Text vyšiel pôvodne na ruskom nezávislom webe Meduza.
Ak to nebolo jasné z faktu, že Ukrajina kontroluje stovky štvorcových kilometrov ruského územia, je to jasné podľa toho, čo uviedli viaceré oficiálne zdroje, ktoré hovorili s novinármi nezávislého portálu Verstka: cezhraničná ukrajinská ofenzíva úplne zaskočila ruské vojenské velenie.
A nepripravené boli aj regionálne úrady – keďže takýto vpád neočakávali, neprijali potrebné obranné opatrenia, hoci osobnosti ako bývalý kurský gubernátor Roman Starovojt údajne profitovali z miliardových kontraktov na stavebné projekty, ktoré nikdy neboli dokončené. Úradníci ako on teraz podľa zdrojov žijú v strachu z trestných konaní, ktorým by mohli čeliť, keď sa kríza skončí.
V článku sa dočítate:
- prečo sa ruskí úradníci obávajú Kremľa,
- v akom rozsahu je korupcia v Kurskej oblasti,
- v akom prípade sa zamínujú cesty,
- prečo Ukrajinci na vpád do Ruska vybrali Kurskú oblasť.
Žiadne včasné správy
Úradník blízky úradom v ruskej Kurskej oblasti povedal Verstke, že hoci v oblasti prebiehajú bežné obranné opatrenia takmer od začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine, „nikto nebol prakticky pripravený na inváziu [na ruské územie]“.
„Na to, že sa tu alebo tam vyskytnú nejaké individuálne sabotážne a prieskumné skupiny, určite, ale to, čo sa stalo 6. augusta, bolo prekvapením. Armáda nič nehlásila - prvých 24 hodín vládol úplný chaos,“ povedal úradník.
Podľa rôznych odhadov vstúpilo v prvom týždni vpádu do ruskej Kurskej oblasti šesťtisíc až 12-tisíc ukrajinských vojakov. V dňoch po začatí útoku ruské úrady povedali prokremeľským blogerom a štátom podporovaným médiám, aby zdôraznili „absurditu“ útoku a to, aký malý úžitok pravdepodobne prinesie Kyjevu. V priebehu týždňa sa však ukázalo, že opak je pravda, aspoň z krátkodobého hľadiska: Rusko bolo nútené odkloniť svoje jednotky z Ukrajiny na obranu vlastného územia.

„Export bojov na ruské územie je katastrofa,“ povedal Verstke vládny zdroj. Podľa neho ruská armáda „rozhodne neopustí svoje pozície“ na Ukrajine, ale zároveň „jednoducho nemá dostatok vojakov“.
Dokonca aj ruský minister obrany Andrej Belousov zrejme narážal na zlyhanie plánovania, ktoré umožnilo ukrajinský vpád. Po tom, ako nariadil vytvoriť Koordinačnú radu pre otázky bezpečnosti Belgorodskej, Brjanskej a Kurskej oblasti, Belousov požadoval, aby nový orgán riešil problémy bez prieťahov a podával informácie z terénu rýchlo a pravdivo.
Podľa jedného z vládnych predstaviteľov, ktorý hovoril s Verstkou, existuje dôvod, prečo Belousov výslovne spomenul rýchlu a pravdivú komunikáciu. „Kremeľ je veľmi nespokojný so situáciou v Kursku. Neboli žiadne včasné správy o blížiacom sa vpáde nepriateľa, takže teraz sú všetci na nervy a navzájom sa obviňujú: armáda obviňuje spravodajské služby a kurskí predstavitelia obviňujú armádu,“ povedal.
„Všetci sa boja, že budú padať hlavy a padnú trestné oznámenia, ale to príde, samozrejme, až neskôr,“ pokračoval úradník. Poznamenal, že vpád odhaľuje zlyhania nielen ministerstva obrany, ale aj „kurských úradníkov“ vrátane administratívy vedenej súčasným úradujúcim gubernátorom Alexejom Smirnovom aj jeho predchodcom Romanom Starovojtom, ktorého po májovej inaugurácii Vladimira Putina povýšili na ministra dopravy.

Veľmi blízko hranice
Predtým, ako Kyjev začal svoj vpád, sa Rusko plne sústredilo na vlastnú ofenzívu na Ukrajine, povedal Verstke ruský vojak, ktorý v posledných týždňoch bojoval v Kurskej oblasti. Podľa neho ruské vojenské velenie predpokladalo, že ak sa Ukrajina naozaj zameria na ruské územie, útoky budú podobné tým, ktoré predtým vykonala v Belgorodskej oblasti, kde Ukrajina použila zbrane dlhého doletu, ako sú drony a rakety, ale nevyslala tam vojsko.
„Na územiach, kde sa bojuje už dlhší čas, napríklad na charkovskom fronte, v okolí Avdijivky a Časiv Jaru, ruská armáda buduje opevňovacie štruktúry. V podstate, ak je tam vyvýšený bod, ako napríklad veža alebo vysoká budova, využijú ho na vedenie delostreleckej paľby,“ povedal vojak.

A dodal: „Okolo týchto pozícií budujú kryty a zákopy vystužené betónom. Je takmer nemožné dostať sa pešo okolo týchto stavieb, ale v Kurskej oblasti, pozdĺž hranice s Ukrajinou, nebolo vôbec nič také - len zákopy, z ktorých Achmat [čečenské špeciálne jednotky] utekal a nechával za sebou brancov.“
Zdroj tiež uviedol, že hranica bola nedostatočne zamínovaná, čo umožnilo ukrajinským silám nerušene vstúpiť do Kurskej oblasti.
Zdroj z kurskej vlády Verstke povedal, že zamínovanie celej hranice by bolo nemožné: „Predovšetkým sú tam osady veľmi blízko hranice. Slobodka-Ivanovka je dva kilometre od hranice, je tam Tetkino, Gordejevka, Uspenovka a Viktorovka. Sú to oblasti, kde žijú ľudia a pasú sa tam kravy.“
Zdroj uviedol, že zamínovanie ciest, ktorými ukrajinské sily vstupovali do Kurskej oblasti, by bolo tiež nerealizovateľné. „Cesty sa zamínujú len v jedinej situácii: keď sme si absolútne istí, že ich [nepriateľské sily] použijú,“ povedal. V tomto prípade si ruské vojenské orgány „zjavne neboli isté“, že Ukrajina plánuje cezhraničnú ofenzívu, povedal.
Podľa toho istého zdroja, ktorý niekoľko rokov pracoval v kurskej samospráve, bývalý gubernátor Roman Starovoit požiadal ministerstvo obrany, aby v roku 2022 vyslalo do Kurskej oblasti ďalšie zálohy.
„V tom čase sme to všetci doslova kričali a médiá o tom otvorene písali,“ povedal. Napríklad v článku denníka Kommersant z mája 2022 sa cituje Starovojt, ktorý povedal, že do regiónu sa posielajú vojaci a zbrane na zaistenie jeho bezpečnosti. Časom sa to však „zúžilo“, tvrdí zdroj: „Dôvodom bolo, že nebolo dosť ľudí. Posielali na front všetkých, ktorí mohli, aby viedli útočné operácie.“
Najslabšia obranná línia
Vojenský expert, ktorý si želal zostať v anonymite, Verstke povedal, že ruská armáda vo všeobecnosti buduje opevnenia na miestach, kde je pre nepriateľské jednotky prejsť najľahšie - napríklad v poliach, na mostoch a na cestách. „Otázkou teraz je, prečo [v Kurskej oblasti] bolo tak málo opevnení, a hlavne, kam išli peniaze vyčlenené na tieto stavby,“ povedal.
To, že v oblasti bol nedostatok účinných obranných stavieb, potvrdil aj zdroj oboznámený s činnosťou kurskej oblastnej vlády. Podľa neho ministerstvo obrany síce v pohraničných oblastiach nainštalovalo niekoľko „kolíkov“, ale nie dosť.
Podľa tohto experta sa na budovaní obranných štruktúr v regióne podieľali ministerstvo obrany, regionálna vláda a Federálna bezpečnostná služba (FSB). V októbri 2022 vtedajší guvernér Starovojt informoval, že dve zosilnené obranné línie boli dokončené a tretia bude hotová do 5. novembra, hoci sa to zrejme nestalo.
V tom čase analytik OSINT Brady Africk použil satelitné snímky na vytvorenie mapy ruských opevnení v Kurskej oblasti. Ukazovala len dve obranné línie v Korenevskom a Sudžanskom okrese: jednu pozdĺž hranice a druhú vo vzdialenosti päť až desať kilometrov. Starovojt sa neskôr znova zmienil o hraničných obranných líniách a písal o inšpekčnej návšteve, ktorú vykonal v januári 2023, a o prebiehajúcej výstavbe spustenej v decembri 2023.
Telegramový kanál VChK-OGPU, ktorý údajne disponuje dôvernými informáciami od ruských bezpečnostných agentúr, v polovici augusta napísal, že Starovojt je „veľmi rozrušený a napätý“ v súvislosti so situáciou v Kurskej oblasti. Podľa kanála sa za Starovojtovho vládnutia na výstavbu obranných štruktúr vynaložilo približne 16 miliárd rubľov (157 miliónov eur).

„Rozhodnutie o výstavbe [štruktúr] bolo prijaté na zasadnutí operačného štábu pod vedením gubernátora Starovojta. Objednávateľ (regionálna vládna organizácia Riaditeľstvo kapitálovej výstavby Kurskej oblasti) a dodávateľ (akciová spoločnosť Kurská regionálna rozvojová korporácia) boli jasní a boli plne pod kontrolou Starovojta a jeho spolupracovníkov. Práce, ktoré mali byť dokončené do polovice roka 2023, sa, samozrejme, ešte nedokončili, ale rozpočet sa neustále odčerpával,“ uvádza VChK-OGPU.
Koncom roka 2023 iniciovala Kurská oblastná prokuratúra žalobu, ktorou sa snažila od dodávateľov vymôcť viac ako dve miliardy rubľov (19 miliónov eur), ale prípad bol zametený pod koberec a nikdy sa nedostal na súd, informovala VChK-OGPU.
Verstka už predtým informovala o korupcii pri výstavbe obranných línií na ruských hraniciach. V roku 2023 podpísalo regionálne riaditeľstvo pre kapitálovú výstavbu dve zmluvy na výstavbu opevnení v hodnote 3,2 miliardy rubľov (31 miliónov eur) do 5. júla toho istého roku.
Agentúra odmietla podpísať zmluvy so stavebnými robotníkmi a prinútila ich zaregistrovať sa ako samostatne zárobkovo činné osoby, aby sa vyhli plateniu vyššej sadzby dane. V istom momente však robotníkov úplne prestali vyplácať, čo ich podnietilo podať žalobu, ktorú neskôr vyhrali. Podľa súdnych dokumentov stavbári pracovali na opevneniach približne sto kilometrov západne od miesta, kde 6. augusta prerazili ukrajinské ozbrojené sily (AFU).
Podľa vojenského experta, ktorý hovoril s Verstkou, sa opevnenia v Kurskej oblasti nakoniec ukázali oveľa menej hrozivé ako tie v ruskej Belgorodskej oblasti. „[Kurská oblasť] bola pravdepodobne vybraná práve preto, že tamojšia obranná línia bola najslabšia,“ povedal.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine