Počet útoku na Dnipro sa zvýšil na päť, Rusi útočili aj na letisko v Poltave (SME Minúta)

Ak Donald Trump vie, ako ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine, mal by to povedať, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

V rozhovore pre agentúru Bloomberg tak reagoval na nedávny výrok amerického exprezidenta, ktorý sa chce na jeseň znovu uchádzať o Biely dom, že by vojnu ukončil ešte pred tým, ako by sa znovu chopil moci v USA.

Akým spôsobom by to urobil, v debate so súčasným americkým prezidentom Bidenom neoznámil.

"Ak Trump vie, ako ukončiť túto vojnu, mal by nám to dnes povedať," povedal Zelenskyj. "Pretože ak existuje riziko pre ukrajinskú nezávislosť, ak prídeme o štátnosť - chceme na to byť pripravení, chceme to vedieť," vyhlásila hlava ukrajinského štátu.

Zelenskyj v rozhovore pripomenul, že to nebola jeho krajina, kto vojnu 24. februára 2022 začal. "Začal ju Putin," povedal Zelenskyj.

Poznamenal, že Ukrajina je odkázaná na pomoc sveta. "Chceme vedieť, či v novembri budeme mať silnú podporu USA, alebo zostaneme osamotení," povedal ukrajinský prezident s odvolaním sa na mesiac, keď si Američania vyberú svojho budúceho prezidenta. (ČTK)

Erdogan nemôže byť sprostredkovateľ v mierových rokovaniach s Kyjevom, uviedol hovorca Kremľa Peskov.

"Nie, nie je to možné," reagoval Peskov na otázku médií, či by sa Erdogan mohol stať takýmto sprostredkovateľom.

Putin v stredu s Erdoganom rokoval v kazašskej Astane, kde sa obaja zúčastňujú na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO).

Turecký líder Putinovi povedal, že Ankara by mohla pomôcť s vytvorením základu pre ukončenie vojny na Ukrajine, pričom vyjadril presvedčenie, že je možné dosiahnuť spravodlivý mier pre obe strany, uviedla vo vyhlásení Erdoganova kancelária. Lídri podľa nej rokovali aj o vojne v Pásme Gazy a spôsoboch, ako ukončiť konflikt v Sýrii.

Stretnutie Putina s Erdoganom trvalo približne hodinu a konalo sa v hoteli Ritz-Carlton v Astane. Erdogan pozval Putina, aby prišiel čoskoro do Turecka, pričom šéf Kremľa mu prisľúbil, že určite príde. (TASR)

Litva požaduje kazetovú muníciu na zlepšenie svojej obrany. Obáva sa Ruska kvôli vojne na Ukrajine.

Vláda schválila návrh ministerstva obrany, ktorý bude predložený na rokovanie parlamentu. Potom to musí ešte odobriť litovský prezident Gitanas Nauséda.

Rezort obrany uviedol, že zrušenie dohody o kazetovej munícii má zmysel, pretože situácia v oblasti národnej bezpečnosti v Litve a hrozby, ktorým je vystavená, sa zásadne zmenili.

Litva hraničí s Kaliningradskou oblasťou - ruskou exklávou pri Baltskom mori - a Bieloruskom, najbližším spojencom Ruska. Všetky pobaltské štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko) sprísnili svoju obrannú a bezpečnostnú politiku po februári 2022, keď Moskva začala na Ukrajine totálnu vojenskú agresiu.

Väčšina krajín v regióne sa taktiež nepripojila k Dohovoru o kazetovej munícii (CCM), ktorý vstúpil do platnosti v roku 2010 a podpísalo ho viac ako 100 štátov.

Kazetovú muníciu tvoria malé bomby uzavreté v kontajneroch, ktoré možno odpáliť zo zeme alebo zo vzduchu. Následne sa rozptýlia na rozsiahlom území, pričom mnohé z nich pri kontakte nevybuchnú a zostávajú naďalej nebezpečné.

Ministerstvo obrany tvrdí, že Litva by mala mať možnosť používať kazetovú muníciu ako veľmi účinný obranný prostriedok. Aj Rusko a Bielorusko by ju v prípade ozbrojeného konfliktu nepochybne použili a poskytlo by im to vojenskú výhodu, uviedlo ministerstvo vo Vilniuse. (TASR)

Zelenskyj chce vedieť, ako môže Trump za deň ukončiť vojnu na Ukrajine. Zelenskyj vyjadril ochotu stretnúť sa s Trumpom.

"Ak Trump vie, ako skončiť túto vojnu, mal by nám to povedať už dnes," uviedol Zelenskyj.

"Ak existuje riziko pre ukrajinskú nezávislosť, ak prídeme o štátnosť – chceme byť na to pripravení, chceme to vedieť," uviedol Zelenskyj podľa anglického prekladu Bloombergu.

Bývalý americký prezident a kandidát republikánov v tohtoročných prezidentských voľbách v Spojených štátoch opakovane vyhlasuje, že by mohol ukončiť vojnu na Ukrajine v priebehu 24 hodín. Podrobnosti svojho plánu však nikdy nezverejnil.

Trump aj počas minulotýždňovej debaty s prezidentom Joeom Bidenom vyhlásil, že ak ho v novembri opätovne zvolia do Bieleho domu, vyrieši vojnu na Ukrajine rýchlo, ešte skôr, ako sa v januári ujme úradu.

Zelenskyj v rozhovore pre Bloomberg vyjadril ochotu stretnúť sa s Trumpom a jeho tímom a vypočuť si ich návrhy. "Chceme porozumieť tomu, či budeme mať v novembri silnú podporu USA alebo či budeme sami," uviedol ukrajinský prezident. (TASR)

Valné zhromaždenie OSN bude podporovať Ukrajinu bez ohľadu na výsledky volieb vo svete.

„Žiadna krajina nemá právo napadnúť inú krajinu,“ povedal Dennis Francis počas jeho prvej návštevy Ukrajiny a zdôraznil, že tento postoj sa nesmie zmeniť, pretože to je vec zákona.

Tohtoročné voľby v USA a niekoľkých európskych krajinách vyvolali obavy z potenciálnej zmeny v politike západných krajín, ktorých vojenská a finančná podpora sú kľúčové pre ukrajinský boj proti ruskej agresii.

„Budeme svedkami toho, aké dôsledky budú mať výsledky týchto volieb pre celý medzinárodný systém a najmä pre štát Ukrajina,“ povedal Francis. Podľa svojich slov je presvedčený, že sa Ukrajinci nevzdajú, bez ohľadov na výsledky. „Nebudú to akceptovať a nedovolia, aby ich vlasť ovládli cudzinci,“ poznamenal.

Na konci jeho dvojdňovej návštevy Francis v Kyjeve vyzval Rusko, aby okamžite stiahlo svoje vojenské sily z ukrajinského územia.

Francis sa stretol s viacerými ukrajinskými predstaviteľmi, vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského, a diskutoval s nimi o mieri a medzinárodnej bezpečnosti. Zaviazal sa tiež k podpore Zelenského mierového plánu.

„Myslím si, že v ňom je veľa dôležitých prvkov, ktoré môžu poskytnúť základ pre dialóg, keď bude vhodný čas. Pozrime sa, kam nás to zavedie,“ poznamenal. (SITA)

Ukrajinský minister zahraničných vecí rokoval s izraelským náprotivkom o hrozbách, s Blinkenom o protivzdušnej obrane.

Kuleba s Kacom diskutovali o regionálnych a globálnych hrozbách zo strany Ruska, Iránu a KĽDR. S americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom hovorili o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany.

S Blinkenom rokovali aj o obnove energetického systému Ukrajiny a zamerali sa na očakávané závery budúcotýždňového summitu NATO vo Washingtone.

"Amerika posledných niekoľko rokov posilňuje svoju úlohu ako moc spojenectiev a tento summit to bezpochyby potvrdí," napísal. (TASR)

Príjmy Ruska z predaja ropy a plynu prvý polrok prudko vzrástli. Moskva kvôli sankciám odkláňa vývoz do Indie a Číny.

Príjmy Ruska sa v prvom polroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšili o 41 % na 5,698 bilióna rubľov (60,7 miliardy eur).

Na vývoj pozitívne vplývali rastúce ceny ropy a slabší rubeľ. 

Počas šiestich mesiacov do konca júna sa cena ruskej ropnej zmesi Ural pohybovala v priemere na úrovni 69,1 USD za barel (159 litrov), zatiaľ čo v prvom polroku 2023 to bolo 52,5 USD za barel. Kurz rubľa sa zároveň v sledovanom období medziročne oslabil.

Predaj ropy a plynu zabezpečuje Kremľu najdôležitejší zdroj hotovosti, pričom za posledné desaťročie zodpovedal za približne tretinu až polovicu celkových príjmov federálneho rozpočtu.

Vojenský konflikt na Ukrajine podnietil Západ k uvaleniu sankcií na ruský energetický sektor. Moskve sa však podarilo odkloniť vývoz ropy z Európy do Indie a Číny, čím si zabezpečila veľmi potrebné finančné toky pre svoj rozpočet, ktorý je deficitný v dôsledku veľkých výdavkov na obranu a bezpečnosť. (TASR)

Ukrajina predloží Valnému zhromaždeniu OSN rezolúciu o jadrovej bezpečnosti, uviedol prezident Zelenskyj.

Elektráreň je najväčšia jadrová elektráreň v Európe a ruské sily ju obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Momentálne je odstavená, ale potrebuje externé energetické napájanie, aby sa zabezpečilo chladenie jadrového paliva, zabránilo jeho roztaveniu a možnej jadrovej katastrofe.

"Ukrajina čoskoro predloží Valnému zhromaždeniu na posúdenie návrh rezolúcie," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X po stretnutí s predsedom VZ OSN Dennisom Francisom v Kyjeve.

V priebehu 28-mesačnej rusko-ukrajinskej vojny sa Moskva a Kyjev navzájom obviňujú z ostreľovania ZAES, aj z poškodzovania elektrického vedenia. Ukrajina ruské obvinenia odmieta s tým, že na jadrové zariadenia neútočí.

Francis Kyjev navštívil ako prvý predseda Valného zhromaždenia OSN po takmer 30 rokoch a povedal, že dokument prešiel niekoľkými kolami konzultácií a bol zaregistrovaný. Vo videu, ktoré zdieľal Zelenského úrad, uviedol, že očakáva úspešnosť uznesenia.

Ukrajina považuje jadrovú bezpečnosť za kľúčovú otázku na ceste k mieru, a túto tému zaradila aj do diskusií na svojom prvom mierovom medzinárodnom summite vo Švajčiarsku. Zelenskyj uviedol, že rezolúcia by mohla byť "jedným z praktických výsledkov summitu". (TASR)

Rokovania o Ukrajine bez Ruska sú zbytočné, zhodli sa ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching.

"V kontexte Ukrajiny jasne upozornili na neperspektívnosť akýchkoľvek formátov bez ruskej účasti," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov po rokovaniach. Zároveň dodal, že prezidenti hovorili o všetkých oblastiach vzájomných vzťahov Ruska a Číny a vymenili si názory o regionálnych problémoch.

Putin a Si Ťin-pching sa stretli popri summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Kazachstane. Ide o organizáciu, ktorú v roku 2001 založili Rusko a Čína ako istú protiváhu voči Západu.

"Organizácia sa upevnila v úlohe jednej z kľúčových opôr spravodlivého multipolárneho sveta," uviedol Putin na začiatku rokovaní so svojim čínskymi náprotivkom. "Naša spolupráca nie je namierená voči nikomu, nevytvárame nijaké bloky alebo aliancie. Konáme len v záujme našich ľudí," dodal šéf Kremľa.

Si Ťin-pching označil Putina za starého priateľa, pričom obaja lídri poukázali na začiatku svojho stretnutia na dobré vzťahy medzi svojimi krajinami.

"Vo svetle turbulentnej medzinárodnej situácie a vonkajšieho prostredia by mali obe strany pokračovať v presadzovaní pôvodnej túžby po priateľstve, ktoré pretrvá pre nadchádzajúce generácie," povedal podľa agentúry AFP čínsky líder Putinovi.

Čína a Rusko prehĺbili po začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu svoje politické, vojenské a ekonomické vzťahy. Obe krajiny sa pritom ohradzujú voči svetovej "hegemónii" Spojených štátov. Zároveň sa snažia o presadenie regionálnych skupín a aliancií, aby potlačili západný vplyv v regiónoch, ktoré považujú za sféry svojho vplyvu, konštatuje AFP. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán v Kyjeve hovoril o prímerí. Chce sa ukázať ako mediátor, tvrdí analytik. (SME)

Rusko-čínske vzťahy prechádzajú najlepším obdobím v dejinách, vyhlásil Putin pred rokovaním so Si Ťin-pchingom. 

Čínsky vodca chce priateľstvo medzi oboma krajinami upevniť pre ďalšie generácie. Informovala o tom agentúra AFP.

"Sú založené na princípoch rovnosti, vzájomnej výhodnosti a rešpektu k suverenite toho druhého," uviedol Putin k vzťahom medzi Moskvou a Pekingom. Podľa neho od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 ďalej posilnili.

Uviedol tiež, že obe krajiny konajú vo vlastnom záujme a že ich spolupráca nie je zameraná proti žiadnej inej krajine.

Stretnutie oboch hláv štátov v hlavnom meste Kazachstanu Astane sa koná na okraj summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. (ČTK)

Ukrajina rokuje o dodávkach zemného plynu z Azerbajdžanu do EÚ. Kyjev si chce zachovať úlohu tranzitnej krajiny.

Informuje o tom agentúra Reuters. Kyjev chce pomôcť západným susedom zaistiť ich energetickú bezpečnosť, uviedol v rozhovore pre Bloomberg Zelenskyj.

Dohoda o nahradení ruského plynu azerbajdžanským je jedným z návrhov, o ktorých diskutujeme, uviedol Zelenskyj pre Bloomberg News. "Teraz sa tým zaoberajú predstavitelia vlády," povedal.

Cez Ukrajinu sa aj napriek viac ako dvom rokom plnohodnotnej vojny s Ruskom stále do Európy prepravuje takmer 15 miliárd kubických metrov (m3) ruského plynu ročne. To je však len zlomok zo 150 miliárd m3 plynu, ktorý prúdil plynovodmi pred vojnou.

Ukrajinskí predstavitelia už jasne dali najavo, že Kyjev nepredĺži dohodu s ruským Gazpromom. Jej platnosť vyprší na konci tohto roka.

Ukrajina nemá spoločnú hranicu s Azerbajdžanom, takže všetok azerbajdžanský plyn by sa musel prepravovať cez Rusko.

Poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmat Hadžijev v júni pre agentúru Reuters povedal, že EÚ a Ukrajina požiadali Azerbajdžan, aby pomohol pri rokovaniach s Ruskom o tranzite plynu.

EÚ výrazne obmedzila dovoz ruského plynu. Niektoré stredoeurópske krajiny sú však stále závislé od plynu, ktorý prichádza z Ruska a prepravuje sa plynovodom cez Ukrajinu. (TASR)

Rusko pozastavuje svoju účasť v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Ruský parlament ho označil za protiruské a diskriminujúce. Informovala o tom agentúra AFP.

Tento krok jednohlasne podporili ruská Štátna Duma (dolná komora parlamentu) i Rada federácie (horná komora). Rada federácie uviedla, že PZ OBSE má zaujatý a diskriminujúci prístup, dvojaké štandardy, vyskytuje sa v ňom rusofóbia a nie je pripravené na zmysluplné diskusie o záležitostiach relevantných pre zaistenie rovnej a neodňateľnej bezpečnosti.

PZ OBSE neprijíma rozhodnutia, má však za cieľ zjednodušiť dialóg medzi zákonodarnými zbormi členských krajín OBSE. Táto organizácia má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. Kyjev však žiadal, aby Moskvu vylúčili, pripomína AFP. (TASR)

Väčšina európskych štátov odmieta vyslanie vojakov na Ukrajinu. Koniec vojny vidia v kompromise s Ruskom. (SME)

Ruské ministerstvo vyhlásilo, že na rozhodnutie Fínska vpustiť Američanov na vojenské základne bude reagovať.

Rusko bude reagovať na rozhodnutie Fínska, ktoré na základe obrannej dohody so Spojenými štátmi umožní svojmu spojencovi prístup na svoje vojenské základne, uviedol  zástupca hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Andrej Nastasin. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Môžem len potvrdiť, že Rusko nenechá bez odozvy vojenské zoskupenie NATO na našich hraniciach, ktoré ohrozuje bezpečnosť Ruskej federácie," povedal Nastasin a dodal, že Rusko prijme potrebné opatrenia, a to aj vojensko-technického charakteru, aby podľa jeho slov "čelilo agresívnym rozhodnutiam Fínska, ako i jeho spojencov z NATO".

Fínsky parlament schválil dohodu so Spojenými štátmi o spolupráci v oblasti obrany. Dohoda okrem iného dáva americkej armáde prístup k 15 základniam a výcvikovým priestorom vo Fínsku.

Vlády oboch krajín podpísali dohodu ešte vlani v decembri vo Washingtone.

Dokument je zameraný na posilnenie bezpečnostných a obranných kapacít Fínska, na ktorého území bude môcť armáda USA tiež skladovať vojenský materiál. Posilniť sa má aj spolupráca oboch krajín v krízových situáciách. (TASR)

Rusi tvrdia, že ich jednotky dobyli štvrť mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Dobytie tamojšieho sídliska pripustili tiež analytici z projektu DeepState, ktorý je blízky ukrajinskej armáde.

Jednotky z južného zoskupenia ruských vojsk podľa ministerstva ovládli štvrť Novyj. Ešte skôr analytici informovali o tom, že Rusi dobyli „úplne zničené“ sídlisko Kanal, značené na štábnych mapách ako Novyj.

O mesto sa už týždne bojuje a uvedené sídlisko predtým opäť ovládli ukrajinskí vojaci, ktorí podľa vyjadrenia armádneho hovorcu vyhnali Rusov z mesta.

„Bohužiaľ, za chyby sa platí, a to ľuďmi a územím,“ konštatovali analytici a varovali, že „tváriť sa, že je všetko v poriadku“, v skutočnosti znamená, že „situácia je na pokraji katastrofy“.

Hlavnou taktickou chybou ukrajinských síl v obrane podľa DeepState zostávajú snahy dobyť späť raz stratené pozície aj v prípade, že to nemá zmysel, a trvanie na obrane nevýhodných pozícií, a to dokonca aj v obkľúčení.

Ruské sily podľa DeepState dosiahli postup aj pri obciach Prohres, Volodymyrivka, Karlivka, Krasnohorivka, Ňju-Jork a Makijivka (ČTK)

Nový holandský premiér Schoof prisľúbil, že bude pokračovať vo finančnej, vojenskej a politickej podpore Ukrajiny.

Vo svojom prvom príhovore v novej funkcii tiež kritizoval Rusko. Informovala o tom agentúra AFP.

"Nemali by sme byť naivní. Len pár hodín letu odtiaľto prebieha strašná vojna, v ktorej Rusku na ľudských životoch nezáleží," povedal počas svojho príhovoru v parlamente Schoof (67).

Nový premiér zároveň prisľúbil, že splní cieľ vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu. Túto hranicu stanovila Severoatlantická aliancia (NATO), ktorú už čoskoro vo funkcii generálneho tajomníka povedie Schoofov predchodca Mark Rutte.

Po svojej utorkovej inaugurácii Schoof povedal skupinke novinárov, že hlavná hrozba pre Holandsko jednoznačne prichádza z východu. "Možno pre to, že som bol šéfom spravodajských služieb, mám trochu väčšie obavy ako ostatní," poznamenal.

Rutteho vláda tento rok podpísala dohodu o vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške dvoch miliárd eur na desať rokov, neskôr rozšírená o ďalšiu miliardu. Rutte stál aj na čele snahy o poskytnutie stíhačiek F-16 Ukrajine. Zelenskyj toto rozhodnutie označil za historické.

Schoof vedie kabinet bez predsedov štyroch pravicových strán, ktoré po volebnom víťazstve krajne pravicového lídra Geerta Wildersa vytvorili koalíciu.

Wilders sa vzdal nároku na premiérske kreslo, pretože niektorí potenciálni koaliční partneri s ním odmietli viesť koaličné rokovania kvôli jeho protiislamským a euroskeptickým názorom.

Holandsko je momentálne v centre pozornosti Bruselu, ktorý sa chce uistiť, že tento kľúčový člen EÚ bude aj naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu v rámci európskeho spoločenstva.

Schoof prisľúbil, že bude dodržiavať medzinárodné dohody, ale zároveň varoval, že Holandsko nebude v environmentálnej politike zavádzať prísnejšie pravidlá než iné krajiny. "Nemusíme byť vždy najlepším žiačikom v triede. A ani si to nemôžeme dovoliť," uzavrel túto tému premiér. (TASR)

Ruské ministerstvo si predvolalo zamestnanca rumunskej ambasády, označilo ho za neželanú osobu.

Rusko si predvolalo Cristiana Istrateho a odovzdalo mu nótu, v ktorej bol vyhlásený za neželanú osobu, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na tlačovú správu rezortu ruskej diplomacie.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí označilo toto rozhodnutie Ruska za neodôvodnené, doplnila agentúra Agerpres.

Ide o reakciu Moskvy na krok rumunského ministerstva zahraničných vecí, ktoré 24. mája vyhlásilo diplomata ruského veľvyslanectva v Bukurešti za personu non grata. Dôvodom bolo jeho údajné konanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961.

Ruská diplomatická misia všetky obvinenia odmietla a zdôraznila, že cieľom rozhodnutia Bukurešti je zhoršiť vzťahy oboch krajín.

Rumunské Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) v ten istý deň oznámilo, že začalo trestné stíhanie rumunského občana obvineného z vlastizrady a špionáže pre Rusko, ktorá trvala viac ako dva roky.

Podozrivý od roku 2022 robil zábery vojenských objektov Rumunska alebo NATO v okolí mesta Tulcea ležiaceho neďaleko hraníc s Ukrajinou. Zhromaždené materiály potom posielal diplomatom z ruského veľvyslanectva v Bukurešti. (TASR)

Česko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poslalo Kyjevu vojenskú pomoc za takmer 268 miliónov eur.

Tento rok z armádnych skladov odoslalo napríklad dva kusy leteckej techniky či 10-tisíc nábojov do kanónov. Odtajnený zoznam zverejnilo české ministerstvo obrany.

Za viac než 27 mesiacov trvajúcej ruskej agresie Česko darovalo Ukrajine celkom osem kusov leteckej techniky, takmer 95-tisíc nábojov do kanónov a kanónových húfnic, 62 tankov, 131 bojových vozidiel pechoty, 26 prieskumných chemických vozidiel, 16 kompletných špeciálnych vozidiel protivzdušnej obrany, 47 áut, 13 húfnic, 12 raketometov, viac ako 41-tisíc strelných zbraní, cez 4,2 milióna nábojov a ďalší vojenský materiál.

"Ministerstvo obrany od začiatku konfliktu starostlivo posudzovalo, čo môžeme poskytnúť, aby nebola ohrozená obranyschopnosť Českej republiky," podotkla česká ministerka obrany Jana Černochová. Dodala, že v súčasnosti už toľko nepotrebného materiálnu v českých armádnych skladoch nie je.

"Naša pomoc ale neprestáva, len bude mať inú podobu," podotkla a pripomenula účasť ČR v muničnej iniciatíve, ktorú organizuje rezort obrany. Vláda Petra Fialu minulý týždeň schválila príspevok ČR vo výške takmer 866 miliónov korún (viac než 34 miliónov eur). Tieto financie budú použité na nákup munície od českej spoločnosti STV GROUP. (TASR)

Počet obetí útoku na Dnipro sa zvýšil na päť. Rusi zasiahli nákupné stredisko, blízko zdravotníckeho zariadenia vypukol požiar.

O útoku, pri ktorom okupanti použili drony aj rakety, informoval prezident Zelenskyj. Zranenia utrpelo 34 ľudí.

Členské štáty NATO sa dohodli, že budúci rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur.

Týždeň pred summitom NATO vo Washingtone to pre agentúru Reuters potvrdil nemenovaný európsky diplomat.

S návrhom zaistiť 40 miliárd eur ročne na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu prišiel generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý členské štáty požiadal, aby v podpore Kyjeva nepoľavovali a udržiavali ju na rovnakej úrovni ako po začiatku ruskej invázie.

Lídri krajín NATO podľa zdroja budúcoročnú pomoc oficiálne schvália na zasadnutí vo Washingtone, ktoré sa koná 9. až 11. júla.

Agentúra DPA s odvolaním sa na svoje zdroje v Aliancii napísala, že Stoltenberg spojencov nepresvedčil, aby sa zaviazali k viacročnému finančnému plánu na podporu Ukrajiny.

Dohoda údajne nepadla ani v otázke rozdelenia finančných nákladov - členské štáty iba nejasne stanovili, že rolu by mal hrať hrubý domáci produkt (HDP) krajiny. Ďalšie príspevky pre Ukrajinu by sa podľa európskeho diplomata mohli prehodnotiť na budúcich summitoch NATO.

Spojenci Aliancie sa tiež rozhodli, že v priebehu budúceho roka vypracujú dve správy s cieľom zistiť, ktorá krajina čo dodáva Ukrajine. Zámerom je snaha splniť požiadavku na väčšiu transparentnosť v súvislosti s rozdelením záťaže v NATO, uviedol nemenovaný zdroj pre Reuters. To chcú podľa neho dosiahnuť prostredníctvom pomerných príspevkov.

Očakáva sa, že lídri na washingtonskom summite prijmú plán na koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine v rámci formálnej misie s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU). Misia NSATU predstavuje vôbec prvé poskytnutie tohto typu pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO.

Doteraz sa pomoc koordinovala cez neformálnu kontaktnú skupinu pre obranu Ukrajiny vedenú Spojenými štátmi. Toto tzv. zoskupenie Ramstein - názov odvodený od leteckej základne v Nemecku - bude naďalej slúžiť ako politické fórum, NATO však prevezme vojenskú správu, ktorá riadi dodávky zbraní a výcvik ukrajinských vojakov. (TASR)

Ukrajinci zostrelili päť rakiet a šesť dronov. Rusko útočilo na na letisko v Poltave, tvrdia ukrajinské vzdušné sily.

Ukrajinské vzdušné sily na platforme telegram uviedli, že zostrelili jednu riadenú strelu Iskander-K a štyri riadené strely Ch-59. Zostrelili aj päť dronov typu Šáhid a jeden prieskumný dron Orlan-10. Dodali, že ruské sily sa pri nočných a ranných útokoch zamerali najmä na Dnepropetrovskú oblasť.

Podľa ruského rezortu obrany letisko v Poltave zasiahla raketa systému Iskander, v dôsledku čoho bol zničený ukrajinský bojový vrtuľník Mi-24.

Tlačová služba ministerstva obrany zverejnila videozáznam z útoku. Ide o druhý útok na letisko v Poltavskej oblasti v priebehu tohto týždňa, pripomenula agentúra Reuters.

Ruské útoky v Charkovskej oblasti pripravili o život človeka a ďalších štyroch zranili, uviedla oblastná prokuratúra.

Charkovská oblastná prokuratúra tvrdí, že ruský útok zasiahol obec Borova. Jedna osoba pri ňom zomrela a dve ďalšie utrpeli zranenia. Poškodených bolo desať obytných domov, obchody a administratívna budova.

Rusko v skorých ranných hodinách zasiahlo aj obec Ruska Lozova, kde sa zranili dve ďalšie osoby a poškodených bolo celkovo desať domov.

Ukrajinská prokuratúra na základe predbežných informácií tvrdí, že Moskva počas útoku použila systém protivzdušnej obrany S-400.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov sa v júni vyjadril, že Rusko zintenzívnilo útoky v okolí obce Borova, pričom cieľom Moskvy je narušiť ukrajinskú logistiku a odhaliť slabé miesta v ukrajinskej obrane.

Ukrajina dostala od Medzinárodného menového fondu 2,2 miliardy dolárov, oznámil ukrajinský premiér Šmyhaľ.

Ide o časť financií v rámci programu pomoci Ukrajine v celkovej sume 16 miliárd dolárov, konštatoval.

„Ukrajina urobila dôležitú prácu, aby tieto financie dostala, a úspešne prešla štvrtým hodnotením programu," napísal Šmyhaľ.

Dodal, že poskytnutá suma pomôže vláde financovať nevyhnutné rozpočtové výdavky, sociálne dávky a platy lekárov a učiteľov.

Kremeľ tvrdí, že Putin a bývalý šéf Bieleho domu Trump nevedú dialóg o podmienkach dosiahnutia mieru na Ukrajine.

Na tlačovej konferencii v Moskve to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informovala agentúra Reuters.

Trump už skôr opakovane vyhlásil, že ak bude znovuzvolený, má v úmysle dosiahnuť urovnanie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou za 24 hodín.

Portál Politico odvolávajúci sa na dvoch expertov na národnú bezpečnosť blízkych Trumpovi v utorok napísal, že republikán v rámci svojho plánu ukončiť vojnu na Ukrajine rokuje s Putinom o tom, akú časť okupovaného ukrajinského územia si môže Moskva ponechať.

Politico neuvádza podrobnosti o formáte, v akom tieto rokovania prebiehajú a v akom štádiu sa nachádzajú, ani o akých územiach sa diskutuje.

Trump zároveň podľa spomínaných zdrojov zvažuje možnosť uzavrieť s Putinom dohodu, podľa ktorej by sa Severoatlantická aliancia nerozširovala ďalej na východ, najmä o Ukrajinu a Gruzínsko.

Ukončenie konfliktu na Ukrajine je podľa Politica súčasťou Trumpovho plánu týkajúceho sa reformy NATO. Portál píše, že je nepravdepodobné, že by Spojené štáty v prípade opätovného víťazstva Trumpa vystúpili z NATO, potenciálny budúci prezident však zvažuje vytvorenie "dvojstupňového systému" v Aliancii.

Túto myšlienku ako prvý predostrel popredný predstaviteľ Trumpovej administratívy, bývalý generálporučík Keith Kellogg. Spočíta v tom, že krajiny, ktoré nesplnia cieľ výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP, nebudú profitovať zo štedrých príspevkov Washingtonu a nedostanú bezpečnostné záruky zo strany USA.

Politico poznamenáva, že túto ideu možno považovať za porušenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý zaručuje kolektívnu obranu v prípade útoku na jedného z členov Aliancie.

Podľa Politica plánujú Spojené štáty zachovať "jadrový dáždnik" nad Európou a ponechať svoje letectvo a základne v Nemecku, Británii a Turecku.

Politico konštatuje, že Trumpov nový prístup k NATO "bude predstavovať revolúciu", ktorú Európa v dohľadnej dobe nie je úplne schopná uskutočniť. (TASR)

Francúzsky vedecký pracovník vyšetrovaný v Rusku sa priznal k zhromažďovaniu vojenských informácií.

Laurentovi Vinatierovi (47) hrozí až päť rokov väzenia za to, že sa nezaregistroval ako tzv. zahraničný agent a zhromažďoval informácie o ruskej armáde. Momentálne je až do 5. augusta vo vyšetrovacej väzbe. Žiadostiam o prepustenie na slobodu, ktoré podporilo aj francúzske veľvyslanectvo, ruský súd nevyhovel.

Tohto vedca pracujúceho pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu Centrum pre humanitárny dialóg zadržali v Rusku začiatkom júna.

Úrady ho následne obvinili zo zhromažďovania informácií, ktoré by mohli byť použité proti bezpečnosti Ruska. Okrem toho bol minulý týždeň ruským ministerstvom spravodlivosti zaradený na zoznam tzv. zahraničných agentov.

Sledkom podľa TASS informoval, že vo Vinatierovej trestnej veci bolo vypočutých sedem svedkov, s ktorými sa stretával s cieľom zhromažďovať informácie z oblasti vojenských a vojensko-technických aktivít Ruskej federácie.

Pod ťarchou ich výpovedí a zaistených dôkazov Vinatier svoju vinu priznal v plnom rozsahu, doplnil Sledkom.

Na webe Centra pre humanitárny dialóg sa píše, že pomáha predchádzať, zmierňovať a riešiť ozbrojené konflikty prostredníctvom dialógu a mediácie. Táto mimovládna organizácia je aktívna vo väčšine globálnych konfliktov s mediačnými projektmi v rôznych regiónoch Afriky, Blízkeho východu, Eurázie a Ázie.

Vinatier v minulosti pracoval aj pre Medzinárodný výbor Červeného kríža. (TASR)

Rusi chcú podľa Inštitútu pre štúdium vojny postúpiť k Torecku a otvoriť si cestu na sever k mestu Časiv Jar.

Velenie ruskej armády podľa Inštitútu pre štúdium vojny má v úmysle využiť ofenzívu na mesto Toreck v Doneckej oblasti na vytvorenie operačných príležitostí na postup na sever k mestu Časiv Jar alebo na juh do oblasti Avdijvky.

Ruské kroky tak podľa inštitútu naznačujú rozvinutejšiu úroveň operačného plánovania v porovnaní s tou, ktorú ruské velenie preukazovalo od začiatku vojny proti Ukrajine doteraz.

ISW však dodáva, že schopnosť Moskvy zrealizovať tieto plány je obmedzená vo všeobecnosti nízkou taktickou profesionalitou ruskej armády na fronte pri meste Toreck.

Inštitút totiž poukazuje na to, že základom ruských síl v smere na Toreck sú slabo vycvičené jednotky zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a z miestnej teritoriálnej obrany.

V Česku prebiehajú informačné operácie s cieľom zastaviť pomoc Ukrajine, tvrdí centrála proti organizovanému zločinu.

Vo výročnej správe za rok 2023 to uviedla česká Národná centrála proti organizovanému zločinu.

"V našom priestore prebiehajú informačné operácie, ktoré majú postupne demoralizovať verejnú debatu, aby bolo možné v nej šíriť ruské naratívy. Tie sú súčasťou informačnej vojny s cieľom zastaviť prísun materiálnej pomoci bojujúcej Ukrajine," uviedla NCOZ.

K nárastu hybridných hrozieb podľa nej dochádza aj v ďalších európskych štátoch. Ruské aktivity sa tam snažia informačne ovplyvňovať obyvateľstvo. V týchto krajinách vrátane ČR tiež vzrastá hrozba sabotáží proti kritickej a dopravnej infraštruktúre, uviedol vo výročnej správe policajný útvar.

"Spoločný európsky trend predstavuje stále častejšie zapájanie sa miestneho obyvateľstva či lokálneho kriminálneho prostredia do širokého spektra činností - od aktívneho zisťovania informácií z daného štátu a tipovania cieľov cez vytváranie rôznych foriem nátlaku na vybrané osoby napríklad z exilovej diaspóry až po priame útoky na infraštruktúru či verejné miesta," vysvetlila NCOZ.

Metóda postupného zapájania sa vybraného jedinca je podľa nej podobná radikalizačnej taktike islamistov a často sa môže uskutočňovať prostredníctvom komunikačných platforiem a sociálnych sietí.

To, že sa do aktivít, v ktorých je zjavná rola ruských spravodajských orgánov, zapájajú miestni obyvatelia, je podľa českej polície zrejme dôsledok zmeny ich zacielenia a tiež podmienok pôsobenia v európskych krajinách.

NCOZ v správe dodala, že konfrontácia s Ruskom v dôsledku vojny na Ukrajine významne zvyšuje riziko demonštratívnych útokov, ktorých cieľom je vzbudiť v obyvateľstve daného štátu pocit ohrozenia. (TASR)

Ruský útok na Dnipro si vyžiadala najmenej troch mŕtvych a 18 zranených, uviedol šéf oblastnej správy.

Útok podniknutý raketami a dronmi zranil aj14-ročné dievča, inforomoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V meste ležiacom asi 400 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva vypukli podľa Lysaka početné požiare.

Ďalšieho mŕtveho a štyroch ranených hlási prokuratúra po ruských útokoch z Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny

Rusi v Dnipre zasiahli jedno z nákupných stredísk. Blízko zdravotníckeho zariadenia vypukol požiar, uviedol predtým server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na miestnu televíziu.

Ruská centrálna banka pravdepodobne zvýši úrokové sadzby až o dvesto bázických bodov, odhadujú analytici.

Uviedli to analytici oslovení agentúrou Reuters, podľa ktorých miera inflácie v Rusku ukončí tento rok výrazne nad inflačným cieľom.

Centrálna banka už dlhší čas prezentuje "jastrabiu politiku," v rámci ktorej prisľúbila, že úrokové sadzby bude držať na vysokej úrovni ešte dlho. Dôvodom je zrýchľujúca sa miera inflácie. Koncom júna ministerstvo hospodárstva oznámilo, že spotrebiteľské ceny sa medziročne zvýšili o 8,61 %.

Celkovo 16 analytikov, ktorých agentúra Reuters oslovila na prelome júna a júla, očakáva, že centrálna banka na najbližšom zasadnutí úrokové sadzby zvýši. Až 10 z nich počíta so zvýšením hlavnej sadzby o 200 bázických bodov z terajšej úrovne 16 % na 18 %.

Traja očakávajú, že ju posunie nahor na 17,5 % a zvyšní traja predpokladajú, že sadzba vzrastie o 100 bázických bodov na 17 %. Najbližšie zasadnutie menového výboru ruskej centrálnej banky sa uskutoční 26. júla.

"Domáci dopyt, objem poskytnutých úverov a inflácia sa stále držia na vysokej úrovni, napriek tomu, že hlavná úroková sadzba je na 16 %. Centrálna banka tak nemá inú možnosť ako opäť sprísniť menovú politiku," povedal Michail Vasiliev, hlavný analytik banky Sovcombank.

Vasiliev patrí k desiatke analytikov, ktorí počítajú s tým, že ruská centrálna banka zvýši kľúčovú úrokovú sadzbu o 200 bázických bodov.

Aj odhad inflácie upravili smerom nahor. Pôvodne očakávali, že v závere roka bude inflácia dosahovať 5,6 %, teraz odhadujú, že dosiahne 6,4 %. Inflačný cieľ ruskej centrálnej banky je pritom stanovený na 4 %. V roku 2023 dosiahla inflácia v Rusku 7,4 % a v roku 2022, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu, zaznamenala 11,9 %.

Na druhej strane analytici zlepšili výhľad rastu ruskej ekonomiky za tento rok. Očakávajú, že ekonomika vzrastie o 3,1 %, zatiaľ čo pred mesiacom počítali s rastom o niečo pomalším. (TASR)

Ukrajinskí vojaci sú vynaliezaví. Ruské drony sa snažia zostreliť aj vďaka taktike, ktorú používali už v prvej svetovej vojne. (SME)

Ruské systémy v noci zničili desať vzdušných dronov, ktoré vyslal Ukrajina, a dva morské drony.

Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany. 

Obranné systémy zničili päť dronov nad Belgorodskou oblasťou, štyri nad Brianskou oblasťou a jeden nad Moskovskou oblasťou, uviedlo ministerstvo obrany prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

Agentúra Reuters nedokázala správy bezprostredne overiť. Ukrajinskí predstavitelia bezprostredne nereagovali.

Ruský prezident Putin pricestoval do kazašskej Astany na summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

"Lídri členských krajín ŠOS budú od 3. do 4. júla diskutovať o stave mnohostrannej spolupráce v rámci organizácie a o jej prehlbovaní," vyhlásil Kremeľ. Dodal, že ruský prezident sa počas summitu plánuje bilaterálne stretnúť s lídrami niekoľkých štátov.

ŠOS je eurázijská politická, ekonomická, obranná a bezpečnostná organizácia, ktorú v roku 2001 založili Čína a Rusko. Má deväť stálych členských štátov – Čína, India, Kazachstan, Kirgizsko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan a od minulého roka aj Irán. Tento rok by sa stálym členom malo stať i Bielorusko. (TASR)

Členské štáty NATO sa rozhodli vyslať do Kyjeva svojho osobitného vyslanca.

Bude mať za úlohu koordinovať politickú a praktickú podporu Severoatlantickej aliancie v čase, keď sa Ukrajina bráni proti totálnej invázii ruskej armády. Pre agentúru DPA túto správu potvrdil hovorca NATO.

Toto oznámenie sa objavilo krátko pred summitom NATO vo Washingtone, ktorý sa uskutoční 9. až 11. júla. Očakáva sa, že lídri členských štátov na ňom formálne prijmú plán na koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine v rámci formálnej misie s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu.

Nateraz nie je jasné, kto bude pridelený na nový post v Kyjeve. Ďalšie podrobnosti budú zverejnené po oficiálnom výberovom konaní, povedal hovorca a potvrdil plány, o ktorých informoval denník aj Wall Street Journal. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 180 vojakov.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 546 270 ľudí, uviedol  generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 16 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 57 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 123 tankov, 15 583 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 712 delostreleckých systémov a 1 115 raketometov.

Ruské mesto Novorossijsk a základňa flotily vyhlásili v noci poplach kvôli útoku ukrajinských námorných dronov.

Informoval o tom vo svojom ruskojazyčnom vydaní spravodajský server BBC News.

Primátor mesta Andrej Kravčenko prostredníctvom sociálnych sietí vyzval občanov, aby opustili pobrežnú zónu.

"V Novorossijsku je odrážaný útok bezpilotných člnov. Nezdržujte sa na otvorenom priestranstve pri mori," napísal na sieti Telegram Kravčenko, podľa ktorého sa nariadenie týka návštevy nábreží, pláží či ďalších rekreačných lokalít pri mori.

Podľa niektorých ruských zdrojov bolo už niekoľko bezpilotných člnov zničených. (ČTK)

Ukrajina nie je pripravená na kompromis s Ruskom a vzdanie sa územia, povedal šéf kancelárie prezidenta.

Jermak vyhlásením reagoval na otázku, čo si myslí o tvrdení bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že by rýchlo dokázal ukončiť vojnu na Ukrajine. Jermak však dodal, že Kyjev si rád vypočuje každú radu ako dosiahnuť spravodlivý mier.

"Nie sme však ochotní ísť do kompromisu vo veľmi dôležitých veciach a hodnotách … ako sú nezávislosť, sloboda, demokracia, územná celistvosť, zvrchovanosť," vyhlásil Jermak.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta navštívil Washington pred summitom NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň. Očakáva sa, že jeho hlavnou témou bude Ukrajina. (TASR)