Rusi zintenzívňujú útoky na Pokrovsk, od mesta sú necelé tri kilometre (SME Minúta)

Úrad vlády tvrdí, že premiérova cesta za Putinom bola súkromná a neoficiálna. Informuje o tom Denník N.

Denník na to upozornil čitateľ, ktorý dostal takúto odpoveď od Úradu vlády na základe infožiadosti. Úrad mu odpovedal, že premiér Robert Fico cestoval do Ruska súkromne a jeho cesta nebola hradená z verejných peňazí. (Denník N)

Ruský prezident Putin vyzval na väčšie úsilie pri odstraňovaní ropnej škvrny v Čiernom mori.

Dva ruské tankery Volgonefť-212 a Volgonefť-239 sa potopili 15. decembra v nepriaznivom počasí v Kerčskom prielive, ktorý oddeľuje Azovské a Čierne more. Lode podľa ruských predstaviteľov prevážali 9200 ton vykurovacieho oleja, pričom približne 2400 ton sa vylialo do mora.

Putin vo štvrtok vyhlásil, že pre Rusko ide "jednu z najzávažnejších environmentálnych výziev za posledné roky". Vyzval aj na vytvorenie komisie, ktorej cieľom bude zmierniť následky katastrofy a zabrániť podobným incidentom v budúcnosti.

Ropná škvrna zamorila pláže v juhoruskom Krasnodarskom kraji a na priľahlom Kryme, ktorý v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Záchranári a dobrovoľníci sa od incidentu usilujú odstrániť tony kontaminovaného piesku a zeminy na oboch stranách Kerčského prielivu. Organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia informovali o úmrtiach delfínov, sviňúch a morských vtákov, píše Reuters. (TASR)

Európska únia je pripravená podporiť Ukrajinu, ak Spojené štáty nebudú ochotné. Dúfa však, že Trump podporu nezastaví.

„Európska únia je pripravená prevziať toto vedenie, ak to Spojené štáty nebudú ochotné urobiť,“ povedala šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová.

"Som si skutočne istá, že všetci ostatní členovia EÚ a dúfajme, že aj Spojené štáty, sú pripravení pokračovať v podpore Ukrajiny," povedala šéfka európskej diplomacie.

Kallasová povedala, že v tejto fáze by sme „nemali skutočne špekulovať“ o budúcej podpore USA a dodala, že USA majú významné záujmy v Európe a že „nie je v záujme Ameriky, aby Rusko bolo najsilnejšou silou na svete“. (SITA)

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine použilo viac ako 51-tisíc navádzaných leteckých bômb, z toho 40-tisíc v roku 2024.

Podľa ukrajinských predstaviteľov sú najčastejšími cieľmi útokov s použitím týchto zbraní oblasti v blízkosti frontu, ako aj oblasti hraničiace s Ruskom.

Rusko podľa ukrajinských predstaviteľov v stredu spustilo dve takéto bomby na obytnú oblasť v meste Záporožie. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na sieti Telegram informoval, že útok si vyžiadal najmenej 13 obetí a 120 zranených.

K útoku navádzanými bombami došlo aj vo štvrtok v meste Cherson. Zranenia utrpelo najmenej šesť ľudí. (TASR)

Americký prezident Biden tento týždeň predstaví nové sankcie proti Rusku, ktoré sa zamerajú na jeho ekonomiku.

S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy USA to napísala agentúra Reuters. Biden chce podľa nej týmto krokom posilniť vojnové úsilie Kyjeva proti Moskve ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Spojené štáty sú vôbec najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok na stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil, že Bidenova administratíva pripravuje ďalší balík v hodnote 500 miliónov dolárov.

Ten by mal podľa amerického predstaviteľa obsahovať rakety pre systémy vzdušnej obrany, strely vzduch-zem a ďalšie podporné vybavenie pre stíhačky F-16.

Návrat Trumpa do prezidentského úradu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane odstúpenia časti ukrajinského územia Rusku, ako to naznačili spolupracovníci budúceho prezidenta USA, píše Reuters.

Naopak, Bidenovi poradcovia tvrdia, že chcú, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu na bojisku a získala tak výhodu na prípadné rokovania s Ruskom v tomto roku.

Podrobnosti o nových sankciách, ktoré chce Biden zaviesť počas svojich posledných dní v Bielom dome, neboli bezprostredne známe. Zdroj Reuters ale povedal, že predstavitelia súčasnej administratívy o krokoch, ktoré podnikajú, informujú aj Trumpov tím.

Agentúra už začiatkom tohto týždňa - s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov - informovala, že USA majú v pláne ďalšie sankcie zamerané na príjmy Ruska z ropy, ktoré pomáhajú financovať jeho ťaženie na Ukrajine.

Jeden z citovaných zdrojov tvrdil, že sankcie budú namierené proti dvom ruským ropným spoločnostiam, viac ako 100 tankerom, obchodníkom s ropou a ruským poisťovniam. O aké konkrétne subjekty pôjde, nepovedal. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Ríma na rokovania s talianskou premiérkou Meloniovou.

V piatok sa Zelenskyj stretne aj s prezidentom Sergiom Mattarelom

Hovorca Nykoforov spresnil, že rokovania v Taliansku sa budú okrem iného týkať podpory obrany a obnovy Ukrajiny, medzinárodného úsilia o mier a ambícií Kyjeva na vstup do NATO.

Zelenskyj do Ríma prišiel po stretnutí spojencov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Išlo o poslednú takúto schôdzku pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára.

Melionová, ktorá stojí na čele talianskej vlády od októbra 2022, Ukrajinu v jej boji proti Rusku výrazne podporuje, zároveň má ale politicky blízko k Trumpovi, napísala AFP. Trump dlhodobo kritizuje rozsah americkej pomoci Kyjeva a tvrdí, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť. Dosiaľ však nespresnil, ako by to dosiahol.

Talianska premiérka v utorok na bilančnej tlačovej konferencii v Ríme vyjadrila presvedčenie, že zvolený americký prezident sa Ukrajiny nevzdá. Trump, s ktorým sa nedávno stretla v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago, podľa nej "jasne povedal, že pretože chceme mier, Ukrajinu nezavrhneme".

Meloniová sa tiež vyslovila v prospech takých možností mieru, ktoré podporí samotná Ukrajina. Taliansko za jej vlády poskytlo Ukrajine zbrane aj iné formy pomoci, aby sa dokázala brániť voči invázii ruských síl, ktorá trvá už takmer tri roky. Rím ale zatiaľ neumožnil Kyjevu používať zbrane pri útokoch na ruskom území. (TASR)

Nemecko v dohľadnom čase poskytne Ukrajine ďalšie riadené strely pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

Na stretnutí Kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny, ktoré sa konalo v Nemecku na americkej leteckej základni Ramstein, to vo štvrtok oznámil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius spresnil, že rakety boli pôvodne objednané pre nemeckú armádu, ale dostane ich Ukrajina, aby mohla odrážať letecké útoky ruských inváznych síl. Odmietol však konkretizovať, koľko rakiet Ukrajina dostane.

Nemecký minister na schôdzke tiež avizoval, jeho krajina v najbližších týždňoch vyšle do Poľska ďalších 200 vojakov a dve batérie systému protivzdušnej obrany Patriot na ochranu logistického uzla NATO na letisku Rzeszów, odkiaľ sa distribuuje vojenská pomoc pre Ukrajinu. Vojaci zostanú v Poľsku pod velením NATO približne pol roka.

Americký minister obrany Lloyd Austin na stretnutí kontaktnej skupiny oznámil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine krátko pred koncom funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena vojenskú pomoc vo výške 500 miliónov dolárov. Balík podľa neho zahŕňa ďalšie rakety pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, rakety vzduch-zem a vybavenie pre stíhačky F-16.

Vojenská pomoc bude doručená prostredníctvom mechanizmu PDA (Presidential Drawdown Authority), ktorý umožňuje dodávky zbraní z rezerv americkej armády.

Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 poskytli USA Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac ako 63,5 miliardy dolárov. Biely dom v posledných týždňoch urýchlil uvoľňovanie vojenskej pomoci v obave, že zvolený americký prezident Donald Trump ju po nástupe do úradu zastaví. (TASR)

Fico stupňuje vyhrážky Ukrajine. Dobrá debata o energetike, zhodli sa s eurokomisárom. (SME)

Víťazstvo Ruska v konflikte s Ukrajinou prinúti USA zvýšiť do roku 2029 vrátane výdavky na obranu o 808 miliárd dolárov.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa vo štvrtok odvolala na štúdiu amerického think-tanku American Enterprise Institute (AEI).

"Udržanie bezpečnosti v podmienkach víťazstva Ruska nad Ukrajinou bude Spojené štáty stáť ďalších 808 miliárd amerických dolárov (785,53 miliardy eur) na výdavky na obranu v priebehu piatich rokov," uviedli experti prestížneho konzervatívneho inštitútu.

Tieto prostriedky by podľa analytikov boli potrebné na vybudovanie a posilnenie obranných kapacít potrebných na "zaistenie americkej bezpečnosti a plnenie existujúcich záväzkov voči NATO v novom, nebezpečnejšom strategickom prostredí".

V správe sa ďalej uvádza, že od roku 2022 USA vyčlenili pre Pentagón na pomoc Kyjevu 112 miliárd USD, čo je "menej ako 14 % toho, čo by Washington v najbližších rokoch stála obrana Európy". (TASR)

Nemecký kancelár Scholz je proti požiadavke Trumpa zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP.

Trump svoju výzvu zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných dvoch na päť percent HDP vyslovil v utorok na tlačovej konferencii. Podľa neho si to môžu dovoliť všetky členské štáty NATO.

Tvrdí, že ich už počas svojho prvého funkčného obdobia prinútil dávať na obranu dve percentá HDP. Podľa vlastných slov NATO zachránil, avšak ostatní členovia Spojené štáty iba využívajú.

Na splnenie Trumpovej požiadavky by Nemecko podľa Scholza muselo ušetriť alebo si požičať 150 miliárd eur ročne.

"To je veľa peňazí. A preto si myslím, že je lepšie sústrediť sa na cestu, na ktorej sa NATO už dávno dohodlo," povedal nemecký kancelár pre spravodajský web Focus s tým, že v Aliancii momentálne funguje "veľmi jasný postup", pokiaľ ide o rozhodovanie, a to aj v otázke výdavkov.

Spolkový kancelár na druhej strane pripustil, že Nemecko musí pre bezpečnosť urobiť viac. Pripomenul, že Berlín v posledných rokoch približne zdvojnásobil ročné výdavky na obranu na takmer 80 miliárd eur.

Scholz krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 takisto ohlásil vytvorenie fondu na posilnenie nemeckých obranných síl v hodnote 100 miliárd eur.

Trump je podľa AFP dlhodobo skeptický voči spojencom v NATO. V decembri im znova pohrozil, že USA pod jeho vedením z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Počas svojej predvolebnej kampane Trump spočiatku hovoril, že členské krajiny NATO by mali dávať na obranu najmenej tri percentá HDP. (TASR)

Biden má posledné dni na to, aby Ukrajine poslal ešte nejakú pomoc. Po príchode Trumpa môžu spoločné rokovania zaniknúť. (SME)

Medzinárodná koalícia pod vedením Británie a Lotyšska pošle Kyjevu 30-tisíc drono v hodnote 45 miliónov libier.

Financie na drony pochádzajú z Británie, Dánska, Holandska, Lotyšska a Švédska, píše AFP. Britské ministerstvo obrany neuviedlo, kedy tieto drony pošle na Ukrajinu.

Britský minister obrany John Healey informoval o tejto dodávke počas štvrtkového stretnutia spojencov Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.

"Odvaha ukrajinského ľudu naďalej inšpiruje svet," povedal Healey. "Toto stretnutie viac ako 50 krajín posiela jasný odkaz (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi o neochvejnej podpore medzinárodnej komunity pre Ukrajinu," dodal britský minister.

Podľa ministerstva pôjde o najmodernejšie drony typu FPV, ktoré umožnia ukrajinským ozbrojeným silám "manévrovať okolo ruskej protivzdušnej obrany a zamerať sa na nepriateľské pozície a obrnené vozidlá".

Británia v novembri oznámila, že do spoločného fondu "dronovej koalície" investuje 7,5 milióna libier. Do fondu prispela už celkovo 15 miliardami libier. Fond dosiaľ získal približne 73 miliónov libier, píše AFP.

Healey na stretnutí v Ramsteine uviedol, že Britániou spravovaný Medzinárodný fond pre Ukrajinu, ktorý obstaráva vojenské vybavenie vrátane systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, má v súčasnosti k dispozícii viac ako 1,3 miliardy libier.

Británia podľa AFP do tohto fondu prispela 500 miliónmi libier, spojenci a partneri poskytli viac ako 190 miliónov libier.

Labouristická vláda Keira Starmera po júlových parlamentných voľbách prisľúbila, že do roku 2030 alebo 2031 ročne poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier. (TASR)

Recipročné opatrenia voči Ukrajine by podľa SaS poškodili domácu ekonomiku.

Poslanci opozičnej strany Sloboda a Solidarita kritizujú výstupy z rokovania predsedu vlády Roberta Fica (Smer) s predstaviteľmi Európskej komisie, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok v Bruseli na tému zastavených dodávok ruského plynu cez územie Ukrajiny.

Vláda mala podľa nich dostatok času zabezpečiť alternatívne trasy dodávok plynu na naše územie. Ak by došlo k prijatiu recipročných opatrení voči Ukrajine, doplatilo by na to iba Slovensko, uviedli predstavitelia SaS.

"Je úplne nemysliteľné, aby deň pred týmto stretnutím, pred stretnutím s eurokomisárom pre energetiku, Robert Fico povedal, že Rusko je spoľahlivý partner," povedal predseda strany Branislav Gröhling, ktorý si myslí, že premiér je pri presadzovaní názorov pred Európskou komisiou ovplyvnený rétorikou Moskvy.

Tímlíder strany pre energetiku Karol Galek ďalej upriamil pozornosť na fakt, že Ukrajina v prípade zastavenia tranzitu ruskej ropy na naše územie nevypovedala zmluvu samovoľne, ale došlo k riadnemu ukončeniu platnosti päťročnej dohody medzi krajinami. Prioritnou úlohou vlády malo byť podľa neho zabezpečiť iné trasy dodávok plynu na Slovensko do ukončenia platnosti koncom roka 2024.

V súvislosti s premiérom navrhovaným recipročným opatrením vo forme zastavenia dodávok elektrickej energie na Ukrajinu Galek povedal, že poškodení by v tomto prípade boli najmä slovenskí obyvatelia. "Ak prestane cez Slovensko tiecť elektrina na Ukrajinu, tak elektrina pre Slovákov zdražie. To vám hovorím s plnou vážnosťou," zdôraznil.

Z dodávania elektrickej energie na Ukrajinu podľa neho totiž profitujú slovenskí výrobcovia a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava. "Pokiaľ prídeme o tieto kapacity, tak jednak nebudeme mať financie z týchto kapacít a tiež budeme musieť kompenzovať tých dodávateľov, ktorým boli tieto kapacity predané," vysvetlil Galek. (TASR)

Ukrajinu dnes nevidím v EÚ ani v NATO, vyhlásil kandidát na poľského prezidenta Nawrocki podporovaný opozičnou PiS. 

Nawrocki to povedal vo vysielaní Polsat News.

Keď moderátor povedal, že novozvolený americký prezident Donald Trump „nevidí Ukrajinu v NATO“ a požiadal Nawrockého o jeho názor na túto záležitosť, politik odvetil: „Dnes nevidím Ukrajinu ani v jednej štruktúre, ani v Európskej únii, ani v NATO, kým sa nevyriešia tie dôležité civilizačné otázky z pohľadu Poliakov. Krajina, ktorá sa nezodpovedá za veľmi brutálny zločin voči 120-tisícom svojich susedov, nemôže byť súčasťou medzinárodnej aliancie.“

Nawrocki narážal na masaker vo Volyni počas druhej svetovej vojny, keď séria udalostí v roku 1943 viedla k etnickým čistkám poľského a ukrajinského obyvateľstva.

Išlo o súčasť dlhotrvajúcej rivality medzi Ukrajincami a Poliakmi na území dnešnej západnej Ukrajiny. Poľsko dodnes považuje volynskú tragédiu za genocídu Poliakov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nasadenie vojsk Západu na Ukrajine by pomohlo dotlačiť Rusko k mieru, uviedol na leteckej základni Ramstein Zelenskyj.

Informovala o tom agentúra AFP.

Európa vstupuje do "novej kapitoly" spolupráce a bude mať "nové príležitosti" po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára.

Ukrajinský líder to uviedol v Nemecku na americkej leteckej základni Ramstein počas rokovanie Kontaktnej skupiny na na obranu Ukrajiny. "Naším cieľom je nájsť čo najviac nástrojov, ktorými dotlačíme Rusko k mieru," vyhlásil Zelenskyj.

Nasadenie "partnerských kontingentov je jedným z najlepších nástrojov", reagoval na potenciálnu možnosť vyslať vojská NATO na Ukrajinu. Zelenskyj však bližšie nešpecifikoval, či pôjde o vyslanie jednotiek Západu alebo mierových síl v prípade ukončenia takmer trojročného konfliktu.

Novozvolený prezident USA Donald Trump prisľúbil rýchle ukončenie bojov a opakovane kritizoval doterajšiu americkú vojenskú podporu Kyjeva. Dosluhujúci minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok oznámil, že USA poskytnú novú pomoc Ukrajine vo výške približne 500 miliónov dolárov.

"Je jasné, že pre Európu a celý svet sa začína nová kapitola, a to už o 11 dní. Nastane čas, keď musíme ešte intenzívnejšie spolupracovať, ešte viac sa spoliehať jeden na druhého a spoločne dosahovať ešte lepšie výsledky," povedal Zelenskyj. "Vnímam to ako príležitosť," zhodnotil.

Na stretnutí zároveň "vyzval" ukrajinských spojencov, aby Kyjevu pomohli vybudovať "zásobu bezpilotných lietadiel" na boj proti ruským silám na fronte i mimo neho. "Drony zmenili charakter vojny. Bezpilotné lietadlá odstrašujú nepriateľa a udržujú od neho odstup," povedala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Zastavenie humanitárnej pomoci či využitie veta. Fico v Bruseli predstavil možné recipročné opatrenia proti Ukrajine. (TASR)

Pokiaľ USA nebudú pod nástupe Trumpa ochotné podporovať Ukrajinu, urobí to EÚ, tvrdí šéfka diplomacie Kallasová.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Som si naozaj istá, že všetci ostatní členovia EÚ, a dúfam, že aj Spojené štáty, sú pripravení pokračovať v podpore Ukrajiny," povedala Kallasová pred príchodom na rokovania Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny na americkej základni Ramstein v Nemecku.

"Európska únia je tiež pripravená prevziať toto vedenie, ak to Spojené štáty nebudú chcieť urobiť," vyhlásila.

V rozhovore s novinármi Kallasová zdôraznila, že v tejto fáze "by sme nemali špekulovať o budúcej podpore USA". Pripomenula tiež, že Spojené štáty majú v Európe svoje záujmy a že medzi ne nepatrí to, "aby sa Rusko stalo najväčšou silou na svete", píše AFP.

"Takže som si istá, že (keď) sa toto vedenie ujme funkcie, uvidí aj širší obraz," dodala. (TASR)

Ukrajina ponúka mužom žijúcim v zahraničí prácu v zbrojovkách výmenou za oslobodenie od vojenskej služby.

Povedal to ukrajinský minister národnej jednoty Oleksij Černyšov.

Černyšov uviedol, že niektoré ukrajinské priemyselné odvetvia, najmä obranný priemysel, v súčasnosti akútne potrebujú špecialistov. „Máme nedostatok odborníkov, máme nedostatok špecialistov a Ukrajina je pripravená väčšinu z nich oslobodiť od vojenskej služby,“ konštatoval minister.

Černyšov vyjadril presvedčenie, že ukrajinskí muži budú ochotní zúčastniť sa na tomto procese. Poznamenal však, že „muži musia teraz predovšetkým brániť Ukrajinu“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rozhodnutie Zelenského zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu poškodzuje Slovensko a EÚ, vyhlásil Fico v Bruseli.

O súčasnej situácii rokoval s eurokomisárom pre energetiku Danom Jörgensenom. Rokovanie bolo podľa slovenského premiéra "mimoriadne konštruktívne" a eurokomisár si uvedomuje, aké dopady bude mať rozhodnutie Kyjeva na konkurencieschopnosť EÚ.

"Rozhodnutie prezidenta Zelenského, ktoré urobil pred Vianocami, nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Je to rozhodnutie, ktoré výrazne poškodzuje Slovenskú republiku a predovšetkým Európsku úniu," vyhlásil Fico pred sálou zaplnenou novinármi.

"Slovenská vláda nemá záujem eskalovať napätie. Ak sa však situácia nevyrieši, vláda prijme tvrdé recipročné opatrenia," dodal slovenský premiér. (ČTK)

Dosluhujúci americký minister obrany Austin sľúbil Ukrajine novú vojenskú pomoc v hodnote pol miliardy dolárov.

Balíček podľa neho obsahuje muníciu do protilietadlových systémov, muníciu a technickú podporu pre stíhačky F-16 a mostné systémy.

Ďalšie balíčky pre Ukrajinu podľa amerického ministra chystajú napríklad aj Dánsko a Nórsko.

USA sú čo do objemu vojenskej pomoci najštedrejším podporovateľom Ukrajiny. "Ak Putin získa Ukrajinu, jeho apetít len porastie," varoval Austin. (ČTK)

Švédsko plánuje nakúpiť 44 nových nemeckých bojových tankov a modernizáciu vybavenia za takmer dve miliardy dolárov.

Zároveň chce modernizovať aj 66 tankov Leopard, ktoré vlastní, ako aj ďalšie bojové vozidlá. Oznámilo to švédske ministerstvo obrany, píše agentúra DPA.

Škandinávska krajina na tieto opatrenia vynaloží približne 1,97 miliardy dolárov v nasledujúcich rokoch. Podľa ministerstva je cieľom posilnenie obranných kapacít Švédska a skompletizovanie plánovaných štyroch nových brigád.

Minister obrany Pal Jonson vysvetlil, že vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu pôjde o najväčšiu vojenskú obnovu v krajine od 50. rokov minulého storočia. Investície do tankov a bojových vozidiel sú podľa neho kľúčovou súčasťou tohto úsilia.

Švédska správa obranného materiálu údajne podpísala dohodu s nemecko-francúzskou zbrojárskou spoločnosťou KNDS týkajúcej sa nových tankov Leopard. Desať z nich má nahradiť staršie stroje, ktoré Švédsko darovalo Ukrajine.

Prvé objednané tanky očakáva Švédsko na začiatku roku 2028 a ďalšie sa budú postupne doručovať do roku 2031. (TASR)

V záujme Spojených štátov je stáť po boku Ukrajiny, vyhlásil prezident Zelenskyj na americkej leteckej základni Ramstein.

Urobil tak na začiatku stretnutia takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein, ktorá je posledná pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Dosluhujúci americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že USA Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc za 500 miliónov dolárov.

Podľa Zelenského by bolo nezmyselné nepokračovať v spolupráci v ramsteinskej skupine. Spojencov tiež vyzval, aby Ukrajine dodali sľúbené systémy protivzdušnej obrany.

Na dvadsaťpäťke kontaktnej skupiny rokujú zástupcovia viac ako 50 spojeneckých krajín o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Stretnutia sa zúčastňujú okrem Zelenského aj americký minister obrany Lloyd Austin, nemecký minister obrany Boris Pistorius, generálny tajomník NATO Mark Rutte či šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Podľa Zelenského by sa mala teraz prehĺbiť spolupráca Ukrajiny a jej spojencov okrem iného pri výrobe dronov.

Vyzval tiež na dodanie sľúbených systémov protivzdušnej obrany a v tejto súvislosti spomenul ruský úder na Záporoží, ktorý si vyžiadal 13 obetí.

Cieľom Kyjeva je podľa Zelenského ukončiť vojnu dôstojne, a to ešte v tomto roku. Napriek pokračujúcej západnej podpore teraz ruské sily za cenu veľkých strát na východe Ukrajiny pomaly postupujú.

Dnešná ramsteinská schôdzka je posledná za úradovanie amerického prezidenta Joea Bidena a nie je vylúčené, že je úplne posledná, pretože nový šéf Bieleho domu nebude chcieť v tomto formáte pokračovať.

V utorok Trump povedal, že dúfa, že v rusko-ukrajinskom konflikte sa podarí uzavrieť prímerie do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po nástupe do úradu.

Rusi postupujú v Charkovskej oblasti pri meste Kupiansk, neustále napádajú ukrajinské pozície, tvrdí šéf vojenskej správy.

Situácia v meste Kupiansk na východe Ukrajiny je extrémne zložitá, ruská armáda je dva kilometre od mesta.

Kurachove v Doneckej oblasti zrejme padlo, jeho stratu ale Kyjev nepotvrdil, hoci Rusi jeho dobytie ohlásili.

Rusi ovládnutie Kurachove po niekoľkomesačných bojoch oznámili už na začiatku týždňa, Ukrajina ale tvrdila, že stále drží západný okraj tohto mesta. Kurachove leží tri desiatky kilometrov južne od mesta Pokrovsk a slúžilo ako dôležitý ukrajinský logistický uzol.

Ruská armáda postupuje tiež v Charkovskej oblasti pri Kupiansku, kde neustále napáda ukrajinské pozície. "Situácia je extrémne zložitá a predstavuje veľkú hrozbu nielen pre Kupiansk, ale tiež pre celý front pri Dvoričnej, kde sa nepriateľ snaží vybudovať oporný bod v samotnej (osade) Dvorična, ktorá je na pravom brehu rieky Oskil," povedal šéf vojenskej správy Kupjansku Andrij Besedin.

Ak sa Rusom podľa Besedina podarí dostať do osady Dvorična a presunúť do nej vybavenie, dostanú sa do tyla ukrajinských jednotiek v Kupiansku.

V stredu ruskí vojaci podnikli 12 útočných operácií v smere od Petropavlivky a Holubivky, dva kilometre od Kupianska. Besedin ďalej upozornil, že veľmi zložitá je situácia tiež na línii Zahryzove - Lozova - Kruhljakivka. "Nepriateľ neustále útočí, aby sa dostal na ľavý breh rieky Oskil," dodal. (ČTK)

Ruskí vojaci sú od ukrajinského mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti vzdialení necelé tri kilometre a zintenzívňujú útoky.

Uviedol to šéf vojenskej administratívy Pokrovska Serhij Dobriak.

„Pokiaľ ide o útoky, situácia sa zhoršuje. Sú čoraz častejšie a používajú pri nich riadené letecké bomby a delostrelectvo. Problémy robia najmä FPV drony . V meste nie je miesto, ktoré by nebolo neustále napádané delostrelectvom alebo dronmi," povedal Dobriak.

Dodal, že v meste stále zostáva približne 7-tisíc ľudí napriek nedostatku elektriny, plynu a vody, ktorých dodávky boli prerušené počas leta.

Napriek náročným podmienkam je v meste otvorených niekoľko lekární, nemocnica, jedna pobočka Ukrajinskej pošty a niekoľko obchodov.

Ako poznamenal Dobriak, evakuácia občanov stále pokračuje. Hovorca operačnej strategickej skupiny Chortycia Major Viktor Trehubov pred niekoľkými dňami konštatoval, že ruské sily nevedú na Pokrovsk priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský prezident Putin víta záujem nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa o vzájomný kontakt.

Zatiaľ však žiadna takáto žiadosť neprišla, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého treba najprv počkať, kým sa Trump úradu v Bielom dome ujme. Prezidentský sľub zloží Trump 20. januára.

Peskov sa vyjadril aj k Trumpovým výrokom o tom, že by rád pre Spojené štáty získal Grónsko, ktoré je súčasťou Dánska. Na otázku novinárov, či v tomto úsilí vylučuje vojenský aj ekonomický nátlak, Trump odpovedal, že tak urobiť nemôže. Trump vyslovil záujem aj o Kanadu, kde však vojenskú cestu vylúčil.

Peskov povedal, že oblasti Arktídy patria do ruskej zóny strategických národných záujmov. Dodal, že Rusko pozorne sleduje "dramatický vývoj" a že sa usiluje o mier a stabilitu v polárnych regiónoch. (ČTK)

Generálny tajomník NATO Rutte chce presvedčiť Trumpa, aby uľahčil európskym partnerom prístup k americkým zbraniam.

V rozhovore pre tlačovú agentúru DPA zdôraznil, že európski spojenci už investujú stovky miliárd dolárov do zbrojného priemyslu v USA.

Rutte si podľa svojich slov myslí, že tieto výdavky by sa ešte mohli zvýšiť, ak by USA liberalizovali svoj zbrojný sektor a zrušili požiadavku na súhlas s predajom od Kongresu, Pentagónu a Bieleho domu.

Ako príklad veľkého potenciálu Rutte spomenul dopyt po systémoch protiraketovej obrany typu Patriot. "Stoja dve miliardy za kus. To je veľmi veľa peňazí pre USA a pre americké hospodárstvo," povedal s tým, že v súčasnosti trvá dodávka systémov Patriot do Európy veľmi dlho.

Otvorenejší obranný trh v Spojených štátoch by európskym krajinám uľahčil zvýšenie investícií do obrany a zároveň Trumpovi umožnil pred svojimi voličmi tvrdiť, že posilnil americký zbrojný priemysel, konštatovala DPA.

Zmiernenie obmedzení by tiež mohlo znížiť politické napätie okolo zaobstarávania zbraní z krajín mimo NATO.

Nákup ruských protivzdušných systémov S-400 Tureckom dlhodobo spôsoboval kontroverzie. Ankara toto rozhodnutie odôvodňovala sčasti tým, že sa dlhé roky neúspešne snažila získať americký systém Patriot, dopĺňa nemecká agentúra. (TASR)

Aréna & Hoaxy a Podvody s Dulebom a Sedovom: Nespravodlivý mier na Ukrajine prinesie vojnu do Európy.

Ukrajinské veľvyslanectvo apeluje na slovenských poslancov, aby sa vzdali pokusov o zbližovanie sa s Ruskom.

Zároveň v stanovisku poukazuje na mlčanie oficiálnych slovenských predstaviteľov v súvislosti s ruským útokom na obytné časti mesta Záporožie, ktorý si už vyžiadal životy 13 Ukrajincov.

Predstavitelia vlády podľa ukrajinskej ambasády od parlamentných volieb v roku 2023 ani raz otvorene a verejne neodsúdili brutálne zločiny Ruskej federácie.

„Namiesto toho počúvame napríklad o plánoch podpredsedu Národnej rady SR Andreja Danka uskutočniť návštevu Moskvy na čele slovenskej parlamentnej delegácie. Veľvyslanectvo a ukrajinská strana vyjadruje rozhodný protest voči týmto zámerom a opätovne vyzýva na zdržanie sa kontaktov s kriminálnym režimom v Moskve, pretože takéto kroky prispievajú k legitimizácii ruskej agresie proti Ukrajine,“ uvádza sa v stanovisku.

Ukrajina zároveň osobitne zdôrazňuje zvláštnu zodpovednosť ruského parlamentu v snahách legitimizovať zločiny Kremľa, ktorý využíva návštevy európskych politikov na podkopávanie jednoty Európskej únie a NATO, a na vyhýbanie sa medzinárodnej izolácii.

História podľa ukrajinského veľvyslanectva dokazuje, že za historické chyby politikov vždy platí ľud. „Slovenský národ nie je výnimkou, pretože v prvej polovici 20. storočia sa už stal rukojemníkom krátkozrakosti a bezprincipiálnosti svojich lídrov, čo viedlo k dobre známym tragickým následkom. Vedomé ignorovanie zrejmých faktov, že agresorom je Rusko, ktoré už takmer tri roky ničí na Ukrajine všetko, čo mu stojí v ceste, zabíja ženy, deti a týra civilné obyvateľstvo, nenachádza a ani nikdy nenájde naše pochopenie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajina zároveň vyzýva aspoň k elementárnemu ľudskému súcitu a rešpektu k mnohomiliónovému národu, ktorý statočne vzdoruje vrahom a napriek všetkým ťažkostiam sa nemieni vzdať.

Podpredseda parlamentu a predseda koaličnej SNS Andrej Danko v nedeľu 5. januára opísal svoju plánovanú návštevu Ruska.

„Môj cieľ je sa stretnúť so šéfom ruského parlamentu, pochopiť určité pozície, legislatívu, obnoviť niektoré vzťahy,“ povedal. Takisto sa má stretnúť so šéfkou Rady federácie, teda druhej komory ruského parlamentu, s ministrom priemyslu, prípadne s inými ministrami. „Ja na tom nevidím nič zlé, nech si na mňa útočí, kto chce, čo chce,“ dodal Danko.

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili 19 civilistov a ďalších 132 ľudí podľa regionálnych úradov utrpelo zranenia.

Pri ruskom leteckom útoku na priemyselný objekt v meste Záporožie zahynulo najmenej 13 ľudí a ďalších 113 je zranených, uviedli záchranári.

Hospitalizovaných je 59 osôb, z ktorých desať je vo vážnom stave. Pri útoku na dedinu Stepnohirsk v Záporožskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a dvaja utrpeli zranenia, konštatoval tamojší gubernátor Ivan Fedorov.

Podľa šéfa Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina počas uplynulého dňa pri ruských útokoch na Chersonskú oblasť zahynuli štyria civilisti a ďalších desať utrpelo zranenia.

Terčmi ruských útokov bola aj Sumská a Charkovská oblasť, pričom päť ľudí utrpelo zranenia v Sumskej a dvaja v Charkovskej oblasti.

Slovensku hrozí, že Ukrajina po potrubnom zemnom plyne vypne aj ropu, ktorú preváža cez ropovod Družba. (Index)

Byť proti Bruselu je v móde, komentujú Ficov geopolitický obrat experti. S Ukrajinou mal komplikované vzťahy už v minulosti. (SME)

Rusko stratilo ďalších 1 430 vojakov, od začiatku invázie zhruba 803 100, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 36 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 731 tankov, 20 221 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 765 delostreleckých systémov.

NATO je jedinou zárukou, ktorú môže Ukrajina získať ako ochranu pred ďalšou agresiou Ruska, vyhlásila fínska ministerka.

"Myslím si, že z dlhodobého hľadiska je jedinou dôveryhodnou bezpečnostnou zárukou článok 5 Washingtonskej zmluvy, teda v podstate členstvo v NATO," povedala šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová počas návštevy Kyjeva s odkazom na článok o kolektívnej obrane.

Fínsko podľa nej naďalej podporuje vstup Ukrajiny do NATO a dúfa, že k tomu dôjde "v nie (príliš) vzdialenej budúcnosti".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzičasom tlmil obavy z vyjadrení budúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, že chápe, prečo ruský prezident Vladimir Putin nechce, aby Ukrajina vstúpila do Aliancie.

Návrat Trumpa do Bieleho domu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane straty ukrajinského územia.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane Zelenského dlhodobo apelujú na spojencov, aby Kyjevu poskytli silné bezpečnostné záruky, ktoré by Rusku zabránili sa opätovne vyzbrojiť a podniknúť nový útok.

Zelenskyj takisto tvrdí, že takéto záruky by boli účinné jedine vtedy, ak by ich poskytli Spojené štáty. Za jeden z dôvodov, prečo je Ukrajina vo vojne, Zelenskyj označil práve skutočnosť, že nie je členom NATO.

Trump, ktorý rozsah americkej pomoci pre Ukrajinu kritizuje, v utorok povedal, že rozumie postoju Ruska, že Ukrajina by nemala byť súčasťou Aliancie. "Rusko má niekoho priamo na prahu a ja chápem, prečo má taký pocit," uviedol.

Okrem toho obvinil končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena, že údajne zmenil prístup USA k členstvu Ukrajiny. Trumpovi spolupracovníci a spojenci to podľa Reuters považujú za zbytočnú provokáciu voči Moskve.

Zelenskyj v tejto súvislosti varoval pred vytváraním domnienok o postoji Spojených štátov a povedal, že o tejto otázke bude s Trumpom diskutovať.

"Nerobte hneď závery o politike USA. Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina dostala dôstojné bezpečnostné záruky, hodné našich ľudí, ktoré by mohli zastaviť Putina," uviedol ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve spolu s fínskou ministerkou.

Valtonenová sa domnieva, že príchod Trumpovej administratívy nemusí nevyhnutne znamenať koniec ambícií Ukrajiny na vstup do NATO. "Pred troma rokmi si nikto nemyslel, že Fínsko vstúpi do NATO, ani Švédsko," poznamenala s tým, že "človek nikdy nevie".

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu s dĺžkou vyše 1300 kilometrov, sa k NATO pripojilo v roku 2023 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Švédsko vstúpilo v roku 2024. (TASR)

Do Poľska prileteli Nóri na štyroch stíhačkách F-35. Budú chrániť logistické centrum na letisku Rzeszów. (TASR)

Zelenskyj a Sanduová sa dohodli na spoločnom riešení energetickej krízy v Moldavsku vrátane Podnesterska.

Kyjev je pripravený separatistickému regiónu poskytnúť najmä svoje uhlie, vyplýva z vyhlásenia oboch strán, o ktorých informovala agentúra Reuters.

Podnestersko sa dlho spoliehalo na dodávky ruského zemného plynu, ale jeho tok do regiónu cez Ukrajinu bol zastavený 1. januára, pretože Ukrajina sa rozhodla neobnoviť dohodu o tranzite cez svoje územie.

"Sme pripravení Moldavsku pomôcť, najmä dodávkami uhlia," uviedol Zelenskyj po telefonáte s moldavskou prezidentkou vo svojom večernom videu.

"Je mimoriadne dôležité udržať stabilitu, dať všetkým ľuďom v Moldavsku podmienky na mierový život a prácu pre svoju krajinu, na prekonanie chudoby a k nášmu spoločnému smerovaniu do Európskej únie," dodal ukrajinský prezident.

Zdôraznil, že kríza je dôsledkom ruského "pokusu manipulovať s energetickými zdrojmi" s cieľom poškodiť proeurópsku moldavskú vládu.

Vyhlásenie kancelárie moldavskej prezidentky uvádza, že obaja štátnici sa zhodli na spoločných riešeniach, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu humanitárnej krízy, a to aj "využívaním alternatívnych zdrojov energie, ako je uhlie".

V Podnestersku sa bez dodávok plynu ocitli desaťtisíce spotrebiteľov a zastavil sa aj miestny priemysel. Namiesto ruského plynu začal miestny energetický podnik DRES spaľovať zásoby uhlia, ktoré však vydrží len do konca januára.

Podnestersko, ktoré je závislé od finančnej podpory z Moskvy, existuje po boku Moldavska bez akéhokoľvek medzinárodného uznania.

Jeho zhruba 450-tisíc obyvateľov je dvakrát denne vystavených štvorhodinovému blackoutu, píše Reuters. Samozvaný podnesterský prezident Vadim Krasnoselskij viní Moldavsko z neschopnosti krízu riešiť a zároveň odmieta vyhlásenie úradov v Kišiňove o ponuke pomoci. (ČTK)