Ukrajina kontroluje už len tretinu obsadeného územia v Kurskej oblasti (SME Minúta)

Zástupcovia USA a Ruska sa v piatok stretnú v Mníchove, pozvanie podľa Trumpa dostali aj Ukrajinci.

"Zajtra (v piatok) budú mať schôdzku v Mníchove. Rusi tam budú s našimi ľuďmi. Pozvanie mimochodom dostala aj Ukrajina. Neviem presne, kto tam z tých krajín bude, ale budú to vysoko postavení ľudia z Ruska, z Ukrajiny a zo Spojených štátov," povedal Trump novinárom. Biely dom sa na žiadosť Reuters k veci podrobnejšie vyjadriť odmietol.

V piatok sa začína trojdňová Mníchovská bezpečnostná konferencia. (ČTK)

Zelenskyj varoval Trumpa, že Putin len predstiera svoju ochotu dosiahnuť mierovú dohodu.

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval server Axios, podľa ktorého Zelenskyj Trumpovi povedal, že sa ho Putin bojí.

Putinove obavy z Trumpa sú podľa Zelenského dôvodom, prečo šéf Kremľa o možnej mierovej dohode hovorí.

Trump v stredu najskôr telefonicky rokoval s Putinom, s ktorým sa dohodol na osobnom stretnutí. Obaja štátnici sa tiež dohodli, že začnú hľadať mierové riešenie vojny na Ukrajine, ktorú Rusko vo februári 2022 rozpútalo.

Trump podľa Axiosu Zelenskému sľúbil, že Ukrajina bude na mierovom rokovaní zastúpená. To vo štvrtok večer americký prezident tiež verejne potvrdil.

Rozhovor Trumpa a Zelenského trval zhruba hodinu. Trump sa ukrajinského kolegu okrem iného opýtal, či je stále ochotný dosiahnuť mierovú dohodu. Ukrajinský prezident odpovedal, že to je jeho cieľ, zároveň ale poznamenal, že Putin hovoril Trumpovi to, čo počuť chcel.

"Putin ti povedal, že sa chce dohodnúť, lebo sa ťa bojí, lebo si silný," povedal Zelenskyj Trumpovi. Šéf Bieleho domu na to odpovedal, že má možno pravdu, ale že jeho dojem bol taký, že Putin hovoril vážne. "Čoskoro uvidíme," dodal Trump podľa zdrojov Axiosu.

Trump tiež povedal, že Zelenského schôdzka s americkým viceprezidentom J. D. Vancom a šéfom diplomacie USA Marcom Rubiem na okraj nadchádzajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie bude veľmi dôležitá pre diplomatický proces vedúci k ukončeniu vojny.

Doplnil, že v americkom vyjednávacom tíme budú tiež riaditeľ CIA John Ratcliffe a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. Zelenského potom vyzval, aby si pripravil vlastnú vyjednávaciu skupinu.

Rozhovor sa skončil tým, že Trump poskytol Zelenskému súkromné telefónne číslo. Zelenskyj Trumpovi sľúbil šampiónsky pás boxerského majstra sveta v ťažkej váhe Oleksandra Usyka.

Trump dôveruje Putinovi v otázke vojny na Ukrajine a verí, že ruský prezident si želá mier. (ČTK)

Udržiavame sotva tretinu územia v ruskej Kurskej oblasti, ktoré sme pôvodne dobyli, oznámil ukrajinský vrchný veliteľ Syrskyj.

Ukrajinská armáda vtrhla za ruské hranice vlani v auguste. "Dnes máme na území Ruskej federácie vlastnú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou s rozlohou približne 500 kilometrov štvorcových," napísal Olexandr Syrskyj na sociálnych sieťach.

Ukrajinskí predstavitelia predtým tvrdili, že počas ofenzívy v Kurskej oblasti obsadili ukrajinské sily približne 1400 kilometrov štvorcových ruského územia.

Ruské ministerstvo obrany už v januári vyhlásilo, že ruským jednotkám sa podarilo získať späť už takmer dve tretiny územia, ktoré Ukrajina obsadila v pohraničnej oblasti na západe Ruska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Guardian zverejnenom v utorok pripustil, že pri mierových rokovaniach s Ruskom môže Ukrajina pristúpiť k výmene územia. Ukrajina by sa v tomto prípade vzdala územia, ktoré obsadila práve v ruskej Kurskej oblasti.

Hovorca Kremľa to však zamietol a odmietol výmenu okupovaného územia s Ukrajinou v rámci akejkoľvek mierovej dohody. Rusko kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny, čo ja zhruba 112 000 štvorcových kilometrov. (TASR)

Prinútiť Kyjev k dohode o skončení vojny nepovedie k trvalému mieru, reagoval nemecký kancelár Scholz na Trumpov plán.

"Ruské víťazstvo a ukrajinský pád nepovedú k mieru, práve naopak... Ohrozilo by to mier a stabilitu v Európe, a to ďaleko za hranicami Ukrajiny," uviedol Olaf Scholz.

Zároveň dodal, že konflikt na Ukrajine sa "musí skončiť čo najrýchlejšie".

Nemecký kancelár podporuje Trumpa v rozhovoroch s Putinom. Ich cieľom by malo podľa neho byť predovšetkým dať ruskému lídrovi jasne najavo "naše očakávania od spravodlivého mieru na Ukrajine a od návratu k európskemu bezpečnostnému poriadku, v ktorom sa hranice nemôžu meniť silou".

Zdôraznil, že žiadne rozhodnutia o Ukrajine sa nedajú prijať bez prítomnosti ľudí, ktorých sa vojna priamo týka. Akákoľvek mierová dohoda podľa Scholza "musí byť udržateľná a musí zabezpečiť suverenitu Ukrajiny". (TASR)

Najmenej traja ľudia zahynuli pri ruských útokoch na východe a juhu Ukrajiny.

Mnohí Ukrajinci medzitým opustili Dnepropetrovskú oblasť pre obavy z postupu ruských jednotiek, oznámili ukrajinskí predstavitelia.

Jeden človek zahynul a ďalších päť utrpelo zranenia v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, upresnili úrady. Medzi zranenými je aj 16-ročné dievča, uviedol oblastný gubernátor Vadym Filaškin. Podľa jeho slov odpálili ruské sily na mesto dve kĺzavé bomby.

Úrady v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti informovali, že ruské bezpilotné lietadlá zabili dvoch civilistov vo veku 58 a 62 rokov, keď zasiahli idúce auto.

Ruské sily postupujú na východe Ukrajiny k Dnepropetrovskej oblasti, do ktorej sa im však doposiaľ nepodarilo vstúpiť.

Oblastný gubernátor Serhij Lysak ozrejmil, že väčšina obyvateľov dedín na hranici s Doneckou oblasťou už utiekla pre obavy z ruského postupu.

"Rozhodli sa opustiť svoje domovy, ktoré sú terčom útoku nepriateľa. Evakuácia je (aktuálne) dobrovoľná," napísal na sociálnych sieťach Lysak. (TASR)

Dánsko tvrdí, že Rusko môže do pár rokov zaútočiť na NATO. Európa má problém navýšiť náklady na obranu. (SME)

Trump s Putinom budú chcieť pre prímerie na Ukrajine symbolický dátum.

Vysokí ukrajinskí a západní predstavitelia v tejto súvislosti podľa denníka Financial Times spomínajú Veľkú noc či koniec druhej svetovej vojny v Európe.

Trump a Putin sa pravdepodobne pokúsia zabezpečiť prímerie v jeden z týchto významných dní, uviedli činitelia. 

Za Veľkú noc hovorí to, že ju tento rok katolícka cirkev aj pravoslávna budú oslavovať zhodne 20. apríla. Pre Rusko, ktoré si zakladá na pravoslávnych tradíciách, je dôležitý aj 9. máj. Tento deň Rusko oslavuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom.

"Putin bude chcieť (dohodu) vo významný deň," citoval Financial Times nemenovaného ukrajinského predstaviteľa. (ČTK)

Zelenskyj sa pred rokovaním s Ruskom dohodnúť s USA na pozícii, ktorá by „zastavila Putina“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vysokí ukrajinskí predstavitelia absolvujú tento týždeň sériu stretnutí s americkou delegáciou a ďalšími spojencami.

„Ukrajinsko-americké stretnutia sú pre nás priorita,“ povedal Zelenskyj. „Až po takýchto stretnutiach, po vypracovaní plánu zastaviť Putina, si myslím, že je fér hovoriť s Rusmi.“

Podľa Zelenského nie je „veľmi príjemné“, že americký prezident hovoril najprv s Putinom. Verí však, že Ukrajina je pre Trumpa „priorita“.

Ukrajinský líder tiež povedal, že Trump mu povedal, že chcel hovoriť s Putinom aj Zelenským súčasne, bez toho, aby vysvetlil, prečo sa tak nestalo. Zelenskyj tiež podľa vlastných slov Trumpovi povedal, že bez bezpečnostných záruk Rusko pravdepodobne znova zaútočí na Ukrajinu.

Zelenskyj zároveň vo videu na sociálnej sieti informoval, že uvažuje o zmenách vo velení letectva. Spomenul brigádneho generála Sergijeja Golubcova, ktorý by sa mohol stať zástupcom vrchného veliteľa vzdušných síl.

Ukrajina nemôže byť vynechaná z mierových rokovaní, uviedli vo vyhlásení opozičné KDH a Progresívne Slovensko.

Reagovali tak na telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"KDH v súvislosti s vojnou na Ukrajine dlhodobo deklaruje, že trvalý a naozajstný mier na Ukrajine musí byť spravodlivý. A Ukrajina musí byť súčasťou jeho dojednania," informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár.

Člen predsedníctva PS Ivan Korčok zdôraznil, že z mierových rokovaní nemôže byť vynechaná ani Európska únia, pretože sa rozhoduje o osude celého kontinentu. (TASR)

Ukrajina sa tak či onak zapojí do mierových rozhovorov, vyhlásil hovorca Kremľa.

"Bude existovať bilaterálny rusko-americký dialóg, ako aj dialóg, ktorý bude, samozrejme, spojený s účasťou Ukrajiny," povedal Dmitrij Peskov pre štátnu televíziu. Neuviedol, či pôjde o priame rozhovory ruských a ukrajinských predstaviteľov.

Ukrajinský prezident vo štvrtok vyhlásil, že Ukrajina nebude akceptovať žiadnu bilaterálnu dohodu o svojej budúcnosti, ktorú by Rusko a USA dosiahli bez účasti Kyjeva.

Hovorca Kremľa v súvislosti s plánovaným stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s Trumpom povedal, že neexistuje žiadna dohoda o čase a mieste osobného stretnutia oboch lídrov.

Podľa Peskova by k stretnutiu mohlo dôjsť o niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.

Americký prezident v stredu večer vyhlásil, že jeho prvá schôdzka s ruským náprotivkom od nástupu do úradu sa uskutoční v Saudskej Arábii. "Zatiaľ neboli prijaté žiadne rozhodnutia, ani na pracovnej, ani na najvyššej úrovni," povedal hovorca Kremľa.

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS Peskov potvrdil, že saudskoarabský Rijád bol spomenutý ako potenciálne miesto budúceho stretnutia prezidentov počas ich telefonátu.

Denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že čínski predstavitelia v posledných týždňoch prostredníctvom sprostredkovateľov navrhli americkej vláde, že usporiadajú summit medzi Trumpom a Putinom.

Hovorca čínskej diplomacie Kuo Ťia-kchun to vo štvrtok nekomentoval a uviedol, že nemá žiadne informácie, ktoré by mohol zverejniť.

Hovorca Kremľa tiež povedal, že Putin rád privíta svetových lídrov vrátane Trumpa v máji na oslavách víťazstva nad fašizmom v Moskve, informuje TASS. (TASR)

Lídri Ukrajine nikdy nesľúbili, že sa stane členom NATO za mierovú dohodu s Ruskom, uviedol Rutte.

"Musíme zabezpečiť, aby sa Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu, to je kľúčové, ale nikdy neexistoval sľub Ukrajine, že súčasťou mierovej dohody bude, že sa stane súčasťou NATO," dodal Rutte na tlačovej konferencii po skončení rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli. (ČTK)

Putin je nepredvídateľný, ale ak chceme dosiahnuť mierovú dohodu, potrebujeme ho pri rokovaniach, uviedol Rutte.

Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa podľa neho zhodujú, že akýkoľvek mier, ktorý vzíde z rokovania, musí byť trvalý.

Rutte to uviedol po skončení rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli.

Dôležité je, aby Putin pochopil, že Západ je jednotný, povedal šéf NATO. Ukrajina bude podľa neho zapojená do akýchkoľvek mierových rokovaní. "Neviem, čo presne sa odohráva v Putinovej hlave," uviedol Rutte.

Veľkou témou rokovania bolo zvýšenie výdavkov na obranu. Pôvodný záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu plní podľa Rutteho asi dve tretiny spojencov.

Česko tento cieľ splnilo v minulom roku. Podľa Trumpa by ale spojenci v NATO mali na obranu vydávať päť percent HDP a minister Hegseth uviedol, že s tým súhlasí. "Dve percentá nie sú dostatočné, zlomových je päť percent," vyhlásil americký minister.

"Musíme významne navýšiť naše obranné výdavky. Musíme toho robiť viac a musíme to robiť rýchlejšie. Spojenci si to uvedomujú, "uviedol Rutte. Rovnako je podľa neho potrebné aj posilniť výrobu v obrannom priemysle. "Musíme prestaviť svoj prístup na to, že žijeme v čase vojny," dodal. (ČTK)

Počet nezvestných pre vojnu na Ukrajine sa zdvojnásobil na 50-tisíc, uviedol Medzinárodný výbor Červeného kríža. 

Organizácia tiež informovala, že od začiatku konfliktu obe strany zadržali približne 16-tisíc vojnových zajatcov. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

"Minulý rok (vo februári) bol počet nezvestných osôb, ktoré MVČK zdokumentoval, asi 23-tisíc. O rok neskôr sa tento počet viac ako zdvojnásobil na takmer 50-tisíc prípadov nezvestných osôb," uviedol šéf Centrálnej pátracej agentúry (CTA) Dusan Vujasanin.

CTA vytvoril Červený kríž krátko po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 s cieľom pátrať po nezvestných oboch strán konfliktu a o poskytnúť informácie ich rodinám.

Podľa Vujasanina približne 90 percent nezvestných tvoria vojaci a ženy. Podrobnosti o ich národnosti neposkytol.

Červený kríž pripisuje "exponenciálny nárast" počtu nahlásených nezvestných osôb z priemerných 1000 na 5000 mesačne intenzite konfliktu na Ukrajine a lepším mechanizmom nahlasovania, ako je napríklad online dokumentácia.

Vujasanin ozrejmil, že počet zadržaných vojnových zajatcov a civilistov sa vyšplhal na približne 16-tisíc osôb. Ide o ľudí, ktorých Moskva aj Kyjev k dnešnému dňu CTA nahlásili.

"Tento údaj sa nerovná počtu zajatcov zadržiavaných v súčasnosti," dodal Vujasanin a zdôraznil, že počas konfliktu došlo k viacerým výmenám týchto osôb.

Vyzdvihol prácu CTA ako neutrálneho sprostredkovateľa medzi stranami a jej spoluprácu s viacerými krajinami v snahe nájsť nezvestné osoby v Rusku aj na Ukrajine.

"Dnes viac ako 80 národných pobočiek Červeného kríža a Červeného polmesiaca a ich delegácií na celom svete spolupracuje na podpore rodín, ktoré hľadajú svojich nezvestných blízkych v súvislosti s rusko-ukrajinským ozbrojeným konfliktom, a na tom, aby im čo najskôr poskytli odpovede," dodal šéf CTA. (TASR)

Zelenskyj podpísal dekrét potvrdzujúci sankcie uvalené na Porošenka. Zahŕňajú zmrazenie majetku či zákaz obchodovania.

Ako informovala britská stanica BBC, zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz obchodovania, odňatie štátnych vyznamenaní a ďalšie opatrenia.

Sankcie boli uvalené aj na ďalších ukrajinských vplyvných podnikateľov: Ihora Kolomojského a jeho bývalého partnera Hennadija Bohoľubova, podnikateľa a bývalého poslanca Konsťantyna Ževaha a politika Viktora Medvedčuka, ktorý žije v Rusku.

Porošenko na sankcie voči sebe reagoval v stredu večer a Zelenského obvinil z podkopávania národnej jednoty. Rozhodnutie SNBO označil za protiústavné a politicky motivované.

Zelenskyj porazil Porošenka vo voľbách v roku 2019. Vo večernom príhovore uviedol, že na zasadnutí SNBO boli schválené viaceré rozhodnutia, a varoval, že každý, kto ohrozil národnú bezpečnosť za to ponesie zodpovednosť. O Porošenkovi sa však nezmienil. V stredu Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina takto obnovuje spravodlivosť.

"Každý, kto zničil bezpečnosť Ukrajiny a pomohol Rusku, musí byť braný na zodpovednosť," objasnil. Dodal, že "miliardy, ktoré boli zarobené na faktickom predaji Ukrajiny, ukrajinských záujmov a ukrajinskej bezpečnosti, musia byť zablokované a použité na ochranu Ukrajiny a Ukrajincov," dodal.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo vyhlásení zo štvrtka uviedla, že Porošenko a Medvedčuk boli už skôr vyhlásení za podozrivých z vlastizrady, napomáhania činnosti teroristickej organizácie a ďalších trestných činov. SBU dodala, že Porošenko počas svojho pôsobenia na poste prezidenta urobil Ukrajinu energeticky závislou od Ruska a lídrov proruských "kvázirepublík" na východe Ukrajiny. (TASR)

Bývalý americký veľvyslanec v Moskve McFaul kritizuje prístup Trumpa v súvislosti s urovnaním vojny na Ukrajine.

V rozhovore pre nemecký magazín Stern povedal, že Trumpov tím už začal rokovať verejne a robí "veľké ústupky" Putinovi pred samotnými mierovými rozhovormi.

Informuje o tom agentúra DPA.

McFaul zjavne narážal na výroky amerického ministra obrany Petea Hegsetha, ktorý v stredu v Bruseli vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc spred roka 2014 je nereálny cieľ, rovnako ako aj jej ambícia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Hegseth podľa DPA zároveň povedal, že Spojené štáty nebudú garantovať bezpečnosť Ukrajiny.

"Nepovažujem za múdru stratégiu dať Putinovi všetko, čo chce, ešte pred tým, ako si sadne za rokovací stôl - najmä s Ukrajincami," povedal McFaul, ktorý bol veľvyslancom v Moskve za administratívy prezidenta Baracka Obamu. Je autorom viacerých kníh o Rusku a pôsobí ako profesor politických vied na Stanfordovej univerzite.

Na základe vlastnej skúsenosti hovorí, že Putin je veľmi vytrvalý vyjednávač, ktorý všetko považuje za akýsi obchod. V tom si je podľa McFaula podobný s Trumpom. Je preto mimoriadne prekvapený, prečo vyjednávači šéfa Bieleho domu dali Putinovi ústupky ešte pred začiatkom samotných mierových rokovaní.

"Takto sa nevyjednáva - najmä nie s Rusmi," poznamenal McFaul. To, že USA nepošlú na Ukrajinu svojich vojakov, by malo byť súčasťou dohody a Washington by mal za to niečo dostať, domnieva sa. Takisto však označil za absurdné, že si Trump myslí, že môže vyjednávať s Putinom a až potom informovať Zelenského. "Takto to nebude fungovať," skonštatoval.

Telefonát Trumpa a Putina, ktorí sa dohodli okamžite začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, podľa McFaula vyvolal dojem, že lídri môžu rokovať bez účasti Ukrajincov, čo označil za veľmi zlý začiatok.

Tvrdí, že je v záujme Západu, aby pri rokovacom stole sedeli nielen Spojené štáty, Rusko a Ukrajina, ale aj európski predstavitelia. "Koniec koncov, Európa má po Ukrajine najviac čo stratiť," dodal.

Na druhej strane si myslí, že Trumpova iniciatíva má aspoň jeden pozitívny aspekt - to, že americký prezident presadzuje rozhovory o urovnaní konfliktu, je lepšie, ako keby sa vôbec neangažoval. (TASR)

Dovoz plynu na Ukrajinu cez územie Slovenska od jeho spustenia minulý týždeň vzrástol o takmer 60 percent.

Vo štvrtok má prejsť cez naše územie na Ukrajinu 124 320 megawatthodín, resp. 11,7 milióna kubických metrov plynu.

V pondelok bola táto hodnota na úrovni 78-tisíc MWh, resp. 7,3 milióna m3 plynu. Vyplýva to z údajov spoločnosti Eustream.

Najvyššia dodávka bola od spustenia zaznamená v stredu 12. februára, keď prepravca dodal na Ukrajinu 130 800 MWh, čo je 12,3 milióna kubických metrov plynu. Na Slovensko v súčasnosti plyn priteká z Rakúska, Česka a Maďarska.

Ukrajina začala importovať plyn vzhľadom na nedostatok tejto komodity na jej území a v reakcii na negatívnu predpoveď počasia na najbližšie týždne. (TASR)

Nemecká spoločnosť Helsing vyrobí pre Ukrajinu šesťtisíc útočných dronov vybavených umelou inteligenciou.

Predstavitelia spoločnosti informovali, že dokončili svoj prvý závod na sériovú výrobu týchto bezpilotných lietadiel - Resilience Factory v južnom Nemecku.

Spoločnosť plánuje vybudovať podobné továrne po celej Európe, pričom ich výrobná kapacita by sa v prípade konfliktu mohla rozšíriť na desaťtisíce kusov.

Závod Resilience Factory v počiatočnej fáze výroby vyrobí viac ako tisíc útočných dronov HX-2. Spoločnosť uviedla, že umelá inteligencia pomáha dronom, ktoré dokážu preletieť 100 kilometrom, odolávať prostriedkom elektronického boja. (SITA)

Pozícia Bruselu k Ukrajine je morálne a politicky neprijateľná, vyhlásil maďarský premiér Orbán.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka zverejnila vyhlásenie o budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. 

"Postoj Bruselu - podporovať zabíjanie tak dlho, ako to bude potrebné - je morálne a politicky neprijateľný," napísal Orbán na sociálnej sieti X.

Kallasová po spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka (Francúzska, Nemecka a Poľska) vyhlásila, že nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny je bezpodmienečná a Európa musí hrať kľúčovú úlohu pri budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. K rokovaniam sa v stredu pridali aj Británia, Španielsko a Taliansko.

Ministri ďalej vyhlásili, že spoločným cieľom by malo byť "dostať Ukrajinu do pozície sily" a garantovať jej silné bezpečnostné záruky. Zdôraznili tiež, že Ukrajina a Európa musia byť súčasťou všetkých budúcich mierových rokovaní.

"Toto vyhlásenie je smutným dôkazom zlého vedenia v Bruseli. Zatiaľ čo prezidenti Trump a Putin rokujú o mieri, predstavitelia EÚ vydávajú bezcenné vyhlásenia," napísal podľa servera atv.hu Orbán o Kallasovej vyhlásení.

"O miesto pri rokovacom stole nemožno žiadať, treba si ho zaslúžiť," podotkol predseda maďarskej vlády.

Ukrajina neprijme žiadnu dohodu, ktorú by uzavreli Moskva a Washington bez Kyjeva, vyhlásil Zelenskyj.

Rokovania o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine by sa mala zúčastniť tiež Európa, uviedol ukrajinský líder podľa Reuters.

Zelenskyj takto reagoval na telefonát medzi Trumpom a Putinom. Uviedol, že sa chce s USA dohodnúť na pozícii, ktorá by "zastavila" Putina, a až potom začne rokovať s Moskvou.

"Prioritou sú pre nás ukrajinsko-americké stretnutia. A až po takýchto stretnutiach, po vypracovaní plánu na zastavenie Putina je podľa mňa férové hovoriť s Rusmi," povedal Zelenskyj deň po telefonáte Trumpa s Putinom. Ukrajinský prezident tvrdí, že Trump chcel telefonovať spoločne s ním aj s Putinom.

Zelenskyj uviedol, že verí, že Ukrajine je Trumpovou prioritou ale že "v každom prípade nie je veľmi príjemné", že Trump najprv telefonoval s Putinom, a až potom s ním.

Vyzval Európu, aby si sadla za rokovací stôl pri rokovaniach o ukončení vojny, informuje agentúra Reuters. "Dnes je dôležité, aby všetko nešlo podľa Putinovho plánu, v ktorom chce urobiť všetko pre to, aby jeho rokovania (s USA) boli bilaterálne," povedal Zelenskyj. (ČTK)

Mierová dohoda bez Ukrajincov a Európanov je odsúdená na neúspech, varovala šéfka európskej diplomacie.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa stretla s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, popoludní sa v Bruseli zúčastní na rokovaní ministrov obrany krajín Severoatlantickej aliancie.

"Žiadna dohoda za našimi chrbtami nebude fungovať, akákoľvek dohoda bude vyžadovať účasť Ukrajiny aj Európy," povedala Kallasová novinárom po príchode do sídla NATO. Európa bude podľa nej pokračovať v podpore Ukrajiny, akákoľvek rýchlo uzavretá dohoda "nezastaví zabíjanie", dodala.

Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu povedal, že nepovažuje za reálny návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 a že v rámci mierového plánu si Ukrajinu ani nevie predstaviť v NATO. Na tieto slová reagoval okrem iného nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý kritizoval, že Spojené štáty ponúkajú Rusku ústupky ešte pred začiatkom rokovaní o mieri na Ukrajine.

Podobne sa vyjadrila aj Kallasová. Podľa nej nie je dobrou taktikou ustupovať požiadavkám Ruska ešte pred začiatkom rokovaní. "Politika appeasementu nebude fungovať," uviedla šéfka únijnej diplomacie s odvolaním sa na politiku ústupkov či zmierenia. (ČTK)

O tom, čo sa stane na Ukrajine, bude podľa Fica rozhodovať Trump a Putin. EÚ bude musieť vytriezvieť, tvrdí premiér.

 Európska únia bude musieť rýchlo vytriezvieť z "vojenského šialenstva" a uvedomiť si, že musí byť suverénna v názoroch a postojoch, aby prežila.

Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) v reakcii na telefonát Trumpa s Putinom. Únia podľa neho netuší nič o vzťahoch medzi USA a Ruskom. Kritizuje EÚ, že išla vo vojne na Ukrajine do totálnej ofenzívy. 

"V EÚ ani netušíme, čo sa vlastne deje vo vzťahoch medzi USA a Ruskom, ktoré sú absolútne rozhodujúce pre ukončenie vojenského konfliktu. Neviem, či to nevyznieva trochu trápne, keď sa dnes niektoré členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ domáhajú miesta za rokovacím stolom o mieri," uviedol Fico.

Tvrdí, že v EÚ sú dnes bezbranní tí, ktorí "neochvejne" podporovali ďalšie a ďalšie zabíjanie na Ukrajine. "Po tom všetkom ako vojensky sa mierový projekt EÚ správal, koľko peňazí a lásky darovali Ukrajine, sa dnes nikto s EÚ nebaví," doplnil premiér.

Fico pripomenul, že Trump po telefonáte s Putinom zavolal Zelenskému a oznámil mu, čo ho čaká. "Napríklad niečo také nepredstaviteľné ako sú demokratické voľby. Do EÚ nám nevolá nikto. Predsedovi Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu nezavolá nikto. EÚ bude musieť rýchlo vytriezvieť z vojenského šialenstva a uvedomiť si, že musí byť suverénna v názoroch a postojoch, aby prežila," vyhlásil.

EÚ je podľa Fica popri Ukrajine druhá porazená. "Je to len a len preto, že do dnešného dňa nemá na zásadné zahranično-politické otázky vlastný názor," povedal s tým, že Únia vo vojne na Ukrajine len slepo kopírovala administratívu exprezidenta USA Joea Bidena.

Trump si podľa Fica od Ukrajiny vypýta naspäť všetko, čo Ukrajine pri podpore vojny dával Biden.

"Prinúti Európu, aby brala od USA ešte viac plynu a ropy a na konci dňa oznámi spojencom v NATO, že pokiaľ nebudú takí láskaví a nezvýšia brutálne svoje výdavky na obranu, napríklad na päť percent HDP, nech láskavo zabudnú na článok 5 zmluvy o NATO," myslí si premiér.

"Putinovi zostane územie na Ukrajine, ktoré vojensky kontroluje a záruka, že Ukrajina nikdy nebude členom NATO. A čo Ukrajina? Príde o tretinu územia, nerastné bohatstvo, nikdy nebude v NATO a na jej území budú cudzie armády," doplnil. (TASR)

Akokoľvek vážne sú výroky Trumpa a členov jeho vlády, kľúčový bude jeho osobný rozhovor s Putinom. Píše Mikuláš Dzurinda. (SME)

Drony vypustené ruskou armádou nad Ukrajinu narušili vzdušný priestor Moldavska aj Rumunska.

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí si v tejto súvislosti predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu vyjadrilo oficiálny protest a požiadalo ho o vysvetlenie, informovala agentúra AFP.

Narušovanie vzdušného priestoru sa stalo častým, odkedy Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, kde sa ruská armáda zameriava aj na infraštruktúru prístavov na juhu tejto krajiny, blízko hraníc s Rumunskom a Moldavskom.

Moldavská pohraničná polícia v súvislosti s ruskými dronmi oznámila, že "niekoľko takýchto lietadiel" preletelo v noci ponad Moldavsko, pričom dva drony sa zrútili do polí. Polícia informovala, že úlomky dronu sa našli aj na ďalšom, treťom mieste. K obetiam a škodám nedošlo.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová však vo svojom statuse na sociálnej sieti X napísala, že dva z dronov na území Moldavska vybuchli a ohrozili životy jeho obyvateľov. Opäť odsúdila vojnu, ktorú Rusko pred takmer tromi rokmi rozpútalo voči Ukrajine.

V susednom Rumunsku radarové systémy podľa ministerstva obrany identifikovali "vzdušný cieľ, ktorý nakrátko prekročil vzdušný priestor" v blízkosti ukrajinského prístavu Reni. Ministerstvo dodalo, že sa stanovuje "možná zóna dopadu" predpokladaného dronu.

Ukrajina hlásila, že ruská armáda v noci opäť zaútočila dronmi na ukrajinský dunajský prístav Reni ležiaci na pomedzí Ukrajiny, Moldavska a Rumunska. Miestni blogeri informovali, že nálet bol dosť masívny a že v meste bolo počuť viac ako 15 - 20 výbuchov. (TASR)

Ukrajinské médiá označili telefonát Trumpa s Putinom za studenú sprchu. Trump podľa nich vytvára novú realitu.

"Ukrajina rýchlo stráca v novej realite, ktorú vytvára americký prezident svoju subjektivitu," píše Ukrajinska pravda. Komentárot v nej zdôraznil, že úlohou Ukrajiny a jej európskych spojencov je rýchlo zmeniť tok tohto príbehu, kým to má ešte zmysel.

Akokoľvek administratíva Trumpovho predchodcu Joea Bidena čelila akokoľvek oprávnenej kritike ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, pevne sa držala zásad, že načasovanie mierových rozhovorov s Rusmi by mal určovať Kyjev a Ukrajina by do rokovaní mala vstupovať v čo najsilnejšej pozícii. Za neotrasiteľnú tiež pokladala zásadu "nič o Ukrajine bez Ukrajiny", pripomenul denník.

Trump ale 12. februára oba princípy zničil a zaviedol novú realitu so zmenou poradia a priorít: najprv hovoril s Putinom a až potom so Zelenským. A tiež rozhovor s Putinom sa zdal oveľa dlhší a Trumpova reakcia na neho bola výnimočne pozitívna.

"Ešte dôležitejšie je, že obsah rozhovoru s Putinom, súdne podľa amerických vyjadrení, nielenže nebol dohodnutý s Ukrajinou, ale tiež ostro odporoval ukrajinskému postoju v rade kľúčových otázok. A tiež odteraz nepripadá do úvahy žiadny vplyv Ukrajiny na načasovanie začiatku rokovania, "napísal ukrajinský denník.

Trump podľa komentátora Zelenského konfrontoval s tým, že proces vyjednávania sa už začal. A Ukrajina do neho rozhodne nevstúpila "z pozície sily".

Avšak podľa denníka toto všetko ukrajinských predstaviteľov pravdepodobne neprekvapilo. Čo presne však týmto krokom chcela americká strana ukázať? Súdiac podľa verejných vyhlásení bolo Trumpovým hlavným cieľom ukázať, že je na rozdiel od Bidena ochotný hovoriť s Putinom o "ukončení vojny" na Ukrajine – a že je Putin ochotný s ním hovoriť.

Za pozoruhodné autor komentára považuje, že Trump nestanovil žiadne limity, hranice a podmienky. Navyše jeho vyjadrenie obsahovalo náznak ochoty vrátiť sa k normálnym vzťahom s Ruskom. Pre Rusko má takýto rozhovor jasný propagandistický efekt, minimálne Moskva získala ďalší argument pre tézu, že ju Západ do žiadnej izolácie nezahnal. Osamotení sa už nemusia cítiť ani tí európski politici, ktorí išli podať Putinovi ruku.

Donald Trump zámerne spustil "mierový proces", hoci sa zdá, že vízia jeho administratívy o konečných parametroch ešte úplne nevznikla. Za posledný deň sa však bilancia výrazne posunula, a to v neprospech záujmov Ukrajiny, usúdila Ukrajinska pravda.

Záverom zdôraznil, že Spojené štáty všemožne ukazujú, s kým budú primárne vyjednávať o "ukončení nepriateľstva": Trump nielenže fakticky zrušil Putinovu izoláciu, ale tiež odmietol pokladať Ukrajinu za rovnocenného účastníka "mierových" rokovaní. Washington už dal najavo, za akých podmienok donúti k mieru Ukrajinu, ale podmienky pre Rusko doteraz neoznámil. A Spojené štáty nechcú prevziať zodpovednosť za to, čo sa stane po "konci vojny". (ČTK)

Trump a Putin hovorili o ukončení vojny na Ukrajine - avšak bez Ukrajiny. Zelenského Trump informoval až dodatočne.

  (SME)

NATO testuje nový model nasadenia svojich jednotiek, vojenské cvičenie je bez účasti armády Spojených štátov.

Informuje o tom agentúra AP.

Cvičením Steadfast Dart 2025 NATO v Bulharsku, Rumunsku a Grécku testuje svoju schopnosť rýchleho nasadenia vo východnej Európe, pričom sa zameriava na scenáre rýchleho nasadenia a viacúlohové operácie vo vzduchu, na zemi, na mori a v špeciálnych jednotkách.

Zúčastňuje sa na ňom približne 10-tisíc vojakov z deviatich krajín: Bulharska, Francúzska, Talianska, Rumunska, Slovinska, Španielska, Spojeného kráľovstva, ako aj regionálnych rivalov Grécka a Turecka, čím toto cvičenie predstavuje najväčšiu operáciu NATO plánovanú na tento rok.

Do nácvikov bude zapojených 17 plavidiel, viac ako 20 lietadiel a vyše 1500 vojenských vozidiel. Všetkým pozemným silám počas cvičenia velí Británia, ktorá na cvičenie vyslala 2600 vojakov a 730 kusov techniky.

Prvé plnohodnotné operačné nasadenie nových spojeneckých síl NATO sa odohralo vo štvrtok v podobe obojživelného útoku neďaleko mesta Volos v strednej časti Grécka. Zapojili sa doň vojaci a technika gréckej a španielskej námornej pechoty.

AP doplnila, že spomenuté nové jednotky vznikli v júli minulého roka a predstavujú najnovší strategický vývoj NATO, navrhnutý na nasadenie vo veľkom meradle do desiatich dní a kombinujúci konvenčné sily s kybernetickými a vesmírnymi technológiami.

Začiatkom tohto týždňa sa v blízkosti výcvikovej oblasti v strednom Grécku za účasti malého počtu účastníkov konali protesty proti zapojeniu gréckych vojakov do vojenských operácií v zámorí.

Západní vojenskí predstavitelia – v očakávaní pretrvávajúceho napätia s Ruskom Putinom, možno aj mimo ukrajinského konfliktu – argumentujú, že nové schopnosti NATO sú čoraz dôležitejšie na posilnenie jeho východného krídla.

AP vo svojej správe konštatuje, že tieto manévre bez účasti USA sa konajú v situácii, keď nová administratíva vo Washingtone mení svoj prístup k európskej obrane a vojne na Ukrajine.

Potvrdilo to aj vyjadrenie ministra obrany USA Petea Hegsetha, ktorý v stredu po stretnutí s kolegami z NATO v Bruseli zopakoval, že európske štáty by mali dramaticky zvýšiť svoje výdavky na obranu a prevziať "prevažnú časť" financovania pomoci pre Ukrajinu. (TASR)

Najväčšou výzvou v oblasti rozvojovej pomoci ostáva podľa ministerstva naďalej situácia na Ukrajine.

Vyplýva to z materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do medzirezortného pripomienkového konania.

Rezort potvrdil, že v nadväznosti na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe bude pomoc poskytovaná aj tomuto regiónu so zameraním na dosahy konfliktov v Sýrii, Libanone a Iraku.

"V roku 2025 bude takisto vyhlásená pilotná výzva v rámci nového samostatného tematického programu zameraného na riešenie relevantných výziev spojených so životným prostredím, zmenou klímy a s obehovou ekonomikou, určená pre programové krajiny Keňu, Moldavsko a Gruzínsko," dodáva ministerstvo v predloženom materiáli.

Pre rok 2025 sú na dvojstrannú rozvojovú spoluprácu vyčlenené prostriedky v hodnote necelých 23 miliónov eur, z čoho 83 percent predstavujú prostriedky v kapitolách rezortu financií a zahraničných vecí.

Rezort diplomacie v materiáli v tejto súvislosti pripomína, že SR výrazne zaostáva v plnení svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percenta do roku 2030.

"Pokrok v tejto oblasti nepredpokladáme ani v roku 2025 z dôvodu konsolidácie a deficitu na úrovni 4,7 percenta hrubého domáceho produktu," konštatuje rezort upozorňujúc, že v spomínanom ukazovateli sa SR dlhodobo pohybuje okolo úrovne 0,13 - 0,15 percenta a umiestňuje sa na posledných priečkach spomedzi členských krajín EÚ, ako aj členov Výboru OECD pre rozvojovú pomoc.

"Okrem ambície zvýšiť prostriedky na rozvojovú pomoc ostáva stále aktuálnou výzvou neustále zvyšovanie verejného povedomia o význame rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid," priznáva ministerstvo.

Upozorňuje, že rozvojová spolupráca ako súčasť zahraničnej politiky predstavuje nástroj, ktorým SR ako zodpovedný člen medzinárodnej komunity prispieva k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 vo svete a spolupodieľa sa na riešení globálnych výziev. (TASR)

Telefonát Trumpa a Putina je z hľadiska vojny na Ukrajine veľkým krokom, vyhlásil maďarský minister zahraničia Szijjártó.

"Tri roky žijeme v tieni vojny a tri roky dúfame, že sa vojna skončí. Dnes sme sa po telefonickom rozhovore medzi Trumpom a Putinom dostali o veľký krok bližšie k naplneniu tejto nádeje," napísal šéf maďarskej diplomacie na Facebooku.

Minister vyjadril presvedčenie, že rokovania po telefonáte budú úspešné a že sa po troch rokoch môže do strednej Európy vrátiť mier.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že mal s Putinom dlhý a produktívny rozhovor o Ukrajine, Blízkom východe, energetike, umelej inteligencii, sile dolára a niekoľkých ďalších témach. Neskôr sa ukázalo, že ruský prezident pozval Trumpa do Moskvy.

S americkým prezidentom telefonicky hovoril aj Zelenskyj, čo však Szijjártó vo svojom príspevku na Facebooku nespomenul, píše server hang.hu.

Slovensko v roku 2024 vyplatilo v rámci príspevku na ubytovanie odídencov z Ukrajiny viac ako 46 miliónov eur. (TASR)

Nemali by sme robiť kompromisy narúšajúce územnú celistvosť Ukrajiny. Povedal minister Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie to povedal v rozhovore s francúzskym denníkom Le Monde. Zdôraznil tiež, že strategickým cieľom Ukrajiny je členstvo v NATO.

Sybiha povedal, že Ukrajina chce komplexnú dohodu, ktorá by bola aj v záujme USA. O Ukrajine však podľa neho nemožno diskutovať bez Ukrajiny a o Európe bez Európy. "Je v našom záujme spojiť sily a ukončiť vojnu v roku 2025. Nechceme len ukončenie bojov, "zdôraznil Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie v rozhovore tiež zdôraznil, že členstvo v NATO zostáva strategickým cieľom Ukrajiny a pripomenul, že všetci spojenci vyhlásili, že toto smerovanie je nezvratné. Členstvo Ukrajiny je pre alianciu naďalej najlacnejšou cestou, ako zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť, povedal Sybiha. (ČTK)

Čínske ministerstvo zahraničných vecí nekomentovalo správu denníka The Wall Street Journal, ktorý s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že Peking sa navrhol ako hostiteľ osobného stretnutia Trumpa s jeho ruským náprotivkom.

WSJ napísal, že čínski predstavitelia v posledných týždňoch prostredníctvom sprostredkovateľov navrhli Trumpovej administratíve, že usporiadajú summit medzi ním a Putinom a takisto sa budú usilovať o udržanie mieru po prípadnom uzavretí prímeria na Ukrajine.

"Zatiaľ nemám žiadne informácie, o ktoré by som sa mohol podeliť," reagoval vo štvrtok na správu amerického denníka hovorca čínskej diplomacie Kuo Ťia-kchun.

Mierové rozhovory o vojne na Ukrajine sa naposledy uskutočnili počas prvých mesiacov od začiatku invázie Ruska z 24. februára 2022. Trumpov predchodca Joe Biden nemal odvtedy s Putinom priamy kontakt. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz odmietol myšlienku mieru, ktorý by bol Ukrajine nanútený.

Scholz v rozhovore pre pre Politico uviedol, že Ukrajine nesmie byť mier nanútený a že akékoľvek riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine musí zahŕňať aj Spojené štáty.

Reuters poznamenal, že bezprostredne nie je jasné, či sa rozhovor novinárov magazínu Politico so Scholzom uskutočnil pred rozhovorom Putina  Trumpom alebo po ňom. (TASR)

Kremľu imponuje postoj Trumpa, odhodlaného urobiť všetko, aby ukončil vojnu na Ukrajine, vyhlásil Peskov.

Telefonický rozhovor Putina a Trumpa pokladajú v Kremli za veľmi dôležitý, pretože kontakty s USA na najvyššej úrovni v posledných rokoch chýbali, vyhlásil Putinov hovorca Dmitrij Peskov.  (ČTK)

Rusko odovzdalo Ukrajine osem detí. S príbuznými sa stretli na moskovskom veľvyslanectve Kataru.

Ten odovzdanie detí sprostredkoval, uviedla ruská štátna agentúra TASS. Ukrajina sa ešte nevyjadrila.

Kyjev viní Moskvu zo zavlečenia takmer 20-tisíc detí z Ukrajiny do Ruska či na okupované územia. Späť sa ich podľa úradov podarilo dostať asi štyri stovky.

Katarská diplomacia pomohla sprostredkovať návrat niektorých ukrajinských detí z Ruska na Ukrajinu už v minulosti.

Na začiatku tohto mesiaca šéf kancelárie Zelenského Andrij Jermak informoval, že Ukrajine sa podarilo získať späť 12 detí, ktoré boli násilne zavlečené do Ruska. Moskva vec nijako nekomentovala.

Navrátené deti boli podľa Jermaka súčasťou prezidentovej iniciatívy, ktorej cieľom je vrátiť domov všetky deti držané proti ich vôli v Rusku. Medzi navrátenými bolo okrem osemročného dievčaťa aj 16-ročné dievča, ktoré prišlo o matku, alebo 17-ročný chlapec, ktorého sa pokúšala do svojich radov dostať ruská armáda. (ČTK)

Ukrajina musí byť zapojená do všetkých mierových rokovaní, ktoré sa týkajú jej budúcnosti, vyhlásil šéf NATO Rutte.

Rutte to uviedol v Bruseli pred zasadnutím ministrov obrany členských krajín Aliancie. Reagoval na telefonát medzi Putinom a Trumpom, ktorý šéf NATO označil za úspešný, píše agentúra Reuters.

"Všetci chceme, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii, keď sa tieto rozhovory začnú, a aby sa mohli úspešne ukončiť," uviedol Rutte. "Je veľmi dôležité, aby všetko, čo z týchto rozhovorov vzíde, bolo trvalé a udržateľné. Nemôžeme dopustiť, aby sa Putin v budúcnosti opäť pokúsil obsadiť čo i len štvorcový kilometer Ukrajiny," zdôraznil ďalej šéf NATO.

Trump po telefonáte s Putinom hovoril aj so Zelenským.

Ministri obrany NATO budú podľa očakávaní diskutovať o zvýšení výdavkov na obranu i vojne na Ukrajine.  Agentúra AP si všíma, že viacero predstaviteľov NATO zdôraznilo, že Ukrajina ani Európa nesmú byť vynechané z akýchkoľvek mierových rokovaní.

"Nezabúdajme, že Rusko zostáva hrozbou aj za hranicami Ukrajiny," povedal novinárom v Bruseli britský minister obrany John Healey. Hlas Ukrajiny musí byť podľa neho v centre rozhovorov.

Jeho estónsky náprotivok Hanno Pevkur podčiarkol, že Európska únia presadila sankcie voči Rusku, investovala veľa do obrany Ukrajiny a bude požiadaná, aby uhradila náklady na obnovu vojnou zničenej krajiny. "Musíme byť pri tom. Takže o tom niet pochýb. Inak tento mier nebude trvať dlhodobo," varoval Pevkur.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zase povedal, že ak má Putin vážny záujem o dosiahnutie mieru, mal by to ukázať zastavením útokov na Ukrajinu. Takisto zdôraznil potrebu, aby bola do rokovaní zapojená aj Európa. Za "poľutovaniahodné" označil, že Trumpova administratíva urobila "ústupky" voči Rusku ešte pred samotným začatím rokovaní o Ukrajine.

"Podľa môjho názoru by bolo lepšie hovoriť o možnom členstve Ukrajiny v NATO alebo o možných stratách územia pri rokovacom stole," vyhlásil Pistorius.

Trumpov telefonát s Putinom nie je zradou Ukrajiny, vyhlásil americký minister obrany pred rokovaním v Bruseli.

Pete Hegseth zdôraznil, že šéf Bieleho domu v stredu hovoril s oboma stranami, teda s ruským prezidentom aj s jeho ukrajinským náprotivkom, a jeho cieľom je "zastaviť zabíjanie a zabezpečiť mier".

Donald Trump je podľa neho "najlepší vyjednávač na tejto planéte". (ČTK)

Ruská armáda opäť zaútočila na ukrajinský prístav Reni v delte Dunaja.

Miestni blogeri informovali, že nálet bol dosť masívny a že v meste bolo počuť viac ako 15-20 výbuchov.

Útokom dronov boli vystavené aj iné regióny Ukrajiny: Mykolajivská oblasť na juhu, Černihivská a Kyjevská na severe a Dnepropetrovská v centrálnej časti. Prelety dronov hlásili aj zo Sumskej, Charkovskej a Kirovohradskej oblasti.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci bolo nad deviatimi ruskými regiónmi zostrelených 83 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Najviac - 37 - ich bolo ukrajinskou armádou vyslaných nad Briansku oblasť v pohraničí s Ukrajinou. Ďalšie bezpilotné lietadlá zneškodnili nad Kurskou, Lipeckou, Tverskou, Belgorodskou, Kalužskou, Smolenskou, Voronežskou a Rostovskou oblasťou.

O následkoch ukrajinských útokov ruské ministerstvo obrany - tradične - neinformovalo, ale gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov uviedol, že úlomky dronu spôsobili zranenia jednej žene. Podľa ruských vojnových blogerov terčom útoku dronov bol aj metalurgický závod v Lipecku.

Podľa BBC prelet a zneškodnenie dronu hlásili aj obyvatelia mesta Homeľ a okolia na juhovýchode Bieloruska. (TASR)

Počas uplynulého dňa stratilo Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva 1 250 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 854 280, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 23 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 040 tankov, 20 894 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 034 delostreleckých systémov, 1 278 raketometov.

V Rusku odsúdili dvoch Ukrajincov za údajný pokus o odstavenie jadrových elektrární.

Podľa hovorcu súdu konali odsúdené osoby v mene Kyjeva.

Oleksandr Majstruk (48) a Eduard Usatenko (51) sa pokúsili vyhodiť do vzduchu "viac ako 30 stĺpov vysokého napätia vedúcich k Leningradskej a Kalininskej jadrovej elektrárni", uviedla hovorkyňa petrohradského súdu na platforme Telegram. "Odsúdení chceli odstaviť jadrové reaktory," upresnila predstaviteľka súdu a obvinila mužov z toho, že konali v mene ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby, píše AFP.

Podľa slov hovorkyne sa mužom podarilo vyhodiť do vzduchu jeden stĺp a pod 11 ďalšími rozmiestniť výbušniny, čím údajne spôsobili škody za viac ako 100.000 dolárov. Odsúdení strávia 23 rokov za mrežami s vysokým stupňom stráženia a sú povinní uhradiť pokutu vo výške 9500 dolárov.

Leningradská jadrová elektráreň sa nachádza necelých 70 kilometrov západne od Petrohradu, druhého najväčšieho ruského mesta. Kalininská elektráreň v Tverskej oblasti je vzdialená približne 250 kilometrov severne od Moskvy. (TASR)

Kyjev uvalil sankcie na exprezidenta Porošenka. Zelenského obvinil z podkopávania jednoty. (TASR)

Zelenskyj potvrdil, že s Trumpom viedol dlhý rozhovor o možnostiach dosiahnutia mieru a spolupráci.

Kancelária ukrajinského prezidenta informovala, že lídri spolu hovorili približne hodinu. Ukrajina si podľa Zelenského želá mier viac ako ktokoľvek iný.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom, USA už pred rokovaniami o mieri spochybňujú požiadavky Ukrajiny Čítajte 

Americký prezident na Truth Social uviedol, že hovor prebehol veľmi dobre.

"Diskutovali sme o rôznych témach súvisiacich s vojnou, ale predovšetkým o schôdzke, ktorá sa chystá v piatok v Mníchove, kde delegáciu povedú viceprezident J.D. Vance a minister zahraničia Marco Rubio. Dúfam, že výsledky stretnutia budú pozitívne", uviedol Trump. (ČTK)

Trump sa stretne s Putinom zrejme v Saudskej Arábii. Mier je podľa neho vec "nie príliš vzdialenej budúcnosti". (TASR)

V Rusku sa začal súdny proces s ôsmimi obvinenými v prípade výbuchu na Krymskom moste v roku 2022. (TASR)

Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny prerokovala ďalšiu podporu napadnutej krajine.

Zástupcovia viac ako 50 krajín o dodaní vojenského materiálu i zvýšení kapacít ukrajinského obranného priemyslu.

Na rokovanie Ramsteinskej skupiny, ako sa UDCG tiež nazýva, prvýkrát dorazil aj nový americký minister obrany Pete Hegseth.

Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Poľsko má podľa ministra obrany najväčšiu armádu a najvyšší obranný rozpočet vo svojej histórii.

Povedal to na zasadnutí Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v sídle NATO v Bruseli.

Minister v Bruseli rokoval aj s novým šéfom Pentagónu Peteom Hegsethom, ktorý Poľsko na tlačovej konferencii vyzdvihol za množstvo peňazí, ktoré míňa na obranu. "Poľsko už vynakladá päť percent HDP na obranu, čo je model pre Európu," dodal. Zároveň zdôraznil, že ide o prvé kroky a je potrebné urobiť ešte viac.

Kosiniak-Kamysz po stretnutí uviedol, že obranné výdavky Poľska vzrástli za jeden rok o 50 miliárd zlotých (približne 12 miliárd eur), čo je 2,5-krát viac ako v roku 2022. V tomto roku vláda v rozpočte vyčlenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, čo je najviac v rámci NATO.

Podľa šéfa poľského rezortu obrany tieto čísla dokazujú plné odhodlanie súčasnej vlády zaistiť bezpečnosť krajiny. Minister dodal, že záujem o armádu v Poľsku rastie. Počet príslušníkov poľských ozbrojených síl sa minulý rok zvýšil o 14-tisíc, pričom denne sa na cvičeniach a v kasárňach školí v priemere 55.000 vojakov, čo je o 10-tisíc viac ako v roku 2023 a o 20-tisíc viac ako v roku 2024.

Na začiatku roka 2025 slúžilo v poľskej armáde celkovo 206-tisíc profesionálnych vojakov, z toho 144-tisíc kariérnych príslušníkov. Poľsko má podľa najnovších údajov NATO tretiu najväčšiu armádu v Severoatlantickej aliancii a najväčšiu v Európe, pričom počet príslušníkov jeho ozbrojených síl dosahuje 216 100. V celkovom poradí sú pred Poľskom len Spojené štáty (1,3 milióna) a Turecko (481-tisíc).

Poľsko svoju obranyschopnosť intenzívne rozširuje najmä od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014. (TASR)