BRATISLAVA. Najvýraznejším odkazom, ktorý európskym štátom v stredu podvečer adresoval americký minister obrany Pete Hegseth, boli územné a politické ústupky, ktoré by podľa aktuálnej washingtonskej administratívy mala urobiť Ukrajina.
Popritom však zaznel odkaz , že Spojené štáty od Európy očakávajú, že prevezme bremeno vlastnej bezpečnosti a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a do vlastnej obrany bude investovať najmenej päť percent svojho hrubého domáceho produktu. Takúto úroveň však dnes nedosahuje žiadny členský štát NATO vrátane USA.
"Päť percent nie je úplne nerealistické číslo. Poľsko sa tam už blíži, Lotyšsko deklarovalo, že chce ísť na päť percent HDP," reagoval pre SME generál vo výslužbe Pavel Macko. Za realistickejšie považuje tri až tri a pol percenta.
"Tu je potom otázka, či tých päť, štyri, či tri percentá, podľa toho, na čom sa dohodnú partneri, majú byť investované do amerických zbraní a či nie je lepšie to investovať do európskej bezpečnosti, a teda aj do vlastnej európskej výroby zbraní," hovorí Macko.
Vôľa zvýšiť výdavky na obranu je pritom priamo úmerná pocitu ohrozenia, ktorý krajina vníma, komentuje Martin Sklenár, bývalý slovenský minister obrany a dnes expert organizácie Globsec.
V článku sa dočítate:
- ako dnes investujú štáty NATO do obrany a ktoré sa blížia k piatim percentám HDP,
- ako by podľa expertov mali investície do obrany vyzerať,
- či im praje aktuálna politická situácia v Európe,
- pred akými možnosťami sa ocitá Slovensko.
Dve percentá sa skončili
Keď Severoatlantická aliancia v júni minulého roka zverejnila správu o obranných výdavkoch členských štátov, os grafu znázorňujúca obranné výdavky ako percento HDP sa končila na 4,5 percenta. Slovensko v ňom je na dvoch percentách, Spojené štáty tesne pod 3,5 percenta HDP.
