Trump telefonoval s Putinom, témou rozhovoru bol aj ukrajinský útok na ruské lietadlá (SME Minúta)

Nemecko spustilo novú iniciatívu zameranú na získanie ďalších protivzdušných systémov pre Ukrajinu.

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)

Ukrajina sa spolieha na zvýšené dodávky zbraní a vojenského vybavenia v spolupráci so svojimi európskymi spojencami.

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas stretnutia predstaviteľov Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v Bruseli.

Podľa Umerova má Kyjev tiež záujem, aby ukrajinské zbrojárske spoločnosti vyrábali novo vyvinuté systémy mimo krajiny. Vojenské vybavenie zo zahraničia by malo byť na Ukrajinu dodávané počas trvania vojny s Ruskom.

„Budeme spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá, rakety, muníciu a ďalšie zbrane. Ukrajinské drony zmenili bojisko. A teraz zmenia aj to, ako sa krajiny kontaktnej skupiny pripravujú na budúce hrozby,“ vyhlásil Umerov na tlačovej konferencii spolu s nemeckým a britským rezortným partnerom. Dodal, že spoločná výroba predstavuje strategický posun.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už pred stretnutím prisľúbil väčšie úsilie o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronickej vojny, týkajúce sa najmä ochrany, narušení komunikácie a rozmiestnenia zbraní. Na týchto krokoch sa podľa DPA podieľajú aj ďalšie krajiny.

Britský minister obrany John Healey v stredu odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá a civilistov. „Ukrajina, Spojené štáty, všetci tu z nás vyzývame na prímerie. Stojíme za mier. Putin vo vojne pokračuje, takže práca tejto kontaktnej skupiny je o to viac dôležitá. Musíme sa posilniť (a) nikdy nesmieme ustúpiť,“ vyhlásil Healey. (TASR)

Estónsky parlament odhlasoval odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze používania protipechotných mín.

Urobil tak v obave z potenciálnej vojenskej hrozby, ktorú by pre krajinu mohlo predstavovať Rusko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Návrh v estónskom parlamente podporilo 81 poslancov zo 101-členného parlamentu, uviedla tlačová kancelária parlamentu. Hlasovanie sa v krajine konalo po tom, čo odstúpenie schválili už aj v Lotyšsku a Litve.

Všetkých päť krajín Európskej únie a NATO, ktoré hraničia s Ruskom – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko –oznámilo plány na odstúpenie od spomínaného dohovoru pre vojenské hrozby zo strany Moskvy.

Krajiny môžu skladovať a používať protipechotné míny šesť mesiacov po tom, čo oznámili svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. Žiadna z piatich krajín tak doposiaľ neurobila, pripomína Reuters.

Rusko nepodpísalo Ottawský dohovor a po začatí invázie na Ukrajinu použilo aj nášľapné míny.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Jody Williamsová, ktorá cenu získala v roku 1997 za odstraňovanie protipechotných mín a prácu venovanú ich zákazu, kritizovala rozhodnutia susedných štátov Ruska.

"Míny neovplyvňujú výsledok vojny... Jediné, čo tým získate, je následný neporiadok ohrozujúci vaše vlastné obyvateľstvo," povedala v apríli pre denník The Guardian. (TASR)

Ukrajinská tajná služba SBU ukázala nové unikátne zábery z útoku dronov na ruské letecké základne.

Na kompilácii vidno útoky na štyri letiská - Olenja, Ivanovo, Ďagilevo a Belaja. Medzi zasiahnutými lietadlami sú A-50, Tu-95, Tu-22, Tu-160, ako aj An-12 a Il-78, napísala tajná služba s tým, že odhadová škoda je sedem miliárd dolárov.

Prezident Zelenskyj počas stretnutia s novinármi vyhlásil, že Ukrajina by operáciu Pavučina nespustila, ak by Rusko pristúpilo na prímerie.

Putin povedal Trumpovi, že sa Ukrajina snaží narušiť rokovania s Ruskom útokmi na civilné ciele, vyhlásil Ušakov.

Poradca ruského prezidenta pre medzinárodné otázky tak reagoval na telefonický rozhovor prezidentov Ruska a USA.

Kremeľ označil telefonát Putina a Trumpa za „pozitívny“ a „produktívny“. Informovali o tom agentúry AFP a TASS.

„Donald Trump tiež zdôraznil, že americká strana nebola vopred informovaná (o ukrajinskom údere na vojenské lietadlá)," povedal poradca.

Ušakov tvrdí, že telefonátu predchádzali rozhovory na nižšej úrovni. Počas nich sa zistilo, že vzhľadom na „súčasnú situáciu po teroristických útokoch kyjevského režimu a ďalšom kole (mierových) rokovaní v Istanbule bude vhodné zorganizovať telefonát medzi lídrami“, uviedol poradca podľa TASS. (ČTK, TASR)

Putin po prvýkrát telefonoval s novým pápežom Levom XIV., ocenil jeho ochotu prispieť k riešeniu vojny.

Informujú o tom agentúry ANSA a TASS.

Putin novému pápežovi povedal, že Rusko sa bude snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine mierovými a diplomatickými prostriedkami, a informoval ho o výsledkoch pondelňajších priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.

Zopakoval tiež ruské tvrdenia o tom, že na ukončenie vojny je potrebné vyriešiť „základné príčiny vzniku konfliktu“.

V rozhovore pápež na Putina naliehal, aby počas diskusií s ukrajinskými predstaviteľmi urobil „gesto v prospech mieru“. Pontifik tiež zdôraznil „význam dialógu pre nadviazanie pozitívnych kontaktov medzi stranami a hľadanie riešení konfliktu“, informoval Vatikán, na ktorý sa odvoláva agentúra AFP.

Lev XIV. od svojho zvolenia na čelo katolíckej cirkvi pravidelne apeluje na okamžité prímerie na Ukrajine. Vatikán tiež ponúkol ako miesto na potenciálne mierové rokovania, čo však ruská strana odmietla.

Putin tiež v telefonáte vyjadril nádej, že Svätá stolica pod jeho vedením bude aktívnejšie podporovať náboženskú slobodu na Ukrajine.

Rusko Ukrajinu kritizuje pre jej zásahy voči predstaviteľom pravoslávnej cirkvi v krajine pôsobiacej pod moskovským patriarchátom. Tú Kyjev obviňuje zo spolupráce s Ruskom a ukrajinský parlament ju minulý rok zakázal. (TASR)

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Jermak sa stretol s Rubiom, USA vyzval na uvalenie ďalších sankcií na Rusko.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Diskutovali sme o situácii na fronte a potrebe posilniť podporu Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach. „Zdôraznil som, že Ukrajina urobila všetko pre dosiahnutie mieru a je pripravená na prímerie, ale Rusko to odmieta. Preto sú potrebné ďalšie sankcie,“ dodal.

Rubio s Jermakom diskutoval aj o pondelňajších rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, ich ďalšom priebehu, nadchádzajúcej výmene vojnových zajatcov a o návrate rukojemníkov a detí unesených Ruskom.

Ukrajinská delegácia dorazila do USA v utorok a vedie ju podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková. S Američanmi chcú Ukrajinci diskutovať o obranných a ekonomických témach.

Do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia dorazili v čase, keď senátori z oboch amerických politických strán predložili návrh na nové protiruské sankcie, ako aj sekundárne sankcie v podobe 500-percentného cla na krajiny, ktoré ktoré kupujú od Ruska ropu, zemný plyn, urán a iné produkty. (TASR)

Rusko podniklo raketový útok na cvičiacich vojakov ukrajinských pozemných síl v Poltavskej oblasti.

Útok si vyžiadal zranenia. Konkrétny počet zranených ukrajinské pozemné vojsko nespomína, vojaci podľa neho boli v čase útoku na cvičisku.

"Vďaka včasným bezpečnostným opatreniam, najmä rozptýleniu personálu, využitiu krytov a dodržiavaniu protokolov počas leteckého poplachu, sa podarilo zabrániť veľkému počtu obetí," informuje ukrajinská armáda.

Prvého júna ruská invázna armáda zaútočila na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti, kedy zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia.

Po útoku rezignoval veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, ktorý uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

V utorok Zelenskyj oznámil, že Drapatyj bude novo veliť spoločným silám ukrajinských ozbrojených síl, aby sa "mohol na 100 percent zaoberať frontom". Kto sa stane novým veliteľom ukrajinských pozemných vojsk, prezident zatiaľ nepovedal. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Trump oznámil, že telefonoval s Putinom, ale rozhovor podľa neho k okamžitému mieru nepovedie.

Trump uviedol, že s ruským vodcom hovorili okrem iného aj o nedeľňajšom ukrajinskom dronovom útoku na lietadlá uzemnené na ruských vojenských letiskách.

Putin podľa Trumpa veľmi silno zdôraznil, že Rusko bude musieť reagovať. (ČTK)

Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny sa zaviazala k ďalšej podpore Kyjeva napriek neprítomnosti ministra USA Hegsetha.

Informuje o tom agentúra DPA.

Rokovaniam, ktoré v minulosti viedli Spojené štáty, predsedal nemecký minister obrany Boris Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healym. Cieľom bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Do skupiny patrí približne 50 krajín a vznikla z iniciatívy bývalého amerického ministra Lloyda Austina.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans oznámil nový balík pomoci pre zabezpečenie námornej bezpečnosti v hodnote 457 miliónov dolárov. Balík bude zahŕňať vyše 100 plavidiel vrátane hliadkovacích člnov, viac ako 50 námorných dronov, systémy zbraní, náhradné diely či výcvik, priblížil.

Európski spojenci Ukrajiny sa ocitli pod tlakom zintenzívniť pomoc pre Ukrajinu po tom, čo Washington pozastavil vojenskú pomoc pre Kyjev a spochybnil svoj záväzok chrániť Európu. Hegseth sa na stretnutí v Bruseli nezúčastnil po tom, čo Washington zdôraznil, že už nechce viesť stretnutia o prísľuboch.

Namiesto toho sa snaží vyvinúť tlak na Rusko a Kyjev, aby dosiahli dohodu o mieri čo najskôr. Mnohé krajiny sa však obávajú, že by takáto dohoda mohla vzniknúť na úkor Ukrajiny.

Zatiaľ nič nenaznačuje, že rozhodnutie Washingtonu pozastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu je konečné, skonštatoval Pistorius.

„Európania sú však pripravení, Nemecko je pripravené prevziať zodpovednosť,“ zdôraznil minister. "Čo môžeme kompenzovať, sa ešte len uvidí. Dávame však jasne najavo, že sme odhodlaní neopustiť Ukrajinu a urobiť všetko, čo je potrebné a možné, aby sme ju podporili pri jej obrane," povedal Pistorius. „Je dôležité, aby sme pokračovali v diskusii, a to aj robíme,“ doplnil odkazujúc na Hegsethovu neprítomnosť.

Holandský šéf rezortu obrany tiež naznačil, že postoj USA k vojenskej pomoci Ukrajine by sa mohol v blízkej budúcnosti zmeniť.

"Vidíme, že Rusko a (ruský prezident Vladimir) Putin nie sú ochotní skutočne rokovať. Myslím si, že si to začínajú uvedomovať aj Spojené štáty," povedal. Podľa Brekelmansa by spojenci Ukrajiny mali medzitým zvýšiť tlak na Rusko a naďalej podporovať Ukrajinu. (TASR)

V súvislosti s odpoveďou na ukrajinský útok sú na stole všetky možnosti, tvrdí námestník ruského ministra Riabkov.

Spojené štáty a Britániu vyzval na vyvinutie tlaku na Kyjev, aby s takýmito útokmi skončil.

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Na stole sú všetky možnosti,“ odpovedal Riabkov na otázku, aká bude reakcia Ruska na útoky Ukrajiny. „To je otázka pre našu armádu. Naliehavo žiadame Londýn a Washington, aby reagovali tak, aby zastavili ďalšiu eskaláciu,“ citovala Riabkova, ktorý zodpovedá za vzťahy s USA a kontrolu zbrojenia, agentúra Interfax.

Washington i Londýn už uviedli, že Kyjev ich o útokoch na ruské letiská vopred neinformoval.

Ukrajina v nedeľu v rámci operácie Pavučina prostredníctvom dronov zaútočila na ruské vojenské letiská tisíce kilometrov za frontovou líniou. Podľa ukrajinského generálneho štábu zničili 12 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov. Malé diaľkovo ovládané drony Kyjev ukryl v drevených debnách na nákladných autách.

V utorok tiež Ukrajina odpálila nálože pod Kerčským mostom spájajúci okupovaným Krymský polostrov s Ruskom. Kremeľ v stredu uviedol, že výbuch nespôsobil žiadne škody.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila útok za akt terorizmu a uviedla, že Západ dodáva Ukrajine zbrane, poskytuje jej súradnice cieľov, odmieta odsúdiť takéto útoky a aktívne ich podnecuje.

„Toto je niekoľko oblastí, ktoré dokazujú skutočnosť priamej aj nepriamej účasti a viny Západu na teroristických útokoch, ktoré sa odohrávajú proti civilistom a objektom civilnej infraštruktúry zo strany kyjevského režimu,“ povedala hovorkyňa.

Reuters pripomína, že obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z teroristických útokov a z neochoty pristúpiť na mierové riešenie. (TASR)

Najväčšie strany v Poľsku podporili návrh zakotviť výdavky na obranu vo výške najmenej štyroch percent HDP do ústavy.

Proti sa postavili vládna Ľavica a opozičná Konfederácia, ktoré odmietajú pevné ústavné stanovenie výdavkového limitu.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

V Sejme prebehlo prvé čítanie návrhu ústavného zákona, ktorý by nahradil súčasnú zákonnú normu určujúcu obranné výdavky na úrovni troch percent HDP.

Po debate návrh postúpili do ďalšieho prerokovania v parlamentnej komisii. Prezidentov návrh obhajovala šéfka kancelárie hlavy štátu Malgorzata Paprocká, podľa ktorej ide o súčasť ústavnej zodpovednosti prezidenta a signál odhodlania voči Rusku.

Podporu návrhu vyjadrili aj predstavitelia PiS a Tretej cesty, pričom poslanci z KO upozornili, že výdavky na obranu už teraz dosahujú takmer päť percent HDP.

Poslankyňa Ľavice Joanna Wichová upozornila, že ich klub nesúhlasí s ústavným ukotvením pevného finančného limitu, hoci aktuálne výdavky na obranu podporuje. Konfederácia projekt označila za zbytočný, hoci zbrojenie ako také neodmieta.

Navrhovaná zmena by sa po schválení parlamentom mala po prvý raz premietnuť do štátneho rozpočtu v roku 2026. Na prijatie ústavnej novely je potrebná trojpätinová väčšina v Sejme a nadpolovičná väčšina v Senáte. (TASR)

Spoločnosť Maxar zverejnila záber pred a po ukrajinskom útoku na ruskú leteckú základňu Belaja.

Sergej Šojgu rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom o konflikte na Ukrajine.

Uviedlo to veľvyslanectvo Moskvy v KĽDR. 

„Kim Čong-un prijal Sergeja Šojgua,“ uviedlo veľvyslanectvo a ozrejmilo, že si predstavitelia krajín vymenili názory na situáciu týkajúcu sa ukrajinskej krízy a Kórejského polostrova a hovorili aj o spolupráci v rôznych oblastiach.

Podľa veľvyslanectva rozhovory prebiehali v „atmosfére priateľského vzájomného porozumenia“. Šojgu sa stretol aj s predstaviteľom severokórejskej armády.

TASS informovala, že tajomník Rady bezpečnosti do KĽDR pricestoval na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Stredajšie stretnutie je už druhou Šojguovou cestou do krajiny za necelé tri mesiace. Pchjongjang obhajuje svoju vojenské väzby s Ruskom, pričom v pondelok vyhlásil, že účelom spolupráce je „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia. (TASR)

Zelenskyj kritizoval zloženie ruskej delegácie, ktorá sa v pondelok v Istanbule stretla s ukrajinskými predstaviteľmi.

Ďalšie rozhovory v rovnakej zostave označil za nezmyslené a kritizoval aj ruské podmienky na začatie prímeria, ktoré označil za ultimátum. 

„Sme pripravení na výmenu (väzňov), ale pokračovať v diplomatických stretnutiach v Istanbule na úrovni, ktorá nič ďalej nerieši, je podľa mňa zbytočné,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zloženie ruskej delegácie kritizoval aj pred prvým kolom rokovaní v Istanbule. Delegáciu vedenú poradcom ruského prezidenta Vladimirom Medinským vtedy označil za „atrapu“ s nejasným mandátom.

Zelenskyj sa kriticky postavil aj k ruskému memorandu, v ktorom Moskva ukrajinskej delegácii predstavila svoje podmienky na začatie prímeria. Kremeľ v ňom podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky.

Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktoré anektovala Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia.

„Nie je to memorandum o porozumení. Memorandum o porozumení by mali podpísať aspoň dve strany, nielen jedna strana, ktorá niečo požaduje,“ uviedol Zelenskyj.

„Preto sa to nemôže nazývať memorandom. Je to predsa ultimátum ruskej strany voči nám,“ vysvetlil.

Ukrajinský líder tiež zopakoval, že je pripravený „kedykoľvek“ sa osobne stretnúť s Putinom za prítomnosti šéfa Bieleho domu Trumpa a tureckého prezidenta Erdogana.

Navrhol však, aby takejto schôdzke predchádzalo prímerie. (TASR)

Členské štáty NATO musia viac posilniť svoju obranu v porovnaní s Ruskom, varuje americký veľvyslanec pri NATO.

Moskva sa podľa Matthewa Whitakera pripravuje na svoj „ďalší ťah“ mimo Ukrajiny. Toto varovanie vyslovil pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany členských štátov NATO, ktorého cieľom bude dosiahnuť dohodu o zvýšení vojenských výdavkov.

Táto istá téma má byť jednou z kľúčových aj na summite NATO koncom júna v Haagu.

"Už teraz vidíme, že Kremeľ sa usiluje o obnovu svojej armády. Spojenci v NATO musia Rusko predbehnúť. Nemáme inú možnosť. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – treba to urobiť hneď," zdôraznil Whitaker.

„Spojené štáty očakávajú, že každý spojenec predloží konkrétne plány, rozpočty, časový harmonogram aj očakávané výsledky na splnenie päťpercentného cieľa,“ dodal.

"Nebude to len prísľub. Bude to záväzok. Každý spojenec sa musí zaviazať, že bude investovať aspoň päť percent HDP do obrany a bezpečnosti... Budeme brániť každý centimeter spojeneckého územia a budeme to robiť z pozície bezkonkurenčnej sily,“ povedal Whitaker.

Ministri obrany členských štátov NATO na svojom zasadnutí v Bruseli podpíšu nové ciele v oblasti vojenských kapacít, aby mohli čeliť hrozbám zo strany Ruska.

„Urobíme obrovský krok vpred,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho Spojené štáty „úplne jasne vyjadrili svoj záväzok dodržiavať článok 5“.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

Na summite v Haagu chce Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach. (TASR)

Ukrajina a Rusko sú podľa Zelenského pripravené vymeniť si tento víkend 500 vojnových zajatcov.

Dohodu o tejto veci strany uzavreli na pondelkových priamych rokovaniach v Istanbule.

„Ruská strana nám oznámila, že tento víkend - v sobotu a v nedeľu - bude môcť vymeniť 500 ľudí, 500 našich vojakov,“ vyhlásil Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Ozrejmil, že Ukrajina bude pripravená Rusku odovzdať rovnaký počet zajatcov.

Pokiaľ by k nej došlo, išlo by už o druhú väčšiu výmenu vojnových zajatcov po priamych rokovaniach znepriatelených strán v Istanbule. Po prvom kole rozhovorov si Kyjev a Moskva vymenili tisícku vojakov.

Zelenskyj tiež na tlačovej konferencii kritizoval Rusko, ktoré podľa neho vedie rozhovory o ukončení vojny len preto, aby  Trump odložil prijatie nových protiruských sankcií.

„Urobili to, aby Spojeným štátom demonštrovali, že sú konštruktívni. Prečo? Aby dosiahli odklad (sankcií), ktorý závisí osobne od prezidenta Trumpa,“ myslí si ukrajinský prezident. (TASR)

Francúzsko a Belgicko sa zatiaľ nestotožnili s návrhom Bruselu na zákaz dovozu ruského LNG.

Dvaja najväčší odberatelia ruského skvapalneného zemného plynu v Európskej únii, odmietajú schváliť plán Bruselu na zákaz dovoz plynu z Ruska s argumentom, že pred rozhodnutím potrebujú viac uistení o ekonomických a právnych dôsledkoch tohto kroku. Francúzsko kladie dôraz skôr na stratégiu hľadania alternatívnych dodávok. Belgicko chce pred rozhodnutím správu s podrobnosťami o ekonomických dôsledkoch. Informuje o tom portál Politico.

Ďalší dvaja veľkí dovozcovia ruského LNG, a to Španielsko a Holandsko, ukončenie zmlúv o nákupe ruského plynu podporujú. Európska komisia (EK) však chce podporu všetkých týchto štyroch dovozcov ruského LNG, ktorých nákupy vlani predstavovali 97 percent celkového dovozu EÚ a viac ako polovicu svetového exportu Moskvy. Maďarsko a Slovensko sa totiž pravdepodobne pokúsia zákaz ruského LNG zmariť. Opačný názor Francúzska, Belgicka, Španielska a Holandska by však pre tieto dva štáty bol silným signálom, píše Politico.

Francúzsky minister energetiky Marc Ferracci okrem diverzifikácie nastolil aj otázky týkajúce sa „právnej istoty“ návrhu, pričom sa odvolal na obavy, že súkromné firmy môžu čeliť ruským žalobám pre zrušené zmluvy. EK na žiadosť portálu Politico nereagovala, ale predtým vyhlásila že jej návrhy sú právne nespochybniteľné. (SITA, Politico)

Eurokomisia navrhla ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii.

Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027, uviedla Komisia vo vyhlásení.

Návrh ešte musia odobriť členské štáty, pravdepodobne by sa tak mohlo stať na júnovom rokovaní ministrov vnútra v Luxemburgu.

Komisia sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

Od začiatku vojny na Ukrajine padlo alebo bolo zranených až 1,4 milióna vojakov na oboch stranách. 

Uvádza sa to v odhade washingtonského think-tanku Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS). Straty Ruska, ktoré má výrazne väčšiu armádu ako Ukrajina, sú viac ako dvojnásobné v porovnaní s údajom za Ukrajinu.

Rusko podľa tvrdenia CSIS dosiahlo od minulého roka len veľmi obmedzené územné zisky.

Rusko a Ukrajina informujú o svojich stratách len veľmi obmedzene a ich údaje býva veľmi ťažké overiť. CSIS vychádza vo svojom odhade z viacerých štúdií a otvorených zdrojov.

Podľa odhadu strediska na ruskej strane zomrelo od začiatku vojny do tohtoročného 1. mája 200 až 250-tisíc vojakov. Celkové straty, vrátane zranených CSIS, odhaduje na 950-tisíc vojakov. Pre Rusko by tak išlo o najkrvavejšiu vojnu od roku 1945.

Na ukrajinskej strane podľa CSIS padlo 60 až 100-tisíc vojakov a celkové straty aj so zranenými predstavovali až 400-tisíc vojakov.

"Rusko zaplatilo mimoriadne vysokú cenu v krvi za jedno percento ukrajinského územia, ktoré získalo od januára roku 2024," uviedlo stredisko. Rusko podľa neho od januára roku 2024 dobylo pozdĺž celého frontu približne 5 100 kilometrov štvorcových ukrajinského územia a postup sa navyše spomalil od tohtoročného apríla.

Vysoké sú podľa CSIS aj straty zbraní a vojenského materiálu.

"Hlavná nádej Kremľa na víťazstvo na bojovom boji spočíva v ukončení pomoci Ukrajine zo strany USA," uvádza dokument CSIS.

Stredisko poukazuje aj na to, že pomoc, ktorú Ukrajina dostáva od európskych krajín a USA, je pre Kyjev zásadná, aby dokázal čeliť ruskej opotrebovávacej vojne.

Moskva sa totiž môže spoľahnúť na to, že Rusko má viac obyvateľov, a tiež na priemyselný potenciál, ktorý posilňuje pomoc od spojencov, ako je Čína, KĽDR alebo Irán.

CSIS tak odporúča posilniť sankcie na ruské hospodárstvo a zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine tak, aby sa ľudské straty stali pre Rusko neprijateľné.

Dočasný holandský premiér Schoof sľúbil, že bude naďalej podporovať Ukrajinu a bude dodržiavať záväzky v oblasti obrany.

A to aj napriek politickej kríze, ktorá v Holandsku nastala po páde vlády.

Holandská vláda padla v utorok po tom, ako líder krajnej pravice Geert Wilders rozhodol, že jeho Strana za slobodu odchádza z vládnej koalície pre spor týkajúci sa imigračnej politiky.

Podľa holandského práva potrebujú úrady na prípravu nových volieb tri mesiace. Dočasný holandský premiér však povedal: „Život v Holandsku a v zahraničí ide ďalej a musia sa prijímať rozhodnutia, ktoré nemožno odkladať.“

„Myslím si, že sa týkajú domácej a medzinárodnej bezpečnosti vrátane podpory Ukrajiny a všetkého, čo musíme urobiť pre obranu,“ dodal. (SITA)

Eurokomisia pred výborom europarlamentu pre zahraničné veci potvrdila svoj zámer využiť všetky dostupné prostriedky na urýchlenie vstupu Ukrajiny do EÚ do roku 2029, uviedol v Bruseli europoslanec za maďarskú vládnu stranu Fidesz Csaba Dömötör.

V rozhovore pre maďarských novinárov Dömötör citoval eurokomisárku pre rozširovanie Martu Kosovú, podľa ktorej chce Európska komisia proces rozširovania s Ukrajinou dokončiť do roku 2029.

Dodal, že EK plánuje ešte pred samotným vstupom Ukrajiny do EÚ postupne otvárať európsky trh pre ukrajinské výrobky.

Podľa jeho slov EK pripravuje právny mechanizmus, ktorý by zjednodušil rozhodovanie o rozšírení a umožnil obísť bilaterálne spory, ktoré by mohli rozhodovanie spomaliť.

„Táto časť jasne odkazuje na Maďarsko,“ povedal. „V praxi to znamená, že chcú odstrániť akékoľvek výhrady – vrátane tých maďarských –, ktoré nepodporujú urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ,“ dodal. (TASR)

Útok dronmi z kontajnerov vymysleli Rusi. Ukrajinci im dali ochutnať ich medicínu, hovorí analytik Lukáš Visingr. (Aktuálně.cz)

Výbuch, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU, nepoškodil Krymský most, tvrdí Peskov.

Podľa neho Ukrajina naďalej útočí na ruskú civilnú infraštruktúru.

SBU uviedla, že v utorok ráno odpálila zhruba tonu výbušniny, ktorú umiestnila na pilieri Krymského mosta Ukrajinská tajná služba sa prihlásila tiež k predchádzajúcim dvom útokom na most z roku 2022 a 2023. Ruské úrady včera na niekoľko hodín zastavili premávku na moste.

Peskov potvrdil, že most bol zasiahnutý výbuchom. "Nič nebolo poškodené. Most funguje," vyhlásil hovorca ruského prezidenta.

Ruské úrady však podľa neho zavádzajú nové opatrenia zamerané na ochranu infraštruktúry. (ČTK)

Novozvolený poľský prezident Karol Nawrocki vyjadril podporu prehlbovaniu vzťahov s Ukrajinou.

Zdôraznil aj potrebu riešiť dlhodobé historické spory medzi oboma krajinami. 

Nawrocki v príspevku na platforme X reagoval na gratuláciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyjadril nádej na produktívnu spoluprácu s novým poľským prezidentom.

„Teším sa na pokračovanie partnerstva našich krajín, založeného na vzájomnom rešpekte a porozumení. To si vyžaduje nielen zmysluplný dialóg, ale aj riešenie naliehavých historických otázok,“ napísal Nawrocki.

Zároveň zdôraznil neochvejnú podporu Poľska Ukrajine v boji proti ruskej agresii: „Poľsko bolo najsilnejším podporovateľom Ukrajiny proti ruskej agresii, žiadny iný národ tomuto ohrozeniu nerozumie lepšie ako my.“

Nawrocki vyjadril nádej na ďalšie spoločné úsilie o posilnenie bilaterálnych vzťahov: „Dúfam, že budeme pokračovať v spoločnej práci pre spoločné dobro, pre uzmierenie minulosti a budovanie bezpečnej budúcnosti.“

Predtým poľský premiér Donald Tusk ostro kritizoval Nawrockého za jeho sľub blokovať vstup Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy, pričom tento postoj označil za „ekvivalent zrady“. (SITA)

Severoatlantická aliancia sa chystá výrazne rozšíriť svoje vojenské kapacity.

Jej cieľom je posilniť svoju stratégiu odstrašenia a obranu pred pretrvávajúcou hrozbou zo strany Ruska. Plány okrem iného počítajú so zvýšením zásob rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel, ako aj posilnením systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovala agentúra DPA.

Najvyšší predstaviteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer minulý týždeň v rozhovore pre stanicu BBC povedal, že členské štáty NATO sa musia pripraviť na možný útok Ruska v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rusko, ktoré ročne vyrobí približne 1500 tankov, podľa jeho slov predstavuje pre NATO veľmi vážnu hrozbu.

Najzraniteľnejšou je oblasť Suwalského koridoru, tiahnuceho sa pozdĺž hraníc Poľska a Litvy a ležiaceho medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom.

NATO v snahe postaviť sa tejto hrozbe plánuje zvýšiť svoje existujúce ciele vojenských kapacít o približne 30 percent. Na splnenie týchto cieľov sa podľa informácií očakáva, že členské štáty NATO dostanú aktualizované národné plány. Formálne by ich mali prijať ministri obrany Aliancie na štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.

Vysokopostavení armádni predstavitelia však upozorňujú, že vyhovieť novým záväzkom bude náročné. Členské štáty už teraz nedokážu splniť približne tretinu existujúcich cieľov.

Podrobnosti o národných plánoch zostávajú utajené, ale časti z nich sa podľa očakávaní dostanú na verejnosť po bruselskom zasadnutí. Zdroje v Nemecku odhadujú, že tamojšie ozbrojené sily sa možno budú musieť rozrásť o päťciferný počet vojakov zo súčasných 182.000, aby splnili požiadavky. Takisto sa očakávajú aj významné investície do systémov protivzdušnej obrany, napísala DPA. (TASR)

Ruská armáda v noci podnikla niekoľko útokov na ukrajinské mestá, uviedla ukrajinská armáda a miestne médiá.

Podľa informácií ruské drony a rakety zasiahli civilné budovy v Odese či Charkove. Popri materiálnej škode hlásia ukrajinské úrady aj niekoľko zranených.

Ukrajinská armáda oznámila, že počas noci zaznamenala útoky 95 ruských bezpilotných lietadiel. Dodala, že 61 dronov sa jej podarilo zneškodniť či zničiť prostredníctvom elektronického boja či paľby protivzdušnej obrany.

Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že v noci druhé najväčšie ukrajinské mesto čelilo útokom ruských rakiet a dronov. Podľa neho boli zasiahnuté jedna rezidenčná štvrť a priemyselná zóna. Útok zranil najmenej jednu osobu.

Najmenej jedného zraneného si vyžiadal tiež nočný útok na Odesu. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper informoval, že ruské drony zasiahli civilné budovy a infraštruktúru. Odesa, ktorá je významným čiernomorským prístavom, ruským úderom čelí často.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

росія атакувала Одещину ударними безпілотниками

На місцях спалахнули пожежі, рятувальники їх ліквідували. Пошкоджені житлові будинки, складські приміщення, СТО.

Попередньо, постраждала 1 людина. https://t.co/SNGDzCl3YQ

4.6.2025 o 8:43 · archivované: 4.6.2025 o 10:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Je to možno najšikovnejšia ukrajinská operácia vojny, v ktorej Rusi stratili možno až tretinu strategických bombardérov.

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu pricestoval do Pchjongjangu, kde sa má stretnúť s Kim Čong-unom.

Toto je už druhá návšteva Šojgua v Severnej Kórei za niečo vyše dva mesiace, čo poukazuje na prehlbujúce sa vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Informovali o tom agentúry Jonhap a TASS s tým, že Šojgu do KĽDR pricestoval s poverením od ruského prezidenta Vladimira Putina, píše TASR.

Šojgu s Kimom v Pchjongjangu rokoval aj 21. marca. V rámci rokovaní, ktoré trvali približne dve hodiny, Šojgu s Kimom prediskutoval otázky týkajúce sa Ukrajiny a začiatku dialógu medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Počas aktuálnej návštevy sa očakáva „prerokovanie implementácie niektorých bodov Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskou federáciou a KĽDR.“ Posúdiť by mali aj medzinárodnú agendu vrátane situácie súvisiacej s Ukrajinou.

Okrem toho má Šojgu v programe aj „uctenie si pamiatky kórejských bojovníkov, ktorí pomohli pri oslobodení Kurskej oblasti“.

TASS doplnil, že rok 2025 bude z hľadiska bilaterálnych podujatí a kontaktov rušný: v auguste - pri príležitosti 80. výročie oslobodenia Kórey - sa uskutoční návšteva predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina v Pchjongjangu. V októbri sa predseda strany Jednotné Rusko a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev zúčastní na oslavách pri príležitosti 80. výročia vzniku Kórejskej strany pracujúcich. (TASR)

Z boja bolo vyradených ďalších 1 020 vojakov ruskej armády, celkovo zhruba 991 820, oznámilo velenie Ukrajiny.

Okupanti prišli aj o ďalších sedem bojových obrnených vozidiel, 88 delostreleckých systémov, 176 dronov a 123 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 884 tankov, 22 678 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 730 vozidiel a autocisterien, 28 711 delostreleckých systémov, 1 402 odpaľovacích raketových systémov, 1 176 systémov protivzdušnej obrany, 336 vrtuľníkov, 413 lietadiel, 38 924 dronov, 3 271 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 907 kusov špeciálnej techniky.

Británia sa zaviazala dodať Ukrajine 100-tisíc bezpilotných lietadiel do apríla budúceho roka.

Ide o desaťnásobné zvýšenie oproti predchádzajúcim sľubom, píše agentúra Reuters.

Britská vláda uviedla, že bezpilotné lietadlá zmenili spôsob vedenia vojen. V pondelok kabinet schválil nezávisle vypracovanú správu o obrannej stratégii, ktorá vyzýva na vytvorenie smrtonosnejšej, na technológiách založenej armády, ktorá by bola schopná čeliť novým hrozbám, vrátane možnej ruskej agresie.

Británia je jedným z najpevnejších podporovateľov Ukrajiny na Západe. Podľa Reuters sa chce poučiť z viac ako trojročného boja Ukrajiny proti ruskej invázii, počas ktorého bezpilotné lietadlá premenili podobu bojiska.

Drony v hodnote 350 miliónov libier sú súčasťou širšej iniciatívy na vojenskú podporu Ukrajiny v hodnote 4,5 miliardy libier, uviedla vláda.

"Spojené kráľovstvo zvyšuje svoju podporu Ukrajine tým, že tento rok dodá ďalšie stovky tisíc bezpilotných lietadiel a dokončí významný míľnik v dodávkach zásadnej delostreleckej munície," uviedol Healey vo vyhlásení pred zasadnutím kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

Británia tiež uviedla, že od januára dodala Ukrajine 140-tisíc delostreleckých granátov a tento rok vynaloží ďalších 247 miliónov libier na výcvik ukrajinských jednotiek. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj urobil zmeny v najvyššom velení ukrajinských ozbrojených síl.

Vo svojom večernom videohovore v utorok uviedol, že požiadal doterajšieho veliteľa ukrajinských pozemných síl Mychajla Drapatého, aby zostal v službe, pričom mu však zredukoval objem povinností.

Drapatyj bol zbavený organizačných úloh, ako je mobilizácia, výcvik a príprava nováčikov. Zelenskyj ho súčasne vymenoval za veliteľa Spojených síl, takže sa bude môcť „na 100 percent sústrediť“ výlučne na bojové zadania.

DPA uviedla, že 42-ročný generál Drapatyj je považovaný za jedného z najschopnejších na Ukrajine - naposledy stabilizoval situáciu v blízkosti mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pozorovatelia sa domnievajú, že poverenie novými úlohami znamená, že Zelenskyj nechce prísť o Drapatého vodcovské kvality na fronte.

Zelenskyj okrem vymenoval Oleha Apostola za veliteľa výsadkárskych jednotiek a Roberta Brovdiho za veliteľa jednotiek bezpilotných lietadiel.

Vadym Sucharevskyj má zasa ako nový zástupca veliteľa Východnej skupiny armádnych jednotiek zmodernizovať celú veliteľskú štruktúru, povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Ako doplnila agentúra DPA, Drapatému bol zredukovaný objem povinností po nedávnom raketovom útoku ruskej armády na vojenské cvičisko v Dnepropetrovskej oblasti ležiacej na stredovýchode Ukrajiny. O život prišlo 12 ukrajinských vojakov a desiatky ich boli zranené.

Drapatyj pred dvoma dňami oznámil svoju demisiu s tým, že za incident v Dnepropetrovskej oblasti preberá plnú zodpovednosť. „Nedokázal som prinútiť ľudí, aby plnili moje rozkazy,“ napísal Drapatyj v príspevku na Facebooku.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Right now in Sumy region, doctors are providing all necessary assistance to those wounded by a Russian strike. The Russians struck right on the street, hitting ordinary residential buildings. Sleazebags.

There have been virtually no days without killings during this whole time, https://t.co/55ElFJ8ETJ

Length: (00:00)

3.6.2025 o 22:24 · archivované: 4.6.2025 o 6:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Netlačil som dostatočne tvrdo, ani som nezmenil postoj k disciplíne. Toto je moja zodpovednosť,“ doplnil. Dodal, že bez osobnej zodpovednosti armáda nemôže rásť ani uspieť.

Ukrajina je na fronte pod silným tlakom ruskej armády, ktorá vojnu voči svojmu západnému susedovi rozpútala 24. februára 2022.

Pokiaľ ide o politiku, Zelenskyj vo večernom videu opäť vyzval na uvalenie ďalších sankcií na Rusko, a to po raketovom útoku, ktorého terčom bolo opäť mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. O život prišli štyria civilisti a ďalších približne 30 ich bolo zranených.

Svoju požiadavku na sankcie Zelenskyj zdôvodnil tým, že ruský prezident Vladimir Putin nezmení svoju taktiku, pokiaľ nebude vystavený väčšiemu tlaku. (TASR)

Ukrajina skritizovala Rusko za predloženie „starých ultimát“ počas mierových rokovaní v Istanbule.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

Kremeľ vo svojom memorande podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia. (TASR)