BRUSEL. Recipročným opatrením voči Kyjevu môže byť zastavenie humanitárnej pomoci na Ukrajinu aj zníženie či odňatie dávok pre ukrajinských utečencov, povedal slovenský premiér Robert Fico v Bruseli.
Spomenul tiež možnosť zastavenia dodávok elektriny na Ukrajinu aj to, že pri rokovaniach v Európskej únii týkajúcich sa Ukrajiny použije Slovensko svoje právo veta.
Fico v Bruseli rokoval s predstaviteľmi Európskej komisie o možných recipročných opatreniach proti Kyjevu za nepredĺženie zmluvy o tranzite ruského plynu.
"Keď nás bude ukrajinský prezident ďalej poškodzovať, poškodzovať Európsku úniu, Slovenská republika ukáže, že je suverénnou krajinou," uviedol predseda vlády po stretnutí s eurokomisárom pre energetiku Danom Jörgensenom.
Jedna zlá príhoda? Ako sa Fico pri Ukrajine posunul od pragmatizmu k nepriateľstvu Čítajte Nechce vraj eskalovať napätie
Rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu podľa Fica výrazne poškodzuje Slovensko a predovšetkým Európsku úniu.
"Rozhodnutie prezidenta Zelenského, ktoré urobil pred Vianocami, nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Je to rozhodnutie, ktoré výrazne poškodzuje Slovenskú republiku a predovšetkým Európsku úniu," vyhlásil Fico pred sálou zaplnenou novinármi.
"Slovenská vláda nemá záujem eskalovať napätie. Ak sa však situácia nevyrieši, vláda prijme tvrdé recipročné opatrenia," dodal premiér.
Fico už skôr tvrdil, že Slovensko pre zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu príde o takmer pol miliardy eur na poplatkoch za prepravu suroviny. Riešením je podľa neho obnova dodávok plynu z Ukrajiny či kompenzácia uvedeného finančného výpadku.
Vzniká expertná skupina
Rokovanie s eurokomisárom bolo podľa Fica "mimoriadne konštruktívne" a eurokomisár si uvedomuje, aké dopady bude mať rozhodnutie Kyjeva na konkurencieschopnosť EÚ.
"Veľmi vítam vyjadrenie pána eurokomisára, že neexistujú žiadne prekážky, ani sankčné, ani právne, ktoré by bránili tranzitu plynu cez územie Ukrajiny. Rovnako bolo potvrdené, že ukrajinská strana potvrdila, že tu boli technické rozhovory, ako ponúknuť inú alternatívu, ako prevoz ruského plynu. Že sú tu možnosti prepravovať plyn, ktorý by bol vo vlastníctve napríklad Slovenskej republiky, alebo niekoho iného," podotkol Fico.
Problém zastavenia tranzitu plynu má vyriešiť expertná skupina, ktorá vzniká na pôde Európskej komisie. Mali by v nej mať zastúpenie ľudia z Európskej komisie, zo Slovenska, ale aj z Ukrajiny.
„Vítam postoj pána eurokomisára, ktorý povedal, že je to téma dôležitá pre jeho úsek a dohodli sme sa, že vzniká okamžite skupina ľudí, kde budú zainteresovaní ľudia z Európskej komisie zo Slovenska, ale aj z Ukrajiny. Garantom za Slovensko bude ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá sa aj zúčastní na prvých rokovaniach tejto skupiny, aby sme videli, do akej miery je ešte reálne obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu,“ povedal na tlačovej besede Fico.
Ruský plynu nemal byť na programe
Pôvodné rokovania o tranzite plynu sa mali v Bruseli uskutočniť už v utorok (7. 1.) aj za účasti ukrajinskej delegácie. Eurokomisia ich však podľa vyhlásenia Úradu vlády SR zrušila pre neúčasť ukrajinskej strany a preplánovala ich na štvrtok.
Ukrajinské ministerstvo energetiky zareagovalo na otázku TASR ohľadne zrušenia utorkovej schôdzky v Bruseli až vo štvrtok s tým, že stretnutie inicioval Kyjev "výlučne s cieľom prediskutovať podmienky a dôsledky prípadného jednostranného ukončenia dodávok elektriny Ukrajine zo strany SR". Otázka prepravy ruského plynu vraj nemala byť na programe rokovaní.
"Minister energetiky Herman Haluščenko zostal na Ukrajine, aby riešil naliehavé problémy, vrátane tých, ktoré súvisia s obnovou energetického systému po teroristických útokoch Ruska," uviedlo pre TASR vo štvrtok ukrajinské ministerstvo v súvislosti s utorkovou neúčasťou Haluščenka na rokovaniach v Bruseli.
Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.
