Ukrajina Rusko Online: Som ochotný stretnúť sa s Putinom. Ale až keď bude mierový plán, vyhlásil Zelenskyj

Rokovať s Putinom nemá zmysel, bude klamať a zradí vás, vyhlásila manželka zosnulého lídra ruskej opozície Navaľného.

Informovala o tom agentúra AFP.

Trump dlhodobo tvrdí, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí. Zároveň kritizuje pomoc poskytovanú Ukrajine a začiatkom týždňa tiež absolvoval dlhý telefonát s Putinom, pričom vyhlásil, že s ním chce viesť rozhovory o mieri. Všetky tieto skutočnosti vyvolali v Kyjeve obavy, že by mohol byť nútený prijať mier za podmienok diktovaných Moskvou.

"Aj keby ste sa rozhodli rokovať s Putinom, pamätajte, že bude klamať," povedala Julija Navaľná. "Zradí. V poslednej chvíli zmení pravidlá a prinúti vás hrať jeho hru," dodala.

V nedeľu uplynie rok od Navaľného smrti. Ruský opozičný politik zomrel v ruskej trestaneckej kolónii, kde si odpykával 19-ročný trest za "extrémizmus". Okolnosti jeho smrti sú stále nejasné, jeho rodina tvrdí, že bol zabitý na príkaz prezidenta Putina. (TASR)

Moldavské úrady v spolupráci s Europolom zadržali troch ľudí podozrivých z väzieb na Wagnerovu skupinu. (TASR)

V deviatich vzorkách z frontovej línie v Dnepropetrovskej oblasti našli zakázaný slzotvorný plyn.

Uviedla to Organizácia pre zákaz chemických zbraní.

Nespresnila, ktorá strana konfliktu ho použila. Informovala o tom agentúra AFP.

Skúmané vzorky organizácii odovzdala Ukrajina. Pochádzali zo štyroch granátov, z pôdy a z vegetácie pri zákopoch. OPCW ich analyzovala na žiadosť Kyjeva, ktorý obviňuje Moskvu z použitia chemických zbraní v troch prípadoch z októbra 2024.

"Všetky granáty zozbierané zo zákopov obsahovali CS plyn (alebo) zlúčeniny súvisiace s CS," uviedla OPCW. Túto látku rovnako našli aj vo vzorkách z pôdy a vegetácie. Zistenia podľa organizácie zdôrazňujú naliehavosť zachovania a presadzovania zásad Dohovoru o zákaze chemických zbraní.

Moskva aj Kyjev sa navzájom obviňujú z používania chemických zbraní v takmer trojročnom ozbrojenom konflikte. Dohovor OPCW zakazuje používanie plynu známeho ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril), ktorý síce nie je smrteľný, ale spôsobuje podráždenie pľúc, pokožky a očí, píše AFP.

OPCW prvýkrát informovala o použití tohto plynu v rámci aktívnych bojov na Ukrajine v novembri 2024 po tom, ako jej Kyjev poskytol vzorky z Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajina aj západné krajiny dlhodobo obviňujú Rusko z používania CS plynu, no Moskva tieto tvrdenia popiera. (TASR)

Rusom sa v Charkovskej oblasti podarilo postúpiť na západnom brehu rieky Oskiľ, píšu analytici projektu Deepstate.

Ruskí vojaci sa naďalej zakopávajú v blízkosti obcí Dvorična a Novomlynsk, uviedla skupina ukrajinských vojenských analytikov DeepState.

„Bohužiaľ, situácia na predmostiach pri dedinách Dvorična a Novomlynsk sa nezlepšuje. Nepriateľ postupuje a pokračuje v upevňovaní svojich pozícií," konštatovali analytici.

Rusi predovšetkým rozšírili svoju kontrolu smerom k obci Fyholivka a dostali sa na jej južný okraj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Dronový útok na jadrovú elektráreň v Černobyle ukazuje, že Rusko mier nechce, tvrdí šéfka únijnej diplomacie Kallasová.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Rusko bombarduje jadrovú elektráreň, takže to jasne ukazuje, že nechce mier," vyhlásila Kallasová počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

"Takže to, čo je teraz na nás, je rozhodnúť a diskutovať o tom, ako podporíme Ukrajinu pretože naše hodnoty sa nezmenili, ciele Ruska sa tiež nezmenili," zdôraznila.

Šéfka diplomacie EÚ po telefonáte medzi Trumpom a Putinom zdôraznila, že akákoľvek mierová dohoda sa nemôže uzavrieť bez účasti Európy a Ukrajiny.

Kallasová podľa AFP povedala, že akákoľvek dohoda "za našim chrbtom" nebude fungovať a úspešná nebude ani politika uzmierovania ústupkami. (TASR)

Ukrajina chce bezpečnostné garancie, kým začne rokovania o ukončení vojny s Ruskom, vyhlásil v Mníchove Zelenskyj.

Ukrajinský prezident to povedal po stretnutí s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Vance označil rokovania za dobré a povedal, že si Spojené štáty želajú na Ukrajine trvalý mier.

"Musíme ešte viac hovoriť, viac pracovať a viac pripraviť plán, ako zastaviť Putina," povedal Zelenskyj po rokovaní s Vanceom. Predtým v panelovej rozprave povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom, predchádzať tomu však musí spoločný mierový plán dojednaný s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a s Európanmi.

Médiá a pozorovatelia očakávali, že sa svet dnes na mníchovskej konferencii z úst amerického viceprezidenta dozvie podrobnosti o pláne Trumpovej administratívy na dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Administratíva Trumpa neberie ohľad na zavedené pravidlá, vyhlásil nemecký prezident Steinmeier na konferencii.

„Pohľad novej americkej administratívy na svet sa veľmi líši od nášho,“ povedal Steinmeier. „Ich pohľad je taký, ktorý neberie ohľad na zavedené pravidlá, partnerstvo a vybudovanú dôveru.“

„Nemôžeme to zmeniť. Musíme to akceptovať a dokážeme sa s tým vyrovnať,“ povedala nemecká hlava štátu na konferencii, na ktorej sa zúčastňuje aj americký viceprezident JD Vance.

„Nedostatok pravidiel sa nesmie stať modelom pre reorganizáciu sveta," povedal Steinmeier. „Má to veľký vplyv, ak vedúca demokracia a svetová veľmoc povie, že sa môžeme zaobísť bez pravidiel. Preto vyzývam, aby sme sa držali toho, čo nám pomáha. Spolupráca nám pomáha. Partnerstvá a aliancie sú užitočné,“ dodal Steinmeier. (SITA)

Prezident Pellegrini sa popri bezpečnostnej konferencii v Mníchove stretol s predsedom Európskej rady Costom.

Rokovali spolu aj o energetike a možnej úlohe EÚ pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

"Ukazuje sa, že dochádza k rozkladu svetového politického a ekonomického poriadku, na aký sme boli zvyknutí," vyhlásil Pellegrini. Z tohto medzinárodného poriadku a multilaterálnych organizácií podľa hlavy štátu značne čerpala SR, ktorá je ako malá krajina od istých pravidiel závislá. Preto sa podľa neho treba zamyslieť nad tým, ako bude fungovať ďalej.

V súvislosti so súčasným dianím si myslí, že politika sa zrejme posúva smerom k požiadavkám veľmocí, ktoré sa začínajú držať hesla "ber alebo neber", čo pre Slovensko nie je najpriaznivejšie.

V Európe by preto mala prebehnúť diskusia o tom, ako bude ako kontinent na tieto udalosti reagovať.

Costu sa na margo vojny na Ukrajine pýtal, akým spôsobom chce EÚ dosiahnuť, aby bola súčasťou rokovaní o budúcnosti susednej krajiny. "Je dôležité, aby SR záležalo na tom, aké bude povojnové usporiadanie na východ od nás," zdôraznil Pellegrini. Pokiaľ ide o skončenie konfliktu, myslí si, že nebude možné hovoriť o spravodlivom mieri, najmä v prípade, ak Ukrajina stratí časť svojho územia.

"Ak sa nájde riešenie, treba mať istotu, že nie je len na niekoľko rokov, po ktorých budú pokračovať vojenské aktivity, ale že je to trvalý mier," vyhlásil prezident. Európska únia by podľa neho mala v určitej fáze do rokovaní o budúcnosti Ukrajiny vstúpiť, pretože v konečnom dôsledku ju akékoľvek dohody budú zrejme ovplyvňovať.

"Rusko aj Spojené štáty očakávajú, že EÚ nebude líder len ako organizácia, ale že aj v nej budú lídri, ktorí budú vzbudzovať rešpekt a budú môcť sedieť za stolom ako rovnocenný partner. Zatiaľ sa takto USA ani Rusko ani USA na EÚ a jej predstaviteľov nepozerajú," dodal.

Vážnou témou rozhovoru s Costom bola energetika. Pellegrini pripomenul, že SR má na túto zimu dostatočné zásoby zemného plynu, situácia sa však môže skomplikovať, ak nenájde náhradné zdroje.

Prezident podľa svojich slov požiadal predsedu ER, aby urobil všetky možné kroky smerom k Ukrajine a presvedčil jej prezidenta, aby našiel spôsob, ako obnoviť tranzit akéhokoľvek plynu cez svoje územie ďalej do Európy.

V opačnom prípade nebude mať počas jesene a zimy problémy len Slovensko, ale celý kontinent, upozornil.

"Nech už nájdeme akékoľvek zdroje aj mimo Ruska, treba si priznať, že plynu možno bude dosť, ale bude extrémne drahý a Európa bude ešte menej konkurencieschopná vo vzťahu k USA a iným častiam sveta," poznamenal.

Tohtoročná konferencia v Mníchove sa podľa Pellegriniho zapíše sa do histórie vzhľadom na prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý "veľmi jasne a bez dodržiavania politických korektností povedal, čo si myslí o politike Európy".

Vanceovo vystúpenie Pellegrini označil za jeden z najostrejších a najpriamejších prejavov od americkej administratívy za posledné obdobie. (TASR)

Za každý obsadený štvorcový kilometer ukrajinského územia Rusko podľa estónskeho vojenského spravodajstva zaplatilo v januári životmi 100 vojakov.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR.

Zástupca náčelníka spravodajského centra estónskych obranných síl Janek Kesselmann okrem toho poznamenal, že vysoká miera obetí v ruskej armáde, a to tisíc až 1 500 zabitých alebo zranených denne, prinútila ruské velenie posielať do boja aj zranených vojakov.

Kesselmann dodal, že Ukrajina sa drží dobre na všetkých frontoch.

„Samozrejme, situácia je mimoriadne zložitá a straty sú značne, ale straty Ruska sú očividne väčšie ako straty Ukrajiny,“ povedal. (SITA)

Európa nemôže predpokladať, že prítomnosť amerických vojakov na kontinente bude trvať večne, tvrdí Hegseth.

Šéf Pentagónu sa tak vyjadril počas stretnutia so svojim poľským kolegom Władysławom Kosiniakom-Kamyszom vo Varšave, kde vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.

Hegseth pricestoval do Poľska v rámci svojej prvej cesty do Európy vo funkcii dôležitého predstaviteľa administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane nalieha na členov NATO, aby zvýšili svoje vojenské výdavky.

Poľsko, ktoré susedí s Ruskom aj Ukrajinou, označil za „vzorového spojenca“ v oblasti výdavkov krajiny na obranu. Varšava plánuje v tomto roku vynaložiť na obranu 4,7 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Je to výrazne nad súčasnou minimálne požadovanou úrovňou aliancie, ktorá je dve percentá.

Poľský minister obrany konštatoval, že súčasná kapacita výroby zbraní v Európe „nestačí“. „Európa sa musí zobudiť. Európa musí investovať do zbrojárskeho priemyslu.“ povedal Kosiniak-Kamysz. (SITA)

Európa a Ukrajina musia byť súčasťou rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, tvrdia lídri severských a pobaltských krajín.

Podľa agentúry AFP sa totiž obávajú, že USA a Rusko by mohli hľadať riešenie konfliktu sami.

Predstavitelia Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska v spoločnom vyhlásení uviedli, že Ukrajina "má ich plnú a pevnú podporu".

Vyhlásenie prišlo len niekoľko dní po tom, čo Trump a Putin spoločne viedli dôležité rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa slov Trumpa sa začnú rokovania už čoskoro a prezidenti zároveň absolvujú vzájomné návštevy svojich krajín.

Trumpova administratíva tiež naznačila, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti územia v prospech Ruska a že členstvo Kyjeva v NATO je "neuskutočniteľné", pripomína AFP.

"Ukrajina a Európa musia byť súčasťou akýchkoľvek rokovaní s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier," uvádza sa v spoločnom vyhlásení. Podľa vyjadrenia lídrov bude mať výsledok vojny zásadný a dlhodobý vplyv na európsku a transatlantickú bezpečnosť.

Krajiny uviedli, že ich prioritou je teraz posilniť Ukrajinu. Vo vyhlásení sa lídri bezprostredne nevenovali otázke členstva Ukrajiny v NATO, no zdôraznili, že Kyjev by mal dostať silné bezpečnostné záruky. Zároveň sa zaviazali plne podporovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. (TASR)

Rusko vydalo Ukrajine dovedna 757 tiel padlých ukrajinských vojakov výmenou za telá padlých Rusov.

Išlo o jednu z najväčších repatriácií tohto druhu odvtedy, ako Rusko pred takmer tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

"V dôsledku repatriačných procesov boli na Ukrajinu vrátené telá 757 padlých ukrajinských obrancov," oznámil ukrajinský úrad, ktorý ma na starosti zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Dodal, že ide o vojakov, ktorí zahynuli pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorú Moskva považuje za súčasť svojho územia a kde prebiehajú najintenzívnejšie boje.

Ruská strana zatiaľ o výmene tiel mŕtvych vojakov neinformovala.

AFP však uvádza, že ide o jednu z najväčších takýchto repatriácií za posledné mesiace, ktorá krátko pred trojročným výročím invázie poukazuje na vysoké straty, ako aj intenzitu bojov.

Agentúra dodáva, že výmena vojnových zajatcov či vrátenie ich telesných pozostatkov je jednou z mála oblastí, v ktorej Moskva s Kyjevom dodnes spolupracujú. (TASR)

Zelenskyj je ochotný stretnúť sa s Putinom. Stretnutiu ale musí predchádzať mierový plán.

Ukrajinský líder povedal, že jediný Rus, s ktorým je teraz ochotný stretnúť sa, je prezident Putin. Stretnutiu ale musí predchádzať mierový plán vyjednaný spoločne s prezidentom Trumpom a s európskymi lídrami.

Vyhlásil to počas debaty s americkými senátormi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Stretnem sa len s jedným Rusom, s Putinom, a to až po tom, čo budeme mať spoločný plán s (prezidentom USA Donaldom) Trumpom a Európou," vyhlásil Zelenskyj. "A my si s Putinom sadneme a zastavíme vojnu. Len v tomto prípade budem pripravený stretnúť sa (s ním)," zdôraznila ukrajinská hlava štátu.

Spomenula tiež, že už exituje plán na umiestnenie zahraničných síl na zabezpečenie mieru, no jeho podrobnosti sa nemôžu zverejniť, napísala agentúra DPA.

Ukrajina je ochotná diskutovať o všetkom, od mierových jednotiek až po vzťahy s NATO, a zároveň je otvorená akýmkoľvek možnostiam, ktoré umožnia zastaviť Putina, ozrejmil Zelenskyj. Podľa jeho slov je členstvo v NATO pre Ukrajinu najjednoduchšou bezpečnostnou zárukou.

Prezident však zároveň skonštatoval, že Američania o členstve Ukrajiny v NATO "vždy len hovorili", ale v skutočnosti s jej členstvom v Aliancii nikdy nepočítali, a to ani za Bidena, ani za Trumpa. Ak sa ale Ukrajina členom NATO nestane, bude musieť podľa ukrajinského prezidenta počet vojakov zdvojnásobiť na 1,5 milióna.

Zelenskyj na konferencii tiež potvrdil správy, že dostal od amerického prezidenta číslo na osobný telefón, aby mu mohol "kedykoľvek zavolať", doplnila AFP.

Ako reagovala Európa na Trumpa? Väčšina lídrov odmieta druhú Jaltu aj rokovania bez Ukrajiny. (SME)

Pre Európu by bolo náročné nahradiť americké jednotky na kontinente, vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Vyjadril sa tak vzhľadom na špekulácie, že Spojené štáty by mohli zredukovať svoje sily v Európe.

Pistorius na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie uviedol, že takáto kompenzácia by sa nemohla stať "zo dňa na deň".

Nemecký minister tiež vyhlásil, že "domnievať sa, že by sme mohli v priebehu roka nahradiť to, čo Američania robia menej, za niekoľko mesiacov, je iluzórne, nebude to fungovať".

Predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Christoph Heusgen v piatok pre nemecký rozhlas povedal, že predpokladá, že americký viceprezident J. D. Vance na konferencii oznámi stiahnutie veľkej časti jednotiek z Európy.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa tvrdí, že musí zmeniť svoju strategickú pozíciu, odkloniť sa od Európy a zamerať sa na Áziu, aby sa tak mohla postaviť svojmu hlavnému protivníkovi - Číne, píše AFP.

Nemecký minister obrany tiež uviedol, že americkému náprotivku Peteovi Hegsethovi po rokovaniach NATO v Bruseli navrhol "cestovnú mapu".

Tento plán podľa Pistoriusa zahŕňa "zmenu v rozdelení záťaže takým spôsobom, aby bola organizovaná" a nevznikali časom nebezpečné medzery v spôsobilostiach.

Pistorius tvrdí, že Hegseth to vidí rovnako. Dodal, že by bolo dobré, ak by túto ústnu dohodu premenili na skutky.

Hegseth sa počas piatkovej návštevy Varšavy vyjadril k otázke možného zníženia počtu amerických vojakov v Európe ako súčasti dohody s Ruskom.

Zdôraznil, že USA sú odhodlané podporovať NATO a americká prítomnosť v Európe je dôležitá na odstrašovanie ruského prezidenta Vladimira Putina, no európske krajiny musia investovať viac do vlastnej obrany.

"Nemôžete predpokladať, že americká prítomnosť na kontinente potrvá naveky," upozornil s odôvodnením, že USA musia riešiť bezpečnostné krízy aj inde vo svete.

Americký viceprezident novinárom v nemeckom Mníchove povedal, že Trump vidí Európu, ktorá zohráva väčšiu úlohu vo vlastnej obrane, pričom veľký podiel musí prebrať Nemecko ako najväčšia ekonomika v Európe. (TASR)

S Ruskom pod vedením Putina nemôže fungovať žiadna normálna spolupráca, reagovala Baerbocková k návrhu o G8.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková tak vyjadrila vážne výhrady voči návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa na opätovné prijatie Ruska medzi krajiny skupiny G7.

"Ako partneri G7 sme v priebehu posledných troch rokov od brutálnej ruskej invázie opakovane zdôrazňovali, že s týmto Ruskom, s Ruskom (prezidenta Vladimira) Putina, nemôže fungovať žiadna normálna spolupráca," vyhlásila Baerbocková popri Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Ak sa ale všetci vrátime na cestu mieru a táto politika agresie sa zmení, znamenalo by to, že môžeme obnoviť spoluprácu v najrôznejších oblastiach," ozrejmila ministerka.

Baerbocková povedala, že uvíta akýkoľvek ozajstný posun na ceste k mieru na Ukrajine, ktorý by mohol vyplynúť z Trumpovej snahy o dialóg s Putinom.

Pripomenula však, že tvrdý tlak Západu na Rusko sa musí zachovať. "Ak teraz existuje cesta k mieru, potom si celý svet, a predovšetkým Európa, vydýchne," dodala Baerbocková.

Rusko bolo po anexii Krymu v roku 2014 vylúčené z vtedajšej skupiny G8, ktorá na následne premenovala na G7. Okrem Nemecka a Spojených štátov sú jej členmi aj Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Kanada a Japonsko. (TASR)

EÚ chce dosiahnuť navýšenie výdavkov na obranu udelením výnimky z prísnych dlhových pravidiel pre členské štáty.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Členským štátom to umožní podstatne zvýšiť výdavky na obranu. Navrhnem aj širší balík nástrojov šitých na mieru, ktoré budú riešiť špecifickú situáciu každého z našich členských štátov, od ich súčasnej úrovne výdavkov na obranu až po ich fiškálnu situáciu," ozrejmila von der Leyenová.

DPA pripomína, že členské štáty EÚ sú povinné udržiavať svoj deficit pod tromi percentami a podiel dlhu na hrubom domácom produkte pod 60 percent.

Podľa nemeckej agentúry hrozba zo strany Ruska a obavy, že Spojené štáty by sa mohli v bezpečnostnej oblasti od Európy odkloniť, vyvíjajú na krajiny EÚ čoraz väčší tlak, aby výrazne zvýšili výdavky na obranu.

Von der Leyenová tiež varovala pred takými rozhodnutiami, ktoré by Ukrajinu prinútili uzavrieť nevýhodnú dohodu s Ruskom.

Poškodilo by to podľa nej záujmy USA a amerického prezidenta Donalda Trumpa, preto vyzvala, aby spolupracovali na "spravodlivom mieri".

"Neúspešná Ukrajina by oslabila nielen Európu, ale aj Spojené štáty," tvrdí von der Leyenová.

V ruskom vyjednávacom tíme majú byť poradca Jurij Ušakov aj bývalý veľvyslanec v USA Sergej Naryškin, tvrdí Bloomberg.

Naryškin v súčasnosti riadi ruskú Zahraničnú spravodajskú službu SVR.

Ďalším členom tímu sa podľa americkej agentúry má stať Kirill Dmitriev, šéf ruského fondu priamych investícií a spolupracovník Putinovej najmladšej dcéry Katariny Tichonovovej.

Ušakov sa desaťročia zapája do ruskej diplomacie a zúčastnil sa aj na predchádzajúcich rokovaniach s Ukrajinou v roku 2022.

Dmitrijev zohral úlohu v diplomatických výmenách, vrátane nedávneho prepustenia amerického učiteľa Marca Fogela z ruského väzenia, uviedla agentúra Reuters.

Naryškin, dlhoročný Putinov spojenec, ktorý sa prvýkrát stretol s ruským lídrom v KGB v 80. rokoch, vedie SVR od roku 2016 a bol tiež súčasťou rokovaní Ruska s Ukrajinou v roku 2022.

Podľa zdrojov Bloombergu môže do rozhovorov s ukrajinskými predstaviteľmi zasiahnuť aj ďalší Putinov poradca Vladimir Medinskij.

Americký prezident Trump poveril ministra zahraničných vecí Marca Rubia, riaditeľa CIA Johna Ratcliffa a poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Waltza (Kyiv Independent)

Ruská centrálna banka kľúčový úrok nezmenila. Podniky kritizujú vysoké úroky, dusia ekonomiku. (TASR)

Šéf úradu prezidenta Ukrajiny Jermak rokoval v Mníchove s vyslancom prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko.

Hlavnou témou rozhovoru Andrija Jermaka s Keithom Kelloggom bola koordinácia spoločných úsilí na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine.

Jermak je členom ukrajinskej delegácie, ktorá sa v bavorskej metropole zúčastňuje na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, podotkla AFP.

Kancelár prezidenta Zelenského súčasne uviedol, že s Kelloggom diskutovali aj o ďalšej podpore Ukrajiny.

Jermak zdôraznil, že ide o bezpečnostný problém nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu a svet. "Pomoc Ukrajine teraz je podstatne lacnejšia ako neskorší boj s mocným Ruskom," pripomenul.

S Kelloggom hovorili aj o prípravách na blížiace sa stretnutia na úrovni lídrov a o návšteve osobitného vyslanca USA na Ukrajine.

Vo svojich komentároch pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou Kellogg zdôrazňoval potrebu priamych rozhovorov medzi lídrami Ruska a Ukrajiny a zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin by nemal odmietať rozhovor s prezidentom Zelenským.

Ukrajinské médiá informovali, že Zelenskyj by sa mal v piatok na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie stretnúť aj s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom.

Stretnutie, pôvodne naplánované na piatok ráno, bolo odložené, lebo Spojené štáty potrebovali viac času na prácu na návrhu memoranda o partnerstve, ktoré Ukrajina dokončila a predložila Američanom.

Situácia pri Pokrovsku sa zlepšila, povedal Zelenskyj o situácii na fronte pri dôležitom meste v Doneckej oblasti.

Podľa blogu DeepState, ktorý sleduje frontovú líniu, sa ruské sily už mesiace približujú k strategickému mestu a v súčasnosti sú od Pokrovsku vzdialené menej ako päť kilometrov.

Mesto leží na kľúčovej ceste, ktorá slúži na zásobovanie ukrajinských jednotiek na celom fronte, a jeho dobytie by podľa AFP Rusku umožnilo preniknúť do severnej časti Doneckej oblasti.

"Situácia v sektore Pokrovsk sa v uplynulých dňoch zlepšila. Žiadne podrobnosti. Ale povedal by som, že sme si tam istejší ako predtým," povedal ukrajinský prezident na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Svoje tvrdenia bližšie nešpecifikoval.

Ukrajinská armáda, ktorú sužuje nedostatok vojakov a zbraní, zaznamenáva straty územia, pričom od januára stratila viac ako tucet dedín vrátane banského mesta Toreck, píše AFP.

Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho sily obsadili ďalšie dediny - Dačne a Zelene Pole - v Doneckej oblasti oblasti na východe Ukrajiny.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60 000 ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7 000.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte. (TASR)

Na rozhovory s Ruskom budeme pripravení, keď sa dohodneme s USA a Európou na spoločnej pozícii, povedal Zelenskyj.

"Sme pripravení na akékoľvek rozhovory s Amerikou a našimi spojencami. Ak nám poskytnú konkrétne odpovede na naše konkrétne požiadavky a dospejeme k vzájomnému porozumeniu ohľadom nebezpečného Putina, potom budeme aj s našim zjednotením chápaním (týchto vecí) pripravení hovoriť s Rusmi," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský prezident je momentálne v Mníchove, kde bude v rámci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) rokovať s americkým viceprezidentom J.D. Vanceom.

Vance v rozhovore pre denník Wall Street Journal (WSJ) povedal, že Spojené štáty sú pripravené prostredníctvom sankcií alebo vojenských opatrení vyvinúť nátlak na Rusko, ak Putin nebude za takú mierovú dohodu, ktorá by Ukrajine dlhodobo garantovala nezávislosť.

Zelenskyj jeho slová označil za "silné signály" a uviedol, že Kyjev je za ne vďačný.

Americký prezident Donald Trump dlhodobo tvrdí, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí.

Zároveň kritizuje pomoc poskytovanú Ukrajine a začiatkom týždňa tiež absolvoval dlhý telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom vyhlásil, že s ním chce viesť rozhovory o mieri.

Všetky tieto skutočnosti vyvolali v Kyjeve obavy, že by mohol byť nútený prijať mier za podmienok diktovaných Moskvou.

Trump zároveň ale dosiaľ nijaké podmienky možnej mierovej dohody neozrejmil. "Neviem o tom, že by USA mali pripravený nejaký plán," konštatoval v piatok v tejto súvislosti Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v piatok tiež avizoval, že čoskoro navštívi Spojené Arabské emiráty, Saudskú Arábiu aj Turecko, avšak ani v jednej z týchto krajín sa neplánuje stretnúť s ruskými ani americkými predstaviteľmi.

V dôsledku ostreľovania ukrajinskými silami boli prerušené dodávky elektriny a vody do mesta Enerhodar, tvrdia ruské úrady.

Okupované mesto sa nachádza v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne.

Podľa agentúry TASS vykonala ukrajinská armáda 15 delostreleckých útokov na tamojšiu tepelnú elektráreň.

Následné výpadky dodávok elektriny postihli 50 000 domácností v Enerhodare a okolí. Pre nízke a nestabilné napätie v rozvodnej sieti boli dočasne odstavené aj dodávky vody.

Dodávky elektriny i vody sa medzičasom podarilo čiastočne obnoviť. Na neďalekú Záporožskú jadrovú elektráreň nemali žiadny vplyv.

Jadrovú elektráreň okupujú ruské jednotky od marca 2022. Pokusy ukrajinských síl o jej opätovné dobytie zlyhali. Moskva a Kyjev sa opakovane navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne, v ktorej sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). (TASR)

Kremeľ poprel Trumpov výrok, že ruskí a americkí predstavitelia sa stretnú na konferencii v Mníchove.

Rusko totiž na túto konferenciu nebolo pozvané, rovnako, ako ani v predošlých rokoch, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

"Ako viete, ruskí predstavitelia nie sú pozvaní na mníchovskú konferenciu," povedala Zacharovová novinárom.

"Toto rozhodnutie bolo prijaté pred niekoľkými rokmi. Ide o zvláštne, spolitizované rozhodnutie. Takže, neprídu tam nijakí zástupcovia ministerstva zahraničných vecí ani iných oficiálnych ruských agentúr či orgánov. To vám môžem s istotou povedať," dodala. (TASR)

Britská vláda uvalila sankcie na ďalších päť ruských fyzických a právnických osôb.

Terčom sankcií sa najnovšie stal aj námestník ruského ministra obrany Pavel Fradkov.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy pri prezentácií týchto opatrení doplnil, že Spojené kráľovstvo chce "udržať tlak" na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Na "čiernej listine" sa ocitlo aj meno podnikateľa Arťoma Čajku a riaditeľa Federálnej služby pre technickú a exportnú kontrolu Vladimira Selina.

Sankcie boli uvalené aj na dve štruktúry ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energetiku Rosatom.

Pavel Fradkov je synom bývalého šéfa zahraničnej spravodajskej služby a bývalého ruského premiéra Michaila Fradkova. Arťom Čajka je synom prezidentského vyslanca pre Severný Kaukaz Jurija Čajku, ktorý v rokoch 2006-20 pôsobil ako ruský generálny prokurátor, doplnili ruské médiá. (TASR)

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková varovala pred potenciálnym predstieraným mierom na Ukrajine.

Annalena Baerbocková zároveň avizovala, že o Ukrajine plánuje intenzívne diskutovať aj s predstaviteľmi USA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

"Predstieraný mier - nad hlavami Ukrajincov a Európanov - by nič nepriniesol. Predstieraný mier by nepriniesol trvalú bezpečnosť pre ľudí na Ukrajine, ani pre nás v Európe alebo v Spojených štátoch," povedala Baerbocková.

Rokovania sa podľa slov šéfky nemeckej diplomacie musia skončiť "udržateľným mierovým riešením, ktoré ochráni suverenitu Ukrajiny a zabezpečí, že Putinovo Rusko už nikdy neohrozí mier v Európe".

Baerbocková pripomenula, že v roku 2022 ruský prezident Vladimir Putin krátko po konaní Mníchovskej bezpečnostnej konferencii "poslal tanky do Kyjeva a otriasol od základov našou bezpečnosťou". Dodala, že Európa je čo sa týka bezpečnosti opäť na "existenčnej križovatke".

Nemecká ministerka tiež uviedla, že mier na Ukrajine nastane len prostredníctvom sily, a bude si vyžadovať dlhodobé bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, silné NATO a pokrok v prístupových rokovaniach Ukrajiny s EÚ. (TASR)

Hovorca Kremľa vylúčil, že by ruská armáda útočila na zariadenia jadrovej infraštruktúry.

Dmitrij Peskov tým reagoval na tvrdenia Kyjeva, že kryt sarkofágu odstavenej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahlo v piatok ruské bezpilotné lietadlo.

"O žiadnych útokoch na takéto miesta jadrovej infraštruktúry nemôže byť ani reči. Akékoľvek tvrdenia, že to tak bolo, nezodpovedajú realite. Ruská armáda to nerobí," vyhlásil Peskov, pričom súčasne uviedol, že nemá "presné informácie" o nahlásenom zásahu objektu elektrárne v Černobyle.

Peskov dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou" ide o "ďalšiu provokáciu a manipuláciu". "Presne toto kyjevský režim miluje a niekedy neváha urobiť," vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým informoval, že ruský útočný dron s vysoko výbušnou hlavicou v noci na 14. februára zasiahol kryt 4. energetického bloku jadrovej elektrárne Černobyľ.

Zelenskyj dodal, že radiácia v okolí sa nezvýšila, a ubezpečil, že sa neustále monitoruje. Podľa Ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie je situácia pod kontrolou.

O náraze dronu do strechy sarkofágu informovala v piatok aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Na sieti X na túto udalosť reagovala aj Dana Drábová, predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť. Vo svojom statuse napísala, že "39 rokov po havárii fakt žiadne riziko vážnejšej nehody s vplyvom za hranicami zakázanej zóny nehrozí". Doplnila, že nárazom dronu sa sarkofág ani nemôže výrazne poškodiť.

Takže radiačná situácia - nielen na Ukrajine - zostáva normálna, ubezpečila.

Britský premiér Starmer prisľúbil Zelenskému pokračovanie pomoci Ukrajine aj záujem o jej vstup do NATO.

Keir Starmer v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že Británia sa zasadzuje za to, aby bola Ukrajina "na nezvratnej ceste do NATO", oznámila hovorkyňa Starmerovej kancelárie na Downing Street.

Starmer opätovne potvrdil pevnú podporu Ukrajiny zo strany Británie, a to tak dlho, ako to bude potrebné.

Ukrajina podľa Starmera, ktorého citovala jeho hovorkyňa, potrebuje bezpečnostné záruky, pomoc a suverénnu budúcnosť. Kyjev sa "môže spoľahnúť, že Británia sa o to postará", dodal britský premiér.

"Premiér zopakoval záväzok Británie, že Ukrajina je na nezvratnej ceste do NATO, ako sa dohodli spojenci na minuloročnom summite vo Washingtone," uviedla hovorkyňa.

Podľa hovorkyne premiér jednoznačne povedal, že nemôžu existovať žiadne rozhovory o Ukrajine bez Ukrajiny.

S blížiacim sa tretím výročím ruskej invázie "sa lídri zhodli, že to bude dôležitý moment na demonštráciu medzinárodnej jednoty a podpory pre Ukrajinu," dodala hovorkyňa. (TASR)

Americký minister obrany Hegseth korigoval svoje vyhlásenie o členstve Ukrajiny v NATO.

Vstup Ukrajiny do NATO je teraz nereálny, ale to neznamená, že by nemohla vstúpiť do aliancie v budúcnosti, povedal minister.

Hegseth objasnil, že jeho slová by sa nemali považovať za „červené čiary“, keďže hovoril o terajšej „realite“.

Podľa jeho slov členstvo Ukrajiny v NATO je „nepravdepodobné vzhľadom na realitu, v ktorej sa nachádzame" a nikto neurčuje, čo bude o 25 rokov alebo v akomkoľvek definovanom časovom období.

Šéf amerického rezortu obrany USA v utorok v Bruseli uviedol, že pre Ukrajinu budú potrebné bezpečnostné záruky, no jej členstvo v NATO „nie je realistické". (SITA)

Ruský dron prerazil ochranný kryt černobyľskej jadrovej elektrárne. Dokazujú to aj zábery z vnútra. (SME)

Očakávam dohodu s Ukrajinou o nerastoch za zbrane, povedal šéf zahraničia americkej diplomacie Rubio.

Deň po tom, ako americký prezident Donald Trump telefonicky hovoril s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom a americká administratíva uviedla, že Ukrajina sa bude musieť vzdať územia, Marco Rubio povedal, že Spojené štáty majú „záujem na dlhodobej nezávislosti Ukrajiny“.

„Dúfam, že čoskoro tu budeme mať o tom nejaké novinky, o možnosti partnerstva s Ukrajinou, spoločnom podniku alebo niečom podobnom, o právach na nerasty, všetky prírodné zdroje, ktoré majú,“ povedal Rubio.

"Časť týchto peňazí sa vráti, aby zaplatili americkým daňovým poplatníkom miliardy dolárov, ktoré sa tam minuli. Časť sa preinvestuje späť na Ukrajinu, aby sa obnovila zo všetkej deštrukcie, ktorá sa tam stala,“ dodal Rubio.

Trump, ktorý je dlhodobo kritický k financiám poslaným na Ukrajinu od jej napadnutia Ruskom, začiatkom tohto mesiaca navrhol, že chce dohodu o prístupe k ukrajinským kovom vzácnych zemín ako podmienku udržania americkej podpory.

Ukrajina má veľké ložiská lítia a titánu, ktoré sú kľúčové pre špičkové technológie vrátane letectva a elektrických vozidiel. (SITA)

Rusko prišlo o ďalších 1 200 vojakov a 81 delostreleckých systémov, tvrdí Ukrajina.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 855 480 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 200 vojakov, 17 tankov, 16 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 152 dronov, 81 delostreleckých systémov a 156 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 057 tankov, 20 910 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 37 252 vozidiel a autocisterien, 23 115 delostreleckých systémov, 1 282 odpaľovacích raketových systémov, 1 066 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 25 224 dronov, 3 063 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 745 kusov špeciálnej techniky. (SITA)

Zelenskyj tvrdí, že kryt jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol ruský dron a výrazne ho poškodil. (ČTK)

Sarkofág jadrovej elektrárne v Černobyle v noci zasiahol dron, na mieste začalo horieť. Radiácia je v norme. (ČTK)

Prístup novej americkej vlády poškodzuje pozíciu Kyjeva, tvrdí bývalý ukrajinský minister zahraničia Kuleba.

"Vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho administratívy ohrozujú konečný cieľ rokovaní a urovnanie, o ktoré Trumpovi ide," povedal Dmytro Kuleba v rozhovore pre agentúru DPA.

Trump, ktorý sa pred necelým mesiacom vrátil do Bieleho domu na druhé funkčné obdobie, počas predvolebnej kampane opakovane deklaroval, že vojnu na Ukrajine ukončí tým, že zorganizuje priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V stredu Trump s Putinom vyše hodiny hovoril telefonicky.

Trumpov minister obrany Pete Hegseth zároveň tento týždeň na rokovaní v Bruseli rezortným kolegom z aliancie NATO povedal, že nádeje Kyjeva na vstup Ukrajiny do NATO sú nereálne.

Vyhlásil tiež, že je nepravdepodobné, že by Ukrajina bola schopná získať späť územia, o ktoré prišla od roku 2014, a vylúčil vyslanie amerických jednotiek alebo misie NATO na Ukrajinu, aby presadili prípadnú mierovú dohodu.

Podľa Kulebu sa teraz zdá, že členstvo Ukrajiny a návrat okupovaných území "padli" - dokonca bez toho, aby sa vôbec stali témou na vyjednávanie a rokovanie.

"Teraz Putin vie, že on za to nemusí ponúknuť nič, lebo všetko už získal," konštatoval Kuleba, ktorý pôsobil ako ukrajinský minister zahraničných vecí od roku 2020 do rekonštrukcie vládneho kabinetu v septembri 2024.

Pákami, ktoré Ukrajine podľa Kulebu zostávajú, sú sankcie, zmrazené ruské aktíva a nerastné suroviny, o ktoré Trump prejavil záujem.

Kuleba však upozornil, že Ukrajina sa len tak ľahko nevzdá: až do leta sa bude môcť brániť zbraňami, ktoré má a tými, ktoré si vyrába.

"Verte mi, Ukrajina bola a stále je podceňovaná. Napriek všetkým našim problémom a ťažkostiam, ktoré zakúšame, Trump podceňuje schopnosť a odhodlanie Ukrajiny brániť sa vlastnými silami," vyhlásil Kuleba. (TASR)

Ukrajina varovala pred pokusmi Kremľa rozdeliť svet. "Nechceme žiadnu Jaltu 2," tvrdí minister zahraničia Sybiha.

"Rusi sa snažia predĺžiť post-jaltské zmýšľanie, pričom pár ľudí sedí okolo stola a rozdeľuje svet," povedal novinárom v Paríži ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha s odvolaním sa na konferenciu britských, sovietskych a amerických lídrov na Kryme na konci druhej svetovej vojny.

Trump v stredu separátne telefonoval s Putinom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským. Trumpov krok ohromil Ukrajinu a európskych spojencov.

"Ukrajina nevedela o telefonáte medzi Trumpom a Putinom, kým Trump nezavolal Zelenskému,“ povedal Sybiha "V takýchto geopolitických turbulenciách si musíme zapnúť diplomatické pásy," dodal.

Keď bolo Nemecko vo februári 1945 na pokraji porážky v druhej svetovej vojne, stretli sa 4. – 11. februára v krymskom prímorskom letovisku Jalta vedúci predstavitelia „veľkej trojky“ spojeneckých mocností - Británie, Sovietskeho zväzu a USA, aby rozhodli o budúcnosti povojnovej Európy. 

Winston Churchill, Josif Stalin a Franklin D. Roosevelt sa vtedy rozhodli rozdeliť porazené Nemecko na štyri okupované zóny. (SITA)

USA môžu proti Rusku použiť aj vojenskú formu nátlaku, tvrdí americký viceprezident J.D. Vance.

"Existujú ekonomické nástroje nátlaku, existujú samozrejme vojenské nástroje nátlaku," ktoré môžu Spojené štáty proti Putinovi použiť, povedal Vance v rozhovore americkému denníku The Wall Street Journal v súvislosti s tým, ak by Rusko nesúhlasilo s mierovou dohodou, ktorá Ukrajine zabezpečí dlhodobu nezávislosť.

V stredu americký prezident Donald Trump oznámil, že si telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom a že sa dohodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

"Myslím, že z toho vzíde dohoda, ktorá mnohých ľudí šokuje," povedal Vance denníku.

Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu vyhlásil, že je "nerealistické" očakávať, že sa Ukrajina vráti k svojim hraniciam pred rokom 2014. (ČTK)

Kremeľ sa teší, šokovaná Európa zatiaľ rieši, ako ďalej. Donald Trump totiž hovoril s Vladimirom Putinom.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že Spojené štáty zradili Ukrajinu: Trumpov mierový plán totiž hovorí nanajvýš to, čo všetko Ukrajina stratí.

Čo to znamená pre Ukrajinu, ale aj čo Trumpov postoj znamená pre Európu?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina a Daniela Hoťku.

V Mníchove sa začína bezpečnostná konferencia. Mohla by priniesť odpovede na otázky spojené s vojnou na Ukrajine.

S napätím sa očakáva predovšetkým prejav amerického viceprezidenta J. D. Vance. Konferenciu oficiálne začne nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Na podujatie, ktoré sa tradične koná v hoteli Bayerischer Hof v mníchovskom centre, dorazí šesť desiatok hláv štátov a vlád a vyše sto ministrov.

V americkej delegácii bude okrem Vance aj minister zahraničia Marco Rubio a osobitný splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg.

Ukrajinu, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii, zastúpi prezident Volodymyr Zelenskyj. V piatok by sa mal na okraj konferencie stretnúť s americkým viceprezidentom Vancom.

Na úvod Mníchovskej bezpečnostnej konferencie bude hovoriť nemecký prezident Steinmeier, na programe je tiež prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Okrem Ukrajiny by mali byť dôležitými témami aj situácie na Blízkom východe vrátane vojny v Pásme Gazy a ďalšieho vývoja v Sýrii.

Na programe sú aj výzvy, ktoré predstavujú pre súčasný svet klimatické zmeny či umelá inteligencia. (ČTK)

Ukrajina sa zrejme nezúčastní stretnutia s USA a Ruskom na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Úrad ukrajinského prezidenta oznámil, že neočakáva účasť na takomto stretnutí.

"Ukrajina o tom (stretnutí) zatiaľ okrem médií nemá žiadne informácie," uviedol pre Reuters ukrajinský predstaviteľ pod podmienkou anonymity. (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred mierom na Ukrajine, ktorý by predstavoval "kapituláciu".

Európa podľa neho tiež musí zohrať úlohu pri určovaní regionálneho bezpečnostného rámca, ktorý bude sprevádzať akúkoľvek dohodu o ukončení vojny. Uviedol to v piatkovom rozhovore pre denník Financial Times (FT).

"Mier, ktorý je kapituláciou", by bol "zlou správou pre všetkých", povedal Macron krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump informoval o svojom telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Trump vo štvrtok oznámil plány na začatie rokovaní o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny. Doplnil, že Putin chce podľa neho mier.

Macron pre FT zdôraznil, že bude na Ukrajine, aby diskutovala o otázkach svojho územia a suverenity. Európa však podľa jeho slov musí zohrávať úlohu v regionálnej bezpečnosti.

"Je na medzinárodnom spoločenstve, s osobitnou úlohou Európanov, aby diskutovalo o bezpečnostných zárukách a v širšom zmysle o bezpečnostnom rámci pre celý región. Práve v tom máme svoju úlohu," vyhlásil francúzsky prezident.

Európa sa musí posilniť a zabezpečiť si vlastnú budúcnosť, zopakoval Macron.

Zástupcovia USA a Ruska sa v piatok stretnú v Mníchove, pozvanie podľa Trumpa dostali aj Ukrajinci.

"Zajtra (v piatok) budú mať schôdzku v Mníchove. Rusi tam budú s našimi ľuďmi. Pozvanie mimochodom dostala aj Ukrajina. Neviem presne, kto tam z tých krajín bude, ale budú to vysoko postavení ľudia z Ruska, z Ukrajiny a zo Spojených štátov," povedal Trump novinárom. Biely dom sa na žiadosť Reuters k veci podrobnejšie vyjadriť odmietol.

V piatok sa začína trojdňová Mníchovská bezpečnostná konferencia. (ČTK)

Zelenskyj varoval Trumpa, že Putin len predstiera svoju ochotu dosiahnuť mierovú dohodu.

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval server Axios, podľa ktorého Zelenskyj Trumpovi povedal, že sa ho Putin bojí.

Putinove obavy z Trumpa sú podľa Zelenského dôvodom, prečo šéf Kremľa o možnej mierovej dohode hovorí.

Trump v stredu najskôr telefonicky rokoval s Putinom, s ktorým sa dohodol na osobnom stretnutí. Obaja štátnici sa tiež dohodli, že začnú hľadať mierové riešenie vojny na Ukrajine, ktorú Rusko vo februári 2022 rozpútalo.

Trump podľa Axiosu Zelenskému sľúbil, že Ukrajina bude na mierovom rokovaní zastúpená. To vo štvrtok večer americký prezident tiež verejne potvrdil.

Rozhovor Trumpa a Zelenského trval zhruba hodinu. Trump sa ukrajinského kolegu okrem iného opýtal, či je stále ochotný dosiahnuť mierovú dohodu. Ukrajinský prezident odpovedal, že to je jeho cieľ, zároveň ale poznamenal, že Putin hovoril Trumpovi to, čo počuť chcel.

"Putin ti povedal, že sa chce dohodnúť, lebo sa ťa bojí, lebo si silný," povedal Zelenskyj Trumpovi. Šéf Bieleho domu na to odpovedal, že má možno pravdu, ale že jeho dojem bol taký, že Putin hovoril vážne. "Čoskoro uvidíme," dodal Trump podľa zdrojov Axiosu.

Trump tiež povedal, že Zelenského schôdzka s americkým viceprezidentom J. D. Vancom a šéfom diplomacie USA Marcom Rubiem na okraj nadchádzajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie bude veľmi dôležitá pre diplomatický proces vedúci k ukončeniu vojny.

Doplnil, že v americkom vyjednávacom tíme budú tiež riaditeľ CIA John Ratcliffe a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. Zelenského potom vyzval, aby si pripravil vlastnú vyjednávaciu skupinu.

Rozhovor sa skončil tým, že Trump poskytol Zelenskému súkromné telefónne číslo. Zelenskyj Trumpovi sľúbil šampiónsky pás boxerského majstra sveta v ťažkej váhe Oleksandra Usyka.