KYJEV, BRATISLAVA. Ešte pred februárovým fiaskom počas rokovaní v Bielom dome obviňoval americký prezident Donald Trump ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že je „diktátor bez volieb“ s veľmi nízkou podporou. Hovoril, že ho podporujú len štyri percentá Ukrajincov.
Vzájomné vzťahy naštrbila nielen hádka v Bielom dome, ale aj dočasné obmedzenie vojenskej a spravodajskej pomoci od USA.
Nelegitimita Zelenského v kresle prezidenta je aj častou témou ruskej propagandy, ruskí politici dokonca vyzývajú Ukrajinu, aby slobodné voľby čo najskôr usporiadala. V Rusku pritom v prezidentských voľbách v minulom roku väčšinu kritických kandidátov vylúčili.
Ukrajinská ústava pritom nedovoľuje konanie volieb v čase výnimočného stavu a Zelenskyj má mandát vládnuť až do volieb.
Napriek tomu sa o téme na Ukrajine hovorí a možnosť prímeria otvára aj otázku, či má Zelenskyj šancu vládnuť ďalej, alebo ho nahradí niekto iný.
Ukrajinci voľby nechcú
Zelenskyj sa údajne v druhej polovici marca stretol so svojím tímom a inštruoval ho, aby sa pripravil na prezidentské voľby po vyhlásení prímeria. Informácie z vládnych zdrojov zverejnil britský magazín Economist.
Spojené štáty a Donald Trump pôvodne dúfali, že sa im podarí dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom vyrokovať do Veľkej noci. Väčšina analytikov si však nemyslí, že je takáto dohoda v krátkodobom termíne možná.
Výnimočný stav, ktorý konanie volieb zakazuje, sa končí 8. mája, parlament ho bude opäť predlžovať. Ak by dovtedy došlo k prímeriu, voľby by sa mohli konať už v lete – podľa zákona by politici mali mať na volebnú kampaň najmenej 60 dní.
Zdroj Economistu z prostredia vlády tvrdí, že Zelenskyj by preferoval letný termín aj preto, že „dlhá kampaň by rozdelila krajinu“.
