Ukrajina Rusko Online: Postup ruskej armády na Ukrajine sa podľa analytikov spomaľuje

Na ruské otázky ohľadom prímeria s Ukrajinou zatiaľ nikto neodpovedal, uviedol hovorca Kremľa Peskov.

Medzi spornými bodmi spomenul "militarizáciu Ukrajiny". Podľa neho by mali pokračovať rokovania medzi americkými a ruskými predstaviteľmi, žiadny konkrétny dátum ale nebol doteraz dohodnutý.

Peskov povedal, že ruský prezident Vladimir Putin podporuje úmysel dojednať prímerie, ale kým sa tak stane, musí sa vyriešiť množstvo sporných bodov. "Tieto otázky teraz visia vo vzduchu, a nikto na ne zatiaľ neodpovedal," uviedol Peskov, ktorý kritizoval údajnú nepredvídateľnosť ukrajinskej vlády.

Peskov uviedol, že by mali pokračovať rokovania medzi americkou a ruskou delegáciou. Na tom podľa neho panuje medzi oboma krajinami zhoda. Žiadny konkrétny dátum však nebol stanovený. (ČTK)

Ukrajina vyšle do USA delegáciu na ďalšie rokovania o strategickej dohode o nerastných surovinách.

Tá má zabezpečiť výraznú prítomnosť amerických podnikov na Ukrajine a pomôcť jej bezpečnostnej infraštruktúre. Uviedla to ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. 

Rozhovory budú podľa Svyrydenkovej brať ohľad na strategické záujmy oboch štátov a ich „spoločný záväzok vybudovať silné a transparentné partnerstvo“, cituje ju AFP.

Ukrajinskí vojaci v priebehu dvanástich hodín objavili a zasiahli tri ruské systémy protivzdušnej obrany Buk.

Nachádzali sa v ruskej Kurskej oblasti. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to na Facebooku velenie bezpilotných systémov ozbrojených síl Ukrajiny.

Vojaci 413. ukrajinského bezpilotného práporu podnikli presné údery dronmi FPV na odpaľovacie vozidlo Buk-M2 maskované v zalesnenej oblasti. Útok spôsobil detonáciu rakiet a úplné zničenie systému Buk-M2.

Ukrajinci zaútočili aj na dva odpaľovacie zariadenia Buk-M3 a poškodili ich radary. Zničenie radarov vážne podkopáva bojové schopnosti systému. Celý systém Buk má hodnotu približne 45 miliónov dolárov. (SITA)

Slováci pre NATO skúmajú evolúciu a využitie dronov. Ich význam vysvetľuje riešiteľ štúdie v podcaste Disinfo Report.

Postup ruských inváznych síl na Ukrajine sa od novembra spomaľuje, uviedol americký Inštitút pre výskum vojny.

Americkí analytici sa odvolávajú na údaje zverejňované britským ministerstvom obrany. Kým vlani v novembri ruská armáda na Ukrajine nanovo ovládla 730 kilometrov štvorcových, za marec to bolo 143 kilometrov štvorcových.

Americký inštitút uvádza, že aj keď britský rezort obrany zrejme používa inú metodiku, rovnakú tendenciu sledujú aj jeho analytici.

ISW uvádza, že ukrajinské jednotky v posledných týždňoch podnikajú lokálne obmedzené protiútoky v okolí Torecku a Pokrovsku v Doneckej oblasti. Podarilo sa im získať späť stratené pozície, a spomaliť tak postup Rusov.

Od Pokrovska, ktorý je strategickým dopravným uzlom a zohráva dôležitú úlohu pre zásobovanie ukrajinských síl v regióne, sú ruské vojská už mesiace vzdialené iba jednotky kilometrov.

Analytici z ukrajinského projektu DeepState, ktorý má blízko k ukrajinským ozbrojeným silám, ale upozorňujú, že sa zostruje situácia na severe Doneckej oblasti pri meste Lyman.

Rusi majú nad Ukrajincami prevahu a vedú útočné operácie severne od Lymanu pri obciach Nove a Katerynivka. Brigáda brániaca tento úsek frontu podľa DeesState nevyužíva efektívne svoje zdroje a má zlý prehľad o situácii, zatiaľ čo invázne sily majú prevahu čo do dronov aj možností útokov.

"Situácia sa zhoršuje a treba ju zachrániť," tvrdí správa projektu DeepState.

Lyman sa nachádza pri administratívnych hraniciach s Luhanskou oblasťou a neďaleko hranice s Charkovskou oblasťou.

Rusko počas uplynulého dňa na Ukrajine stratilo 1 350 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 925 020, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 31 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 567 tankov, 21 997 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 817 delostreleckých systémov a 1 356 raketometov.

Britské námorníctvo objavilo v mori pri pobreží Veľkej Británie niekoľko ruských špionážnych senzorov.

Niektoré zariadenia sa našli na morskom dne, zatiaľ čo iné vyplavilo na breh, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na britské noviny The Sunday Times a The Telegraph.

Velenie armády a tajné služby sa domnievajú, že senzory boli určené na zhromažďovanie informácií o štyroch britských ponorkách, ktoré sú vybavené raketami s jadrovými hlavicami. Najmenej jedna z ponoriek triedy Vanguard je na otvorenom mori ako súčasť jadrového odstrašovania.

„Niet pochýb o tom, že v Atlantiku zúri vojna. Je to hra na mačku a myš, ktorá sa odohráva od konca studenej vojny a teraz sa opäť vyostruje,“ povedal pre Sunday Times nemenovaný popredný predstaviteľ britských ozbrojených síl.

Či sú okrem špionážnych senzorov k dispozícii aj iné dôkazy o aktivitách Ruska v mori je prísne tajné. „Je to trochu ako vesmírne preteky. Svet je plný utajovania a zastieracích manévrov; je ťažké mať vo všetkom jasno. Ale je dosť náznakov, že niekde prihára," uviedol vojenský predstaviteľ.

Podľa tri mesiace trvajúcej investigatívy denníka Sunday Times bolo v blízkosti podmorských komunikačných káblov objavených aj niekoľko bezpilotných podvodných vozidiel. Vláda má tiež „dôveryhodné informácie“, že jachty vlastnené ruskými oligarchami mohli byť použité na prieskumné operácie na mori.

V Baltskom mori boli od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 niekoľkokrát poškodené dôležité telekomunikačné a elektrické káble. Predpokladá sa, že ide o hybridné útoky proti Západu vykonané na objednávku Ruska, ktoré to však odmieta. (TASR)

Francúzsky prezident Macron vyzval na podniknutie „ráznych krokov“, ak bude Rusko naďalej odmietať uzatvorenie mieru.

Napriek úsiliu USA a Európy o zabezpečenie mieru na Ukrajine Rusko podľa Macrona stále pokračuje v „zabíjaní detí a civilistov“.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslím na deti a všetky civilné obete krvavých útokov, ktoré uskutočnilo Rusko, vrátane útoku na Kryvyj Rih zo 4. apríla,“ uviedol Macron na platforme X vo francúzštine a ukrajinčine. „Je potrebné čo najskôr uzavrieť prímerie. A (podniknúť) rázne kroky, ak sa Rusko bude naďalej snažiť získať čas a odmietať mier,“ dodal.

Macron tiež uviedol, že hoci Ukrajina prijala návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na úplné prímerie, „Rusko pokračuje vo vojne s novou intenzitou bez ohľadu na civilistov“.

Rusko v piatok podniklo útok na ukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktorý si vyžiadal už 20 obetí vrátane niekoľkých detí. V nedeľu zaútočilo aj na metropolu Kyjev, kde zahynula najmenej jedna osoba.

Zelenskyj odsúdil pokračujúce útoky ruských síl na Ukrajinu. Podľa neho „má Rusko v úmysle pokračovať vo vojne a zabíjaní“ a prímerie uzavrieť nechce. (TASR)