Rusko sa pomstilo Ukrajine za zničené lietadlá, v Kyjeve zomreli záchranári (SME Minúta)

Kancelária prezidenta Ukrajiny pracuje na zorganizovaní stretnutia medzi Zelenským a Trumpom popri samite G7.

Ten sa bude konať v Kanade v dňoch 15. – 17. júna.

Vedúci kancelárie Andrij Jermak ďalej uviedol, že príprava možného stretnutia medzi Zelenským a Trumpom na summite G7 bola aj jedným z cieľov návštevy ukrajinskej delegácie vedenej prvou podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Julijou Svyrydenkovou v USA, ktorá sa konala 3. – 5. júna. Súčasťou delegácie bol aj Jermak.

„Naša návšteva bola súčasťou príprav, a to aj na stretnutie, o ktorom verím, že sa uskutoční popri summite G7 v Kanade. Bol to kľúčový krok v príprave na tento rozhovor,“ konštatoval Jermak.

Dodal, že ukrajinská delegácia sa stretla s približne polovicou členov amerického Senátu a predsedami kľúčových výborov v oboch komorách Kongresu, pričom vysvetlila postoj Ukrajiny k ruskej agresii a potrebu sankcií voči Moskve.

Zelenskyj a Trump sa naposledy osobne stretli 26. apríla vo Vatikáne, kde sa konal pohreb pápeža Františka. Minulý týždeň Zelenskyj potvrdil, že dostal pozvánku na summit G7. (TASR)

Roztržku medzi miliardárom Muskom a Trumpom sledovali aj vysokopostavení predstavitelia Ruska.

Verejne sa k nej vyjadrili napríklad bývalý prezident Dmitrij Medvedev, poslanec Štátnej dumy Dmitrij Novikov alebo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Medvedev, súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa na platforme X ponúkol, že „za primeraný poplatok“ sprostredkuje mierovú dohodu medzi Trumpom a Muskom. Ako platbu by vraj prijal akcie spoločnosti Starlink. Zároveň ich však vyzval, aby sa nehádali.

Ruská tlačová agentúra TASS informovala o vyhláseniach poslanca Novikova, ktorý posmešne navrhol udeliť Muskovi azyl v Rusku. I keď poslanec očakáva, že by takúto možnosť miliardár nevyužil, podľa jeho slov by mu ho Moskva v prípade potreby „určite udelila“.

Hovorca Kremľa Peskov bol vo veci zdržanlivejší a hádku Trumpa s Muskom označil za vnútornú záležitosť Spojených štátov. „Nemáme v úmysle do nej zasahovať ani ju akokoľvek komentovať,“ uviedol a dodal, že Trump sa o seba postará. (TASR)

Ukrajinské drony v noci na piatok na letisku v ruskej Brianskej oblasti zničili jeden bojový vrtuľník a ďalší poškodili.

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje ruský telegramový kanál Astra.

Útok podľa zdrojov Astry zničil vrtuľník Mi-8, v ktorom vybuchla palubná munícia. Ďalší stroj, a to bojový vrtuľník Mi-35, bol tiež poškodený, ale rozsah škôd je nejasný.

Útok bol súčasťou širšej ukrajinskej operácie zameranej na viacero ruských letísk a vojenských zariadení.

Európa je schopná poskytnúť Ukrajine podporu aj v prípade, keby sa USA rozhodli úplne zastaviť vojenskú pomoc.

Pre agentúru Reuters to povedal nemecký generálmajor Christian Freuding, ktorý zodpovedá za koordináciu dodávok vojenskej pomoci pre Kyjev.

Freuding pripomenul, že európski členovia NATO a Kanada už spoločne Ukrajine poskytli viac vojenskej pomoci ako USA, ktoré brániacej sa krajine dodali zbrane za 20 miliárd dolárov.

„Vojna proti Ukrajine zúri na našom kontinente, je vedená aj proti európskemu bezpečnostnému poriadku. Ak bude politická vôľa, potom budú aj prostriedky, ktoré do značnej miery vykompenzujú americkú podporu," povedal Freuding v rozhovore.

Ukrajina v súčasnosti naďalej dostáva dodávky zbraní, ktoré schválil bývalý prezident USA Joe Biden. Nie je však jasné, či jeho nástupca Donald Trump poskytne Kyjevu novú podporu ani či umožní tretím krajinám nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu, pripomína Reuters. (TASR)

Európska únia vyčlení 30 miliónov eur na obnovu zásobovania vodou v ukrajinskom meste Kryvyj Rih.

Systém bol poškodený po tom, ako Rusko v roku 2023 vyhodilo do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka a priľahlú priehradu. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom tlačová služba delegácie EÚ na Ukrajine.

Už po tom, ako Rusko vyhodilo do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka, EÚ aktivovala mechanizmus civilnej ochrany, aby Ukrajine poskytla pomoc. Prvé príspevky poskytlo Nemecko a Rakúsko. Nemecko ponúklo päťtisíc vodných filtrov a 56 generátorov a Rakúsko 20 vodných kontajnerov na vodu a desať čerpadiel.

Rusko tvrdí, že jeho zložky zabili muža útočiaceho dronom na vojenský objekt.

Ten sa mal nachádzať v Riazanskej oblasti juhovýchodne od Moskvy. 

„Počas zatýkania kládol zločinec ozbrojený odpor a bol zneškodnený,“ uviedla garda vo vyhlásení a zverejnila zábery z bezpečnostných kamier, na ktorých sa muž v kapucni krčí na poli a snaží sa spustiť dron, predtým než ho začnú prenasledovať ruské bezpečnostné zložky.

K incidentu došlo necelý týždeň po veľkom ukrajinskom dronovom útoku na ruské letiská.

Údajná nemanželská dcéra Putina podľa médií pracuje v parížskych galériách vystavujúcich protivojnové umenie.

Informoval o tom denník The Moscow Times. Na aktivity 22-ročnej Jelizavety Krivonogichovej upozornila na svojom facebookovom účte ruská umelkyňa žijúca v exile Nasťa Rodionova.

V príspevku napísala, že sa jej donieslo, že v parížskych galériách Studio Albatros a L gallery, kde sa vystavuje protivojnové umenie, pracuje Liza, zrejme dcéra Svetlany Krivonogichovej, ktorá podľa rôznych novinárskych investigatív mala blízko k Putinovi. O Jelizavete Krivonogichovej sa písalo, že ide možno o Putinovu nemanželskú dcéru.

Jelizaveta Krivonogichová žije v Paríži a používa druhý pas vystavený na meno Jelizaveta Olegovna Rudnovová.

Spoločnosť L Association podľa The Moscow Times potvrdila, že Jelizaveta Rudnovová je súčasťou jej manažérskeho tímu. Jej galérie Albatros Studios a L Galérie sú známe tým, že sa zameriavajú na súčasné umenie s politickými a protivojnovými motívmi. V oboch vystavovali ruskí aj ukrajinskí umelci.

Šéf L Association Dmitrij Dolinskij Rodionovovej povedal, že sa zamestnancov nepýta na ich rodokmeň a že dôležití sú umelci, ktorí pri ňom vystavujú a charakter podujatí, ktoré galérie organizujú. Rodionovová k tomu uviedla, že v situácii, keď Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine, je potrebná maximálna transparentnosť a citlivosť zo strany ľudí, ktorí organizujú akékoľvek verejné akcie, na ktorých sa podieľajú protivojnoví umelci a niekedy aj priame obete súčasného ruského režimu.

Jelizaveta Krivonogichová údajne vlani absolvovala parížsku školu manažmentu kultúry a trhu s umením ICART. Rodionovová uviedla, že pri príspevku o minuloročnej výstave absolventov ICART na sociálnej sieti LinkedIn používatelia písali, že je medzi nimi "Putinova dcéra" a upozorňovali na jej nápadnú podobnosť so šéfom Kremľa. (ČTK, The Moscow Times)

Ruská exilová opozícia vedie zákulisné rozhovory s ukrajinskými predstaviteľmi, tvrdí popredný disident Kara-Murza.

Hoci sú ukrajinská vláda aj ruská opozícia zarytými odporcami Putina, doteraz sa spolupráci skôr vyhýbali, keďže Kyjev sa obáva, že aj ruská opozícia môže mať imperiálne postoje k Ukrajine a anexii Krymu.

Kara-Murza, ktorý bol minulý rok prepustený zo sibírskeho väzenia v rámci výmeny zajatcov, uviedol, že dialóg s Ukrajinou už prebieha, no nie je verejný.

„Chceli by sme ho posunúť na najvyššiu úroveň,“ naznačil s odkazom na Zelenského. Vyjadrenia zazneli po jeho vystúpení v Európskom parlamente v Bruseli, kde vystúpila aj Julija Navaľná - vdova po Alexejovi Navaľnom.

Ďalší opozičný politik Iľja Jašin vyzval Európsku úniu, aby sprostredkovala dialóg medzi ruským demokratickým hnutím a ukrajinskou vládou. „Chceme začať tento dialóg s Ukrajinou,“ povedal Jašin s tým, že Zelenskyj prejavil ochotu rokovať. „Nie sme nepriatelia Ukrajiny... A chceme podporiť jej nezávislosť.“

Rozdiely medzi Ukrajincami a ruskou opozíciou sa týkajú najmä zodpovednosti za vojnu. Mnohí Ukrajinci vinia ruský národ, zatiaľ čo disidenti tvrdia, že ide o Putinovu vojnu a bežní Rusi sú tiež obeťami.

Kara-Murza sa v minulosti dostal do sporu s Kyjevom po výroku, že pre zahraničných žoldnierov je ľahšie zabíjať Ukrajincov, čo vyvolalo vlnu kritiky z radov Ukrajincov a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

https://www.politico.eu/article/russias-opposition-talking-with-ukraine-behind-the-scenes-top-dissident-says-vladimir-kara-murza/ (SITA, Politico)

Ruská centrálna banka prekvapivo znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov na 20 percent.

Znížila ho z 21 %, čo bola najvyššia úroveň za dve desaťročia.

Uviedla pritom, že inflačné tlaky vrátane základných sa už zmierňujú. Informuje o tom agentúra AFP a portál businesstimes.

Rozhodnutie predstavuje prvé zníženie sadzieb od septembra 2022. „Ruská ekonomika sa postupne vracia na cestu vyváženého rastu,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení banky. Medziročné tempo rastu inflácie sa však stále drží nad 10 %, hoci banka poznamenala, že cenové „tlaky ďalej klesajú“.

Ruská centrálna banka sa tento rok dostala pod rastúci politický tlak na zníženie úrokových sadzieb, ktoré podľa firiem brzdia ekonomiku a investície.

Ceny potravín a služieb sú vysoké, rovnako ako inflačné očakávania, najmä medzi domácnosťami. Trh práce je aj naďalej napätý, ale objavujú sa náznaky zmierňovania nedostatku pracovnej sily aj zmierňovania rastu miezd. Úverová aktivita je utlmená a domácnosti naďalej šetria.

Banka upozornila, že inflačné riziká stále prevažujú nad dezinflačnými a varovala pred možným vplyvom externých šokov. Uviedla pritom, že napriek zníženiu kľúčového úroku o jeden percentuálny bod jej „menová politika zostane prísna“ počas dlhšieho obdobia, aby sa inflácia do roku 2026 vrátila na jej cieľovú úroveň 4 %.

Dodala, že ďalšie rozhodnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe budú závisieť od „rýchlosti a udržateľnosti poklesu inflácie a inflačných očakávaní“. (TASR)

Európa by mala vážne porozmýšľať o zákaze vstupu pre ruských občanov, uviedol britský exminister obrany Fallon.

 „Rusom stále dovoľujeme byť na nábreží v Cannes, na lodiach v Bodrume alebo na uliciach Londýna... Prečo by mala ukrajinská mládež zomierať v bojoch, zatiaľ čo mladí Rusi môžu slobodne cestovať po Európe, vlastniť tam nehnuteľnosti a vyhrievať sa na európskych plážach?“ položil rečnícku otázku Fallon ako referuje web glavcom.ua.

„Samozrejme, môžu povedať, že nie sú v pozícii zmeniť Putinov režim. Myslím si však, že zákaz vstupu do Európy pre ruskú strednú triedu by bol opodstatnený, pretože musia prevziať určitú zodpovednosť za to, čo ruské úrady robia v ich mene,“ dodal 73-ročný rodák zo Škótska.

Európa podľa neho v súčasnosti potrebuje silné vedenie v podaní Británie, Francúzska a Nemecka.

„Ak bude jedna z týchto krajín silná a ďalšie dve slabé, potom bude trpieť celá Európa. Takže potrebujeme to, čo vidíme dnes - vedenie troch najmocnejších európskych krajín. Všetky tri vedú 'koalíciu ochotných', čo nielenže znamená, že Ukrajina nezostane sama, ak Trump odmietne rokovať, ale aj to, že Európa sa bude podieľať na dohľade nad akýmkoľvek dosiahnutým riešením,“ skonštatoval Fallon. (SITA)

Rusko považuje vojnu proti Ukrajine za existenčnú otázku, za záležitosť národných záujmov a bezpečnosti, tvrdí Peskov.

Podľa agentúr tak hovorca Kremľa odmietol nedávne vyjadrenie Trumpa, ktorý konflikt prirovnal k detskej bitke. 

Pre Rusko je situácia okolo Ukrajiny existenčnou otázkou, povedal Peskov. "Je to otázka našich národných záujmov, je to otázka našej bezpečnosti, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí, budúcnosti našej krajiny," povedal Peskov.

Dodal, že Rusko vojnu začalo po tom, ako boli vyčerpané všetky možnosti riešenia problémov politickými a diplomatickými prostriedkami.

Vo štvrtok Trump na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou použil prirovnanie k dvom deťom, "ktoré sa bijú ako blázni". Povedal, že niekedy je lepšie ich nechať trochu sa pobiť a až potom ich od seba odtrhnúť.

Peskov poznamenal, že Trump môže mať na konflikt na Ukrajine v niektorých ohľadoch iný názor ako Rusko.

"Pre nás je dôležité, že pokračujeme v našich kontaktoch s Washingtonom," dodal hovorca Putina. (ČTK)

EÚ a Ukrajina rokujú o dohode, ktorá by stanovila dovozné kvóty na poľnohospodárske výrobky z Ukrajiny.

Agentúre Reuters to povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen. Mala by sa tak vyriešiť súčasná situácia, keď už nebola predĺžená dohoda o voľnom obchode s Ukrajinou, ktorá platila do štvrtka.

Oddnes sa tak podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, čo podľa Kyjeva bude pre Ukrajinu znamenať veľké straty príjmov.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť opatrení vypršala 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Podľa diplomatických zdrojov však tieto prechodné opatrenia de facto znamenajú návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačia na Európsku komisiu, aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

"To, čo bude predmetom rokovaní, bude niečo medzi kvótami v rámci existujúcej dohody DCFTA a autonómnymi obchodnými opatreniami," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Hansen. DCFTA odkazuje na predvojnovú obchodnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platili v posledných troch rokoch a znamenali pozastavenie dovozných ciel a kvót.

Podľa denníka Financial Times prišlo rozhodnutie ukončiť osobitné obchodné vzťahy medzi EÚ a Kyjevom, ktoré bolo vždy predlžované o rok a vďaka ktorému väčšina ukrajinského tovaru prichádza na unijný trh bez poplatkov, z iniciatívy Poľska s cieľom chrániť poľnohospodárov v EÚ.

Bezcolný režim sa od roku 2022 vzťahuje na ukrajinskú hydinu, pšenicu a cukor. Väčšina tohto tovaru cez štáty dvadsaťsedmičky mierila do Afriky a do Ázie. Napriek tomu poľnohospodári aj politici v Poľsku, vo Francúzsku i iných krajinách EÚ poukazovali na to, že tovar z Ukrajiny zráža ceny na ich domácom trhu.

Ukrajinská vláda už skôr odhadovala, že ak by sa podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, príjmy by jej ročne klesli o 3,5 miliardy eur. Server Ukrajinska pravda ale priniesol iné odhady. Podľa Inštitútu pre ekonomický výskum a ekonómov z Berlin Economics povedie návrat k colným kvótam DCFTA k poklesu ukrajinského vývozu do EÚ iba o 1,5 miliardy dolárov.

Hlavným tovarom, ktorého sa koniec takzvaných ATM dotkne, je pšenica, cukor a hydina. "Ak však zoberieme do úvahy celkový vplyv na ekonomiku, kľúčovou otázkou je, či bude možné presmerovať vývoz na iné trhy, ak trh EÚ zostane uzavretý dlhšie ako niekoľko mesiacov, ako v súčasnosti navrhuje Európska komisia," píše ukrajinský server.

"Vývoz pšenice, ktorý do EÚ predstavoval 0,9 miliardy dolárov, možno presmerovať len s malou stratou hodnoty," dodáva Ukrajinska pravda. Znamenalo by to teda, že strata zostane iba 0,6 miliardy dolárov. Presmerovať by pritom aspoň čiastočne malo byť možné aj vývoz cukru a hydiny. (ČTK)

Rusko nateraz nevidí dôvody na predĺženie platnosti jadrovej zmluvy New START, ktorá vyprší na budúci rok.

V rozhovore pre agentúru TASS to povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami - Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev a prezident USA Barack Obama, do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Putin v roku 2023 pozastavil účasť Ruska na dohode, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny. Súčasne ale prisľúbil, že Rusko bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

V prípade, že sa zmluva New Start nepredĺži alebo nenahradí inou dohodou, sa experti na bezpečnosť obávajú nových pretekov v zbrojení, a to v čase značného medzinárodného napätia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorý by podľa Putina aj Trumpa mohol viesť k tretej svetovej vojne, píše Reuters.

Riabkov v rozhovore zverejnenom v piatok označil plán Trumpa vytvoriť protiraketový štít Zlatá kupola, ktorý by fungoval na zemi aj vo vesmíre, za ďalší „hlboko destabilizujúci“ faktor, ktorý vytvára nové, „ťažko prekonateľné“ prekážky pre kontrolu zbrojenia. Vzťahy so Spojenými štátmi sú podľa neho momentálne „jednoducho v troskách“ - a to i napriek deklarovým snahám Trumpa o ich obnovenie.

„Za súčasných okolností neexistujú žiadne dôvody na obnovenie New START v plnom rozsahu. A vzhľadom na to, že zmluva končí svoj životný cyklus približne o osem mesiacov, hovoriť o reálnosti takéhoto scenára čoraz viac stráca zmysel,“ povedal Riabkov.

Analytici tvrdia, že Trumpova nová iniciatíva v oblasti protivzdušnej obrany by mohla prudko vystupňovať militarizáciu vesmíru a podnietiť ostatné krajiny, aby tam umiestnili podobné systémy alebo vyvinuli pokročilejšie zbrane, ktoré by sa sa dokázali vyhnúť protiraketovému štítu. (TASR)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších takmer 1 200 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 993 910 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas štvrtka prišli Rusi o 1 160 vojakov, dva tanky, 174 dronov, 44 delostreleckých systémov a 101 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 889 tankov, 22 685 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 913 vozidiel a autocisterien, 28 794 delostreleckých systémov, 1 406 odpaľovacích raketových systémov, 1 180 systémov protivzdušnej obrany, 336 vrtuľníkov, 413 lietadiel, 39 193 dronov, 3 271 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 907 kusov špeciálnej techniky.

Masívny útok na Ukrajinu je odvetou za jej nedávne údery v Rusku, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Ruská armáda v noci na piatok podnikla masívny útok na vojenské objekty na Ukrajine, uviedla Moskva. Ukrajinské útoky v Rusku označila za teroristické činy.

„V noci na piatok ozbrojené sily Ruskej federácie uskutočnili masívny úder vysoko presnými zbraňami s dlhým dosahom zo vzduchu, mora a zo zeme, ako aj pomocou útočných bezpilotných lietadiel,“ uviedlo ruské ministerstvo v oficiálnom vyhlásení.

Podľa rezortu obrany boli útoky zamerané na podniky na výrobu a opravu zbraní a vojenskej techniky, montážne haly bezpilotných lietadiel, výcvikové centrá leteckého personálu a sklady ukrajinských ozbrojených síl.

„Ciele útoku boli splnené, všetky určené objekty boli zasiahnuté,“ dodalo ministerstvo.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si ruské raketové a dronové útoky vyžiadali troch mŕtvych a asi 50 zranených.

Ukrajinské úrady hlásia škody na obytných domoch a civilnej infraštruktúre, ale aj na bližšie neurčených priemyselných podnikoch. (ČTK)

Operácia Pavučina je podľa Trumpovho vyslanca pre Ukrajinu Kellogga príkladom efektívneho a odvážneho líderstva.

Kellogg to napísal na mikroblogovacej sieti X.

„Táto udalosť môže byť prostriedkom nátlaku na uzavretie mieru, ale obe strany musia zostať oddané misii prezidenta Trumpa, čiže zastaviť zabíjanie a ukončiť vojnu,“ uviedol splnomocnenec Donalda Trumpa.

Kellogg zdôraznil, že „odvážne líderstvo a odvážne činy môžu zmeniť povahu bojiska“, pričom tento názor odôvodnil svojimi vojenskými skúsenosťami aj historickými príkladmi.

Keith Kellogg
@generalkellogg

In my military experience, and history has shown, bold leadership and audacious action can change the nature of the battlefield as seen by @servicessu @DI_Ukraine @rustem_umerov this weekend. This event can be a forcing function for peace but both sides must remain committed to https://t.co/Fgk82UbPBY

5.6.2025 o 20:46 · archivované: 6.6.2025 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putin nebude podľa vojenského experta schopný odpovedať na zničenie ruských strategických bombardérov.

"Už by to spravil," tvrdí vojenský expert Mychajlo Samuš, riaditeľ New Geopolitics Research Network.

Šéf Kremľa sa podľa neho momentálne snaží demonštrovať Trumpovi svoju pripravenosť odpovedať na porážku ruského strategického letectva, aby USA vyvíjali tlak na Ukrajinu, nech je Kyjev ústretovejší voči ruským ultimátam.

„Ukrajina zvýšila stávky a Putin nebude môcť odpovedať rovnakou mincou. Nemá na to možnosti,“ povedal Samuš. „Nebude schopný zasadiť taký zničujúci úder, aký Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zasadila ruskému strategickému letectvu. Chcel by zastrašiť, ale úprimne, tu Putin pôsobí slabo. Už len tým, ako sa sťažuje Trumpovi. Ak by Putin mohol odpovedať, už by odpovedal. A nehovoril by o tom Trumpovi.“

Ukrajina počas víkendovej operácie Pavučina zasiahla celkovo 41 ruských vojenských lietadiel vrátane strategických bombardérov. A podľa experta ich Rusko už nenahradí, keďže „Rusko už nevyrába také lietadlá, ktoré zdedilo po Sovietskom zväze“.

Expert tiež vraví, že ukrajinský útok vyvolal v Kremli obrovské obavy. „Ak Ukrajina zničí ešte niekoľko faktorov, ktoré sa považujú za kritériá pre veľmoc, bude to pre impérium zničujúci úder,“ poznamenal Samuš a pripomenul, že Ukrajinci už Rusom „vyradili“ aj flotilu v Čiernom mori.

Európska únia zvažuje, že zaradí Rusko na zoznam krajín s laxnými opatreniami proti praniu špinavých peňazí.

Uviedli to noviny Financial Times s odvolaním sa na zdroje z Európskej komisie, podľa ktorých zatiaľ nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Cieľom tohto kroku, ktorý má výraznú podporu medzi poslancami Európskeho parlamentu, je zvýšiť finančný tlak na Moskvu. Konečné rozhodnutie sa očakáva začiatkom budúceho týždňa po krátkom meškaní z administratívnych dôvodov.

Po zaradenie Ruska do tohto zoznamu budú musieť finančné inštitúcie sprísniť kontroly pri transakciách s ruskými subjektmi, čo by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov aj rizík spojených s reputáciou Ruska. (TASR)

Rusko musí podľa Zelenského niesť zodpovednosť, spojencov vyzval, aby na masívne útoky „rozhodne“ zareagovali.

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu s použitím viac než 40 rakiet a 400 dronov, oznámil Zelenskyj na sieti X.

„Rusko za to musí niesť zodpovednosť. Od prvej minúty tejto vojny útočia na mestá a dediny, aby tam zničili život. Ak niekto nevyvíja tlak a dáva vojne viac času, aby si vyžiadala ďalšie životy - to je spoluvina a zodpovednosť. Musíme konať rozhodne,“ napísal Zelenskyj na X.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Russia doesn`t change its stripes – another massive strike on cities and ordinary life. They targeted almost all of Ukraine – Volyn, Lviv, Ternopil, Kyiv, Sumy, Poltava, Khmelnytskyi, Cherkasy, and Chernihiv regions. Some of the missiles and drones were shot down. I thank our https://t.co/O1iemSp3s2

6.6.2025 o 9:27 · archivované: 6.6.2025 o 10:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl zaútočilo na Ukrajinu 407 dronmi a 44 strelami vrátane balistických striel.

Protivzdušnej obrane sa podľa jeho slov podarilo zostreliť približne 30 rakiet a 200 bezpilotných lietadiel.

Ukrajina oznámila zásah vojenských letísk v Engelse a Ďagileve a skladu palív v Saratovskej oblasti.

Podľa ukrajinského generálneho štábu išlo o preventívnu operáciu pred rozsiahlym dronovým a raketovým útokom, ktorý v noci na dnes proti Ukrajine podniklo Rusko.

Generálny štáb hlási, že v noci na dnes sa terčom úspešného zásahu stala letecká základňa Engels v ruskej Saratovskej oblasti, kde "sú rozmiestnené lietadlá nepriateľa, ktoré zostali po operácii ukrajinskej tajnej služby". Zasiahnuté bolo tiež letisko Ďagilevo, kde sú rozmiestnené lietadlá využívané na podporu raketových útokov proti Ukrajine a odkiaľ štartujú ruské strategické bombardéry.

Podľa ukrajinského generálneho štábu sú potvrdené zásahy najmenej troch nádrží s palivom v Saratovskej oblasti. V areáli, kde sa nachádzajú, vypukol rozsiahly požiar. Ďalšie následky útoku sa spresňujú.

O tom, že v Engelse horí v sklade pohonných hmôt, informovali podľa ruskojazyčného servisu BBC aj rôzne zdroje na sociálnych sieťach. Podľa Kyjeva objekt zásobuje leteckú základňu.

Informácie poskytnuté znepriatelenými stranami nemožno nezávisle overiť.

Zbrojenie je podľa maďarského premiéra Orbána drahé, navrhuje dohody o jeho kontrole. (TASR)

Šéf ukrajinskej diplomacie Sybiha po ruských útokoch volá po posilnení ukrajinskej obrany a ďalších sankciách.

Podľa Zelenského si ruský útok vyžiadal troch mŕtvych a takmer 50 zranených. Ukrajinské úrady doteraz informovali o štyroch obetiach.

Rusko v noci zaútočilo na deväť ukrajinských oblastí. Podľa Sybihu na nedeľné prekvapivé ukrajinské údery na ruské strategické letectvo odpovedal agresor útokmi na civilistov na Ukrajine.

"Rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom je v tom, že Ukrajina zasahuje legitímne ciele, ako sú lietadlá vybavené na bombardovanie našich detí. Rusko cieli na obytné oblasti, civilistov, kritickú infraštruktúru, "napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Andrii Sybiha 🇺🇦
@andrii_sybiha

Overnight, Russia “responded” to its destroyed aircraft… by attacking civilians in Ukraine.

Kyiv, Lutsk, Lviv, Ternopil, Chernihiv, Kremenchuk, and others. Multi-storey buildings hit. Energy infrastructure damaged. There are killed and wounded people throughout the country. https://t.co/KXu1MxZA2X

6.6.2025 o 7:55 · archivované: 6.6.2025 o 10:04

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Minister žiada rýchle zosilnenie medzinárodného tlaku na Moskvu. "Jediným argumentom Ruska je teror. Našou odpoveďou by mali byť silné sankcie, ktoré by agresorovi zvýšili náklady na vojnu, a nové rozhodnutia ohľadom posilnenia ukrajinskej obrany, "uviedol šéf ukrajinskej diplomacie.

Podľa Zelenského nastal čas, keď Spojené štáty, Európa a všetci na svete spoločne môžu zastaviť vojnu tým, že vyvinú tlak na Rusko. "Ak niekto tlak nevyvíja a dáva vojne ďalší čas na to, aby brala životy, je spoluvinníkom a nesie za to zodpovednosť," napísal Zelenskyj na svojom účte na telegrame. (ČTK)

Ukrajinské drony útočili na niektorých miestach v Rusku. V meste Engels horí priemyselný objekt.

Ministerstvo obrany informovalo, že jeho protivzdušná obrana zneškodnila 174 ukrajinských dronov a tri rakety protilodnej rakety Neptún.

Gubernátor ruskej Saratovskej oblasti Roman Busargin informoval o tom, že v dôsledku ukrajinského dronového útoku v meste Engels horí bližšie neurčený priemyselný objekt. BBC píše, že na sociálnych sieťach sú čoraz vierohodnejšie správy o požiari ropného skladu.

Podľa ukrajinskej armády je v areáli uskladnené palivo pre základňu ruského strategického letectva, ktorá sa v Egelse nachádza.

Na tento objekt ukrajinské drony zaútočili už v januári a požiar vtedy trval niekoľko dní. (ČTK)

Rusko podniklo rozsiahly dronový a raketový útok proti Ukrajine. Poplach platil na celom území krajiny.

Okrem Kyjeva, odkiaľ sú hlásené štyri obete, Rusko zasiahlo aj ďalšie regióny.

Na západoukrajinský Luck, ktorý je administratívnym centrom Volyňskej oblasti, zaútočilo 15 ruských dronov a ruská armáda proti nemu odpálila šesť rakiet, povedal starosta Ihor Poliščuk. "V tejto chvíli je päť zranených. Informácie o mŕtvych nie sú. Jedna z rakiet zostrelených protivzdušnou obranou dopadla na výškový obytný dom a značne ho poškodila. Zničené sú aj ďalšie domy. Luck leží asi 85 kilometrov od hraníc s Poľskom.

RBC-Ukraine
@NewsUkraineRBC

Ukraine's Lutsk suffers missile and drone attack: Casualties and property damage confirmed
#RussiaUkraineWar
https://t.co/ne4d9P1K2U https://t.co/EZ0uNuLiwj

6.6.2025 o 5:49 · archivované: 6.6.2025 o 8:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Z okolia Ľvova boli po ruskom útoku hlásené problémy s dodávkami elektrickej energie vo viacerých dedinách. Zasiahnutý je bližšie neurčený priemyselný objekt v Drohobyckom rajóne. Nikomu sa ale nič nestalo.

"Nepriateľ podnikol najväčší útok na našu oblasť," oznámil podľa serveru Suspilne Vjačeslav Nehoda, šéf regionálnej vojenskej správy Ternopiľskej oblasti. Zranenia utrpelo šesť ľudí.

Ruskojazyčná služba BBC informuje, že úrady tiež hlásia škody na priemyselných objektoch a objektoch infraštruktúry. Ak to nie je potrebné, nemajú ľudia vychádzať na ulicu, pretože mesto zahalil dym. Starosta Ternopiľu Serhij Nadal upozornil obyvateľov, že hluk, ktorý počuť na juhu mesta, je zvukom horiaceho plynu z tlakových nádrží v bližšie neurčenom priemyselnom podniku.

Materiálne škody vznikli po ruskom útoku aj v Chmeľnyckej oblasti v západnej časti Ukrajiny.

Bližšie neurčený počet ranených je hlásený aj zo severoukrajinského Černihiva, ktorý podľa úradov ruská armáda zasiahla dronmi a balistickými raketami.

Terčom ruského útoku bolo aj okolie Kremenčuku v Poltavskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde sú poničené skladiská, administratívne budovy, ale aj kaviareň. Traja ľudia sú zranení.

Putin tento týždeň odkázal, že Moskva chystá bližšie nešpecifikovanú odvetu za ukrajinský útok na ruské základne strategického letectva. (ČTK)

Z Ruska hlásia výbuch na železnici v Belgorodskej oblasti. Nikto nezomrel ani nebol zranený.

Podľa britskej stanice BBC o tom informoval oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov.

Gladkov spresnil, že v dôsledku vykoľajenia vlaku musela byť asi na dve a pol hodiny zastavená doprava. Prevádzka na trati je už obnovená, ale odstraňovanie škôd po výbuchu pokračuje.

Okres, kde k výbuchu došlo, delí od hraníc s Ukrajinou asi 50 kilometrov.

V nedeľu večer boli v dvoch iných ruských oblastiach susediacich s Ukrajinou - Brianskej a Kurskej - vyhodené do vzduchu dva mosty: cestný viadukt ponad železničnú trať a železničný most, pričom hlásili aj obete na životoch.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) začal trestné konanie aj vo veci výbuchu na železničnej trati, ku ktorému došlo vo štvrtok vo Voronežskej oblasti na juhozápade európskej časti Ruska.

Podľa vyšetrovateľov tam trať bola vyhodená do vzduchu „tesne pred prejazdom vlaku“. V dôsledku boli poškodené železničné koľaje a pozastavená premávka viacerých vlakov. Nikto nebol zranený.

Ruská Federálna bezpečnostná služba uviedla, že „vďaka profesionálnemu konaniu rušňovodiča a vlakového personálu, ktorí si všimli zničenie koľaje a použili núdzové brzdenie, sa zabránilo poškodeniu vlaku, a tým sa predišlo aj ľudským obetiam“. (TASR)

Pri odstraňovaní následkov ruského útoku zahynuli v Kyjeve traja záchranári Štátnej záchrannej služby.

Informoval o tom minister vnútra Ihor Klymenko.

Ďalších deväť záchranárov utrpelo zranenia. Niektorí z nich vážne a lekári bojujú o ich životy.

Pri ruských útokoch na Kyjev zomreli najmenej štyria ľudia, uviedol starosta metropoly Kličko.

Ďalších 20 ľudí podľa neho utrpelo zranenia, z toho 16 museli hospitalizovať.

Raketový a dronový útok na hlavné mesto vyvolal na viacerých miestach požiare obytných budov.

Podľa ukrajinských vzdušných síl bol Kyjev terčom útoku ruských bezpilotných lietadiel a riadených striel Kalibr.

Svedkovia Reuters počas noci informovali o viacerých výbuchoch a najmenej jednom veľkom požiari. Neoficiálny kanál na platforme Telegram oznámil, že v ukrajinskej metropole horelo aj nákupné centrum, dodala agentúra.

Mestská vojenská správa v Kyjeve uviedla, že jeden z ruských zásahov spôsobil narušenie prevádzky systému metra. Očakáva sa, že oprava potrvá približne jeden deň.

„Posádky našej protivzdušnej obrany robia všetko, čo je možné. Musíme sa však navzájom chrániť - zostaňte v bezpečí,“ napísal šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko na platforme Telegram.

Tkačenko už v priebehu noci informoval, že bezpilotné lietadlá zasiahli horné poschodie výškového obytného domu a spôsobili požiar vo východnej časti mesta, kde podľa neho hrozilo núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie. Požiar podľa neho vypukol aj v bytovom dome v západnej časti Kyjeva.

Podľa agentúry AP útočilo Rusko aj na Černihivskú oblasť severovýchodne od Kyjeva. The Kyiv Independent informoval o ruských útokoch aj v iných veľkých mestách a západných regiónoch Ukrajiny. (TASR)

Spojené štáty vo štvrtok vyzvali Severnú Kóreu, aby ukončila svoju spoluprácu s Ruskom.

Došlo k tomu po tom, čo sa vodca KĽDR Kim Čong-un zaviazal k „bezpodmienečnej podpore“ Moskvy vo vojne proti Ukrajine. 

„Nasadenie severokórejskej armády v Rusku a akákoľvek podpora, ktorú Ruská federácia výmenou za to poskytuje KĽDR, sa musí skončiť,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA.

Nákladné lode plaviace sa pod ruskou vlajkou dodali minulý rok zo Severnej Kórey do Ruska až „deväť miliónov kusov zmiešanej delostreleckej munície a munície do raketometov“, uviedol minulý týždeň Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie. Skupina sa skladá z 11 krajín vrátane Južnej Kórey, Spojených štátov či Japonska.

„Rusko (na oplátku) pravdepodobne poskytlo Severnej Kórei zariadenia protivzdušnej obrany a protilietadlové rakety,“ uviedla správa.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj vybavenie. Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Ruské bezpilotné lietadlá zaútočili na Kyjev a spôsobili požiare obytných domov v rôznych častiach mesta.

Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že drony sa ku Kyjevu približovali vo vlnách a jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany sa ich snažili odraziť.

Tkačenko ozrejmil, že bezpilotné lietadlá zasiahli horné poschodie výškového obytného domu a spôsobili požiar vo východnej časti mesta, kde podľa neho hrozí núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie.

Informoval tiež o požiari v bytovom dome v západnej časti Kyjeva. Tkačenko zároveň varoval pred rizikom, že Rusko v útokoch na hlavné mesto nasadí balistické rakety.

Svedkovia Reuters informovali o viacerých výbuchoch a najmenej jednom veľkom požiari. Neoficiálny kanál na platforme Telegram oznámil, že v ukrajinskej metropole horelo aj nákupné centrum, dodala agentúra.

Ukrajinské úrady uviedli, že v súčasnosti zhromažďujú podrobnosti o škodách a možných obetiach ruského útoku na Kyjev. (TASR)