Ukrajina Rusko Online: Prímerie na Ukrajine je podľa Ruska nereálne, USA hovoria o konci mierového úsilia

Ukrajina chce od USA kúpiť aspoň 10 raketových obranných systémov Patriot na ochranu pred ruskými útokmi.

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)

Austrálčan Oscar Jenkins sa postaví pred súd v samozvanej Luhanskej ľudovej republike.

A to pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko.

„Prokuratúra Luhanskej ľudovej republiky prijala návrh na obžalobu proti 33-ročnému občanovi Austrálie Oscarovi Charlesovi Augustovi Jenkinsovi,“ upresnili úrady vo vyhlásení. Ide tak o doposiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorý sa postaví pred súd.

Podľa vyšetrovateľov prišiel Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne 7000 až 9000 dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru, píše AFP.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, čo muža chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP bol Brit odsúdený na 19 rokov väzenia. (TASR)

Ukrajina a Rusko si vymenili stovky tiel vojakov. Na Ukrajinu dorazili telesné pozostatky 909 vojakov.

Oznámil to koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve. Do Ruska sa podľa poslanca Štátnej dumy Šamsaila Saralijeva vrátili telá 41 padlých vojakov TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

Ukrajinskí vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Telá niektorých boli uložené v márniciach v Rusku.

Z dôvodu pomalého, ale vytrvalého postupu ruských inváznych síl, ktorý trvá už niekoľko mesiacov, musia ukrajinské jednotky pri ústupe často nechať telá vlastných vojakov na mieste bojov.

Podľa ukrajinských zdrojov sa druhá výmena tiel padlých za tri týždne uskutočnila prostredníctvom Medzinárodného Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena pozostatkov padlých vojakov sa uskutočnila 28. marca a mala takmer rovnaký rozsah: na Ukrajinu sa vrátili telá 909 padlých vojakov, do Ruska 43.

Moskva a Kyjev vo všeobecnosti nezverejňujú straty v radoch svojich ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári pre americkú televíziu NBC News povedal, že od začiatku vojny s Ruskom vo februári 2022 bolo zabitých viac ako 46 000 ukrajinských vojakov a približne 380 000 utrpelo zranenia.

Nezávislý ukrajinský vojnový spravodajca Jurij Butusov zverejnil vlani v decembri vyššie čísla, pričom sa odvolával na vojenské zdroje. Tvrdil, že Ukrajina prišla o približne 70 000 vojakov, ďalších 35 000 je nezvestných.

Odhady západných médií o stratách Ukrajiny, založené na európskych a amerických zdrojoch, sa pohybujú od 50 000 do 100 000 vojakov zabitých v boji.

Rusko neposkytlo informácie o počtoch zabitých vojakov od septembra 2022. Vtedy oznámilo, že o život prišlo menej ako 6 000 vojakov. Ruská webová stránka Mediazona a ruskojazyčná redakcia BBC uviedli, že na základe informácií z verejne dostupných zdrojov identifikovali mená asi 91 000 zabitých ruských vojakov, no ich skutočný počet by mohol byť „podstatne vyšší“. (TASR)

Americký viceprezident J. D. Vance povedal, že USA sú k ukončeniu vojny stále optimistické.

"Keďže sa konajú rokovania, nebudem ich predčasne hodnotiť, ale cítime optimizmus, že budeme môcť, dúfajme, túto vojnu, veľmi brutálnu vojnu ukončiť," povedal Vance, ktorý sa v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. (ČTK)

Kremeľ oznámil, že „uplynulo“ 30-dňové prímerie v konflikte na Ukrajine, ktoré bolo obmedzené na energetiku.

Zároveň v reakcii na vyhlásenie USA o potenciálnom odstúpení od snáh o sprostredkovanie mieru medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol, že samotné pozastavenie útokov možno považovať za pokrok. Peskov na otázku novinárov o tom, či je pravdepodobné, že sa USA stiahnu z rokovaní o prímerí, skonštatoval, že „túto otázku si musia položiť vo Washingtone“, píše TASS.

Moratórium podľa Ruska vstúpilo do platnosti 18. marca po telefonáte šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Mesiac už skutočne uplynul,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre novinárov. Ruský prezident doposiaľ nevydal žiadne ďalšie pokyny, ozrejmil hovorca. (TASR)

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ navštívi budúci týždeň Washington. 

Účelom návštevy sú rokovania s vysokopostavenými americkými predstaviteľmi o uzavretí dlho očakávanej dohody o nerastných surovinách. Urobí tak na základe „memoranda o zámere“, ktoré vo štvrtok podpísali USA s Ukrajinou.

Na základe kópie jednostranového memoranda je „cieľom“ oboch krajín ukončiť rokovania do 26. apríla. „Ukrajinský premiér Šmyhaľ navštívi Washington v týždni od 21. apríla, aby sa stretol s ministrom financií USA (Scottom) Bessentom a poskytol podporu záverov technických rokovaní,“ uvádza memorandum, ktoré v piatok zverejnila ukrajinská vláda. „Vyjednávacie tímy by podľa očakávaní mali podať správu o napredovaní do 26. apríla s cieľom ukončiť rokovania do tohto dátumu a čo najskôr podpísať dohodu,“ doplnil dokument.

Predstavitelia USA tvrdia, že posilnenie amerických obchodných záujmov na Ukrajine pomôže do budúcna odradiť Rusko od ďalšej agresie v prípade uzavretia prímeria vo vyše trojročnej vojne, píše AFP.

„Snažíme sa vyriešiť mnohé technické otázky online a písomne, aby sme ich zredukovali na najcitlivejšie otázky, ktoré si budú vyžadovať politické rozhodnutia,“ povedal námestník ukrajinského ministra hospodárstva pre ukrajinskú televíziu Taras Kačka o práci ukrajinského a amerického tímu.

Kyjev a Washington plánovali vo februári podpísať dohodu o strategických surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Zmaril ju však spor v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Trump chcel dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požadovala silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom. (TASR)

Ruské útoky na Charkov a Sumy zabili počas noci dve osoby, pričom zranenia utrpelo ďalších najmenej 27 ľudí.

Len v Charkove evidujú jedného mŕtveho človeka a až 26 zranených. „Podľa predbežných informácií boli útoky na Charkov vykonané balistickými raketami s kazetovou muníciou. Preto sú postihnuté oblasti veľmi rozsiahle,“ povedal charkovský starosta Ihor Terechov a dodal, že poškodených bolo 15 bytových domov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov uviedol, že útoky zasiahli „husto obývanú oblasť“ mesta.

V meste Sumy, blízko ruskej hranice, útok pomocou iránskych dronov Šáhid zabil jednu osobu a ďalšiu zranil, uviedla na Telegrame regionálna vojenská správa. „Nepriateľ zasiahol civilné infraštruktúrne zariadenie v meste,“ uviedla vojenská správa. (SITA)

Francúzsko uviedlo, že štvrtkové rokovania medzi poprednými americkými a európskymi predstaviteľmi o vojne na Ukrajine spustili „pozitívny proces“.

Európa sa snaží byť súčasťou úsilia o ukončenie trojročného konfliktu na Ukrajine. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň počas rozhovorov v Paríži opäť presadzoval americký mierový plán.

Na rokovaniach bol francúzsky prezident Emmanuel Macron, spomenutý Rubio, ďalej americký vyslanec Steve Witkoff, britský minister zahraničných vecí David Lammy, predstavitelia Nemecka a ukrajinskí ministri. Schôdzka sa uskutočnila v čase, keď sa snaha amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu potýka s problémami, keďže ruský prezident Vladimir Putin odmieta zastavenie bojov.

„V Paríži sme dnes spustili pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ uviedla kancelária francúzskeho prezidenta s tým, že ďalšie stretnutie predstaviteľov z USA, Francúzska, Británie, Nemecka a Ukrajiny sa uskutoční na budúci týždeň v Londýne.

Rubio neskôr zavolal ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, aby prediskutoval parížske stretnutie. „Prezident Trump a Spojené štáty chcú, aby táto vojna skončila, a teraz predstavili všetkým stranám obrysy trvalého a udržateľného mieru,“ povedal Rubio svojmu ruskému náprotivkovi.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzdvihol rokovania a uviedol, že je dôležité pracovať na „skutočnej bezpečnosti“ v Európe. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však skritizoval parížske stretnutie, pričom uviedol, že Európania sú „zameraní na pokračovanie vojny“. Ruské útoky, ktoré nedávno zabili desiatky ľudí vrátane detí vo viacerých ukrajinských mestách, však skôr svedčia o tom, že vojnu chce akurát Moskva. (SITA)

Peking poprel, že by niektorej zo strán konfliktu na Ukrajine poskytoval zbrane.

Reagoval na tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Kyjev má informácie o dodávkach zbraní z Číny do Ruska.

"Čínska strana nikdy neposkytla smrtiace zbrane žiadnej strane tohto konfliktu a prísne kontroluje položky s dvojakým využitím,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Zelenskyj svoje obvinenia bližšie nerozviedol, povedal len, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Minulý týždeň ukrajinský líder uviedol, že Kyjev viac o najmenej 155 čínskych občanoch nasadených do boja po boku ruských jednotiek. Ukrajinská armáda podľa neho zajala dvoch čínskych vojakov v Doneckej oblasti.

Peking v piatok zdôraznil, že jeho „pozícia k ukrajinskej otázke je dôsledná a jasná“. „Vždy sme sa aktívne usilovali o zastavenie nepriateľských akcií a mierové rozhovory,“ povedal Lin.

Čína sa vykresľuje ako neutrálna strana v trojročnej vojne na Ukrajine, hoci ju západné vlády kritizujú, že jej blízke vzťahy s Ruskom poskytujú Moskve dôležitú ekonomickú a diplomatickú podporu. (TASR)

Necelé štyri mesiace je Slovensko bez dodávok zemného plynu z Ukrajiny.

Plynovod vo Veľkých Kapušanoch je tak od začiatku tohto roku stále prázdny. Na zhruba jeden mesiac ožil plynovod Vojany-Užhorod. Vo februári a začiatkom marca sme pomohli Ukrajincom s dodávkami plynu. Denne prúdilo vojanským plynovodom zo Slovenska na Ukrajinu 4 až 5 miliónov kubíkov plynu. Niektoré dni pretieklo týmto plynovodom vyše 10 miliónov metrov kubických plynu, najviac to bolo 16 miliónov kubíkov plynu.

Prázdny je stále aj slovensko-poľský plynovod. Ten ešte oficiálne pred zhruba troma rokmi otváral premiér Eduard Heger. Podľa vtedajšieho premiéra nám mal nový plynovod s Poľskom priniesť pocit slobody. Dodávatelia a obchodníci plynu sa ho však veľmi nenaučili využívať. Viacerí odborníci a analytici tvrdia, že týmto plynovodom prúdi len veľmi drahý LNG plyn.

Ako vyplýva z informácií slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, veľký pohyb plynu je stále medzi Slovenskom a Maďarskom. Cez Veľké Zlievce sa denne na Slovensko prepraví od 7 do 9 miliónov metrov kubických zemného plynu. Nejde však o výrazne zvýšenie dodávok plynu, ako avizoval od začiatku apríla najväčší slovenský dodávateľ plynu, Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Podobné prepravené objemy plynu sa pohybovali aj v uplynulých týždňoch tohto roka. Slovensko maďarským plynovodom sa k nám dostáva aj ruský plyn.

Eustream už avizoval navýšenie pevnej kapacity na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat z Maďarska na Slovensko. Pevná kapacita slovensko-maďarského plynovodu sa má zvýšiť na 5 300 315 kilowatthodín za hodinu, čiže z 3,5 mld. metrov kubických za rok na 4,38 mld. kubíkov za rok z Maďarska na Slovensko. „Kapacita sa zvýši pravdepodobne počas roka 2025 po dokončení nevyhnutných prác,“ uviedol slovenský prepravca plynu.

Na Slovensko prúdi plyn aj zo západu a to plynovodom v rakúskom v Baumgartene. Denne aktuálne prúdi slovensko-rakúskym plynovodom od jedného do dvoch miliónov kubíkov plynu.

Prázdny je však ďalší plynovod na západe Slovenska, v Lanžhote, spájajúci Českú republiku a Slovensko. Slovensko ešte stále nevyužilo dávnejšie podanú pomocnú ruku zo strany Česka. Podľa slovenských vládnych predstaviteľov, doteraz na to nebol dôvod. Podľa analytikov, sú za tým zhoršené česko-slovenské vzťahy medzi oboma vládami.

„Nejde len o ponuku z Českej republiky, ale podobnú nám dalo napríklad aj Bulharsko. S českým pánom ministrom som hovorila o tejto ponuke. Slušne som poďakovala za jeho starostlivosť. My už ale s českým prepravcom máme podpísanú tranzitnú zmluvu v rámci existujúcich diverzifikačných kontraktov. Ak by bolo treba navýšiť prepravné objemy, radi ponuku v budúcnosti využijeme. Ale v prvom rade sa snažím využiť našu existujúcu tranzitnú infraštruktúru. Máme z nej príjem do štátneho rozpočtu a na strane druhej neplatíme zvýšené tranzitné poplatky iným krajinám,“ uviedla pred nedávnom pre portál SITA Energetika ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, všetci vidíme, že vzťahy medzi vládami skutočne nie sú dobré. „Tie tomu určite nepomáhajú (situácii na trhu s plynom-poz. red.). Slovensko má v súčasnosti afinitu k tomu, aby získalo ruský plyn. Chce získavať ruský plyn, premiér Robert Fico sa tak opakovane vyjadruje. Takže je otázkou, či je to záležitosť len ekonomická. Netrúfam si tvrdiť, že práve Slovensko sa rozhoduje čisto ekonomicky, že nechce odoberať plyn z Česka, prečo chce stále plyn z Ruska. Sú za tým zrejme aj politické dôvody, možno dokonca aj geopolitické dôvody,“ povedal Kovanda. Slovensko by mohlo viac využívať dodávky plynu z Českej republiky, ktorá by k nám vedela dopraviť viac plynu napríklad z Nórska. Ale ako upozornil ekonóm Kovanda, slovenská strana pre túto možnosť aktuálne nie je „zapálená“. (SITA)

Napriek medzinárodným snahám o mierové riešenie na seba ozbrojené sily Ruska a Ukrajiny v noci znova útočili.

Pri dronovom útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny podľa tamojšieho starostu Arťoma Kobzara zahynul jeden človek a ďalší utrpeli zranenia. Informovala o tom agentúra DPA.

V husto obývanej oblasti východoukrajinského mesta Charkov hlásili po dopade rakety jedného mŕtveho, uviedol starosta Ihor Terechov. Do rána tam zaznamenali aj viac ako 50 zranených. Terechov informoval o škodách na viac ako 20 obytných budovách a 30 rodinných domoch. Výbuchy bolo podľa správ počuť aj na predmestiach Kyjeva a v meste Dnipro.

Gubernátor ruskej Rostovkej oblasti Jurij Sľusar medzitým na Telegrame oznámil, že protivzdušná obrana zachytila a zničila viacero nepriateľských dronov. Podľa predbežných informácií nedošlo ku škodám ani zraneniam. Údaje oboch strán nebolo možné nezávisle overiť, pripomína DPA. (TASR)

USA ukončia mierové úsilie, ak v priebehu niekoľkých dní nebude jasné, že je možné vojnu na Ukrajine zastaviť.

V piatok to podľa agentúry Reuters vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý vo Francúzsku rokoval o možnostiach zastavenia bojov. Rubio povedal, že americký prezident Donald Trump má množstvo ďalších priorít, na ktoré sa musí sústrediť.

"Musíme zistiť, či je možné vojnu na Ukrajine ukončiť," povedal Rubio a zdôraznil, že jasné to musí byť v priebehu dní. "Ak to možné nebude, tak prezident môže povedať, že končíme," uviedol.

USA podľa Rubia chcú vojnu zastaviť, musia ale od Ruska i Ukrajiny vedieť, že o mier stoja. "Inak máme rad ďalších priorít," povedal.

Kyjev už skôr bez podmienok súhlasil s americkým návrhom na celkové prímerie. Moskva sa takto jasne nevyjadrila, ale opakovane uviedla, že s myšlienkou súhlasí, zároveň však požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Hovorí tiež o zrušení niektorých západných sankcií pred ukončením bojov. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 938 970 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 530 vojakov, osem tankov, 40 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 140 dronov, 88 delostreleckých systémov a 312 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 662 tankov, 22 257 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 954 vozidiel a autocisterien, 26 530 delostreleckých systémov, 1 367 odpaľovacích raketových systémov, 1 136 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 33 065 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 858 kusov špeciálnej techniky.

Prímerie vo vojne na Ukrajine je v súčasnosti nereálne, uviedol ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Ukazuje to podľa neho neúspech snáh zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru, informovala agentúra DPA.

„Mali sme pokus o obmedzené prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré ukrajinská strana nedodržala. Takže za takýchto okolností je hovoriť o prímerí jednoducho nereálne,“ povedal Nebenzia. „Nie sme v situácii, v ktorej by sme mohli vážne hovoriť o úplnom prímerí.“

O zastavení útokov na energetické zariadenia hovorila vo štvrtok za zatvorenými dverami na žiadosť Ruska Bezpečnostná rada OSN. Päť európskych krajín po stretnutí v spoločnom vyhlásení vyzvalo Rusko, aby súhlasilo s úplným a bezpodmienečným prímerím, informovala agentúra Reuters.

„Ukrajina chce mier a preukázala to, keď pred piatimi týždňami súhlasila s úplným, okamžitým a bezpodmienečným prímerím," uvádza sa vo vyhlásení Slovinska, Dánska, Francúzska, Grécka a Británie. "Na dnešných konzultáciách Rusko znova odmietlo úplné prímerie a odmietlo urobiť prvý krok k mieru,“ konštatuje vyhlásenie, ktoré prečítal slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žbogar.

Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa Ruska bolo od telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s prezidentom USA Donaldom Trumpom z 18. marca v platnosti 30-dňové prímerie obmedzené na energetiku. Moskva obvinila Kyjev, že ho viac ako 80-krát porušil.

Za uplynulých 30 dní sa Rusko podľa DPA zdržalo väčších útokov na ukrajinské elektrárne a Ukrajina zastavila útoky na ruské ropné rafinérie. Ukrajinskí predstavitelia však hlásili škody na dodávkach elektriny spôsobené ruskými útokmi, ako aj zvýšený počet útokov na civilné oblasti s desiatkami obetí. (TASR)

Donald Trump uviedol, že nepripisuje ukrajinskému prezidentovi zodpovednosť za ruskú inváziu.

Podľa agentúry AFP však Trump aj naďalej kritizoval ukrajinského prezidenta.

Trump v minulosti opakovane obvinil Zelenského z toho, že nesie zodpovednosť za vojnu, ktorú Rusko vedie od februára 2022.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social v pondelok Trump odmietol akúkoľvek zodpovednosť za rusko-ukrajinský konflikt a označil ho za vojnu svojho predchodcu v Bielom dome, demokrata Joea Bidena. „Milióny mŕtvych kvôli trom ľuďom“, deklaroval Trump na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina, Bidena a Zelenského, pričom posledných dvoch obvinil z nekompetentnosti. Spresnil, že Biden i Zelenskyj mohli túto vojnu zastaviť a že Putin ju nikdy nemal začať.

„Nepripisujem Zelenskému zodpovednosť, ale nie som práve nadšený z toho, že sa tá vojna začala,“ povedal Trump v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. „Neobviňujem ho, ale to, čo hovorím, je, že by som nepovedal, že odviedol najlepšiu prácu, dobre? Nie som jeho veľký fanúšik,“ dodal americký prezident.

Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu vyzval Trumpa, aby navštívil Ukrajinu a lepšie tak pochopil devastáciu spôsobenú ruskou inváziou.

Talianska premiérka vo štvrtok novinárom povedala, že „spoločne bránime slobodu Ukrajiny, spoločne môžeme vybudovať spravodlivý a trvalý mier“.

Trump tiež dodal, že USA a Ukrajina by mohli podpísať dohodu o ukrajinských nerastných surovinách už budúci týždeň vo štvrtok. Americký minister financií Scott Bessent pre AFP uviedol, že strany majú dohodu uzavrieť budúcu sobotu (26. apríla). (TASR)

Americký prezident Trump očakáva, že na budúci týždeň bude podpísaná dohoda o nerastných surovinách s Ukrajinou.

„Máme dohodu o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná vo štvrtok, budúci štvrtok,“ povedal Trump na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Bielom dome.

Bližšie podrobnosti neuviedol, no zrejme hovoril o konečnej dohode, informovala agentúra DPA. Trump nechal na ďalšie otázky odpovedať ministra financií Scotta Bessenta, ktorý bol na stretnutí tiež prítomný.

„Stále pracujeme na detailoch,“ povedal Bessent na otázku, kedy a kde bude dohoda podpísaná. Cieľovým dňom je podľa neho 26. apríl, čo je budúca sobota.

„Je to v podstate to, na čom sme sa predtým dohodli,“ uviedol minister. Tento dokument má okolo 80 strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že ešte vo štvrtok by sa mohlo online podpísať memorandum o porozumení, čo navrhla americká strana. V práci na záväznej dohode naďalej pokračujú právnici, dodal.

Vágne formulovanú rámcovú dohodu o nerastných surovinách mali Trump a Zelenskyj podpísať už koncom februára. Trump na jej uzavretie už nejaký čas nalieha.

Zisky z ťažby kovov vzácnych zemín majú okrem iného slúžiť ako kompenzácia pre USA za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni invázii ruských síl. (TASR)