Zelenskyj sa stretol s pápežom a rokoval s Vanceom o telefonáte Trumpa s Putinom (SME Minúta)

Rumunsko hovorí o znakoch zasahovania Ruska do prezidentských volieb.

Falošné správy sa podľa rumunského ministerstva zahraničných vecí šíria na sociálnych sieťach.

„Počas prebiehajúcich prezidentských volieb v Rumunsku sú viditeľné charakteristické znaky ruského zasahovania, keď sa virálne kampane falošných správ na Telegrame a ďalších platformách sociálnych médií snažia ovplyvniť volebný proces,“ uviedol hovorca ministerstva. „Očakávali sme to a rumunské úrady tieto falošné správy odhalili,“ doplnil.

Vyjadrenie prišlo po vyhlásení zakladateľa Telegramu Pavla Durova o tom, že odmietol žiadosť nemenovanej západnej vlády o „umlčanie konzervatívnych hlasov v Rumunsku“ pred prezidentskými voľbami na jeho platforme.

Z jeho statusu podľa agentúr AFP a Reuters nepriamo vyplynulo, že má na mysli Francúzsko. Ministerstvo zahraničných vecí v Paríži akékoľvek zasahovanie zo strany Francúzska odmietlo.

Durova, ktorý sa narodil v Rusku a žije v Dubaji, zadržali vlani vo Francúzsku počas vyšetrovania trestných činov súvisiacich s jeho aplikáciou. Durov akékoľvek pochybenie popiera a v marci sa vrátil do Dubaja. (TASR)

Estónsko tvrdí, že Rusko zadržalo tanker v Baltskom mori. O incidente informovalo spojencov v NATO.

Loď Green Admire plaviaca sa pod vlajkou Libérie opúšťala prístav Sillamae určenou plavebnou trasou, ktorá prechádza cez teritoriálne vody Ruska, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Dnešný incident ukazuje, že Rusko sa naďalej správa nepredvídateľne,“ uviedol šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. „O tejto udalosti som informoval aj našich spojencov.“

Tanker vyplával z prístavu Sillamae včera večer a dnes popoludní bol zakotvený neďaleko ruského ostrova Gogland, vyplýva z údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí.

Plavidlo smerovalo do Rotterdamu s nákladom estónskej bridlicovej ropy, uviedol Estónsky dopravný úrad. Poznamenal, že plavebnú trasu cez ruské vody zriadili na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhli plytčinám v estónskych vodách. Pre prístav Sillamae budú teraz navigovať cez estónske teritoriálne vody.

V Baltskom mori dochádza ku konfrontáciám, ktoré podľa krajín NATO súvisia so snahami Ruska obchádzať sankcie a sabotovať podmorské káble a potrubia. (TASR)

Viceprezident USA, šéfka eurokomisie a talianska premiérka rokujú o Ukrajine a obchode.

Vance vyjadril nádej, že dôjde k pokroku v obchodných rozhovoroch medzi EÚ a Spojenými štátmi. Šéfka eurokomisie okrem toho vyjadrila záujem o rozhovory na tému Ukrajiny či obrany.

„Európa je dôležitým spojencom Spojených štátov... máme však aj určité nezhody, ako to u priateľov niekedy býva, napríklad v otázke obchodu,“ povedal Vance. „Dúfam, že to bude začiatok dlhodobých obchodných rokovaní a obchodných výhod medzi Európu a Spojenými štátmi,“ zdôraznil.

Von der Leyenová tiež vyzdvihla „veľmi výnimočný a blízky vzťah“ medzi USA a Európskou úniou, uviedla AFP.

Lídri sa stretli v kancelárii talianskej premiérky po tom, čo sa všetci zúčastnili na inauguračnej omši novozvoleného pápeža Leva XIV.

Biely dom zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka a automobilov, ako aj základné desaťpercentné clo pre takmer všetky krajiny. V prípade neúspešných rokovaní sa pripravujú ďalšie „recipročné“ clá, ktoré pre EÚ predstavujú celkovo 20 percent, píše Reuters.

Von der Leyenová uviedla, že si obe strany vymenili dokumenty, v ktorých sú načrtnuté rôzne oblasti nadchádzajúcich diskusií. „Chceme spoločne dosiahnuť dobrú dohodu pre obe strany,“ zdôraznila. Okrem obchodných záležitostí mala šéfka EK záujem aj o rozhovory o Ukrajine a investovaní do obrany. Von der Leyenová ešte pred stretnutím zdôraznila, že nadchádzajúci týždeň bude pre Ukrajinu „kľúčový“.

„Teraz je určite dôležité, aby sme sa posunuli a aby sa veci pohli vpred. Myslím si, že budúci týždeň bude v tomto smere zásadný,“ uviedla pred pondelkovým telefonátom amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj rokoval s americkým viceprezidentom Vanceom, prvýkrát od ich roztržky v Bielom dome.

Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na tlačové oddelenie amerického viceprezidenta.

Podľa nemenovaného ukrajinského zdroja tejto agentúry spolu štátnici, ktorí sa dnes zúčastnili inauguračnej omše pápeža Leva XIV. vo Vatikáne, debatovali asi pol hodinu. Prebrali pripravovaný telefonát prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Ukrajinský prezident absolvoval aj osobné stretnutie s novým pápežom.

"Ďakujeme Vatikánu za jeho ochotu poslúžiť ako platforma pre priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Sme pripravení na dialóg v akomkoľvek formáte za účelom dosiahnutia hmatateľných výsledkov," napísal Zelenskyj na X.

Okrem chystaného telefonátu medzi Trumpom a Putinom spolu americký viceprezident a Zelenskyj hovorili aj o situácii na fronte a o možnosti sankcií proti Rusku v prípade, že sa nepodarí dospieť k prímeriu, cituje AFP svoj ukrajinský zdroj.

Trump v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s Putinom o zastavení rusko-ukrajinskej vojny.

Zelenskyj a Vance sa krátko stretli už pri inauguračnej omši nového pápeža, kde sa na seba usmiali a potriasli si rukami, napísala agentúra Bloomberg.

Ukrajinský prezident sedel vedľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, Vance bol usadený neďaleko. (ČTK)

Ruský prezident Putin tvrdí, že chce „eliminovať“ príčiny konfliktu na Ukrajine.

Moskva má za cieľ „eliminovať príčiny, ktoré spustili tento krízový stav, vytvoriť podmienky pre trvalý mier a zaručiť bezpečnosť Ruska,“ povedal šéf Kremľa v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. AFP podotkla, že išlo o Putinove prvé vyjadrenie po piatkových rusko-ukrajinských rokovaniach v tureckom Istanbule.

Dodal, že ruská armáda, ktorá okupuje približne 20 percent ukrajinského územia, má „potrebné jednotky a prostriedky“ na dosiahnutie tohto cieľa.

Ruská tlačová agentúra TASS informuje, že Putin v rozhovore tiež povedal, že Rusko rešpektuje svoje vzťahy so Spojenými štátmi a dúfa, že Washington bude rovnakým spôsobom pristupovať k záujmom Moskvy.

„Američania, celé obyvateľstvo Ameriky a vedenie USA, vrátane prezidenta, majú svoje vlastné národné záujmy a my to rešpektujeme. Dúfame, že sa k nám bude pristupovať rovnakým spôsobom,“ uviedol.

Reuters pripomína, že obe strany popierajú, že by útočili na civilistov, no vo vojne zahynuli tisíce ľudí, väčšinou Ukrajinci. (TASR)

Pápež Lev XIV. sa popoludní súkromne stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským, oznámil Vatikán.

Zelenskyj sa dopoludnia vo Vatikáne zúčastnil inauguračnej omše nového pápeža, uviedla agentúra Reuters.

Pápež hovoril so Zelenským už v pondelok. Bol to jeho prvý známy rozhovor so zahraničným vodcom od pápežovho zvolenia. Nový pápež zdôraznil obavy, ktoré má kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine. (ČTK)

Rusko v noci podniklo dosiaľ najväčší útok dronmi počas viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Moskva útočila 273 dronmi, z toho 88 sa podarilo zneškodniť. Rozsiahly útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal jednu obeť a najmenej troch zranených.

Rusko od piatkových rokovaní s Ukrajinou v tureckom Istanbule podľa Reuters zintenzívnilo svoje útoky. Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že 128 ruských dronov vypustených v noci na nedeľu nedosiahlo svoje ciele pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja.

Cieľom útokov boli predovšetkým Kyjevská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť. Gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že pri útoku zahynula jedna žena a traja ľudia sú zranení. Všetci zranení sú hospitalizovaní. Pri útoku bolo zničených niekoľko obytných budov.

Na základe údajov vzdušných síl išlo o dosiaľ najväčší ruský útok dronmi na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny. V predvečer tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu - 23. februára - Moskva vypustila vtedy rekordných 267 dronov. (ČTK)

Ruský dronový útok zabil v Kyjevskej oblasti ženu a zranil najmenej troch ľudí vrátane dieťaťa.

Podľa agentúry Reuters to uviedli miestne ukrajinské úrady. Moskva po piatkových mierových rokovaniach zintenzívnila svoje útoky.

"V dôsledku nepriateľského útoku v regióne Obuchov bohužiaľ zomrela na následky zranení žena," napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Kyjevskej oblasti.

V Kyjeve, v jeho okolí a vo väčšine východnej polovice Ukrajiny trval niekoľko hodín letecký poplach. Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali pri pokusoch o odrazenie útokov, uviedla armáda na Telegrame.

Európa má ďaleko od toho, aby mohla hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajine, uviedli Merz a Meloniová v Ríme.

Všetko úsilie totiž podľa nich zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal nemecký kancelár.

„V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie... teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Meloniová sa na stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Meloniová uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal.

Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (TASR)