Rusko zaútočilo raketami na Odesu, zomrelo desať ľudí (SME Minúta)

Scholzov telefonát s Putinom bola strategická chyba, vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Tsahkna na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ uviedol, že rozsiahla medzinárodná kritika Scholzovho telefonátu odradí ostatných európskych lídrov od rozhovoru s Putinom.

Nemecký kancelár v piatok takmer hodinu telefonoval s Putinom. Išlo o ich prvý telefonát po takmer dvoch rokoch. Scholz rozhovor s ruským prezidentom obhajoval a povedal, že to bol spôsob, ako dať Putinovi jasne najavo, že podpora pre Ukrajinu sa nezníži.

Podľa estónskeho šéfa diplomacie však tento telefonát uškodil snahe Západu izolovať ruského prezidenta. "Bola to strategická chyba," povedal Tsahkna. "Dohodli sme sa na princípe, že budeme držať Putina v izolácii," dodal s tým, tento postoj by sa mal zachovať, kým ruský prezident neprejaví ochotu zúčastniť sa na zmysluplných rokovaniach a stiahnuť svoje jednotky z Ukrajiny.

Putin v súčasnosti robí pravý opak, povedal Tsahkna. Rusko po Scholzovom telefonáte s Putinom dokonca podniklo jeden z najtvrdších útokov na Ukrajinu za posledné mesiace.

"Len to oslabilo našu jednotu a naše pozície," vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí. (TASR)

Británia od začiatku vojny vycvičila už 50-tisíc ukrajinských vojakov, vyhlásil britský minister obrany Healey.

Británia v lete 2022 spustila operáciu "Interflex", ktorú podporujú aj ostatné štáty. Ide o výcvik ukrajinských regrútov s malými alebo žiadnymi vojenskými skúsenosťami, ktorých britskí inštruktori učia zručnostiam potrebným pre boj v prvej línii.

Päťtýždňový výcvik umožňuje ukrajinskej armáde rýchlejšie nasadenie regrútov, doplniť na bojisku svoje vojenské sily a zvýšiť ich odolnosť pri obrane proti ruským jednotkám, uvádza britská vláda.

Ukrajina rozširuje sériovú výrobu riadených striel Neptun, oznámil ukrajinský minister obrany Umerov.

„Zvyšujeme výrobu ukrajinských rakiet ... Sériová výroba riadených striel R-360 Neptun bola úspešne rozšírená," povedal Umerov počas stretnutia s ukrajinskými výrobcami rakiet.

Šéf ukrajinského rezortu obrany zároveň spomenul, že Kyjev vyvíja nové raketové bezpilotné lietadlá vrátane dronu Paľanycia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Minister vnútra sa obáva zatiahnutia krajín NATO do vojny s Ruskom v súvislosti s americkými raketami.

 Informoval o tom vo videu na sociálnej sieti v súvislosti s použitím rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie. Tento krok považuje za nebezpečný aj pre opätovné oddialenie rokovania o mieri.

"Považujem za veľmi nebezpečné včerajšie správy o možnom použití amerických, anglických a francúzskych rakiet dlhého doletu k priamym útokom na ruské územie. Ak raketa NATO zasiahne ruské mesto, bude nasledovať automaticky tvrdá odplata zo strany Ruska," zdôraznil Šutaj Eštok. Tú budú podľa neho znášať v prvom rade Ukrajinci.

Okrem toho považuje za zvláštne eskalovanie vojnového konfliktu pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Prezident Zelenskyj cez víkend konečne hovoril o ukončení vojny diplomatickou cestou a odpoveď zo západu prišla v umožnení ostreľovania ruského územia spojeneckými raketami," dodal Šutaj Eštok. (TASR)

Rusko zakázalo vývoz obohateného uránu pre elektrárne v USA. Povolí iba výnimočné prípady. 

"Bol zavedený zákaz vývozu," citovali ruské tlačové agentúry hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Ruská Federálna služba pre technickú a exportnú kontrolu môže povoliť výnimky, ale iba ak to bude v záujme Moskvy, dodal.

Približne štvrtina jadrových elektrární v USA dostáva ako palivo obohatený urán z Ruska.

Americký prezident Joe Biden zaviedol tento rok v rámci sankcií proti Moskve zákaz dovozu obohateného uránu z Ruska. Platia však aj výnimky, a to prípadoch, keď sú USA závislé od ruského jadrového paliva.

Biden plní sľub, že demokrati budú až do svojho posledného dňa Ukrajine všemožne pomáhať, píše Peter Schutz. (SME)

Vzorky z frontu na Ukrajine potvrdili zakázaný slzotvorný plyn, tvrdí Organizácia pre zákaz chemických zbraní.

Použitie tzv. prostriedkov na potláčanie nepokojov, napr. slzotvorných plynov, je ako metóda vedenia vojny zakázané na základe Dohovoru o chemických zbraniach. Na jeho dodržiavanie dohliada OPCW.

Organizácia vyslala na Ukrajinu svoj tím na žiadosť Kyjeva. Jeho odborníci nemali mandát pripisovať vinu niektorej strane, Ukrajina a USA však tvrdia, že Rusko nezákonne použilo slzotvorný plyn na uvoľnenie zákopov.

Analýza vzoriek dvoma nezávislými laboratóriami ukázala, že chemickú látku známku ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril) obsahoval granát zo zákopu aj pôda odobratá neďaleko, uvádza sa v oznámení

Zistenia podľa očakávania prediskutujú na zasadnutí 193 členských štátov OPCW budúci týždeň v Haagu. (TASR)

Švédsko a Fínsko začali krízovú komunikáciu o pripravenosti na vojnu. Švédska vláda vydala brožúru.

"Bezpečnostná situácia je vážna a všetci musíme posilniť svoju odolnosť, aby sme mohli zvládať rôzne krízy a napokon aj vojnu," povedal riaditeľ švédskej agentúry pre civilné núdzové situácie (MSB) Mikael Frissell.

Tridsaťdva stranová brožúra z produkcie MSB s názvom "Ak príde kríza alebo vojna" obsahuje informácie o pripravení sa na vojnu, prírodné katastrofy a kybernetické alebo teroristické útoky. Odporúča napríklad vytvoriť si zásoby trvanlivých potravín a vody, hotovosti a samozásobovať sa ovocím a zeleninou z vlastných záhrad.

Brožúra bude v nasledujúcich dvoch týždňoch zaslaná do 5,2 milióna domácností. Ide o aktualizovanú verziu brožúry, ktorú Švédsko vydalo od druhej svetovej vojny už päťkrát. Doteraz posledná vyšla v roku 2018. Menovite sa v nej nespomína Rusko, Ukrajina ani iné krajiny.

Švédsko od 26. februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, opakovane vyzýva obyvateľov, aby sa psychicky aj logisticky pripravili na možnosť ozbrojeného konfliktu.

Po skončení studenej vojny krajina výrazne znížila svoje výdavky na obranu a svoje vojenské úsilie zamerala na medzinárodné mierové misie. Po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014 Švédsko výrazne zvýšilo výdavky na obranu a obnovilo vojenskú posádku na ostrove Gotland v Baltskom mori.

Krajina tiež posilnila vybavenie protileteckých krytov, zlepšila zásobovanie pitnou vodou a dopravnú infraštruktúru, vytvorila ministerstvo civilnej obrany a Agentúru psychologickej obrany na boj proti šíreniu dezinformácií.

Fínska vláda spustila internetovú stránku, na ktorej sa zhromažďujú informácie o pripravenosti na rôzne krízy. Po ruskej invázie na Ukrajinu Helsinki oznámili plán na vybudovanie 200-kilometrového hraničného plota so susedným Ruskom. Tri metre vysoký plot s ostatným drôtom má byť podľa plánu dokončený do roku 2026. (TASR)

Ukrajina súhlasí s pravidelnými stretnutiami agroministrov, oznámil minister pôdohospodárstva.

Takáč ocenil, že v rámci bruselských rokovaní jeho maďarský rezortný kolega István Nagy zorganizoval prvé spoločné stretnutie ministrov z piatich krajín EÚ susediacich s Ukrajinou s ukrajinským ministrom poľnohospodárstva Mykolom Soľským. Cieľom bolo riešiť otázku dovozu ukrajinských agrokomodít.

"My, krajiny, ktoré susedíme s Ukrajinou, veľmi citlivo vnímame otázku dovozu komodít do EÚ," vysvetlil Takáč. Dodal, že aj ukrajinský minister uznal, že z tohto pohľadu situácia susedných krajín je iná, ako ostatných členov EÚ a vyjadril ochotu hľadať spoločné riešenie, čomu pomôže aj dohoda, že sa agroministri vo formáte 5+1 budú stretávať častejšie.

Podľa Takáča spoločné riešenie pre dovoz ukrajinských arokomodít je potrebné, lebo na budúci rok vyprší právny rámec na stanovené kvóty pre dovážané ukrajinské výrobky.

"Bude sa pripravovať niečo nové a dohodli sme sa, že my prídeme s nejakou našou aktivitou, aby sa vedelo to, že krajiny ako Slovensko, susediace s Ukrajinou, to vnímajú citlivejšie a viac nás to ohrozuje ako iné krajiny," opísal situáciu.

V snahách súčasného maďarského predsedníctva v Rade EÚ organizovať pravidelné stretnutia chce pokračovať aj Poľsko, ktoré od januára 2025 preberie predsednícku štafetu a ktoré ako krajina susediaca s Ukrajinou dobre chápe dôležitosť tejto situácie.

Takáč dodal, že v tejto súvislosti sa Bulharsko a Rumunsko sťažovali na zvýšené dovozy ukrajinského medu a kvalitu tohto tovaru. Slovensko má zavedený zákaz na dovoz tejto komodity, ale sťažnosti oboch krajín chápe.

"Povedal som však, že je veľký problém s dovozom medu z tretích krajín, čo sa týka kvality. To nie je ani med, ale cukrová voda. My musíme robiť všetko pre to, aby sme na európskom trhu chránili kvalitný med vyrobený v EÚ. Slovensko z pohľadu kvality medu patrí medzi top krajiny na svete," povedal Takáč. (TASR)

Nemecko už Ukrajine začalo dodávať štyritisíc bojových dronov, oznámil nemecký minister obrany Pistorius.

Tento balík vojenskej pomoci ohlásili v júli tohto roka. Nemecko súčasne potvrdilo odmietavý postoj k poskytnutiu raketového systému Taurus s dlhým doletom.

"Sú to bezpilotné lietadlá, ktoré sú schopné doletieť 30 až 40 kilometrov do zázemia," povedal Pistorius. V tomto dosahu tzv. útočné drony môžu následne zaútočiť na ciele. Keďže ich "riadi a podporuje" umelá inteligencia, môžu sa dostať k cieľom napriek elektronickému rušeniu.

Berlín je druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine v boji proti ruskej invázii. Súčasná vláda kancelára Olafa Scholza však odmieta Kyjevu poskytnúť systém Taurus s dosahom vyše 500 kilometrov v obave, že by to mohlo Západ zatiahnuť do priamejšieho konfliktu s Ruskom.

Scholzova vláda i samotný kancelár v pondelok potvrdili, že na tomto postoji sa nič nemení ani po rozhodnutí prezidenta USA Joea Bidena umožniť Ukrajine používať americké rakety dlhého doletu na útoky na území Ruska.

Súčasný postoj Berlína kritizovali viacerí vládni i opoziční predstavitelia. Vicekancelár Robert Habeck, ktorý povedie Zelených do februárových predčasných volieb, uviedol, že by systém Taurus Ukrajine dodal. Kresťanskí demokrati z CDU, ktorí vedú v prieskumoch, sa tiež vyslovili za dodanie týchto rakiet. (TASR)

Povolenie útočiť americkými raketami na ruské územie označil Kremeľ za eskaláciu. Ukrajina má teraz viac možností. (SME)

Švédsko rozposlalo občanom odporúčania pre prípad vojny alebo krízy, web s podobnými informáciami spustilo aj Fínsko.

Informovala o tom agentúra AFP. Výzvy na pripravenosť pre prípad krízy svojim občanom podľa BBC nedávno poslali aj Nórsko a Dánsko.

Švédsko a Fínsko sa v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 zriekli svojej dekády trvajúcej neutrality a vstúpili do NATO. Tento rok v januári vrchný veliteľ švédskej armády Micael Bydén svojich spoluobčanov vyzval, aby sa vzhľadom na geografickú blízkosť Ruska "mentálne pripravili" na možnosť vojny.

Príručku "Ak príde kríza alebo vojna" Švédsko svojim občanom prvýkrát rozposlalo počas 2. svetovej vojny. Odvtedy bola niekoľkokrát aktualizovaná. Súčasná verzia bola aktualizovaná po šiestich rokoch. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií je hneď na prvej stránke výrazným písmom zdôraznené

"Ak bude Švédsko napadnuté akoukoľvek krajinou, nikdy sa nevzdáme. Všetky informácie vyzývajúce na zastavenie odporu budú lživé". Príručka ďalej obsahuje praktické rady na riešenie krízových situácií, ako sú vojna, prírodná katastrofa alebo kybernetické útoky.

Príručky všetkých severských krajín vyzývajú obyvateľov, aby sa zásobili pitnou vodou, trvanlivými potravinami, liekmi, toaletným papierom, kurivom, sviečkami a svetlami, ale aj jódovými tabletami pre prípad jadrového nebezpečenstva.

Ďalej radia, ako v prípade krízy dostávať varovania a informácie a ako sa vyvarovať dezinformácií. Vyzývajú tiež k vzájomnej solidarite a vzájomnej pomoci. (ČTK)

Slovensko vníma návrh Bidena pre Ukrajinu ako eskaláciu napätia, uviedol v Bruseli štátny tajomník rezortu zahraničia.

Slovensko nepodporuje návrh americkej administratívy povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie. V rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli to uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Marek Eštok.

Eštok pripomenul že Rada ministrov sa zaoberala viacerými dôležitými témami - situáciou na Ukrajine, v Gruzínsku po parlamentných voľbách, na Blízkom východe a v Africkom rohu.

Najviac medializovanou témou bolo rozhodnutie končiaceho prezidenta USA Joa Bidena, ktorým povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu proti cieľom na hlbšom území Ruska. Eštok upozornil, že táto téma nebola priamym predmetom diskusií a spomenutá bola len veľmi okrajovo.

"Bola formulovaná výzva na tie krajiny, ktoré už dali (Ukrajine) adekvátny typ zbraní, podobný tým americkým raketám dlhého doletu, aby umožnili využiť všetky technické kapacity týchto rakiet, podobne ako rozhodla americká strana," vysvetlil.

Eštok zopakoval výzvu Fica, že Slovensko americký návrh vníma ako eskaláciu konfliktu, ktorá nevedie k mierovému riešeniu.

"Pozicia Slovenska je od začiatku jednoznačná. Podporujeme mierové riešenia a iniciatívy a toto nepovažujeme za cestu ako dosiahnuť mierové riešenie," uviedol.

Zdôraznil, že ide o rozhodnutie odchádzajúcej americkej administratívy a Slovensko sa podľa jeho slov spolieha, že nová americká administratíva pristúpi k inému typu riešení situácie na Ukrajine.

"Zvolený prezident Donald Trump viackrát vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí ukončiť vojnu na Ukrajine, takže všetci očakávame akým spôsobom to urobí. Slovenská diplomacia podporí akékoľvek mierové riešenie, ktoré povedie k ukončeniu zabíjania na oboch stranách," odkázal Eštok. (TASR)

Biden na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny a zvýšili tlak na Hamas.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Spojené štáty dôrazne podporujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Podľa môjho názoru by tak mali urobiť aj všetci za týmto stolom," povedal Biden v úvode stretnutia, na ktorom bol prítomný aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Biden sa vyjadril deň po tom, čo prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí.

V súvislosti s prímerím v Pásme Gazy Biden požiadal "všetkých prítomných, aby zvýšili tlak na Hamas, ktorý v súčasnosti dohodu odmieta".

Vyhlásil taktiež, že v posledných týždňoch, ktoré strávi v úrade pred nástupom Donalda Trumpa, bude aj naďalej tlačiť na uzavretie dohody medzi Hamasom a Izraelom. (TASR)

Rusko odsúdilo dvoch mužov na tri a dva a pol roka väzenia za zničenie pamätníka padlých vo vojne na Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AFP.

Moskovský súd Daniila Golikova a Andreja Kozlovského odsúdil za vandalizmus a ničenia pouličného pamätníka neďaleko Červeného námestia.

Podľa záberov z bezpečnostných kamier, ktoré sa premietali počas súdneho procesu, muži v noci 10. marca kopali do váz s kvetmi pri pamätníku na moskovskej ulici Varvarka.

Dvadsaťosemročný Golikov strávi dva a pol roka a dvadsaťšesťročný Kozlovskyj tri roky vo väzení. Obaja sa bránili, že v čase incidentu boli opití. Trest si odpykajú vo väzení s menej prísnymi podmienkami ako v bežnej trestnej kolónii, oznámil súd.

Prokuratúra vyčíslila škodu na 55 732 rubľov (526 eur). Muži sa na súde ospravedlnili za svoj čin a ich právnici uviedli, že zaplatili za spôsobenú škodu, informuje nezávislý ruský portál Mediazona.

Pamätník sa po prvý raz objavil minulý rok po smrti ruského provojnového blogera Vladlena Tatarského (vlastným menom Maxim Fomin), ktorý zahynul v apríli 2023 pri výbuchu v kaviarni v Petrohrade.

Potom sa stal miestom smútku za zakladateľom žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom, ktorý zahynul pri výbuchu lietadla v auguste 2023. Odvtedy sa toto miesto stalo pamiatkou na tých, ktorí zahynuli na Ukrajine. (TASR)

Nemecká šéfka diplomacie varovala pred "následkami", ak sa potvrdí, že Čína dodáva Rusku drony pre vojnu proti Ukrajine.

Spojené štáty pre takéto obvinenia v októbri uvalili sankcie na čínske a ruské firmy. Informovala o tom agentúra AFP.

"Zavádzame ďalšie sankcie proti Iránu a dávame to jasne najavo aj v súvislosti s čínskou dronovou pomocou, pretože aj to musí a bude mať následky," povedala Baerbocková novinárom v Bruseli počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ.

Ministri mali na programe posúdenie spravodajských informácií o tom, že firmy sídliace v Číne sú spojené s výrobou dronov nasadzovaných Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Sankcie USA sa týkajú dvoch čínskych a jednej ruskej spoločnosti, ktoré sa údajne podieľajú na vývoji a produkcii ruského dronu Garpija s dlhým doletom. Peking obvinenia odmieta.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani pred stretnutím v Bruseli povedal, že je dôležité vyslať Číne signál, aby neeskalovala situáciu. Posielanie dronov do Ruska by bolo "veľkou chybou", zdôraznil Tajani, ktorý tento mesiac navštívi Peking.

Čína a Rusko sa zbližujú, odkedy Moskva v roku 2022 spustila inváziu na Ukrajinu. Peking uvádza, že je v tomto konflikte neutrálny, no západné vlády tvrdia, že diplomatická a ekonomická podpora Číny pomáha Rusku pokračovať vo vojne. (TASR)

Premiér Fico kritizoval rozhodnutie Bidena o použití amerických rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruska.

Ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi aj ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi dal pokyny, aby na žiadnom medzinárodnom fóre nijako nepodporovali toto rozhodnutie.

„Ide o bezprecedentnú eskaláciu napätia, ide o rozhodnutie, ktoré marí nádeje na začatie akýchkoľvek mierových rokovaní a ukončenie vzájomného zabíjania Slovanov na Ukrajine,“ uviedol Fico.

Poznamenal, že je prekvapivé, ako rýchlo niektoré štáty Európskej únie tento militantný krok Spojených štátov amerických privítali. „Ide len a len o potvrdenie, že EÚ nie je schopná sama formulovať zásadné zahranično-politické postoje a že Západ si želá pokračovanie vojny na Ukrajine za každú cenu. Rozhodnutie odchádzajúceho amerického prezidenta Bidena výrazne ovplyvní aj plány nového prezidenta Donalda Trumpa, ktorý verejne prejavuje záujem rokovať o ukončení vojny na Ukrajine,“ tvrdí premiér.

Fico zdôraznil, že pre Slovensko ako suseda Ukrajiny je existenčným národno-štátnym záujmom, aby u nášho východného suseda bol mier. Vyjadril tiež názor, že ten, kto si na Slovensku želá pokračovanie vojny a víta militantné kroky Západu, škodí národno-štátnym záujmom SR.

„Očakávam od opozičných predstaviteľov, že namiesto „vybliakavania“ na námestiach, aby vláda išla do basy, zaujmú k rozhodnutiu Bidena jasné odmietavé stanovisko a postavia sa na stranu Slovenska a mieru, a nie jedného jediného povinného politického názoru na vojnu na Ukrajine, ktorý dnes poškodzuje predovšetkým samotnú Ukrajinu,“ uviedol.

Putinov režim ohrozuje demokraciu v celej Európe, uviedol na konferencii predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby.

V prípade, že Putinov režim uspeje vo vojne na Ukrajine, nezastaví sa a bude otázkou času, kto sa stane jeho ďalším cieľom, varoval predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby SBU na parlamentnej konferencii Sovietska a ruská subverzná činnosť proti Európe.

Povedal, že boj proti ruskej agresii nie je len na bojovom poli, ale aj v rovine informačnej vojny, manipulácie a subverzných operácií. Meno zástupcu tajnej služby nebolo na konferencii uvedené.

Podľa predstaviteľa SBU je Rusko majstrom v zneužívaní slabín demokraciou, kde manipuláciou ovplyvňuje verejnú mienku a destabilizuje politické systémy. Poukázal na to, že ruské tajné služby využívajú aktivistov, politikov, novinárov i cirkevných hodnostárov na šírenie dezinformácií.

"Hrajú sa na demokraciu a priateľstvo, zatiaľ čo ich skutočným cieľom je zničiť nielen Ukrajinu, ale ohroziť akýkoľvek demokratický štát," uviedol.

Ruská propaganda na okupovaných územiach pokračuje v inscenovaní "demokratických" procesov, zatiaľ čo sa tam odohrávajú vojnové zločiny a perzekúcia civilistov. "Tieto mimikry nepoznajú hraníc a ich cieľom je vyvolávať nestabilitu naprieč svetom," povedal zástupca SBU.

"Ruský útok bude pokračovať, kým bude mať Kremeľ zdroje a financie," zdôraznil zástupca SBU. Kľúčom k zastaveniu vojny sú podľa neho sankcie, ktoré by mali Kremľu znemožniť prístup k technologickým a finančným prostriedkom. V raketách, ktoré zasahujú ukrajinské mestá, sa stále nachádzajú súčiastky západnej výroby, uviedol. "Každý, kto ich predal, si namastil vrecko na živote Ukrajincov," povedal.

Dôležitou súčasťou obrany je podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby aj výmena informácií medzi tajnými službami demokratických krajín. Spoluprácu na vládnej aj expertnej úrovni považuje za rozhodujúcu na identifikáciu a neutralizáciu ruských operácií.

Predstaviteľ SBU varoval, že Rusko vsádza na oslabenie jednoty demokratického sveta, podnecovanie vnútorných konfliktov a ovplyvňovanie volieb. Kremeľ sa snaží šíriť porazenecké nálady a spochybňovať dôveru občanov vo vlády demokratických krajín. To všetko sprevádza akcia na odvrátenie pozornosti a teroristické útoky s cieľom destabilizácie spoločnosti.

"Pokiaľ budeme Ukrajinu podporovať zbraňami a sankciami, Kremeľ nebude môcť spoliehať sa na našu slabosť," povedal. Zároveň upozornil na riziko zblíženia Ruska s ďalšími autoritárskymi režimami, ako sú Čína, Irán a KĽDR. (ČTK)

Ruská rozviedka si pripravuje pôdu na posilnenie vplyvu Ruska v Česku, uviedol šéf českej tajnej služby Koudelka.

Riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka to povedal na medzinárodnej konferencii o sovietskej a ruskej podvratnej činnosti proti Európe.

Informuje o tom stanica ČT24.

"Radosť, úľavu a eufóriu, ktorá potom (po skončení vojny, pozn. TASR) nastane, sa budú snažiť využiť na to, aby sa situácia u nás vrátila pokiaľ možno do obdobia pred Vrběticami. Teda aby sa tu navýšil počet ruských diplomatov, novinárov, biznismenov, čiže ruských spravodajcov, a znova sa posilnil ruský vplyv v ČR. Predstavitelia Ruska a ich spojenci u nás budú hovoriť o ekonomickej diplomacii, cenách energií a surovín a nevyhnutnosti urobiť hrubú čiaru za minulosťou," načrtol možnú budúcnosť Koudelka.

Šéf českej kontrarozviedky odmietol bagatelizovanie schopností ruských tajných služieb, podľa neho patria k najlepším na svete. Varoval pred ich schopnosťou dlhodobo plánovať a poukázal na to, že na posilnenie vplyvu sa už pripravujú aj šírením dezinformácií.

Koudelka na konferencii vyhlásil, že svet je podľa neho z dôvodu vzájomnej podpory Ruska, Číny, Iránu či Severnej Kórey svedkom globalizácie zla a veľkú úlohu vo formovaní tejto "osi zla" hrajú ruské tajné služby.

Mier na Ukrajine je podľa neho v nedohľadne. Zdôraznil, že Ukrajina nesmie prehrať a ani jej nemôže byť vnútený nespravodlivý mier. Tým by sa podľa neho posilnila chuť Ruska vstúpiť do konfrontácie so Západom.

"Rusko sa spamätá zo strát, ktoré teraz utrpelo, poučí sa zo svojich chýb a pôjde za svojím cieľom. A tým bude v prvom kroku opätovné ovládnutie strednej a východnej Európy," citovala jeho slová BIS na sociálnej sieti X.

Konferencia Sovietska a ruská subverzívna činnosť proti Európe sa koná pod záštitou šéfky poslaneckej snemovne Markéty Pekarovej Adamovej a v spolupráci s Ukrajinským inštitútom v Prahe.

Dôsledky vojny a otvorenie trhu Ukrajine sú rizikom pre farmárov v Európskej únii, tvrdí poľský minister Siekierski.

Informovala o tom agentúra PAP.

Poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski uviedol, že liberálny prístup a otvorenie poľského trhu ukrajinským produktom "viedlo k výrazným zmenám na niektorých citlivých trhoch a spôsobilo protesty farmárov".

Dodal, že táto situácia tak ukázala Európskej únii riziká spojené s prílevom produktov z Ukrajiny a to, aké oblasti obchodu si vyžadujú nové pravidlá a zákony.

Zároveň poukázal aj na to, kam smerovala väčšina financií, ktoré Ukrajina získala z otvorenia sa európskeho trhu.

Ako povedal, namiesto toho, aby peniaze smerovali najmä do štátneho rozpočtu a pre malých ukrajinských producentov, väčšinu z týchto peňazí získali veľké poľnohospodárske podniky. (TASR)

Šéfa niekdajšieho Sacharovovho centra v Rusku odsúdil moskovský súd v neprítomnosti na osem rokov väzenia.

Sergeja Lukaševského uznal súd za vinného zo šírenia "falošných správ" o ruskej armáde. Informuje o tom stanica Rádia Sloboda (RFE/RL).

Sacharovovo centrum bolo jednou z najstarších organizácií na ochranu ľudských práv v Rusku. Vzniklo s cieľom zachovať odkaz sovietskeho ľudskoprávneho aktivistu, disidenta, fyzika a laureáta Nobelovej ceny mieru Andreja Sacharova.

Jeho zriaďovateľom bola Verejná komisia pre zachovanie dedičstva Andreja Sacharova, pričom fungovalo od roku 1996 ako múzeum aj kultúrna inštitúcia.

Moskovský súd však v auguste 2023 nariadil likvidáciu centra, čím vyhovel žiadosti ruského ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého sa centrum dopustilo porušenia územnej pôsobnosti.

Ministerstvo namietalo aj proti distribúcii materiálov bez označenia, že ich šíriteľom je tzv. zahraničný agent. Upozornilo tiež na nesúlad zakladajúcich dokumentov organizácie s ruskou legislatívou.

Podľa ministerstva spravodlivosti sa Sacharovovo centrum uvedenými činmi dopustilo "hrubých a nenapraviteľných porušení" a mohlo by motivovať k porušovaniu zákona aj ďalšie organizácie.

Obvinenia voči Lukaševskému, ktorý z Ruska odišiel po spustení invázie na Ukrajinu v roku 2022, vzniesli ruské úrady v marci 2023, keď bol ešte šéfom Sacharovovho centra. Týkali sa jeho piatich príspevkov na Facebooku, v ktorých odsudzoval vojnové zločiny na Ukrajine pripisované ruským vojakom. (ČTK)

Na Slovensku sa symbolicky rozžiari tisíc sviečok, ktoré pripomenú tisíci deň ruskej agresie proti Ukrajine.

Podujatia sa uskutočnia v ôsmich mestách od Košíc po Bratislavu.

Každá sviečka, ktorá sa zapáli, nesie konkrétny dátum pripomínajúci jeden z dní vojny – od 24. februára 2022 až po tento tisíci deň - 19. november 2024.O akcii informovalo Ukrajinské veľvyslanectvo na Slovensku. 

Zelenskyj navštívil obrancov Pokrovska, pokladaného za hlavný cieľ ruskej ofenzívy v Donbase.

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo, že ruské vojská dobyli ďalšiu dedinu v Doneckej oblasti, Novooleksijivku. Ukrajina sa dnes bráni 999. dňom ruskej agresie.

"Na tomto úseku fronty je napätá situácia. Len vďaka sile vojakov nie je celý východ (Ukrajiny) úplne okupovaný Ruskom," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti a zverejnil aj zábery zo svojej cesty.

Ruské jednotky sa podľa tlačových agentúr nachádzajú asi osem kilometrov od mesta.

Prezident si v Pokrovsku vypočul hlásenie veliteľa brigády Jevhena Lasijčuka o situácii na bojisku a v Pokrovsku. Lasijčuk hlavu štátu informoval aj o taktike ruských vojakov, ktorí nanovo podnikajú útoky v malých skupinách, o súčinnosti s ďalšími jednotkami a o skúsenostiach so zbraňami poskytnutými západnými partnermi, uviedol server RBK-Ukrajina.

Zelenskyj si tiež vypočul hlásenie veliteľa zoskupenia síl Doneck Oleksandra Lucenka o celkovej situácii na fronte v Doneckej oblasti a podrobnosti o obrane mesta Kurachove a ďalších úsekoch.

Situácia pri Pokrovsku je považovaná za jednu z najťažších na celom fronte. Rusi podľa veliteľa ukrajinských síl Syrského majú prevahu v živej sile aj technike.

Každý deň sa na tomto úseku frontu odohráva viac ako päťdesiatka bojových stretov a nepriateľ pri Pokrovsku denne prichádza o tri stovky vojakov, píše RBK-Ukrajina. Dodal, že Zelenskyj predtým sľuboval vyslať na obranu Pokrovska posily.

Počet obetí útoku na Odesu stúpol na desať, Rusi podľa úradov zasiahli obytný dom, univerzitu a administratívnu budovu.

Ďalších 43 ľudí utrpelo zranenia. Informuje o tom gubernátor Odeskej oblasti .

Medzi obeťami je sedem policajtov, zdravotník a dvaja civilní obyvatelia. Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Tridsať ľudí je hospitalizovaných, z toho traja sú v kritickom stave. Ukrajinské vzdušné sily spresnili, že Rusko použilo balistickú raketu Iskander-M, ktorú protivzdušná obrana zostrelila. „Nanešťastie zostrelená raketa dopadla na obytnú oblasť mesta," konštatovali vzdušné sily.

Starosta Odesy Hennadij Truchanov napísal, že obeťami sú ľudia, ktorí "sa len venovali svojim záležitostiam".

"Toto nie sú náhodné údery - sú to demonštratívne údery. Po telefonátoch a stretnutiach s Putinom, po všetkých falošných rečiach v médiách o údajnom 'zastavení' úderov. Rusko ukazuje to, čo ho skutočne zaujíma: iba vojna. Mali by si to všimnúť vo všetkých častiach sveta, od sál, kde sa stretávajú členovia G20, po všetky hlavné mestá sveta," reagoval na útok prezident Zelenskyj. (TASR)

Za výhražnými e-mailmi na školách v Česku a na Slovensku je podľa šéfa českej tajnej služby viditeľná ruská stopa.

Povedal to na medzinárodnej konferencii v Poslaneckej snemovni.

Na konferencii Sovietska a ruská subverzívna činnosť proti Európe, ktorá sa koná pod záštitou šéfky snemovne Markéty Pekarovej Adamovej a v spolupráci s Ukrajinským inštitútom v Prahe, Koudelka hovoril aj o hrozbách pre ČR, ktoré vyplývajú z činnosti ruských rozviedok v Česku.

Je to podľa neho napríklad odpočúvanie, likvidácia nepohodlných osôb v zahraničí či kyberútoky.

"S operáciou v kyberpriestore tiež súvisia aj priame útoky na citlivé subjekty. Napríklad u nás útok na České dráhy alebo vyhrážky - ako napríklad septembrové výhražné e-maily o umiestnení výbušnín cieliacich na množstvo škôl v Čechách aj na Slovensku, za ktorými je tiež jasne viditeľná ruská stopa," povedal Koudelka.

Výhražné e-maily, v ktorých pisateľ školám oznamoval, že sú zamínované, začali stovky škôl v ČR dostávať na začiatku školského roka.

E-maily s bombovými vyhrážkami dostávali v tom istom čase aj stovky škôl na Slovensku. Česká polícia vtedy uviedla, že jednou z vyšetrovacích verzií je, že útok je súčasťou hybridného pôsobenia z Ruska alebo inej krajiny. (TASR)

Európa má sedem rokov na posilnenie obranného priemyslu a vyzbrojenie pred ruským útokom, tvrdí analytická správa. (hn.cz)

Európsky parlament mimoriadne zasadne na 1000. deň vojny na Ukrajine, na diaľku vystúpi aj prezident Zelenskyj.

Na začiatku zasadnutia vystúpi predsedníčka EP Roberta Metsolová, po nej Zelenskyj a následne lídri jednotlivých politických skupín europarlamentu.

Rusko vpadlo na Ukrajinu 24. februára 2022. EÚ a Európsky parlament odvtedy opakovane odsúdili ruskú agresiu, vyjadrili podporu Ukrajine, podporili zavedenie cielených sankcií proti Rusku a zintenzívnili svoju politickú, humanitárnu, vojenskú a finančnú pomoc pre Kyjev.

Parlament zároveň otvorene podporuje snahy Ukrajiny o vstup do EÚ a opakovane vyzýva členské štáty Únie, aby odobrili začatie prístupových rozhovorov s ňou.

Európsky parlament zastáva postoj, že Rusko musí finančne kompenzovať škody, ktoré spôsobilo vojnou na Ukrajine, a podporil návrhy, aby EÚ využila výnosy zo zmrazeného štátneho majetku Ruska na obranu a obnovu Ukrajiny. (TASR)

EÚ schválila druhý balík sankcií v reakcii na iránske dodávky rakiet do Ruska pre využitie vo vojne proti Ukrajine.

Sankcie sa týkajú jednej osoby a štyroch spoločností a prinášajú aj úpravy a doplnenia zoznamu zakázaných zložiek. Informovala o tom Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty dvadsaťsedmičky.

Uloženie sankcií schválili pri rokovaní v Bruseli únijní ministri zahraničia.

"Rada EÚ dnes rozhodla o rozšírení reštriktívnych opatrení v súvislosti s iránskou vojenskou podporou ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a ozbrojených skupín a subjektov na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora," uvádza sa v tlačovom vyhlásení.

"Dnešné rozhodnutie zavádza zákaz vývozu, transferu, dodávok alebo predaja komponentov používaných pri vývoji a výrobe rakiet a dronov z Európskej únie do Iránu," dodáva dokument.

Cieľom je zasiahnuť aj spoločnosti, inštitúcie a osoby zapojené do výroby a dodávok balistických rakiet. Zatiaľ čo prvý balík priniesol sankcie týkajúce sa siedmich ľudí a siedmich subjektov, v druhom balíku je jedna osoba a štyri spoločnosti.

Všetci budú teraz v dvadsaťsedmičke čeliť zmrazeniu majetku a jednotlivé osoby budú mať zákaz cestovať do krajín Európskej únie. Tiež im nikto nesmie priamo alebo nepriamo poskytovať finančné prostriedky. (ČTK)

Vývoz ruského plynu cez Ukrajinu do Európy pokračuje stabilne, uviedla štátna energetická spoločnosť Gazprom.

Cez Ukrajinu do Európy Gazprom pošle 42,4 milióna metrov kubických, teda rovnaký objem ako v nedeľu.

V sobotu ruský podnik prerušil dodávky plynu rakúskej spoločnosti OMV po tom, čo OMV pozastavil časť platieb v súvislosti s vyhratou arbitrážou.

Objednávky, takzvané nominácie, plynu z Ukrajiny na Slovensko sa v pondelok oproti predchádzajúcim dňom viac-menej nezmenili. Nominácie na plyn opúšťajúce Slovensko boli tiež stabilné, ukázali údaje prevádzkovateľa prepravnej sústavy Eustream.

Približne na úrovni predchádzajúcich dní tak zostali aj nominácie na tok plynu zo Slovenska do Česka. (ČTK)

Šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková a holandský minister Veldkamp podporujú použitie amerických rakiet na Rusko.

Informovala o tom agentúra AFP.

Baerbocková pre rozhlasovú stanicu RBB Inforadio povedala, že pri sebaobrane Ukrajiny ide o to, aby "Ukrajinci nemuseli čakať, kým raketa preletí cez hranicu, ale aby mohli zničiť vojenskú základňu, odkiaľ raketu odpálili". Niektoré významné ukrajinské miesta sú totiž tak blízko k hraniciam s Ruskom, že protivzdušná obrana nestihne zareagovať.

Toto je podľa nej súčasťou medzinárodného práva - práva na sebaobranu. Rovnako ako Zelení, ktorých členkou je Baerbocková, to vidia aj partneri Nemecka z východnej Európy, ako aj Briti, Francúzi a Američania.

Šéfka nemeckej diplomacie sa vyslovila za to, aby boli Ukrajine poskytnuté účinnejšie prostriedky na obranu. "Ak by na našu krajinu padali rakety, drony a bomby, ak by sa útočilo na detské nemocnice, ak by sa útočilo na dodávky elektriny, ak by sa útočilo na náš bežný život, potom by sme sa tiež bránili," dodala.

Sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz odmieta poskytnúť Ukrajine požadované riadené strely Taurus, no Zelení by s tým súhlasili. Kandidát Zelených na kancelára v predčasných voľbách Robert Habeck v nedeľu pre televíziu ARD povedal, že rozhodnutie kancelára Scholza neposkytnúť Kyjevu tieto zbrane bude revidované.

Holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp pred rokovaním ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli povedal, že súhlas s nasadením amerických rakiet proti cieľom na ruskom území vníma ako logickú reakciu na to, že do vojny voči Ukrajine sú teraz zapojení aj severokórejskí vojaci. (TASR)

Nemecko plánuje Ukrajine dodať tisíce dronov vybavených technológiou umelej inteligencie.

Drony sú vysoko autonómne v podmienkach elektronického boja a dokážu efektívne zasahovať vzdialené ciele.

Uviedol to denník Bild s odvolaním sa na svoje zdroje a na vyjadrenia nemeckého ministra obrany Pistoriusa, ktoré v podstate tieto plány potvrdzujú.

Bezpilotné lietadlá od nemeckej zbrojovky Helsing, ktoré sú vybavené technológiou umelej inteligencie, sa prirovnávajú k raketám Taurus, ktoré kancelár Scholz opakovane odmieta poskytnúť.

Kľúčovou vlastnosťou týchto bezpilotných lietadiel je ich pokročilý softvér, ktorý im pomáha orientovať sa v teréne pomocou rôznych ukazovateľov, vďaka čomu môžu zasiahnuť svoje ciele aj v náročných poveternostných podmienkach alebo v teréne, v ktorom prebiehajú ťažké boje.

Očakáva sa, že dodávky sa začnú v decembri a mesačne bude na Ukrajinu prichádzať niekoľko stoviek týchto dronov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Po ruskom útoku na ukrajinské mesto Odesa zahynulo najmenej osem ľudí a 18 ďalších utrpelo zranenia.

Podľa šéfa regiónu Oleha Kipera rakety zasiahli najmä obytné domy.

"Ruskí teroristi podnikli raketový útok na Odesu. Sú obete a ranení," napísal najskôr Kiper. Dodal, že poškodená bola civilná infraštruktúra, najmä obytné domy. O niečo neskôr spresnil, že podľa predbežných informácií je osem mŕtvych a 18 zranených, medzi nimi jedno dieťa. Štyria zranení sú v ťažkom stave.

Ukrajinské letectvo dopoludnia varovalo, že Rusko proti Odese odpálilo balistické rakety. Krátko po tom sa v meste ozval silný výbuch, informovala agentúra Ukrinform.

Po nedeľňajších ruských útokoch je dnes v Odeskej oblasti bez dodávok elektrickej energie viac ako 320-tisíc odberných miest.

Ukrajina zadržala štyroch mužov pre podozrenie, že stoja za explóziou auta s ukrajinským vojakom.

Údajne pripravovali aj ďalšie teroristické útoky.

Zadržanými sú softvérový inžinier, bývalý príslušník ukrajinskej armády a dvaja nezamestnaní. Inštrukcie dostávali od člena špeciálnych jednotiek vojsk samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorý bojuje proti ukrajinskej armáde na východnom fronte a spolupracuje s ruskou vojenskou rozviedkou GRU.

Štvorica údajne vyhľadávala v Charkove a Charkovskej oblasti miesta, kde sa nachádzali ukrajinskí vojaci a informácie o tom odovzdávala ruskej strane.

Tento rok v júni vyhodila do povetria auto ukrajinského vojaka, v dôsledku čoho tento muž utrpel ťažké zranenia. Vojaka pred tým podozriví sledovali, aby vo vhodný moment umiestnili pod vozidlo výbušné zariadenie.

Zadržaní podľa vyšetrovateľov tiež plánovali spôsobiť nehodu na železničnej trati, aby prekazili dodávku vojenskej techniky na front pre ukrajinských vojakov.

Všetci štyria boli obvinení z vlastizrady, jeden z nich navyše z neoprávneného držania a nakladania s výbušnými materiálmi.

V piatok SBU informovala o zadržaní dôstojníka ukrajinských Síl špeciálnych operácií , ktorého viní z odovzdávania informácií o ukrajinských vojenských operáciách Rusku. (ČTK)

Americký prezident Biden povolením raketových útokov na Rusko stupňuje napätie, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Ak Spojené štáty povolili ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť svojimi raketami dlhého doletu ATACMS ciele v hĺbke územia Ruska, znamená to novú úroveň napätia a zapojenia USA do vojny na Ukrajine. Povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, informujú agentúry AFP a Interfax.

"Ak bolo takéto rozhodnutie skutočne sformulované a oznámené kyjevskému režimu, ide o kvalitatívne nové kolo napätia a kvalitatívne novú situáciu z hľadiska zapojenia Spojených štátov do tohto konfliktu," povedal Peskov na tlačovom brífingu.

Peskov zároveň poznamenal, že Kremeľ má zatiaľ informácie len zo západných médií. "Je však zrejmé, že odchádzajúca administratíva vo Washingtone má v úmysle podniknúť kroky, aby naďalej prilievala olej do ohňa a vyvolávala ďalšiu eskaláciu napätia okolo tohto konfliktu," konštatoval hovorca Kremľa.

Peskov ďalej uviedol, že Putinov postoj je taký, že takéto útoky v konečnom dôsledku neuskutoční Ukrajina, ale štáty, ktoré dajú povolenie na použitie rakiet. Podľa neho je to preto, že "ciele nezameriava ukrajinská armáda, ale špecialisti z týchto západných krajín. To zásadne mení spôsob ich účasti (vo vojne)". (TASR)

Spojené štáty povolili Ukrajine používať americké strely na útoky v Rusku iba v Kurskej oblasti, píše Axios.

Súvisí to podľa neho s rozmiestnením severokórejských vojakov v tomto regióne pri hraniciach s Ukrajinou.

Denník The New York Times a agentúry Reuters a AP v nedeľu s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísali, že Biden povolil Kyjevu použiť Spojenými štátmi dodané strely proti cieľom na ruskom území.

Server Axios píše, že "zdroj oboznámený s touto vecou potvrdil, že povolenie použiť strely ATACMS sa týka len Kurskej oblasti, kde sú nasadení severokórejskí vojaci".

Američania toto rozhodnutie Ukrajincom oznámili pred pár dňami a viedla ich k tomu snaha odradiť KĽDR od toho, aby do Ruska do bojov proti ukrajinskej armáde poslala ďalších vojakov. Americkí činitelia podľa zdroja, na ktorý sa odvoláva Axios, dúfajú, že ak Ukrajinci v Kurskej oblasti zasiahnu severokórejských vojakov, Pchjongjang prehodnotí svoje rozhodnutie o ich vyslaní do Ruska a ruská protiofenzíva v Kurskej oblasti skončí neúspechom.

Biely dom správy o povolení Kyjevu používať americké strely k útokom v ruskom tyle odmietol komentovať. Denník The New Times napísal, že zbrane pravdepodobne budú nasadené proti ruským a severokórejským vojakom s cieľom podporiť ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti. Do tohto regiónu v auguste prekvapivo prenikla ukrajinská armáda a obsadila tam niekoľko stoviek kilometrov štvorcových územia.

Zelenskyj správy o Bidenovom rozhodnutí v nedeľu nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. V príspevku na telegrame poznamenal, že takéto veci sa neoznamujú, ale že strely hovoria samy za seba.

Ukrajinské a ruskojazyčné médiá si tiež všimli to, že francúzsky denník Le Figaro upravil svoj nedeľňajší článok, kde písal o tom, že Francúzsko a Británia tiež zrušili Ukrajine obmedzenia pre použitie striel dlhého doletu SCALP/Storm Shadow v hĺbke ruského územia.

V novej verzii textu sa píše o "debatách o povolení použiť západné rakety proti ruskému územiu" a o tom, že prezident Macron sa za to vyslovil tento rok v máji počas štátnej návštevy Nemecka. (ČTK)

Ukrajinská ekonomika zaznamenala od začiatku roka rast o vyše štyri percentá, prispel k tomu stavebný sektor aj doprava.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo hospodárstva. Informuje o tom agentúra Reuters.

Hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny vzrástol za 10 mesiacov tohto roka medziročne o 4,2 %. Za samotný október dosiahlo tempo rastu 1,3 %.

Ukrajinská vláda realizuje viacero programov na obnovenie ekonomiky, ktorú ničí viac než 2,5 roka trvajúca vojna zo strany Ruska.

Rastie najmä dopyt v stavebnej oblasti, povedal prvý námestník ministerstva hospodárstva Oleksij Sobolev. Okrem stavebníctva výrazne ekonomiku potiahli aj sektor dopravy a spracovateľský priemysel, dodal.

Vláda odhaduje, že za celý rok by ekonomika Ukrajiny mohla vzrásť o 4 %. Na budúci rok však počíta s výrazným spomalením rastu hospodárstva. Predpokladá, že HDP vzrastie v dôsledku kombinácie bezpečnostných rizík, očakávaného energetického deficitu a nedostatku pracovnej sily iba o 2,7 %. (TASR)

Šéf európskej diplomacie Borrell verí, že krajiny sa zhodnú, aby Ukrajina mohla útočiť do hĺbky ruského územia.

Povedal to pred zasadnutím ministrov zahraničia krajín EÚ v Bruseli. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot podľa agentúry Reuters poznamenal, že Paríž takúto možnosť zvažuje.

Denník The New York Times napísal, že Biden povolil Ukrajine použiť Spojenými štátmi dodané rakety dlhého doletu proti cieľom na ruskom území. Podľa serveru Axios sa toto povolenie ale vzťahuje len na útoky na ciele v ruskej Kurskej oblasti.

"Hovorím opakovane, že Ukrajina by mala mať možnosť používať zbrane, ktoré sme jej poskytli, nielen aby zastavila šípy, ale tiež, aby bola schopná zasiahnuť lukostrelcov," nechal sa počuť Borrell.

"Som si istý, že o tom budeme znovu diskutovať. Dúfam, že členské štáty sa na tom zhodnú," doplnil. "Otvorene sme povedali, že by to bola možnosť, ktorú by sme zvážili, ak by to umožnilo zasiahnuť cieľ, odkiaľ Rusko v súčasnosti agresívne útočí na ukrajinské územie," povedal zase Barrot. (ČTK)

Telefonátom nemeckého kancelára Scholza s Putinom sa podľa českého ministra zahraničia Lipavského nič nedosiahlo.

Povedal to pred začiatkom rokovania Rady pre zahraničné veci v Bruseli s tým, že Rusko cez víkend na Ukrajinu opäť výrazne útočilo.

"Myslím si, že by bolo lepšie, ak by sa západní štátnici pri takýchto krkoch viac koordinovali a držali spolu. Je to určitý symbolický krok. Nič to neprinieslo, naopak, cez víkend sme videli, že prišiel drvivý raketový útok. Takže si kladiem otázku, čo tým telefonátom bolo dosiahnuté. Vieme, že nič," zhodnotil konanie nemeckého kancelára Lipavský.

Naopak, ocenil krok Spojených štátov, ktoré podľa médií povolili Ukrajine používať rakety dlhého doletu aj na ciele v Rusku.

"Je to určite priaznivá správa, pomôže to Ukrajine lepšie sa brániť proti opakovaným útokom, ktoré prichádzajú z Ruskej federácie. A videli sme, že tento víkend sa uskutočnil jeden z najmasívnejších leteckých a raketových náletov za posledné obdobie. Takže tento krok je určite správny a som rád, že ho americká strana urobila," dodal minister. (TASR)

Ruské útoky na Ukrajinu v októbri podľa OSN zabili 183 ukrajinských civilistov vrátane detí. Ďalších 903 zranili.

Uviedla to Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine.

Podľa správy zverejnenej monitorovacou misiou 80 percent obetí zaznamenali na východe Ukrajiny, najmä v Chersonskej, Charkovskej a Doneckej oblasti.

Pri útokoch zahynulo aj deväť detí a ďalších 49 utrpelo zranenia. Správa poznamenáva, že 45 percent zabitých bolo vo veku nad 60 rokov.

Civilné obete na životoch spôsobilo hlavne letecké bombardovanie, delostrelecké ostreľovanie a útoky dronov a rakiet.

Zelenskyj 2. novembra uviedol, že Rusko v októbri na útoky na Ukrajinu použilo viac ako dvetisíc bezpilotných lietadiel Šáhid. (SITA, Kyiv Independent)

Čína znovu vyzvala na mierové urovnanie vojny na Ukrajine, reaguje na rozhodnutie USA ohľadom rakiet dlhého doletu.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Skoré uzavretie prímeria a politické riešenie bude na prospech všetkých strán," vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien pri otázke ohľadom rozhodnutia USA.

"Najnaliehavejšie je čo najskôr podporiť upokojenie situácie," dodal Lin Ťien. Podľa jeho slov je Peking "naďalej ochotný svojím vlastným spôsobom zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom riešení ukrajinskej krízy".

Čína sa vo vojne na Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana, zostáva však blízkym politickým a hospodárskym spojencom Ruska. Členovia NATO označili Peking za "rozhodujúceho podporovateľa" vojny, ktorú nikdy neodsúdil, píše agentúra AFP. (TASR)

Ruskí agenti sa snažia zdiskreditovať Rusov, ktorí sú proti vojne. Vydávajú sa za Ukrajincov. (SME)

Turecký prezident Erdogan na summite G20 v Brazílii príde s plánom zmrazenia vojny na Ukrajine, tvrdí Bloomberg.

Agentúra Bloomberg to tvrdí, s odvolaním sa na ľudí oboznámených s Erdoganovými plánmi. Poznamenáva, že sú značne odlišné od takzvaného mierového plánu Zelenského, ktorý je založený na jasnej vízii cesty Ukrajiny k členstvu v NATO a bezpečnostných garanciách dovtedy, kým do aliancie nevstúpi.

Erdogan navrhne, aby Zelenskyj súhlasil s tým, že diskusia o vstupe Ukrajiny do NATO sa ako ústupok Putinovi odloží o najmenej desať rokov.

Plán tureckého prezidenta počíta tiež so vznikom demilitarizovanej zóny v Donbase na východe Ukrajiny, kde Rusko od roku 2014 ovládlo rozsiahle časti územia. Na východe Ukrajiny najskôr proti jednotkám lojálnym Kyjevu bojovali separatisti podporovaní Moskvou, ruská armáda tam otvorene operuje od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022.

Podľa Erdogana by v demilitarizovanej oblasti mohli byť rozmiestnené medzinárodné jednotky a Kyjevu by sa dostalo uistenie o dodávkach zbraní ako kompenzácie za to, že nevstúpi do NATO.

Tureckí činitelia uznávajú, že pre Ukrajinu bude ťažké takéto návrhy prijať, ale domnievajú sa, že ide o najrealistickejší prístup, píše Bloomberg. Cieľom plánu by bolo zatiaľ nechať bokom diskusiu o budúcom osude územia, ktoré teraz Rusko okupuje. V prvom rade ide o zabezpečenie stabilného prímeria.

Erdoganove návrhy by mohli vyhovovať niektorým spojencom Ukrajiny, ktorí sa obávajú, že plné členstvo Ukrajiny v NATO by Západ priviedlo do priameho konfliktu s Ruskom. Turecký prezident podľa zdrojov z jeho okolia dúfa, že sa mu Zelenského podarí presvedčiť, aby začal rokovať o prímerí, pretože má informácie o tom, že Ukrajina by v najbližších mesiacoch mohla prísť o ďalšie územie, ak boje neprestanú.

Bloomberg podotýka, že vyhliadky na ďalší vývoj situácie na fronte skôr povedú Putina k tomu, aby boje napriek ťažkým ruským stratám pokračovali. (ČTK)

Slovenský plynárenský priemysel naďalej dostáva potrebné množstvo zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu.

Ako uviedol hovorca slovenského najväčšieho dodávateľa energií Ondrej Šebesta, dodávky pre SPP sa uskutočňujú v súlade s kontraktom a objednanými množstvami.

„Situácia, keď veľký odberateľ prestal odoberať plyn z východu, ale cez územie Ukrajiny prúdi rovnaký objem, ukazuje, že o tento plyn je v Európe stále veľký záujem,“ konštatoval Šebesta. (SITA)

Politické sily vo Washingtone sa neštítia rozšíriť vojnu na Ukrajine na globálnu, vyhlásil maďarský minister Szijjártó.

Maďarský šéf diplomacie to uviedol to na Facebooku pred odletom na zasadanie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

"Provojnový mainstream spustil posledný, zúfalý útok na novú realitu," napísal Szijjártó. V súvislosti s víťazstvom Trumpa vo voľbách v USA minister dodal, že táto situácia vytvorila v Európe novú realitu.

"Zdá sa, že v konečnom zúfalstve sa provojnové sily nevyhýbajú najhoršiemu, teda rozšíreniu vojny na Ukrajine na globálny rozmer," uviedol šéf maďarskej diplomacie.

Telex.hu pripomenul, že v nedeľu nadránom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety v Zakarpatskej oblasti, len niekoľko kilometrov od maďarských hraníc, na čo Szijjártó reagoval výzvou na zintenzívnenie úsilia o mier.

Počet mŕtvych po ruskom útoku na mesto Sumy sa zvýšil na 11, zranenia utrpeli desiatky ľudí.

Informuje o tom ukrajinská štátna pohotovostná služba s tým, že zranených je najmenej 55 ľudí, Kyiv Independent píše dokonca o 68 zranených.

Medzi obeťami nedeľňajšieho útoku sú aj dve deti, 9-ročný chlapec a 14-ročné dievča. Ďalších osem detí je podľa štátnej pohotovostnej služby medzi zranenými.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 560 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 722 440, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa aj 38 bojových obrnených vozidiel, 30 delostreleckých systémov, 99 bezpilotných lietadiel a dronov, 112 rakiet a 107 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 365 tankov, 19 059 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 428 vozidiel a autocisterien, 20 586 delostreleckých systémov, 1 252 odpaľovacích raketových systémov, 999 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 073 dronov, 2 753 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 655 kusov špeciálnej techniky.

Poľsko podporilo povolenie Ukrajine používať rakety dlhého doletu dodané USA proti vojenským cieľom v Rusku.

"Vzhľadom na zapojenie severokórejských vojsk do vojny a (nedeľňajší) rozsiahly raketový útok Ruska (na Ukrajinu) reagoval Biden jazykom, ktorému (ruský prezident) Vladimir Putin rozumie," uviedol na platforme X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

"Obeť agresie má právo brániť sa," povedal minister a dodal, že "sila odrádza" zatiaľ čo "slabosť provokuje".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlho vyzýval Spojené štáty, aby Kyjevu povolili použitie taktického raketového systému (ATACMS) na zasahovanie vzdialenejších cieľov v Rusku.

"Mnohé média uviedli, že sme dostali povolenie prijať príslušné opatrenia. Údery sa však nevykonávajú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba," povedal v nedeľu večer Zelenskyj vo svojom príhovore.

Člen hornej komory ruského parlamentu Andrej Klišas na platforme Telegram v reakcii na dianie vyhlásil, že "Západ sa rozhodol pre takú mieru eskalácie (konfliktu), že by do rána mohla viesť k úplnému zničeniu ukrajinskej štátnej suverenity".

Podpredseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov doplnil, že reakcia Moskvy bude okamžitá. "Ide o veľmi veľký krok k začiatku tretej svetovej vojny," citovala Džabarova ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Prezident Putin už v septembri varoval, že pokiaľ Západ umožní Ukrajine zasiahnuť ruské územie raketami dlhého doletu, zapojí sa tak priamo do vojny proti Moskve. Podľa ruského lídra by takýto krok totižto zmenil povahu a rozsah konfliktu. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zničila dva ukrajinské drony smerujúce na Moskvu, oznámil starosta Moskvy Sergej Sobianin.

"Podľa predbežných informácií nedošlo na mieste, kde dopadli trosky (bezpilotného lietadla), k žiadnym škodám či stratám na životoch", napísal Sobianin na platforme Telegram.

Kyjev v noci zaútočil dronmi aj na ruské mesto Briansk. Protivzdušná obrana zneškodnila celkovo 26 ukrajinských dronov, oznámil v pondelok skoro ráno gubernátor pohraničnej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz.

"Jednotky protivzdušnej obrany pokračujú v ochrane našej oblasti," zdôraznil Bogomaz na Telegrame bez uvedenia ďalších podrobností.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Ukrajina sa k udalostiam bezprostredne nevyjadrila. Kyjev však zvyčajne uvádza, že dronové útoky sa zameriavajú na infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy. (TASR)

Najmenej desať ľudí vrátane dvoch detí zahynulo v nedeľu večer v Sumskej oblasti po zásahu výškovej budovy ruskou raketou.

Informovali o tom ukrajinské záchranné služby a armáda s tým, že 52 ďalších ľudí utrpelo zranenia.

"Nedeľňajší večer sa pre mesto Sumy stal peklom a tragédiou, ktorú Rusko prinieslo do našej krajiny," vyhlásil predstaviteľ tamojšej vojenskej správy na platforme Telegram.

Štátna pohotovostná služba Ukrajiny na Telegrame oznámila, že na mieste nešťastia naďalej zasahujú záchranári a všetky ďalšie potrebné služby. Úrady doposiaľ evakuovali vyše 400 ľudí.

Na obrazových materiáloch zverejnených na sociálnych sieťach vidieť horiace autá i poškodenú fasádu viacposchodovej budovy.

Agentúre Reuters sa nepodarilo nezávisle overiť ukrajinské správy a Moskva sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Rusko však popiera, že by sa úmyselne zameriavalo na civilistov, hoci ich od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 zabilo či zranilo už tisíce.

Útok na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny nasledoval po rannom údere Ruska na celé územie krajiny 120 raketami a 90 dronmi, pričom o život prišlo najmenej sedem ľudí podľa Reuters. Cieľom rozsiahleho útoku bola energetická infraštruktúra. (TASR)

Rakety budú hovoriť samy za seba, reagoval Volodymyr Zelenskyj na správy o povolení používať rakety z USA na ciele v Rusku.

Dvaja americkí predstavitelia a zdroj oboznámený s rozhodnutím v nedeľu oznámili významný obrat v politike Washingtonu týkajúcej sa vojny na Ukrajine. "Mnohé média dnes uviedli, že sme dostali povolenie prijať príslušné opatrenia. Údery sa však nevykonávajú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba," povedal večer Zelenskyj vo svojom príhovore.

Vladimir Džabarov, podpredseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, reagoval na krok Washingtonu slovami, že by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, píše TASS. Zároveň zdôraznil, že na toto rozhodnutie bude Rusko okamžite reagovať. (TASR)