Ruskí agenti sa vydávajú za Ukrajincov. Klamú tak Rusov, ktorí sú proti vojne

Načítavam... Ruskí agenti sa vydávajú za Ukrajincov. Klamú tak Rusov, ktorí sú proti vojne

Článok je nahovorený syntetickým hlasom.

MOSKVA, BRATISLAVA. V polovici júla poslal súd v ruskom meste Oriol ruského občana Ivana Tolpygina na štyri roky do väzenia a udelil mu pokutu vo výške pol milióna rubľov (4700 eur). Dôvodom bolo, že „nadviazal a udržiaval vzťahy“ s nemenovaným „predstaviteľom Ukrajiny“.

Ľudskoprávna organizácia Pervyj otdel (Prvé oddelenie) však na základe súdnych dokumentov zistila, že muža v skutočnosti oslovili agenti ruskej rozviedky FSB, ktorí predstierali, že sú Ukrajinci.

Ich snahou bolo skompromitovať protivojnovo naladených Rusov alebo ich priamo naviesť na to, aby spáchali nejaký zločin. Sem pritom patrí aj spochybňovanie „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ ruskú inváziu na Ukrajinu nazýva.

Ruská vláda pritom navrhuje už aj zákon, ktorý by mohol trestať ľudí len za to, že počas invázie emigrovali do zahraničia. Ich zoznamy by mohli slúžiť aj na to, aby na disidentov a kritikov vlády v zahraničí vydali zatykače.

V článku sa dočítate:

ako agenti oslovujú svoje ciele,
kto je najčastejší cieľ FSB,
ako sa ruská vláda snaží dosiahnuť na kritikov v zahraničí.

Chyba v rozsudku

Tolpygina oslovil na komunikačnej sieti Telegram istý Timur, ktorý sa predstavil ako človek z Ukrajiny. Od Tolpygina potom zisťoval citlivé údaje, napríklad aj polohu vojenských základní v jeho meste.

Rozsudok uvádza, že táto komunikácia prebiehala s cieľom vykonávať aktivity proti bezpečnosti Ruskej federácie. Samotný rozsudok však obsahuje aj pasáže, ktoré sa do neho zrejme dostať nemali. Okrem iného potvrdzujú, že išlo o operáciu ruskej FSB.

„Zvyčajne sa agenti snažia zatajiť údaje o svojej účasti v takýchto prípadoch, aby neboli obvinení z provokácie a nepripisovali im dokonaný trestný čin. Myslím si, že zverejnenie tohto rozsudku je zjavnou chybou FSB,“ reagoval pre Pervyj otdel ich právnik Jevgenij Smirnov.

Smirnov tiež upozorňuje na to, že súd zle kvalifikoval Tolpyginov čin. Keďže išlo o komunikáciu s dôstojníkom FSB, neznamená to, že mal „dôverný kontakt“ s predstaviteľom Ukrajiny, ktorému odovzdal informácie. Obviniť ho tak mohli len z pokusu o spáchanie trestného činu a nie z jeho dokonania.

Odsúdený muž si podľa rozsudku už od začiatku mobilizácie v Rusku hľadal informácie o tom, ako sa v prípade núdze môže vzdať ukrajinským predstaviteľom. Až následne ho oslovil muž, ktorý sa vydával za človeka z Ukrajiny.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Uctievate ruské hodnoty a pohŕdate Západom? Príďte do Ruska, lákajú úrady Čítajte

Na kritikov cielia aj v zahraničí

Podľa organizácie Pervyj otdel v Rusku prebiehajú desiatky až stovky trestných konaní voči osobám, ktoré sa týkajú „vlastizrady“ a ktoré sa stali obeťami provokácie utajených ruských agentov.

Obeťami provokácií sú väčšinou používatelia sociálnych sietí VKontakte a Telegram, ktorí sú súčasťou skupín, ktoré odmietajú vojnu alebo sa hlásia k ruskej opozícii.

Agenti provokatéri si ich podľa ľudskoprávnej organizácie najskôr pridajú medzi priateľov, potom sa s nimi snažia nadviazať konverzáciu o väčšinou abstraktnej téme a až neskôr sa dostanú k téme vojny s tým, že ľudí presviedčajú o podobných protivojnových názoroch. U svojich kontaktov sa tak snažia vyvolať čo najradikálnejšie vyjadrenia alebo ich priamo donútiť, aby spravili nejaký nezákonný krok.

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu schválilo viacero zákonov, ktoré tvrdo trestajú spochybňovanie ruskej armády. Za šírenie „dezinformácií“ o ruskej armáde hrozí Rusom až 15 rokov väzenia aj vysoké finančné tresty.

Vládna strana Vladimira Putina Jednotné Rusko v septembri tiež predložila do Štátnej dumy zákon, ktorý by mohol umožniť zatýkanie kritikov režimu aj za hranicami. Od invázie odišlo z Ruska viac ako 600-tisíc Rusov.

Nový zákon by umožnil prokurátorom poslať zahraničným štátom materiály z vyšetrovania, ktoré by mali viesť k vydaniu týchto občanov do Ruska. Aj keď západné štáty by zrejme na takéto zatykače nereagovali, Rusko je podľa webu Moscow Times stále súčasťou siete Interpol. Tá však odkázala, že na politicky motivované stíhania vydaním hľadaných osôb nereaguje. Problémom by však mohlo byť vydanie kritikov vojny z krajín, ktoré sú ku Kremľu priateľské.

Investigatívny server Agentsvo v júli napísal, že štát na čiernom trhu kúpil databázu osobných údajov Rusov, ktorí emigrovali v posledných rokoch do zahraničia, vrátane ich miesta pobytu či dátumov narodenia.