Rusi hlásia dobytie ďalšej obce v Doneckej oblasti, Ukrajinci v Kurskej (SME Minúta)

Ukrajinské vzdušné sily použili na zasiahnutie ruského veliteľstva v Kurskej oblasti bombu typu GBU-39 americkej výroby.

Spojenci Ukrajiny, vrátane Spojených štátov, dodávajú Kyjevu zbrane, avšak zaviedli obmedzenia týkajúce sa spôsobu ich použitia v Rusku.

Dôvodom sú obavy, že takéto údery by mohli vyvolať odplatu zo strany Ruska, ktorá by vtiahla krajiny NATO do rusko-ukrajinskej vojny, píše Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane apeloval na spojencov, aby ukrajinskej armáde dovolili darovanými raketami zasahovať ciele aj hlboko v Rusku.

Ide napríklad o britské strely s plochou dráhou letu Storm Shadow či americké ATACMS. Nemecko sa tiež dosiaľ zdráha Kyjevu poskytnúť riadené rakety TAURUS pre obavu, že by to viedlo ku konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom. (TASR)

Dvaja ukrajinskí civilisti zahynuli pri ruských úderoch na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny.

„Dvomi riadenými leteckými bombami udreli na civilnú infraštruktúru," uviedla prokuratúra Sumskej oblasti. Pri útoku zahynuli dvaja muži vo veku 74 a 67 rokov. Manželku jedného z nich hospitalizovali so zraneniami. (SITA)

Európska komisia preskúmava nový maďarský zákon o obmedzení pomoci pre ukrajinských utečencov.

Chce ju obmedziť iba na osoby z častí Ukrajiny, ktoré sú podľa Budapešti priamo postihnuté bojmi. Ľudia z ďalších regiónov tak prišli o štátom financované ubytovanie.

Podľa ľudskoprávnych skupín by nový zákon, ktorý začal platiť v stredu, mohol v Maďarsku ovplyvniť do 3 000 ľudí, informuje portál Euronews.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nevedia, čo ďalej. Maďarsko poslalo tisíce ukrajinských utečencov na ulicu Čítajte 

„Sme si vedomí tohto dekrétu a skúmame ho. EÚ je jednotná v poskytovaní ochrany všetkým tým, ktorí utekajú pred Putinovými bombami... a zabezpečíme ich ochranu tak dlho, ako to bude potrebné," povedala v Bruseli novinárom hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipper.

V súčasnosti má v Európskej únii dočasnú ochranu zhruba 4,2 milióna Ukrajincov, z toho okolo 46-tisíc v Maďarsku. Nariadenie o dočasnej ochrane schválili členské štáty Únie krátko po tom, čo Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 a nedávno odobrili jej predĺženie do minimálne marca 2026.

„To znamená okamžitú ochranu a prístup k právam v EÚ... vo všetkých členských štátoch vrátane práva na pobyt, ale aj prístupu na trh práce, k ubytovaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej a inej pomoci,“ povedala Hipper.

Hovorkyňa sa nechcela vyjadriť k tomu, či sa eurokomisia obáva, že by Maďarsko mohlo porušovať danú smernicu. „Táto vyhláška práve vstúpila do platnosti, musíme byť v kontakte s maďarskými orgánmi a v tejto fáze sa nachádzame,“ vysvetlila. (SITA)

Poľský prezident Duda a indický premiér Módí rokovali o ruskej vojne na Ukrajine a jej dôsledkoch pre celý svet.

Témou rokovania bola aj bilaterálna spolupráca Poľska a Indie.

Indický premiér pricestoval v stredu do Varšavy na dvojdňovú návštevu a po jej skončení odcestuje na Ukrajinu. Módí je prvým indickým premiérom v Poľsku za 45 rokov. Pred ním Poľsko navštívil v roku 1979 Mórárdží Désaí.

Prezidentská kancelária po stretnutí na sieti X oznámila, že jednou z tém rokovania bola vojna na Ukrajine a jej globálne dôsledky.

"V roku 2022, po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, Poľsko ponúklo pomoc pri evakuácii viac ako 6000 študentov z Indie, ktorí boli na Ukrajine," uviedla kancelária.

Módí po stretnutí na sieti X napísal, že je šťastný, že sa vo Varšave stretol s poľským prezidentom. "Mali sme skvelú diskusiu o tom, ako prehĺbiť indicko-poľské vzťahy. India si hlboko váži dobré vrelú spoluprácu s Poľskom. Tešíme sa na posilnenie obchodných a kultúrnych väzieb medzi našimi národmi v nadchádzajúcom období," napísal indický premiér.

Indický premiér vo štvrtok rokoval aj s premiérom Poľska Donaldom Tuskom, ktorý vyhlásil, že krajiny chcú prehĺbiť spoluprácu v oblasti obranného priemyslu.

Módí pred návštevou Kyjeva povedal, že jeho krajina je ochotná ponúktnuť svoju pomoc pri ukončení konfliktov na Ukrajinu a v západnej Ázii. Poľský premiér vyjadril podporu indickému premiérovi v úlohe sprostredkovateľa medzi Kyjevom a Moskvou, píše DPA.

India diplomaticky spolupracuje s Ukrajinou aj Ruskom a opakovane kritizovala západné sankcie voči Kremľu. Módí sa podľa DPA snaží byť vnímaný, ako mierotvorca medzi bojujúcimi stranami.

Indický premiér v júli navštívil Rusko a stretol sa s prezidentom Vladimirom Putinom, čo vyvolalo kritiku zo strany USA a aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. K Módího návšteve Moskvy došlo v rovnakom čase ako k ruskému útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. (TASR)

Železničný trajekt, ktorý horel v prístave Kavkaz po údajnom útoku Ukrajiny, sa potopil. Bol určený na prevoz paliva.

"V dôsledku škôd sa trajekt vo vodách prístavu Kavkaz potopil," uviedol operačný štáb Krasnodarského kraja na platforme Telegram.

Podľa miestnych úradov sa na trajekte v čase útoku nachádzalo 30 cisterien s palivom a päť osôb. K útoku došlo o 16.30 h moskovského času (15.30 h SELČ). Na mieste požiaru zasahovalo 101 ľudí a 34 kusov techniky.

Ukrajinskí ani ruskí vojenskí predstavitelia sa k útoku bezprostredne nevyjadrili.

Prístav Kavkaz leží na polostrove Čuška nachádzajúcom sa na východnej strane Kerčského prielivu. S protiľahlým polostrovom Krym, ktorý Rusko v marci 2014 protiprávne anektovalo, ho spája trajektová linka. Prístav Kavkaz je považovaný za dôležitý prekládkový prístav pre Krym a ruské sily pri ich invázii na Ukrajinu. (TASR)

Trpia aj naši občania, je to však realita vojny. Niektorí Rusi vnímajú ukrajinský vpád ako spravodlivý. (meduza)

Tisíce utečencov z Ukrajiny skončili v Maďarsku na ulici. Štát tvrdí, že nie sú z vojnových oblastí a pomoc nepotrebujú. (SME)

Opevnenie v Kurskej oblasti pri ukrajinských hraniciach už malo podľa zmlúv dávno stáť. Peniaze však zrejme rozkradli. (meduza)

Ukrajinské sily zaútočili v prístave Kavkaz na železničný trajekt určený na prevoz paliva. Na mieste vypukol požiar.

Operačný štáb ruského Krasnodarského kraja na platforme Telegram označil udalosť za ďalší pokus "kyjevského režimu" o teroristický útok na území tohto regiónu. "Na mieste sú pohotovostné a špeciálne služby. Oblasť požiaru a informácie o obetiach sa objasňujú," uvádza sa vo vyhlásení štábu citovaného agentúrou TASS.

Ako prvé informovali o ostreľovaní prístavu ruské a ukrajinské telegramové kanály. Zverejnili aj fotografie a videá zachytávajúce stúpajúci dym v oblasti Kerčského prielivu i požiar v prístave Kavkaz.

Podľa telegramového kanála Shot zasiahla trajekt raketa Neptun, odpálená pravdepodobne z Odeskej oblasti.

Ukrajinskí ani ruskí vojenskí predstavitelia sa k útoku bezprostredne nevyjadrili. (TASR)

Nemecká prokuratúra pre podozrenia zo špionáže začala predbežné vyšetrovanie vo veci opakovaných preletov dronov.

Drony lietali ponad kritickú infraštruktúru v severonemeckom meste Flensburg. Informovala o tom agentúra Reuters.

O vyšetrovaní ako prvý informoval nemecký denník Bild, ktorý citoval internú správu polície. V nej sa uvádzalo, že počas augusta došlo niekoľkokrát k narušeniu bezletovej zóny nad jadrovou elektrárňou.

Kriminálna polícia v Šlezvicku-Holštajnsku podľa denníka predpokladá, že zatiaľ neidentifikované sú ruské drony Orlan-10, ktoré môžu doletieť na vzdialenosť 500 až 600 kilometrov a pohybovať sa rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu.

Hovorca kriminálnej polície sa k internej správe odmietol vyjadriť a otázky novinárov smeroval na prokuratúru.

Úrad prokuratúry vo Flensburgu začala predbežné vyšetrovanie pre podozrenie z "činnosti agenta na účely sabotáže v súvislosti s opakovanými letmi dronov", uviedol podľa Reuters prokurátor Bernd Winterfeldt. Vysvetlil, že vyšetrovanie sa týka záležitostí štátnej bezpečnosti, preto nemôže poskytnúť bližšie podrobnosti.

Nemecko je jedným z hlavných dodávateľov vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa od februára 2022 bráni proti ruskej invázii.

V súvislosti so sabotážami je v stave zvýšenej pohotovosti, pričom nedávno uzavrelo jednu zo svojich vojenských základní pre podozrenie z kontaminovanej vody z vodovodu, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé.

Nemecké úrady v apríli zadržali dve osoby s ruským a nemeckým občianstvom, ktoré podozrievajú z plánovania sabotážnych útokov. Predstavitelia sa domnievajú, že ide o vážnu snahu podkopať vojenskú podporu Kyjeva. (TASR)

Slovensko aj Maďarsko budú podľa analytika napriek sankciám naďalej odoberať ropu od Lukoilu, akurát sa im to predraží.

Zmluva medzi maďarskou MOL a ruskou spoločnosťou Lukoil by mala platiť od tohtoročnej jesene. Uviedol to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

"Nič skutočne zásadného sa nemení, ruská ropa bude južnou vetvou ropovodu Družba ďalej prúdiť čulo. Maďarsko a Slovensko totiž budú opäť odoberať ruskú ropu Lukoilu, a to napriek sankciám, ktoré od začiatku júla voči tejto ruskej firme v sprísnenej podobe uplatňuje Kyjev," uviedol vo svojom komentári Kovanda.

Podľa analytika by mala zmluva medzi maďarským petrochemickým podnikom MOL, do ktorého majetku spadajú aj slovenské rafinérie Slovnaftu, a ruskou spoločnosťou Lukoil platiť už od tohtoročnej jesene.

"Zmenou oproti doterajšej situácii bude to, že Lukoil už nebude zodpovedný za prepravu ropy až na ukrajinsko-maďarské hranice, ale len na tie rusko-ukrajinské. Potom už zodpovednosť prevezme MOL. Čo sa mu predraží o zhruba 1,5 dolára na barel, a to pre vyššie bezpečnostné riziká a súvisiaci rast nákladov poistenia," priblížil Kovanda.

Analytik pripomenul, že od začiatku júla, keď začali sprísnené ukrajinské sankcie platiť, Lukoil ropu Maďarsku a Slovensku nedodáva.

"MOL tak musí potrebný dovoz vykrývať prostredníctvom krátkodobých kontraktov s obchodníkmi, na ktoré sa ukrajinské sankcie nevzťahujú. Lukoil na prelome júna a júla ropné kohútiky utiahol v reakcii na sprísnenie sankcií, pretože sa obával, že by Ukrajina napríklad mohla jeho ropu konfiškovať," doplnil Kovanda. (TASR)

Austrália predstavila dohodu o výrobe rakiet na domácom území, čím sa snaží posilniť vojenské spôsobilosti.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Protilodné strely Naval Strike Missile (NSM) a viacúčelové strely s plochou dráhou letu Joint Strike Missile (JSM), ktoré sú ešte vo vývoji, sa budú vyrábať v meste Newcastle severne od Sydney, oznámil austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy.

Továreň sa začne stavať koncom tohto roka. Austrálska vláda prispeje na vznik tohto výrobného zariadenia sumou 574 miliónov amerických dolárov.

"Ide o investície do nášho pokročilého, technologicky vyspelého výrobného priemyslu a o rozvoj našej suverénnej obrannej priemyselnej základne," povedal Conroy.

Predstaviteľ rezortu obrany uviedol, že továreň začne produkovať v roku 2027 a bude schopná vyrobiť 100 rakiet ročne. Oba typy rakiet vyvinula nórska zbrojárska spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace (KDA).

Strely JSM sú jediné, ktorými možno vyzbrojiť supermoderné bojové lietadlá F-35. Austrália má dve eskadry týchto strojov - vo Williamtowne neďaleko Newcastlu a na základni Austrálskeho kráľovského letectva (RAAF) Tindal v severnej Austrálii.

Znepokojenie nad masívnymi výdavkami Číny na obranu a ruskou agresiou na Ukrajine viedli mnohých spojencov USA k vyjadreniu obáv z nedostatku kapacít na výrobu munície.

Austrália patrí medzi niekoľko ázijsko-tichomorských krajín, ktoré výrazne zvyšujú výdavky na obranu.

V roku 2023 dosiahli výdavky na obranu v Ázii rekordných 510 miliárd USD, tvrdí Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) so sídlom v Londýne. Austrália v uplynulých rokoch pristúpila k celému radu ambicióznych obranných projektov vrátane vývoja flotily ponoriek s jadrovým pohonom.

Austrália tiež vyvíja so Spojenými štátmi nadzvukovú strelu a na budúci rok začne s USA spoločne vyrábať riadené strely. (TASR)

Agent ruskej vojenskej rozviedky z nedávnej výmeny väzňov prednášal na Letnej škole žurnalistiky v Prahe.

Pavel Rubcov mal prednášať v rokoch 2018 a 2019 na Letnej škole žurnalistiky Borisa Nemcova na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.

Predstavoval sa ako Pablo González - vojnový korešpondent zo Španielska so zameraním na postsovietsky priestor. V Prahe sa stretával aj ruskými opozičnými politikmi, o ktorých písal svojim dôstojníkom reporty.

Tieto zistenia publikoval web iRozhlas.cz.

Organizátori si podľa svojich slov mysleli, že ide o spolupracovníka dcéry zavraždeného ruského opozičného politika Žanny Nemcovovej, ktorá je spoluzakladateľkou letnej školy.

Podľa ruského opozičného serveru Meduza sa González v roku 2016 akreditoval ako španielsky novinár na jednu z akcií ľudí blízkych Nadácii Borisa Nemcova a jeho dcéru tam požiadal o rozhovor. Odvtedy podľa servera dostával pozvánky na ďalšie akcie, vďaka čomu sa dostal k ruským opozičným politikom, s ktorými nadväzoval priateľské vzťahy.

Okrem nich sa podľa webu zameral aj na študentov. Chodil s nimi do krčiem a pozýval ich na drinky. Meduza podľa iRozhlasu uvádza, že sa zaujímal najmä o tých účastníkov letnej školy, ktorí prišli z Ukrajiny a Spojených štátov. O jednom z nich do hlásenia údajne napísal, že ho podozrieva zo spolupráce so CIA.

Podľa jedného z organizátorov letnej školy Marka Príhodu sa stali obeťou spravodajskej hry. Nemali podľa neho kapacitu ani právomoci na to, aby podrobne lustrovali lektorov a študentov letnej školy. Bolo to v čase, keď Rusi bežne cestovali do Česka a dostávali víza. Ako poznamenal iRozhlas, Rubcov mal v podstate nepriestrelné krytie.

Rubcov sa síce narodil v Rusku, ale keď mal deväť rokov, odišiel s matkou do Španielska, kde mu vydali nový pas s menom Pablo González Yagüe. Odvtedy žil na Západe s týmto menom a po univerzite začal skutočne pracovať ako novinár.

UK k prípadu uviedla, že fakulta ani univerzita nemôžu suplovať rolu spravodajských služieb a bezpečnostných zložiek. "Ak nie sú nekalé praktiky zistiteľné prostredníctvom dostupných otvorených zdrojov, nemôžeme než považovať dané osoby za dôveryhodné," povedala hovorkyňa FF UK Ina Palacká.

Rubcova alias Gonzáleza zadržali poľské úrady 28. februára 2022, štyri dni po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. Polícia uňho našla reporty pre veliacich dôstojníkov o hlavných postavách ruskej opozície. V jeho notebooku boli tiež e-maily zavraždeného Borisa Nemcova. Poľská polícia vtedy uviedla, že ho identifikovala ako agenta Hlavnej správy generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie (GRU). (TASR)

Situácia na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa podľa Kyjeva nezmenila, nevidieť pohyb vojakov ani techniky.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Priamo pri našich hraniciach nevidíme žiadny pohyb vybavenia ani personálu," povedal hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko pre ukrajinskú televíziu. Dodal, že situácia v pohraničí sa vo všeobecnosti nezmenila.

Bielorusko v pondelok uviedlo, že na svoje hranice s Ukrajinou vyslalo vojenské lietadlo, sily protivzdušnej obrany a ďalšie zbrane. Prezident Alexandr Lukašenko iba deň predtým vyhlásil, že v pohraničnom regióne nasadil takmer tretinu ozbrojených síl krajiny.

Lukašenko, lojálny spojenec Putina, niekoľko dní po prekvapivom vpáde ukrajinských jednotiek na územie Ruska obvinil Kyjev z agresívnej politiky a tiež z toho, že na hranice s Bieloruskom nasadil 120-tisíc vojakov. (TASR)

Putin obvinil Ukrajinu z pokusu zasiahnuť jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti, kde vedú ukrajinské sily ofenzívu.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Putin to uviedol na stretnutí s gubernátorom Kurskej oblasti Alexejom Smirnovom a ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi. Svoje tvrdenie o ukrajinskom útoku nijako nešpecifikoval ani nepodložil dôkazmi, pripomína Reuters.

Smirnov na stretnutí s ruským prezidentom uviedol, že situácia v elektrárni je stabilná. O údajnom ukrajinskom pokuse zasiahnuť elektráreň už ruské orgány informovali Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE).

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová oznámila, že jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti navštívi koncom augusta generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

Ukrajinské sily vpadli na územie Kurskej oblasti 6. augusta a podarilo sa im získať pod kontrolu desiatky obcí. Kurská jadrová elektráreň pri meste Kurčatov sa nachádza približne 60 kilometrov od mesta Sudža, ktoré v súčasnosti kontrolujú ukrajinské jednotky.

Rusko minulý pondelok Kyjev obvinilo aj z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň, v ktorej 11. augusta vypukol požiar. Moskva uviedla, že Ukrajina sa tým dopustila "aktu jadrového terorizmu". Tá zo založenia požiaru viní Rusko. (TASR)

Rusko pravdepodobne v septembri zvýši export ropy zo svojich západných prístavov, uvádzajú zdroje z ropného trhu.

Zdroje dodávajú, že na budúci mesiac by sa mala začať pravidelná odstávka rafinérií v dôsledku údržby. To znamená, že Rusko bude mať viac ropy na export. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské západné prístavy Primorsk, Usť-Luga a Novorossijsk, ktoré patria k hlavným pre vývoz ruskej ropy Urals, zvýšia podľa zdrojov na budúci mesiac nakládku na viac než dva milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov). V auguste sa objem vývozu ruskej ropy cez západné prístavy odhaduje asi na 1,95 milióna barelov denne.

K rastu by malo prispieť aj zastavenie transportu ropy od ruského Lukoilu cez ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska po tom, ako koncom júna Ukrajina zaradila Lukoil na sankčný zoznam.

To Rusku uvoľnilo časť objemu ropy na export po mori. Ak by sa problém na budúci mesiac vyriešil, tieto objemy sa z prístavov opätovne stiahnu, dodali zdroje z trhu.

Objem dodávok zo západných prístavov však bude podľa zdrojov závisieť aj od dostatku palív na ruskom trhu. Signály ich nedostatku môžu viesť k revízii pôvodného plánu údržby rafinérií. (TASR)

USA spustili rozsiahle vyšetrovanie Američanov, ktorí spolupracovali s ruskými štátnymi televíziami.

Prehľadali domovy dvoch osôb. Píše The New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov oboznámených s kauzou.

Správa prichádza po varovaniach americkej vlády, že Rusko sa opätovne pokúša ovplyvniť prezidentské voľby v USA.

Agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie pred pár dňami zavítali k Dimitrimu Simesovi, ktorý kedysi pôsobil ako neformálny poradca exprezidenta Richarda Nixona a v roku 2016 bol súčasťou volebného štábu exprezidenta Donalda Trumpa.

Druhým terčom prehliadok bol Scott Ritter, bývalý zbrojný inšpektor OSN a kritik americkej zahraničnej politiky, ktorý bol v roku 2011 odsúdený za sexuálne delikty.

Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ neoznámilo žiadne obvinenia, podľa informácií NYT sa však vyšetrovatelia zaoberajú podozrením z porušenia protiruských sankcií, ako aj zákona požadujúceho hlásenie lobistických aktivít v prospech cudzích vlád. Niektoré zdroje denníka oznámili, že sa očakávajú ďalšie domové prehliadky. (ČTK)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že armáda dobyla dedinu Mežove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ide o ďalšiu ukrajinskú obec, nad ktorou ruské sily prevzali kontrolu v uplynulých dňoch. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP, ktoré nedokázali informáciu nezávisle overiť.

Dedinka Mežove sa nachádza medzi Avdijivkou, ktorú Rusi dobyli vo februári, a mestom Pokrovsk, na ktoré ruské sily postupujú a je dôležitým logistickým centrom ukrajinskej armády, pripomína AFP.

Počas uplynulých týždňov zabrala Moskva viacero dedín v okolí. Začiatkom týždňa ruské jednotky obsadili i mestečká Zalizne a Niu-Jork v Doneckej oblasti. Obe sa nachádzajú na predmestí mesta Toreck, ktoré je cieľom ruskej ofenzívy spolu s Pokrovskom.

Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta. Za ten čas sa ukrajinským silám podarilo dobyť viac ako 1000 štvorcových kilometrov ruského územia. (TASR)

Maďarská vláda tvrdí, že šanca na doriešenie problému tranzitu ropy cez Ukrajinu je veľká.

Povedal to v Budapešti šéf úradu vlády Gergely Gulyás, ktorý vytkol, že Maďarsko ani Slovensko nedostali v tejto záležitosti žiadnu podporu od Európskej komisie.

Informoval o tom server atv.hu.

Gulyás spresnil, že technicky to bude znamenať, že hoci bude preprava drahšia a MOL bude naďalej znášať riziko tranzitu od rusko-ukrajinskej hranice, existuje zákonné riešenie, ktorým sa dá preprava zabezpečiť. "Dúfame, že z dlhodobého hľadiska bude zabezpečená dodávka ropy na tranzitne rizikovom ropovode," dodal.

Podľa jeho slov je obzvlášť poľutovaniahodné, že ani v tomto prípade Európska komisia nekonala na ochranu členských štátov. "Napriek tomu musím povedať, že sa zdá, že energetická bezpečnosť môže byť týmito dohodami zaručená dlhodobo," podčiarkol.

Pripomenul, že Maďarsko ani Slovensko nedostali žiadnu podporu z Bruselu. "V skutočnosti vidíme, že Brusel neposkytuje ochranu členom EÚ pred správaním sa krajiny mimo Európskej únie, ktorá porušuje asociačnú dohodu uzavretú s Úniou," uzavrel Gergely Gulyás. (TASR)

Indický premiér Módí je podľa Tuska pripravený zapojiť sa do rýchleho a spravodlivého ukončenia vojny na Ukrajine.

Tusk sa za to Módímu poďakoval na spoločnej tlačovej konferencii počas návštevy šéfa indickej vlády vo Varšave.

"Sme presvedčení, že India môže odohrať veľmi dôležitú úlohu" na ceste k ukončeniu konfliktu na Ukrajina, uviedol Tusk. Poľsko patrí medzi krajiny, ktoré Ukrajinu, ktorá sa poldruha roka bráni ozbrojenej ruskej invázii, najviac podporujú.

Z Varšavy Módí pôjde na Ukrajinu. Agentúra AP pripomína, že Kyjev šéfa indickej vlády kritizoval po tom, ako minulý mesiac navštívil Moskvu, kde sa objímal s Putinom.

Módí Rusko kvôli jeho agresii voči Ukrajine verejne neodsúdil a vyzýva na mierové vyriešenie konfliktu. Tiež dnes vo Varšave povedal, že "podporuje dialóg a diplomaciu". (ČTK)

Ukrajina obsadila ďalšiu obec v Kurskej oblasti, uviedol Zelenskyj. S veliteľom armády Syrským navštívil Sumskú oblasť.

Ukrajinský prezident na sociálnej sieti X napísal, že armáda zajala ďalších ruských vojakov.

Zelenskyj zverejnil video, na ktorom Syrskému podáva ruku a objíma ho. Operácia v Kurskej oblasti významne posilnila morálku ukrajinskej armády po mesiacoch pomalých, ale stabilných ruských úspechov na východe, pripomína Reuters.

Útočná operácia ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti prebieha od 6. augusta. Ide o prvú ofenzívu tohto druhu od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022.

Ukrajinský prezident v nedeľu uviedol, že cieľom ukrajinskej operácie je vytvoriť nárazníkovú zónu a tým ochrániť pohraničné obce pred ruským ostreľovaním. Na štvrtkovom stretnutí uviedol, že od začiatku ofenzívy v Kursku ruské útoky na Sumskú oblasť klesli a hlásia menej civilných obetí.

Ruská tajná služba začala trestné konanie proti novinárovi CNN, podľa nej ilegálne prekročil hranice do Kurskej oblasti.

Cieľom malo byť natočenie reportáže. Informovala o tom agentúra Interfax. Stíhanie sa týka aj dvoch ukrajinských novinárov.

Ide o novinára Nicka Patona Walsha, ktorý je britským občanom. Podľa FSB on a dvojica jeho ukrajinských kolegov "nezákonne prekročili hranicu Ruskej federácie a v okolí obce Sudža v Kurskej oblasti obstarávali videozáznamy".

FSB informovala, že v najbližšom čase na týchto spravodajcov vydá medzinárodný zatykač. Za nelegálne prekročenie hranice v Rusku hrozí až päť rokov väzenia.

FSB už skôr oznámila, že pre ilegálny prechod hranice začala trestné konanie voči dvom novinárom talianskej verejnoprávnej televízie RAI. V piatok si kvôli tomu ruské ministerstvo zahraničia predvolalo taliansku veľvyslankyňu.

Do Kurskej oblasti, kam predminulý týždeň prenikla ukrajinská armáda, sa tím RAI vypravil s ukrajinským vojenským sprievodom. Taliani boli zrejme prvými zahraničnými novinármi, ktorí v Sudži natočili reportáž po jej obsadení ukrajinskými jednotkami.

Vedenie televízie RAI minulý víkend informovalo, že dvaja z týchto reportérov sa kvôli bezpečnosti vrátia do Talianska. (ČTK)

Cieľom dronov bolo letisko pri Moskve aj letecká základňa v Rostovskej oblasti, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky.

Podľa Serveru The War Zone to povedal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov.

Ruské úrady v stredu hlásili zostrelenie desiatok dronov nad federáciou, vrátane desiatky bezpilotných strojov smerujúcich na Moskvu, čo jej starosta Sergej Sobjanin označil ako jeden z najväčších vzdušných úderov na ruskú metropolu od začiatku vojny. Tú rozpútalo vo februári 2022 Rusko.

"Vykonali sme niekoľko dronových operácií," uviedol k úderom Budanov. HUR podľa neho vyslala drony smerom na stredisko signálového spravodajstva v meste Podolsk a letisko Ostafjevo, ktoré sa nachádzajú pri Moskve, alebo ruskú vojenskú základňu Millerovo v Rostovskej oblasti.

Celkovo bolo použitých okolo 50 dronov, uviedol Budanov. Vojenská rozviedka teraz podľa neho zisťuje, aké útok spôsobil škody. Ich rozsah nie je v súčasnosti zrejmý, poznamenal server. Najnovšie údaje zhromaždené službou FIRMS amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) podľa neho neukazujú požiare na Ostafjeve ani v Millerove.

Letisko Ostafjevo, ktoré pôvodne vytvorila sovietska tajná polícia NKVD, podľa skorších informácií ukrajinskej rozviedky využíva ruské ministerstvo obrany spoločne so spoločnosťou Gazpromavia patriacou pod plynárenský podnik Gazprom. Základňa Millerovo sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ukrajinou a je domovom lietadiel Su-30 alebo Su-3.

India v júli predbehla Čínu a stala sa najväčším svetovým dovozcom ruskej ropy.

Čínske rafinérie nakúpili menej ropy pre nižšie ziskové marže z výroby palív. Ukázalo to porovnanie údajov oboch krajín o dovoze. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruská ropa tvorila minulý mesiac rekordných 44 % celkového dovozu komodity do Indie, pričom jej import dosiahol tiež rekordných 2,07 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne. To bolo o 4,2 % viac ako v júni 2024 a o 12 % viac ako pred rokom, v júli 2023.

Tieto výsledky prekonali aj júlový dovoz ruskej ropy do Číny, ktorý dosiahol 1,76 milióna barelov denne, podľa údajov čínskych colných úradov.

Indické rafinérie sa vrhli na ruskú ropu predávanú so zľavou po tom, čo západné štáty uvalili sankcie proti Moskve a obmedzili nákupy ruských energií v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Dopyt po ruskej rope v Indii sa bude zvyšovať, pokiaľ nedôjde k ďalšiemu sprísneniu sankcií, uviedol zdroj z indických rafinérií.

Obchod Indie s Ruskom od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 vzrástol najmä v dôsledku väčšieho dovozu ropy a hnojív. Stúpajúci dopyt v Indii mení tok ruskej ropy ESPO Blend od tradičných čínskych kupcov do južnej Ázie.

Rafinérie v severovýchodnej Číne sú zvyčajne najväčšími nákupcami ESPO Blend vzhľadom na ich blízkosť, keďže obe krajiny majú spoločnú hranicu. Ale dopyt v Číne klesá pre znižovanie spotreby paliva.

Druhým najväčším dodávateľom ropy do Indie bol minulý mesiac Irak, po ktorom nasledovali Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Dovoz ropy z Blízkeho východu do Indie vzrástol v júli o 4 %, čím sa zvýšil podiel regiónu na celkovom mixe Indie na 40 % z 38 % v júni, ukázali údaje. (TASR)

Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi na budúci týždeň navštívi Kurskú jadrovú elektráreň.

Obavy ohľadom jej prevádzky vzrástli po tom, čo ukrajinská armáda pred dvoma týždňami vnikla do Kurskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň obvinilo Ukrajinu, že plánuje útok na elektráreň. Kyjiv to poprel.

Kurská jadrová elektráreň leží v Kurčatove niekoľko desiatok kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc. V prevádzke sú v nej dva bloky, dva sú vo výstavbe, aby nahradili tie najstaršie, už skôr odstavené.

USA varujú pred zvýšenou hrozbou ruských raketových a dronových útokov v súvislosti s Dňom nezávislosti Ukrajiny. 

Ukrajina si bude pripomínať 33. výročie vyhlásenia samostatnosti na niekdajšom Sovietskom zväze.

Ambasáda upozorňuje, že ruské útoky môžu prísť vo dne aj v noci. Vyzýva amerických občanov bývajúcich na Ukrajine, aby sledovali miestne médiá, zistili si, kde sú kryté a pri leteckom poplachu sa do nich okamžite vydali a počúvali nariadenia ukrajinských činiteľov a záchranárov.

Agentúra Reuters píše, že veliteľ ukrajinských síl Syrskyj tento týždeň povedal, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu proti napadnutej krajine odpálilo 9600 rakiet a podniklo proti nej 14-tisíc dronových útokov.

Deň nezávislosti nadobudol pre Ukrajincov osobitný význam po ruskom útoku na ich krajinu v roku 2022. Invázia u mnohých Ukrajincov podnietila vlastenecké cítenie, pripomína Reuters. (ČTK)

Ukrajincov síce vzpružil vpád do ruskej Kurskej oblasti, vo svojej Doneckej oblasti ale územie strácajú. (Aktuálně.cz)

Ruské úrady na západe Kurskej oblasti začali s umiestňovaním modulárnych betónových krytov na ochranu civilistov.

Uviedol to gubernátor oblasti Alexej Smirnov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Smirnov špecifikoval, že betónové kryty vybudujú najmä v oblastnej metropole Kursk, v ktorej žije viac ako 450-tisíc ľudí.

Kryty umiestnia prevažne na miesta s vysokou koncentráciou ľudí, akými sú napríklad autobusové stanice a zastávky, ktorých je v meste viac ako 60. Na Telegrame gubernátor uverejnil fotku jedného z krytov, ktoré na miesto určenia priviezlo nákladné vozidlo.

Kryty úrady umiestnia aj v dvoch ďalších mestách v oblasti. V Železnogorsku ich bude desať a ďalšie pribudnú aj v meste Kurčatov, v ktorého blízkosti sa nachádza jadrová elektráreň. Ich presný počet zatiaľ úrady neurčili.

Ukrajinské sily vpadli na územie Kurskej oblasti 6. augusta a podarilo sa im získať pod kontrolu desiatky obcí. Ruské úrady tvrdia, že z regiónu muselo z dôvodu ukrajinskej ofenzívy ujsť viac ako 120-tisíc civilistov. (TASR)

Konflikt na Ukrajine smeruje podľa rozviedky Pentagónu k patu, pretože obom stranám chýbajú vojenské prostriedky.

K tomuto záveru podľa agentúry Bloomberg došla rozviedka amerického ministerstva obrany (DIA). Správa DIA sa týka trojmesačného obdobia do konca júna.

Ukrajina podľa nej stále nemá toľko munície, aby sa vyrovnala Rusku, ktoré dokáže za deň vypáliť 10-tisíc delostreleckých nábojov.

Ukrajinské sily stačia na defenzívne operácie, ale v ďalších najmenej šiestich mesiacoch nebudú schopné začať rozsiahlu protiofenzívu. Rusko zase zvolilo stratégiu s cieľom napadnutú krajinu vyčerpávať a dokáže udržiavať nárazníkovú zónu, ktorú jeho armáda obsadila. Nemá však dosť síl na to, aby "z jeho strany hrozil hlbší postup na územia ovládané Ukrajincami, napríklad na Charkov," uviedla obranná spravodajská agentúra.

Bloomberg píše, že toto hodnotenie situácie ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu je súčasťou správy generálneho inšpektora Pentagónu Roberta Strocha o americkej pomoci poskytovanej Ukrajine. Zhoduje sa s verejnými vyhláseniami niektorých vysokopostavených amerických činiteľov, vrátane bývalého predsedu zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Marka Milleyho.

Správa DIA sa týka trojmesačného obdobia do konca júna, teda doby, keď americký Kongres po mesiacoch prieťahov schválil ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov. Ukrajinská armáda odvtedy podnikla prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti a jej letectvo začalo využívať bojové lietadlá F-16 dodané západnými spojencami. (ČTK)

Holandsko plánuje kúpiť pre Ukrajinu 51 mobilných radarov na detekciu dronov, oznámilo ministerstvo obrany.

Ide o drony z produkcie firmy Robin Radar Systems, ktorá vyrába techniku na detekciu malých lietajúcich objektov.

„Keďže je systém mobilný, pre nepriateľa je ťažšie nájsť radar, a preto je ťažšie ho zneškodniť. To umožňuje neustále odhaľovanie a ničenie nepriateľských dronov," uviedlo holandské ministerstvo obrany.

Radary bude Holandsko Kyjevu dodávať postupne, pričom predpokladá, že vo štvrtom kvartáli tohto roka ich dodá 51. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská prokuratúra požaduje tresty odňatia slobody od 16 do 24 rokov pre zajatých členov pluku Azov.

Celkovo je stíhaných 24 občanov a občianok Ukrajincov. Všetci slúžili v pluku na základe zmluvy.

Niektorí z nich sa podieľali na obrane mesta Mariupoľ v Doneckej oblasti, konkrétne závodu Azovstaľ.

Iní prestali slúžiť po vypuknutí invázie na Ukrajinu a boli zadržaní doma alebo počas „filtrácie“ . Dvaja z nich, Davyd Kasatkin a Dmytro Labynskyi, boli vymenení za ruských vojnových zajatcov a sú stíhaní v neprítomnosti.

V prípade figuruje aj deväť žien. Väčšina z nich pripravovala jedlo pre vojakov pluku Azov. (Ukrajinská pravda)

Ruská armáda stratila ďalších 1 130 vojakov, od začiatku invázie na Ukrajinu zhruba 604 140, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o sedem tankov, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty a 46 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 529 tankov, 16 567 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 262 delostreleckých systémov.

Gubernátor ruskej Volgogradskej oblasti potvrdil, že vo vojenskom zariadení vypukol požiar po páde ukrajinského dronu.

Andrej Bočarov to uviedol na telegrame.

Oheň podľa ruskej štátnej agentúry TASS horí v areáli patriacom ministerstvu obrany, útok si podľa nej nevyžiadal žiadne obete. Bližšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii.

Po jednom zostrelenom ukrajinskom drone v noci podľa ruskojazyčného serveru BBC hlásili aj úrady ruskej Voronežskej a Brjanskej oblasti. Podľa ich informácií si incidenty nevyžiadali žiadne škody ani obete.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že protivzdušná obrana v noci zostrelila 28 dronov – 13 vo Volgogradskej, sedem v Rostovskej a štyri v Belgorodskej oblasti.

Ruská protivzdušná obrana zneškodnila ďalšie dva drony vo Voronežskej a po jednom v Brianskej a Kurskej oblasti. (ČTK, TASR)

Z ruského mesta Kalach na Done vo Volgogradskej oblasti hlásili explózie, zrejme útočili drony. Údajne zasiahli letisko.

Mesto sa nachádza zhruba 300 kilometrov od hraníc s ukrajinskou Luhanskou oblasťou.

Predpokladá sa, že cieľom útoku bola letecká základňa Marinovka v obci Okťabrskij, približne 20 kilometrov od Kalachu.

Podľa niekoľkých ruských telegramových kanálov svedkovia z blízkych oblastí počas útoku počuli šesť až desať hlasných výbuchov sprevádzaných charakteristickým zvukom dronov.

Obyvatelia Kalachu na Done začali hlásiť výbuchy okolo 3:30 miestneho času.

Telegramový kanál Baza uviedol, že jeden z dronov bol údajne zachytený niekoľko kilometrov od letiska, zatiaľ čo úlomky z druhého dronu spôsobili požiar.

Bývalého poslanca ruskej Štátnej dumy Gudkova odsúdili na osem rokov väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde.

Dmitrij Gudkov už roky žije v exile, súd sa uskutočnil v jeho neprítomnosti. Okrem trestu odňatia slobody dostal aj štvorročný zákaz spravovať internetové zdroje.

Začatie konania proti Gudkovovi v Rusku bolo oznámené v októbri 2023. Dôvodom boli jeho výroky z videa s názvom K čomu viedla Putinova vojna na Ukrajine?, zverejneného na YouTube v apríli 2022. Podľa vyšetrovateľov Gudkov v tomto videu šíril "nepravdivé informácie o masakroch ukrajinských civilistov" v mestách Buča, Irpiň a Boroďanka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Telá v Buči a Irpini sme nestíhali zbierať. Svedectvá z kyjevského predmestia Čítajte 

Gudkov bol poslancom dolnej komory ruského parlamentu v rokoch 2011-16. Do exilu odišiel ešte v júni 2021.

Po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu voči Ukrajine, sa stal členom Ruského protivojnového výboru spolu s ďalšími ruskými opozičnými a verejnými činiteľmi, ktorí sú v exile.

Vo februári 2023 ho ruské ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo za tzv. zahraničného agenta. V decembri 2023 ho ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb a vo februári 2024 súd v jeho neprítomnosti vydal rozkaz na jeho vzatie do väzby. (TASR)

Ruské jednotky údajne prekazili pokus skupiny ukrajinských ozbrojencov prekročiť hranicu do Brianskej oblasti.

Tá leží na západe európskej časti Ruska. Na platforme Telegram o tom podľa agentúry AFP informovala oblastný gubernátor Alexandr Bogomaz, ktorý potvrdil lokálny boj.

Podľa Bogomaza boje vyvolala ukrajinská prieskumno-sabotážna skupina, ktorá sa pokúsila preniknúť na územie Brianskej oblasti v okrese Klimov. Ten sa podľa britskej stanice BBC nachádza na styku hraníc Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Zóna bojov v ruskej Kurskej oblasti je od tohto územia vzdialená asi 150 kilometrov.

Bogomaz deklaroval, že tento pokus o prienik bol odrazený a "situácia na mieste bojov je stabilizovaná".

O bojoch v okrese Klimov informovali predtým aj ruskí provojnoví blogeri - tvrdili, že nejde o veľkú ofenzívu: z ukrajinskej strany vstúpila do boja iba "sabotážna a prieskumná skupina podporovaná niekoľkými ľahkými obrnenými autami".

Z ukrajinskej strany nateraz o vývoji v Brianskej oblasti nie sú k dispozícii žiadne informácie, ani potvrdenie - napr. vo forme správ od miestnych obyvateľov na sociálnych sieťach. (TASR)

Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať o 12 až 15 miliárd dolárov vyššiu zahraničnú pomoc, ako predtým predpokladala.

Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra financií Olha Zykovová. Kyjev predtým uvádzal, že bude na budúci rok potrebovať zahraničnú pomoc vo výške 22,7 miliardy dolárov, píše agentúra Reuters.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej ozbrojenej agresii. Krajina je tak teraz silno závislá od peňazí a vojenskej pomoci od zahraničných partnerov.

V tomto roku Ukrajina bude podľa vlády potrebovať zahraničnú pomoc okolo 38 miliárd dolárov. Z tejto sumy už od západných partnerov dostala zhruba 24 miliárd dolárov, píše Reuters. (ČTK)