si sadli k rokovaciemu stolu", dodal poradca Bieleho domu. (TASR)

Najbližšie roky bude Rusko slabé, aj keby na Ukrajine vyhralo. Máme čas zatiaľ niečo vybudovať, hovorí francúzsky diplomat. (SME)

Trump pohrozil Rusku uvalením nových sankcií za bombardovanie Ukrajiny. Obe strany vyzval na rokovania o mieri.

"Keďže Rusko práve teraz absolútne ubíja Ukrajinu na bojisku, skutočne zvažujem rozsiahle bankové sankcie, sankcie a clá voči Rusku, kým sa nedosiahne prímerie a konečná dohoda o mieri," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Zároveň vyzval Rusko a Ukrajinu, aby si sadli k rokovaciemu stolu, "kým nie je neskoro".

Trumpovo varovanie podľa AFP prichádza po tom, čo Rusko podniklo rozsiahle útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (TASR)

Vyše 150 maďarských vedcov podporilo Ukrajinu a odsúdilo postoj Orbánovej vlády, ktorá chce mier bez bezpečnostných záruk.

Podľa signatárov rump stanovil pre krajinu vo vojne s Ruskom "nesplniteľné mierové podmienky" a podmieňuje nimi ďalšiu ekonomickú a vojenskú pomoc.

Dodali, že odsudzujú aj "morálne spochybniteľné" stanovisko maďarskej vlády, ktorá presadzuje, aby Ukrajina prijala prímerie bez podmienok a záruk.

"Súhlasíme s tými európskymi krajinami, ktoré si spolu s ďalšími štátmi želajú pokračovať v podpore boja Ukrajiny a chcú, aby uzavretie mieru s agresorom, ktorý na ňu útočí, bolo realizované výhradne v prípade dostatočných záruk," uviedli. (TASR)

Ruské sily prerazili ukrajinskú obrannú líniu pri Sudži v Kurskej oblasti. Ukrajinské jednotky sa snažia situáciu stabilizovať.

Uviedol to pre spravodajský web Ukrajinská pravda zdroj, ktorý bojuje v Kurskej oblasti, a analytický projekt DeepState.

„Došlo k narušeniu (ukrajinskej) blokády. Stručne povedané, ide o oblasť, kde sa naše jednotky snažia zadržať nepriateľa, aby zabránili riziku čiastočného alebo úplného obkľúčenia. Nestalo sa to náhle, ale skôr postupne a systematicky. Ešte pred Novým rokom Rusi vstúpili do obce Kurilovka (južne od Sudže), kde sa jedna z našich jednotiek stiahla zo svojich pozícií,“ uviedol zdroj.

Dodal, že následne ruská armáda posilnila svoje sily a začala systematické útočné operácie.

„Momentálne pracujeme na stabilizácii situácie, aby nepriateľ nemohol úplne odrezať naše zásobovacie trasy,“ konštatoval zdroj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Americká firma Maxar prestala Ukrajine poskytovať prístup k svojim satelitným snímkam.

Ako zdôraznil portál Militarnyj, spoločnosť Maxar Technologies je pravdepodobne hlavným dodávateľom komerčných satelitných snímok pre ukrajinských používateľov, ktoré zobrazujú pohyb ruských jednotiek a poškodenie dôležitých objektov, a to na okupovaných ukrajinských územiach aj v samotnom Rusku.

„Oficiálne vysvetlenie, ktoré poskytlo vedenie Maxaru používateľom, bolo, že obmedzenie bolo urobené‚ ako reakcia na vládnu žiadosť‘, dodal portál. (SITA, Ukrajinská pravda)

Cez Starlink na Ukrajine komunikujú vojaci, školy či nemocnice. V Kyjeve sa obávajú, že ich Musk o spojenie pripraví. (Washington Post)

Poľská spoločnosť Orlen bude dodávať Ukrajine plyn z Litvy.

LNG sa bude prepravovať z terminálu v litovskom meste Klaipeda cez plynovod GIPL spájajúci Litvu a Poľsko a ďalej cez poľské územie do prepojovacieho plynovodu na ukrajinskej hranici v Ľvovskej oblasti, uviedla v piatok ukrajinská spoločnosť vo vyhlásení na svojej webovej stránke.

Zmluva predpokladá dodávku 100 miliónov kubických metrov skvapalneného zemného plynu na Ukrajinu.

Spolupráca medzi oboma spoločnosťami bude založená na obchodných podmienkach, uviedol podpredseda predstavenstva spoločnosti Orlen Robert Soszynski. Sumu, ktorú bude musieť Naftogaz zaplatiť, nešpecifikoval. (TASR)

Popularita ukrajinského prezidenta Zelenského v jeho krajine vzrástla o desať percentuálnych bodov.

Z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie vyplýva, že 67 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo, že Zelenskému dôveruje. Pred mesiacom mu dôveru vyjadrilo 57 percent respondentov.

Najnovší prieskum sa uskutočnil medzi 14. februárom a 4. marcom, čo bolo pre Zelenského turbulentné obdobie, v ktorom tlejúca vojna slov s prezidentom USA Trumpom vyvrcholila dramatickou hádkou v Bielom dome 28. februára.

Ukrajinci nevnímali rétoriku Trumpovho tímu len ako osobný útok na Zelenského, ale aj ako „útok na celú Ukrajinu a všetkých Ukrajincov, povedal výkonný riaditeľ KISS Anton Grušeckyj. (SITA)

Zbrojenie je spôsobom, ako uniknúť katastrofe, nie sa k nej priblížiť, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.

Podľa jeho informácií Rusko zbrojí v miere, ktorá by mu mohla do štyroch až piatich rokov umožniť väčšiu konfrontáciu nielen voči Ukrajine. (TASR)

Slovenský premiér dostal nezáväznú zmienku preto, aby mohol podpísať závery samitu, hovorí analytik. (SME)

Samit podľa SaS potvrdil, že najväčším problém EÚ je jej proruské krídlo, ktoré tvorí Orbán a Fico.

„Napriek tomu, že Vladimir Putin nás aj Maďarsko nazýva nepriateľskými krajinami, Orbán a Fico mu poslušne slúžia a ďalej erozujú Európsku úniu v najťažších časoch, akým kedy čelila. Nečudo, že dochádza k vytvoreniu akejsi paralelnej únie, kde sa stretávajú tí lídri EÚ, ktorí sa vzájomne vedia podržať, ktorí sa navzájom nevydierajú a hovorí sa im koalícia ochotných,“ uviedla poslankyňa za stranu SaS Vladimíra Marcinková.

Ako dodala, práve tieto krajiny sa stretli už v Paríži, potom v Londýne, pričom Slovensko najmä z dôvodu nedôveryhodnosti nášho lídra Roberta Fica na tieto stretnutia pozvánku nedostalo.

Podľa Marcinkovej sa ľahko môže stať, že ak sa zosype NATO a koordinovaná európska obrana sa bude sústreďovať práve v „koalícii ochotných“, Slovensko a Maďarsko zostanú osamotené a vydané napospas okupácii Ruska. Pripomenula tiež dnešné protesty na slovenských námestiach.

„Situácia je taká vážna, že by som bola veľmi rada, keby si to uvedomovalo nie 100-tisíc ľudí, ktorí tam budú stáť, ale milióny ľudí v našej krajine, ktorí dajú Robertovi Ficovi jasne najavo, aby nás neizoloval a aby sme sedeli pri stole, kde sa rozhoduje o európskej bezpečnosti,“ podčiarkla.

Podľa poslanca Ondreja Dostála predvádza strana Smer a celá vládna koalícia „festival nehoráznosti“, ktorý nás odvádza preč z Európskej únie. Slovenský europoslanec Ľuboš Blaha chodí do Moskvy za šéfom tajnej služby, čo má podľa Dostála jasné znaky kolaborácie.

„Robert Fico hovoril pred pár rokmi, že Slovensko patrí do jadra EÚ a dnes nás ťahá na jej okraj. Je životným záujmom Slovenska, aby táto kolaborantská vláda čím skôr skončila,“ vyhlásil. Poslankyňa SaS Mária Kolíková dodala, že Robert Fico nemá legitimitu na to, aby sa za všetkých ľudí na Slovensku rozhodol uprednostniť za partnera Rusko a nie Európu. Konanie jeho vlády prirovnala k tomu, keď sa Slovensko bratalo s nacistickým Nemeckom v roku 1939.

„Presne toto sa dnes deje. Nechceme, aby Slovensko skončilo mimo Európy,“ zdôraznila. (SITA)

Robert Fico na mimoriadnom samite EÚ podľa PS nevybojoval nič pre energetickú bezpečnosť.

Šéf strany Michal Šimečka a člen predsedníctva Ivan Korčok tvrdia, že to je dôsledkom izolácie SR na európskej scéne.

"Toto, čo dnes Robert Fico ide predávať ako víťazstvo, je v skutočnosti len trápne divadlo pre občanov, ktoré má vytvoriť ilúziu odhodlaného bojovníka v Bruseli. V skutočnosti je výsledok samitu strašná blamáž, pretože premiér si od 26 kolegov nechal na papier dať domácu úlohu, aby konečne konal," poznamenal Korčok na tlačovej konferencii.

Spoločne so Šimečkom poznamenali, že je to dôsledkom toho, že SR sa pre zahraničnú politiku vlády dostáva do izolácie. "Lídri EÚ sa jednoducho nechcú postaviť za premiéra, ktorý odišiel od európskeho stola na druhú stranu k Rusom a ťahá tak Slovensko preč z EÚ," podotkol Korčok. PS kritizovalo aj ďalšie kroky vlády v zahraničnej politike. (TASR)

Turecký prezident Erdogan aj ukrajinský líder Zelenskyj vyzývajú na prímerie vo vzduchu a na mori.

Ukrajinský prezident Zelenskyj po ruskom nočnom útoku opätovne vyzval na prímerie na mori a vo vzduchu a na "zákaz používať rakety, drony s ďalekým doletom a bomby".

"Ukrajina je pripravená ísť mierovou cestou, a je to Ukrajina, ktorá chce mier od prvej sekundy tejto vojny. Úlohou je prinútiť Rusko s vojnou skoncovať," dodal Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach.

Podľa Ukrajiny Rusko zaútočilo v noci na piatok najmenej 58 raketami a 194 bezpilotnými lietadlami, z ktorých sa podarilo 30 resp. 100 zostreliť.

"Podporujeme myšlienku na čo najskoršie uzavretie prímeria a zastavenie útokov vo vzduchu a na mori ako opatrenia na budovanie dôvery medzi stranami," vyhlásil v piatok turecký prezident Erdogan.

"Naše úsilie o dosiahnutie dohody, ktorá zaručí bezpečnosť plavby v Čiernom mori, je v súlade s týmto prístupom," dodal.

Turecký prezident zdôraznil potrebu spoločného rokovania oboch krajín, ak majú akékoľvek mierové rozhovory naozaj fungovať.

"Dnes upozorňujeme na dôležitosť pevnej diplomatickej pôdy, na ktorej budú obe bojujúce strany sedieť za stolom v záujme spravodlivého, trvalého a čestného mieru," povedal Erdogan. (TASR)

Závery samitu EÚ v Bruseli sa budú uplatňovať postupne, opozičné KDH bude sledovať kroky EÚ.

Žiada, aby Únia zbrojila zodpovedne. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Navýšenie rozpočtových výdavkov pre obranu musí byť podľa nej spravodlivé, nemôže sa od Slovenska žiadať navyšovanie, ak záväzok neplnia aj všetky členské štáty NATO.

Podľa Lexmann je zodpovedné, že EÚ hľadá lepšie a efektívnejšie spôsoby kolektívnej obrany. "Pretože iba kolektívna obrana nám môže pomôcť zabrániť rozširovaniu vojny a pomôcť, aby bol na Ukrajine čím skôr spravodlivý a udržateľný mier," skonštatovala europoslankyňa s tým, že zodpovednosť musí prevziať aj Únia. EÚ by podľa nej nemala zbrojiť nad rámec toho, čo treba, musí zbrojiť zodpovedne. Za dôležité tiež považuje, aby EÚ posilňovala aj transatlantické vzťahy.

Slovensko musí podľa Lexmann šetriť tam, kde sa dá, urobiť napríklad audit našich výdavkov. Vďaka ušetreným výdavkom tak budeme môcť podľa nej navýšiť rozpočet na obranu.

Poslanec za KDH Branislav Škripek poukázal na dvojtvárnosť vo vyjadreniach predstaviteľov Smeru doma a v Bruseli. Fico bol podľa neho ešte na zasadnutí parlamentného európskeho výboru nastavený proti záverom samitu, no v Bruseli s nimi súhlasil. Ak premiér hovorí o potrebe mieru, Škripek sa pýta, či zbrane, ktoré Slovensko predáva na Ukrajinu, sa používajú tiež na mier. (TASR)

Slovensko sa podľa Fica na samite Európskej rady nezaviazalo k žiadnej finančnej ani vojenskej pomoci Ukrajine.

Zároveň považuje za úspech, že Rada uznala výhrady a obavy SR v súvislosti so zastavením plynu cez Ukrajinu. Európska komisia, Slovensko a Ukrajina tak musia nájsť v tejto téme nejaké riešenie. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii.

"Európska rada uznala oprávnenosť a opodstatnenosť našich pripomienok a obáv, ktoré neustále vynášame, pretože vieme, čo to spôsobuje, ak plyn nepôjde cez územie Slovenska a ďalej do Európy," povedal Fico. Dodal, že vyhlásením ER o plyne má Slovensko politický mandát a môže tak vytvárať eminentný tlak smerom na Ukrajinu. Premiér zároveň informoval, že v piatok je v Bruseli ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), ktorá tam rokuje o možnostiach tranzitu azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu.

Predseda vlády označil za klamstvá vyjadrenia o tom, že SR bude Ukrajine pomáhať finančne alebo vojensky. "Ukážte mi niekde, kde som sa ja včera zaviazal. (...) Ani euro, ani náboj zadarmo, pokiaľ ide o Ukrajinu," poznamenal Fico. Vláda je podľa neho pripravená pomôcť Ukrajine humanitárne. Uchádza sa tiež o ďalšie spoločné rokovanie s ukrajinským vládnym kabinetom. Premiér verí, že k tomu dôjde v krátkom čase.

Podotkol, že pokiaľ Spojené štáty americké odmietnu garantovať bezpečnosť Európe, je na stole téma, ako to budú členské štáty robiť spoločne. Za víťazstvo považuje, že obranné výdavky sa nebudú započítavať do Paktu stability a rastu. Oceňuje aj flexibilitu vo využívaní eurofondov a zapojenie Európskej investičnej banky a súkromného sektora do obranných projektov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v apríli pricestuje na návštevu Juhoafrickej republiky

"Prezident Zelenskyj navštívi Juhoafrickú republiku 10. apríla," upresnil pre agentúru AFP hovorca prezidenta. Návštevu nazval "pokračovaním prebiehajúcich rokovaní" JAR o "mierovom procese" medzi Ruskom a Ukrajinou.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa minulý týždeň pozval Zelenského na štátnu návštevu. Urobil tak v reakcii na ostrú kritiku Ruska a Spojených štátov, ktoré sa pokúsili začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine bez účasti Kyjeva a jeho európskych spojencov, píše AFP.

"Juhoafrická republika je naďalej odhodlaná podporovať dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou," uviedol Ramaphosa.

"(So Zelenským) sme sa zhodli na naliehavej potrebe inkluzívneho mierového procesu, ktorý by zapojil všetky strany do hľadania riešenia konfliktu a zabezpečenia trvalého mieru," napísal Ramaphosa. (TASR)

Premiér na samite Európskej Únie nevybojoval nič pre energetickú bezpečnosť Slovenska, tvrdí PS.

Tvrdia, že to je dôsledkom izolácie Slovenska na európskej scéne.

"Toto, čo dnes Robert Fico ide predávať ako víťazstvo, je v skutočnosti len trápne divadlo pre občanov, ktoré má vytvoriť ilúziu odhodlaného bojovníka v Bruseli. V skutočnosti je výsledok samitu strašná blamáž, pretože premiér si od 26 kolegov nechal na papier dať domácu úlohu, aby konečne konal," poznamenal Korčok.

Spoločne so Šimečkom poznamenali, že je to dôsledkom toho, že SR sa pre zahraničnú politiku vlády dostáva do izolácie.

"Lídri EÚ sa jednoducho nechcú postaviť za premiéra, ktorý odišiel od európskeho stola na druhú stranu k Rusom a ťahá tak Slovensko preč z EÚ," podotkol Korčok. PS kritizovalo aj ďalšie kroky vlády v zahraničnej politike. (TASR)

Lídri Európskej únie pochopia, že na vojenskú pomoc Ukrajine nie sú peniaze, tvrdí maďarský premiér Orbán.

Orbán dodal, že treba byť na takýto scenár pripravený.

"Ukrajinci nemajú ani cent na svoju 800-tisícovú armádu, pričom po vojne chcú miliónovú armádu a aby sme to všetko financovali my, teda EÚ," podotkol premiér.

Podľa jeho slov Ukrajina ako štát nefunguje, čo znamená, že by ho bolo treba financovať a treba posilniť aj armády členských krajín EÚ.

"Takéto množstvo peňazí nie je nielen v Európe, ale možno ani v Amerike," podčiarkol Orbán.

Upozornil na skutočnosť, že pomer síl sa zmenil aj v NATO, keďže okrem USA a Maďarska sú za mier aj Turecko a Slovensko. Z toho podľa neho vyplýva, že ani NATO neposkytne žiadne peniaze.

Orbán vetoval závery mimoriadneho samitu členských krajín EÚ v Bruseli, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)

Klára Tihláriková žije a pomáha v Kyjeve. "Najstrašidelnejšie sú noci, keď počujem prilietavať ruské drony," hovorí. (Closer)

Ruská armáda prišla o ďalších 1 150 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 882 950, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počas štvrtka prišli Rusi aj o tri tanky, 23 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 95 dronov, 16 delostreleckých systémov a 72 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 264 tankov, 21 334 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 678 vozidiel a autocisterien, 24 124 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 096 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 28 024 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 769 kusov špeciálnej techniky.

Cynická obluda: Krajina, ktorá pohŕda spojencami a kolaboruje s nepriateľom, sa ani veľmi pripravovať nemusí.

(zdroj: Cynická obluda)

Ukrajina podpísala s Francúzskom dlhodobú obchodnú zmluvu na dodávky služieb obohacovania uránu.

Dohodu podpísali francúzska energetická spoločnosť Orano a ukrajinská firma Enerhoatom, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne na Ukrajine.

Cieľom zmluvy je pomôcť Ukrajine posilniť energetickú nezávislosť a znížiť jej závislosť od ruského gigantu Rosatom. Zmluva bude platiť do roku 2040. Informovali o tom weby denníka Le Figaro a stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Od plnoformátovej vojny, ktorú Rusko voči Ukrajine rozpútalo v roku 2022, to nie je prvýkrát, čo sa Kyjev obrátil na iných hráčov, aby jej pomohli obohatiť urán na použitie ako palivo pre tamojšie jadrové elektrárne. Koncom roka 2023 preto Enerhoatom podpísal zmluvu s britsko-nemecko-holandským konzorciom Urenco.

Ako sa uvádza na webovej stránke spoločnosti Enerhoatom, najnovšia zmluva zaručuje Ukrajine spoľahlivé a diverzifikované dodávky služieb obohacovania na zabezpečenie paliva pre jej jadrové elektrárne.

"Sme hrdí, že môžeme sprevádzať Enerhoatom pri jeho rozvoji s cieľom posilniť energetickú nezávislosť Ukrajiny," povedal generálny riaditeľ Orano Nicolas Maes.

Riaditeľ spoločnosti Enerhoatom Petro Kotyn informoval, že ním vedená firma pokračuje v posilňovaní kapacít na dosiahnutie energetickej bezpečnosti Ukrajiny.

Obohacovanie uránu označil za je jednou z dôležitých etáp v procese výroby jadrového paliva. Podpísaná dohoda podľa jeho slov umožní Ukrajine "plánovať stabilnú budúcnosť založenú na práci jadrových elektrární".

Prírodný urán sa musí pred použitím na výrobu paliva pre jadrové elektrárne obohatiť, doplnil Le Monde.

Na Ukrajine sú v prevádzke štyri jadrové elektrárne (JE) s 15 blokmi. Záporožská so šiestimi blokmi s celkovým inštalovaným výkonom 6000 MW je najväčšia v Európe a ovláda ju ruská invázna armáda. Nachádza sa na brehu Dnepra v blízkosti frontovej línie a obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania. (TASR)

Kým európski partneri riešia spoločnú obranu, Slovensko robí geopolitický dadaizmus, varuje Duleba. (SME)

Premiér nerešpektuje výbor a uplatňuje postupy autoritárov, tvrdí bývalý veľvyslanec Peter Weiss.

Ukrajinská energetická a plynová infraštruktúra sa stala terčom masívneho raketového a dronového ostreľovania.

Uviedol to tamojší minister pre energetiku Herman Haluščenko.

"Energetická a plynová infraštruktúra v rôznych oblastiach Ukrajiny je opätovne pod masívnym raketovým a dronovým ostreľovaním," napísal Haluščenko na sociálnej sieti Facebook.

"Rusko sa snaží ublížiť obyčajným Ukrajincom ostreľovaním zariadení na výrobu energie a plynu a nevzdáva sa svojho cieľa nechať nás bez elektriny a kúrenia a spôsobiť čo najväčšie škody bežným občanom," dodal.

Karikatúra dňa od Sliackeho: Spoločná reč. (SME)

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine.

Konflikt podľa neho "nemá víťazov a mier nemá porazených", informuje TASR podľa agentúry AFP.

"Čína víta a podporuje akékoľvek úsilie zasvätené mieru," povedal Wang I na tlačovej konferencii v Pekingu.

Väzby Číny a Ruska zároveň označil za "konštantu v turbulentnom svete. "Vyspelý, odolný a stabilný vzťah medzi Čínou a Ruskom sa nezmení v dôsledku dočasných udalostí, ani nebude narušený zásahmi tretích strán," uviedol.

Vystríhal tiež USA pred "bezdôvodným" uvaľovaním ciel.

"Spojené štáty by nemali oplácať láskavosť nevôľou, nieto ešte uvaľovať clá bezdôvodne," povedal Wang I a vyzdvihol spoluprácu Pekingu v boji proti šíreniu drogy fentanyl v Spojených štátoch.

Wang I zároveň varoval, že vo svete by sa mohol udomácniť "zákon džungle", cituje AFP.

"Na svete je asi 190 krajín... Predstavte si, keby každá krajina zdôrazňovala svoju vlastnú prioritu a verila v silu a postavenie, svet - by upadol späť k zákonom džungle," povedal.

Šéf čínskej diplomacie tiež vyzval na "komplexné a trvalé" prímerie v Gaze. "Ak hlavným mocnostiam skutočne záleží na ľuďoch v Gaze, mali by presadzovať komplexné a trvalé prímerie a zvýšiť humanitárnu pomoc," dodal.

Zároveň prisľúbil, že Peking bude "pevne čeliť" obchodnému tlaku zo strany Spojených štátov po tom, čo Washington uvalil nové clá na čínsky tovar, cituje AFP.

Wang I sa v Pekingu vyjadroval na tlačovej konferencii pri príležitosti výročného zasadania jednokomorového čínskeho parlamentu, pripomína agentúra AP. (TASR)

Ruské jednotky podnikli vo štvrtok večer masívny dronový útok na ukrajinské mesto Odesa na pobreží Čierneho mora.

V dôsledku tohto útoku došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry a vzniklo viacero požiarov, uviedol na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Kiper spresnil, že na predmestí Odesy začali horieť tri súkromné domy a zostala poškodená aj infraštruktúra. Ako dodal, na odstránení škôd pracovali príslušné zložky a zisťovali sa tiež informácie o prípadných obetiach alebo zranených.

Gubernátor Odeskej oblasti následne na Telegrame zverejnil aj varovanie v súvislosti s leteckým poplachom.

Rusko na Odesu útočilo aj počas uplynulých dvoch dní. V stredu pritom prišiel o život jeden človek a v utorok si útoky vyžiadali štyroch zranených. Došlo aj k poškodeniu dôležitého úseku infraštruktúry, niektoré časti mesta zostali bez elektriny, vody či kúrenia. (TASR)

Zelenskyj v pondelok navštívi Saudskú Arábiu, kde sa stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Jeho tím bude následne rokovať s americkými predstaviteľmi o mieri na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Zelenskyj mal do Saudskej Arábie cestovať už vo februári. Svoju návštevu však odložil po tom, čo sa v tejto krajine stretli ruskí a americkí predstavitelia, ktorí rokovali o vojne na Ukrajine avšak bez účasti Kyjeva.

Ukrajinský prezident už vo februári oznámil, že svoju návštevu preložil na 10. marca. Túto informáciu vo štvrtok potvrdil na sieti X. "Potom môj tím zostane v Saudskej Arábii a bude spolupracovať s našimi americkými partnermi. Ukrajina má najväčší záujem o mier. Ako sme povedali americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, Ukrajina pracuje a bude naďalej konštruktívne pracovať na rýchlom a spoľahlivom mieri," napísal Zelenskyj.

Portál Axios vo štvrtok informoval o plánovanom stretnutí vysokopostavených predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa má uskutočniť v stredu (12. marca) v Saudskej Arábii. Americkú stranu bude podľa spravodajkyne televízie Fox News Jacqui Heinrichová zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff i poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Ukrajinskú delegáciu povedie vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Witkoff následne novinárom potvrdil, že stretnutie v Saudskej Arábii sa pripravuje. O jeho termíne sa nezmienil, podľa neho by sa však mohlo uskutočniť v Rijáde, prípadne v Džidde.

Ukrajinský zdroj medzičasom pre agentúru AFP povedal, že stretnutie sa bude konať už v utorok a súčasťou delegácie Kyjeva by mohol byť aj minister obrany Rustem Umerov. (TASR)

Francúzsko je lojálnym a vytrvalým spojencom v rámci NATO, uviedol v reakcii na Trumpove slová prezident Macron.

Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo prezident USA Donald Trump vyjadril pochybnosti, či by členovia Aliancie prišli v prípade potreby na obranu Spojených štátov. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian.

"Vždy sme tu boli jeden pre druhého," povedal Macron reportérom v Bruseli po mimoriadnom summite lídrov EÚ o posilnení obrany Európy.

Ako dodal, Francúzsko preukázalo "rešpekt a priateľstvo" voči Spojeným štátom" a "máme nárok na to isté", cituje Guardian.

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa Macrona "revizionistický imperialista" a Francúzsko s ním bude rokovať vtedy, keď na to príde ten správny čas.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii. (zdroj: TASR/AP)

Francúzsky prezident v Bruseli ďalej potvrdil, že v priebehu dňa bol ďalšími lídrami EÚ oslovený v súvislosti so svojou ponukou rozšíriť jadrové odstrašovanie zo strany Francúzska a dodal, že dúfa v spoluprácu v tejto súvislosti do konca prvej polovice tohto roka.

V súvislosti s ruskou reakciou po tom, čo Moskvu nazval "existenčnou hroznou pre Európu", Macron poznamenal, že Kremeľ reagoval v dôsledku skutočnosti, že bola jeho hra odhalená, dodáva Guardian.

Macron počas stredajšieho príhovoru k národu označil Rusko za "hrozbu pre Francúzsko a Európu" a uviedol, že Francúzi sa "oprávnene obávajú" zmeny postoja Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa k vojne na Ukrajine.

Macron povedal, že začne rokovať s európskymi partnermi o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika. Rozhodnutie prišlo po tom, čo telefonoval s víťazom nemeckých volieb a pravdepodobným spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump spustil paniku v Európe. Tá sa zaoberá aj jadrovým arzenálom Čítajte 

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v reakcii na to prirovnal Macrona k Hitlerovi a Napoleonovi, ktorí ale na rozdiel od súčasného francúzskeho prezidenta otvorene priznali cieľ dobyť Rusko.

"Poznám prezidenta Putina dobre. Ak reaguje takýmto spôsobom, je to preto, lebo vie, že to, čo som povedal, je pravda," uviedol novinárom Macron. "Robí historickú chybu: Napoleon viedol dobyvačné boje. Jediná imperialistická mocnosť, ktorú v súčasnosti v Európe vidím, je Rusko," dodal.

Ako poznamenal, vie, že Putin nedrží slovo, pretože ho porušil už vtedy, keď nerešpektoval Minské dohody podpísané Francúzskom, Nemeckom a Ukrajinou po jeho invázii na Krym v roku 2014, cituje Guardian.

Uviedol tiež, že reakcie Moskvy na jeho vyjadrenia boli pravdepodobne také hlasné preto, že boli odhalené zámery Ruska pokračovať v vedení vojny s Európou v prípade podpísania uponáhľanej mierovej dohody na Ukrajine. (TASR)

Európska únia sa "s rozhodnosťou blíži" k posilneniu obrany Európy, vyhlásil po samite v Bruseli šéf Európskej rady.

António Costa to povedal po tom, čo lídri bloku súhlasili s výrazným navýšením príspevkov na prezbrojenie Európy.

Európski lídri podľa Costu reflektovali na "ponaučenia získané z vojny na Ukrajine" a budú investovať do prioritných oblastí.

"Plníme to, čo sme sľúbili, budovať systém odstrašovania na posilnenie bezpečnosti našich občanov," povedal reportérom Costa na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

"Naše úsilie posilniť obranu Európy bude prínosom aj pre Ukrajinu, pretože bezpečnosť Ukrajiny je jadrom bezpečnosti Európy," upozornil.

Ako dodal, európski lídri sa pripravujú na podporu Ukrajiny, keď sa rozhodne zapojiť do rokovaní, aby "pomohli dosiahnuť pozitívny výsledok", cituje denník The Guardian.

"Dnešok predstavuje určujúci moment pre Európu, pre bezpečnosť Európanov," dodal Costa.

Európska rada podľa neho prijala "konkrétne" rozhodnutia zamerané na poskytnutie nových zdrojov a nástrojov pre obranné schopnosti Európy. "To znamená, investovať do našej ekonomiky a chrániť našich občanov," spresnil.

Von der Leyenová zároveň uviedla, že ona i ďalší lídri EÚ sa vo štvrtok stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby rokovali o tom, ako dosiahnuť "spravodlivý a trvalý" mier.

Zľava predseda Európskej rady António Costa, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. (zdroj: TASR/AP)

"Naša podpora pre ozbrojené sily Ukrajiny nikdy nebola naliehavejšia," upozornila. Zároveň podotkla, že ak chce americký prezident Donald Trump dosiahnuť mier prostredníctvom sily, bude to možné jedine s podporou EÚ.

Európa podľa nej posilní svoju obranu v rozsahu i rýchlosti v čase "jasného a prítomného nebezpečenstva". Ako dodala, lídrom EÚ predstavila plán, v rámci ktorého prevezmú väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

"Dnes sa píše história," povedala von der Leyenová reportérom v Bruseli. (TASR)

Na Ukrajine je nutný kompromis bez toho, aby bola niektorá strana porazená, povedal český prezident Petr Pavel.

Podľa českého prezidenta Petra Pavla bude pri snahe o mier vo vojne na Ukrajine nutné dosiahnuť kompromis bez toho, aby bola jedna či druhá strana konfliktu úplne porazená. Kompromisom je aj prijatie skutočnosti, že aktuálne nie je možné oslobodiť všetky okupované územia Ukrajiny bez výraznej straty na životoch jej vojakov. Zároveň by jej však Európa mala poskytnúť čo najsilnejšie bezpečnostné záruky a pokračovať v jej integrácii najprv do EÚ a výhľadovo do NATO. Český prezident to povedal vo štvrtok v rozhovore na stanici ČT24 pri príležitosti dvojročného výročia vo funkcii hlavy štátu.

"Domnievať sa, že by sa Rusko uspokojilo s časťou Ukrajiny a ponechalo vývoj v Európe na EÚ, prípadne na NATO, je skutočne naivita a znamená to, že zatvárame oči pred objektívnou realitou," myslí si Pavel. Jeho hybridné činnosti v Európe budú podľa neho v rôznej intenzite pokračovať a je na jednotlivých štátoch, ako budú schopné Rusko efektívne odstrašiť od toho, aby v tom pokračovalo.

Zopakoval, že trvalý mier je ilúzia. "Nielen že mier je vždy dočasný, ale aj jeho spravodlivosť je do určitej miery relatívna," podotkol s tým, že pre Ukrajinu by mal byť čo najspravodlivejší. Predstavuje si pod tým priznanie si reality na bojisku.

"Bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana úplne porazená, je nutné dosiahnuť nejaký kompromis. Ale tým kompromisom vo vzťahu k agresorovi by z môjho pohľadu malo byť to, že prijmeme ako fakt, že v tejto chvíli nie je možné oslobodiť všetky okupované územia bez toho, aby došlo k ďalším veľkým stratám na životoch predovšetkým Ukrajincov," povedal český prezident. Dodal však, že Európa by Ukrajine mala dať čo najsilnejšie bezpečnostné záruky a mala by pokračovať v jej integrácii najprv do EÚ a výhľadovo do NATO.

Podotkol tiež, že súčasná EÚ nebola pripravená na hlbšiu krízu, ale je vystavená "do pekného počasia". "Európa nie je spoločenstvo pre obranu a bezpečnosť, ale na vzájomnú spoluprácu... Dnes sme v situácii, keď na jednej strane čelíme bezprecedentnému bezpečnostnému riziku zo strany Ruska, na druhej strane čelíme tlaku USA, či už ekonomickému alebo možno aj toho, že nás v tej bezpečnosti nechajú samých. Nemáme inú možnosť, než sa veľmi rýchlo prebrať," dodal Pavel. (TASR)