Ukrajina stále verí vo víťazstvo, ukazuje prieskum

KYJEV, BRATISLAVA. Rusku sa podarilo stabilizovať frontovú líniu a v Charkovskej oblasti v uplynulých mesiacoch dobyli aj prvé obce, minuloročná ukrajinská ofenzíva zase veľký prielom nedosiahla. Názory Európanov na podporu Ukrajiny sa napriek tomu zásadne nemenia a mnohé štáty sú stále ochotné dodávať Kyjevu zbrane.

No kým Ukrajinci stále veria vo víťazstvo, naprieč Európou začínajú prevládať názory, že vojna sa bude musieť skončiť kompromisnou dohodou Kyjeva a Moskvy.

Vyplýva to z prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorý skúmal nálady vyše 19-tisíc ľudí v pätnástich európskych štátoch vrátane Ukrajiny. Slovensko do prieskumu zahrnuté nebolo.

Rozdiely vidieť aj v pohľadoch Ukrajincov a ostatných Európanov na to, či a za akých podmienok by Ukrajina mala získať členstvo v EÚ a NATO, alebo v tom, na čo sú vlastne potrebné dodávky zbraní.

V texte sa dočítate:

Ako a kedy sa skončí vojna?
Mala by Európa pomôcť Ukrajine?
Hrozí Európe vojna?
Má Ukrajina budúcnosť v EÚ a NATO?

1. Ako a kedy sa skončí vojna?

Viac ako polovica Ukrajincov verí, že Ukrajina vojnu s Ruskom vyhrá. Ak by navyše získala viac zbraní zo Západu, táto dôvera narastá až na 70 percent. Tieto čísla sa zásadne nemenia napriek tomu, že dôvera v prezidenta Volodymyra Zelenského poklesla (stále mu však viac alebo úplne dôverujú dve tretiny voličov).

Kompromis s Ruskom si ako výsledok vojny vie predstaviť 30 percent Ukrajincov, ruské víťazstvo ani pol percenta. Navyše tretina Ukrajincov verí, že vojna sa skončí do konca budúceho roka.

V ostatných európskych štátoch sú však ľudia skeptickejší. Najviac dôverujú ukrajinskému víťazstvu v Estónsku, vo väčšine oslovených štátov prevláda názor, že vojna sa skončí kompromisom oboch strán. V Grécku si zase 31 percent opýtaných myslí, že Rusko zvíťazí.

Ukrajinci sú presvedčení, že na obranu potrebujú viac zbraní od spojencov, no až 39 percent opýtaných si myslí, že na obranu by Ukrajine pomohlo aj členstvo v NATO.

2. Mala by Európa pomôcť Ukrajine?

Postoje Európanov sa podľa ECFR dajú rozdeliť do troch kategórií – na „tábor spravodlivých“, ktorí chcú víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom, „mierový tábor“, ktorý chce koniec vojny čo najskôr, a štáty, ktoré sa nachádzajú niekde uprostred.

Viac ako polovica Estóncov, Švédov a Poliakov si myslí, že Európa by mala naďalej Ukrajinu podporovať, aby sa Kyjevu podarilo dobyť naspäť Ruskom okupované teritóriá.

Naopak Bulhari, Gréci a Taliani sú zástancami tvrdenia, že Európa by mala dotlačiť Ukrajinu k mierovým rokovaniam s Ruskom.

Z trinástich štátov si až desať myslí, že zvýšenie dodávok zbraní a munície je dobrý nápad. Najviac s týmto tvrdením súhlasia Estónci, v Česku sú nálady za a proti takmer vyrovnané. Za zlý nápad považujú dodávky zbraní Taliani, Gréci a Bulhari.

Pri otázke, či by sa do vojny na Ukrajine mali zapojiť aj armády jednotlivých štátov, vidieť zásadný nesúhlas. Najviac ľudí si to vie predstaviť vo Švédsku a v Estónsku (26 a 22 percent), najmenej v Bulharsku a Grécku (5 a 6 percent).

„Podpora verejnosti pre zachovanie dodávok munície na Ukrajinu v celej Európe drží, ale väčšina Európanov je proti vyslaniu západných vojsk na Ukrajinu. Všeobecne prevláda názor, že zaslaním zbraní a finančnej pomoci posilníme Ukrajinu a dáme jej najlepšiu možnú pozíciu na to, aby sa usilovala o ukončenie tejto vojny rokovaniami,“ vraví Ivan Krastev, analytik Centra liberálnych stratégií, ktorý je autorom prieskumu.

3. Hrozí Európe vojna?

Aj keď o ruskej invázii sa často medzi politikmi hovorí ako o otvorenej vojne medzi Západom a Kremľom, len málo európskych štátov sa reálne obáva, že Rusko zájde v útokoch ďalej ako za ukrajinské hranice. Ukrajinci tiež vnímajú ruskú inváziu ako primárne zameranú na zničenie ich štátu.

Najväčšie obavy z toho, že Rusko môže napadnúť inú európsku krajinu, má paradoxne Portugalsko, ktoré sa nachádza najďalej od frontovej línie. Obavy však neskrývajú ani Poliaci, Briti či Holanďania. Tí tiež majú najväčšie obavy z konfrontácie Ruska a Severoatlantickej aliancie.

4. Má Ukrajina budúcnosť v EÚ a NATO?

Najväčšie kontrasty medzi Ukrajinou a zvyšnými európskymi štátmi vidieť v tom, ako si predstavujú ukrajinskú budúcnosť. Prekvapivé je, že dve tretiny Ukrajincov považujú budúce členstvo v EÚ za rovnako dôležité ako budúce členstvo v NATO.

K členstvu Ukrajiny v NATO sa pritom Západ stavia rezervovane a na minuloročnom summite Kyjev nedostal priamu pozvánku. Spojenci sa totiž obávajú, že členstvo v aliancii zvyšuje riziko priamej konfrontácie s Ruskom.

Aj samotné členstvo v EÚ považujú v európskych štátoch skôr za formu, ako sa priblížiť k ukončeniu vojny alebo ako Ukrajinu oceniť. Odporcovia členstva Ukrajiny argumentujú tým, že Ukrajina je príliš skorumpovaná, no niektorí aj tým, že EÚ by bola s Ukrajinou menej bezpečná.

Veľký rozpor vidieť najmä v otázke NATO. Až 71 percent Ukrajincov odmieta, že by okupované teritóriá mali vymeniť za možné členstvo v NATO. Len menej ako tretina Ukrajincov si vie predstaviť, že by stratené teritórium získali výmenou za demilitarizáciu a neutralitu krajiny.

"Zatiaľ čo Európania považujú za najpravdepodobnejší výsledok riadenú dohodu, Ukrajinci zatiaľ nie sú ochotní pripustiť územné kompromisy výmenou za vstup do NATO ani sa nehodlajú stotožniť s myšlienkou 'finlandizácie', v rámci ktorej by si ponechali svoje územie, ale vzdali by sa svojich ambícií v EÚ a NATO," vraví jeden z autorov štúdie a zakladateľ ECFR Mark Leonard.