Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz
Keď námestníčka ukrajinského ministra obrany Kateryna Černohorenková opísala na víkendovej konferencii Prague Defence Summit, že v ruskej armáde majú digitálne technológie 45-denný inovačný cyklus, ktorým reagujú na podobne rýchle ukrajinské inovácie, mnohí z prítomných západných expertov sa navonok usmievali a v duchu dosť vydesili.
Mnohí z nich si totiž predstavili obludný byrokratický proces a dlhé roky, ktoré dnes zavedenie čohokoľvek nového do armády členských štátov NATO predstavuje.
Všetko trvá príliš dlho
Rusko naplno nabehlo na vojenskú ekonomiku. Ukrajina je vo vojne a nie je v Európskej únii, neplatia pre ňu únijné pravidlá zväzujúce napríklad stavbu akejkoľvek novej továrne.
Ukrajinská vláda má síce problémy s oficiálnym procesom nákupu zbraní a munície, ale vytvorila si množstvo digitálnych nástrojov, aby si tento proces zjednodušila.
Zároveň buduje takmer od nuly vlastný zbrojársky priemysel, pretože v Kyjeve pochopili, že sa nemôžu spoliehať na dodávky od západných spojencov.
Analytik o neúprosnej skúsenosti z Ukrajiny: Európa sa nevyhne nejakej forme povinnej vojenskej služby Čítajte Tí váhajú buď z politických, alebo z prevádzkových dôvodov: hlavne európske továrne jednoducho nestíhajú navyšovať kapacitu a európske zbrojárske firmy po dekádach pôstu v mnohých prípadoch stále čakajú s novými inováciami do výrobných liniek, pretože nemajú základnú istotu dlhodobých objednávok.
Pre obranu Európy teraz i v najbližšej budúcnosti je pritom kľúčová rýchlosť výroby spoločne s veľkým množstvom. Problém európskeho obranného priemyslu nie je kvalita, ale malá produkcia malého množstva zbraní či munície, ktorých výroba trvá príliš dlho.
Rusko už teraz vyrába viac delostreleckej munície a tankov, než sú výrobné kapacity NATO, teda 32 krajín dohromady.
"V budúcom roku budú ruské kapacity také, že za šesť mesiacov vyrobia viac, než má v skladoch Nemecko, a v prepočte na hlavu bude Rusko vydávať na obranu viac, než všetky členské štáty Európskej únie dohromady," opísal stav európskeho zbrojného priemyslu nastupujúci únijný eurokomisár Andrius Kubilius počas vypočúvania v Európskom parlamente, kde ho minulý týždeň europoslanci tzv. grilovali.
Európa je vo vojne
Analytická správa týkajúca sa obranného priemyslu, ktorú pre Aspen Institute CE spracoval Daniel Koštoval, uvádza, že európske krajiny NATO majú sedem rokov na to, aby naštartovali, technologicky skvalitnili a výrobne rozšírili obranný priemysel tak, aby bol schopný pokryť rastúce potreby spojeneckých armád, ktoré budú v budúcnosti čeliť ruskej hrozbe.
Sedem rokov je expertmi odhadovaná doba, ktorú od konca či zmrazenia vojny s Ukrajinou bude Kremeľ potrebovať, aby obnovil svoje vojenské schopnosti a začne hroziť priamym útokom na územie NATO a Európskej únie.
Predpokladá sa, že konflikt sa nejakým spôsobom zastaví v priebehu budúceho roka hlavne vplyvom novej vlády Donalda Trumpa v USA.
"Pokiaľ do siedmich rokov krajiny NATO a EÚ nedokážu túto neschopnosť (masovej výroby zbraní, munície a vojenského materiálu) odstrániť, nebude fungovať odstrašenie voči Rusku v súvislosti s jeho možnou agresiou voči samotnému teritóriu Aliancie. A nezafunguje ani efektívna obrana v prípade vzniku ozbrojeného konfliktu," píše Daniel Koštoval, ktorý čoskoro nastúpi ako český veľvyslanec práve v Ruskej federácii.
V minulosti bol okrem iného námestníkom ministra obrany a mal na starosti aj prípravu nákupu nových zbraní.
Európsky obranný priemysel síce trpí roztrieštenosťou a malými výrobnými kapacitami, ale zároveň už množstvo firiem od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prepravuje plány na rozširovanie výroby či na investície.
Narážajú však na množstvo problémov, ktoré vyplývajú z toho, že väčšina politikov a verejnosti nepochopila, že sa Európa nachádza vo vojne, ktorá má zatiaľ "len" hybridnú podobu a môže sa ľahko zmeniť v horúci konflikt.
Na ktorý európske armády nemajú - ako ukazujú skúsenosti z Ukrajiny - dosť vojakov, zbraní, munície a ďalšieho materiálu.
Veľa času neostáva
Prvou vecou sú dlhodobé a strednodobé objednávky, ku ktorým sa štáty aj takmer tri roky od začiatku ruskej invázie zdráhajú zaväzovať a ktoré by umožnili dlhodobé investície.
Darí sa to napríklad vo výrobe veľkorážovej munície, kde sú sklady vyprázdnené a spotreba na Ukrajine veľká.
Aj keby zajtra nastalo prímerie, sklady sa budú napĺňať ďalších najmenej desať rokov, preto napríklad česká firma STV Group pripravuje stavbu tretej linky na muníciu ráže 155 milimetrov, a preto tiež iná skupina Czechoslovak Group kúpila nedávno v Nemecku výrobcu nitrocelulózy a ako jeden z mála európskych výrobcov munície bude mať zhruba do dvoch rokov vo svojich závodoch na Slovensku, v Španielsku, Nemecku a Grécku vybudovaný kompletný reťazec na výrobu veľkorážovej munície a všetkých ich zložiek.
Správa Aspen Institute CE upozorňuje na tradičné problémy, ako je zložitý prístup zbrojárskych firiem k financovaniu ich rozvoja, ktorý je stále brzdený požiadavkami EÚ na kritériá udržateľnosti známej pod skratkou ESG.
Ukrajinci nútia ruskú armádu bojovať spôsobom, na ktorý nie je vycvičená Čítajte Banky si ich stále aj napriek množstvu rokovaní vykladajú často reštriktívne, až nezmyselne (bankoví úradníci si napríklad sami definujú, čo sú "obranné" a "útočné" zbrane, na tie prvé peniaze požičajú, na tie druhé nie).
Na tento aspekt upozornila aj správa medzinárodného thnik-tanku International Institute for Strategic Studie (IISS), ktorá vyšla pri príležitosti v úvode zmieneného Prague Defence Summit.
Zložitá byrokracia
Daniel Koštoval vo svojom texte tiež upozorňuje na príliš veľkú administratívnu náročnosť a premrštené regulácie EÚ.
"Postaviť v EÚ napríklad továreň na výrobu munície vrátane výroby strelného prachu a potrebných ingrediencií je dnes prakticky otázka desiatich a viac rokov - a to ešte v prípade, že dotyčná firma vôbec dokáže splniť požiadavky na stavebné konanie, ochranu životného prostredia, nakladanie s chemikáliami a podobne, ktoré sú dané legislatívou EÚ a národnými normami," uvádza správa Aspen Institute CE.
Toto je jeden z dôvodov, prečo v Európe teraz prebieha medzi zbrojármi doslova hon na staré továrne, ktoré sú často v žalostnom stave, vyžadujú kompletné investície, ale majú to najdôležitejšie - platné povolenia.
Aj keď zámer Fínska postaviť relatívne rýchlo novú muničnú továreň na zelenej lúke s použitím rôznych výnimiek ukazuje, že kde je politická vôľa, tam je aj cesta k prekonaniu byrokracie.
Aj keď Európska únia v prejavoch politikov dáva zbrojárskemu priemyslu zelenú, podľa analýzy Aspen Institute CE je veľkým problémom nekonzistentnosť jednotlivých politík a iniciatív Únie.
Stovky tankov aj stíhačiek. Poľsko buduje najsilnejšiu armádu aj s pochybami Čítajte Niektorí si sľubujú, že práve nový komisár pre obranu a vesmír by v tomto smere mohol pomôcť, pretože EÚ nemá prakticky žiadnu právomoc priamo v obrane, ale môže zásadne ovplyvniť práve priemyselnú politiku týkajúcu sa obranného priemyslu.
V kuloároch teraz populárnych zbrojárskych konferencií ale skôr zaznieva, že bude stačiť, keď nový úrad nebude vytvárať nové regulácie a nebude chcieť zavádzať kvóty na nákup zbraní európskeho pôvodu - pretože európske štáty zhruba polovicu nových nákupov robia predovšetkým kvôli rýchlosti a cene mimo EÚ, hlavne v USA, Južnej Kórei, Brazílii alebo Izraeli.
Závislosť na možných nepriateľoch
Ďalším slabým bodom, na ktorý upozorňuje správa Aspen Institute CE, je závislosť Európy na dodávateľských reťazcoch z často potenciálne nepriateľských štátov. To sa nutne nemusí týkať len zbrojnej výroby, ako si overujú napríklad výrobcovia batérií do elektromobilov.
Koštovalova správa aj zmienená analýza IISS sa zhodujú tiež v tom, že problémom je, že obranný priemysel nemá prednosť pred civilným, keď sa zháňajú napríklad práve ťažko dostupné materiály alebo keď sa riešia povoľovacie procesy.
Rusko tým, že prakticky prešlo na vojnovú ekonomiku, toto vôbec nerieši. Európski manažéri sú niekedy terčom posmechu kolegov z Turecka alebo Indie, kde politickú podporu pretavenú v prednostný prístup zbrojné firmy majú.
Tanky ešte nie sú mŕtve. Ukrajinci pri Kursku ukázali, ako kombinovať nové a staré technológie Čítajte Správa Aspen Institute CE v závere prichádza s množstvom odporúčaní, ktoré sa týkajú práve zjednodušenia administratívnej náročnosti a zároveň udržania konkurenčného prostredia a trhového princípu.
Za zmienku stojí aj požiadavka na jednoduchší prístup k financiám napríklad ešte vo fáze výskumu a vývoja, pretože s výnimkou Izraela štáty demokratickej koalície nevedia pracovať s rizikovým kapitálom v prípade investícií do nových, tzv. prelomových technológií, ktoré dnes vytvárajú prevahu na bojisku - ako vidíme v prípade dronov či systémov elektronického boja práve na Ukrajine.
