Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj a Biden podpísali desaťročnú bezpečnostnú dohodu medzi Ukrajinou a USA

Ukrajina hlási intenzívne boje pri Časiv Jare v Doneckej oblasti, v Charkovskej oblasti sa postup ruských síl spomalil.

Pri obci Ivanivske v Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje, informuje ukrajinská armáda. Ivanivske sa nachádza neďaleko Časiv Jaru, mesta, ktorého prípadné dobytie by Rusku zaistilo silnú pozíciu v Doneckej oblasti.

Istý vojenský dôstojník AFP minulý týždeň povedal, že Rusi sa neúspešne snažia získať oporný bod v Časiv Jare s použitím všetkého, čo majú dispozícii, ale obrana oblasti je "veľmi náročná".

"V blízkosti Ivanivske prebiehajú dva bojové strety. Situácia je napätá," uviedla ukrajinská armáda na brífingu pre novinárov.

Južnejšie v Doneckej oblasti podľa predstaviteľov prišla o život jedna osoba blízko Pokrovska, ďalšieho mesta na frontovej línii, kde Rusko sústredilo svoju palebnú silu.

V Charkovskej oblasti sa, naopak, podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina postup ruských invazívnych síl spomalil, uvádzajú agentúry AFP a Reuters.

"Pozorujem spomalenie postupu Rusov a stabilizáciu tohto konkrétneho úseku frontu. Myslím si, že budeme svedkami postupných (ruských) úspechov - a uvidíme, ako sa bude postupovať ďalej," povedal americký minister Austin na okraj ministerského zasadnutia krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Podľa svojich slov sa však nedomnieva, že sa Rusom podarí významný prielom na bojisku. Podobné obavy sa podľa neho vyskytli aj pred niekoľkými týždňami.

V Doneckej oblasti dochádza v priebehu posledných vyše dvoch rokov vojny k najväčším bojom. Rusi však začiatkom mája spustili novú pozemnú inváziu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, čím sa otvoril nový front.

V dôsledku ruského postupu sa odtiaľ muselo evakuovať vyše 11 600 ľudí, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov s tým, že úrady už začali s ďalšou evakuáciou aj pri obci Zoločiv.

Rusko podľa AFP v súčasnosti kontroluje približne 18 percent ukrajinského územia vrátane časti južnej Chersonskej oblasti - jednu zo štyroch, ktoré Rusko nezákonne anektovalo pred dvomi rokmi.

Pri ruskom ostreľovaní tam podľa ukrajinských predstaviteľov zahynul 40-ročný muž. Ruskom dosadené úrady zase informovali o smrti civilistu v dôsledku ukrajinského útoku. (TASR)

Litva rozšírila platnosť zákazu vysielania rozhlasových a televíznych programov ruských a bieloruských staníc.

Zákaz po novom neobsahuje žiadne pôvodné výnimky. Rozhodli o tom poslanci tamojšieho jednokomorového parlamentu, keď v tomto smere jednomyseľne schválili novelu zákona. Informovala o tom agentúra DPA.

Zákaz bude podľa novely platiť dovtedy, kým budú Rusko a jeho spojenec Bielorusko považované Vilniusom za hrozbu pre národnú bezpečnosť tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ aj NATO.

Litva zastavila vysielanie kanálov registrovaných v Rusku a Bielorusku už po tom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

Rovnaký prístup zvolilo susedné Estónsko i Lotyšsko, ako aj viaceré ďalšie krajiny v snahe zabrániť šíreniu ruskej propagandy na svojom území.

Litva má spoločné hranice s ruskou exklávou Kaliningrad a tiež s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. V tejto 2,8-miliónovej pobaltskej krajine žije aj približne päťpercentná ruská menšina. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg vyzval členské krajiny, aby schválili dlhodobé finančné záväzky Aliancie pre Ukrajinu.

Ministri obrany z krajín Severoatlantickej aliancie a Ukrajiny v Bruseli schválili "cestovnú mapu" pre dlhodobú vzájomnú spoluprácu.

Po prvom dni ministerských rokovaní to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Stoltenberg pred novinármi povedal, že ministri v rámci rokovania Rady NATO - Ukrajina podporili vôbec prvý plán vzájomnej spolupráce v oblasti inovácií.

Krajiny NATO koordinujú podporu Ukrajine prostredníctvom neformálnej skupiny vedenej USA s názvom Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny (UDCG). Teraz však spojenci diskutujú o spôsobe, ako presunúť túto zodpovednosť na oficiálne štruktúry NATO.

Stoltenberg vyjadril nádej, že ministri obrany v piatok, v druhý deň rokovaní, podporia zriadenie nových výcvikových stredísk pre Ukrajinu v Poľsku. Rovnako očakáva, že odobria aj plán misie s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU). Táto misia by znamenala, že Aliancia bude oficiálne koordinovať svoju vojenskú pomoc Ukrajine.

"Viac ako 99 percent všetkej vojenskej podpory Ukrajine poskytujú spojenci z NATO. Je teda logické, že NATO v tomto úsilí preberá väčšiu úlohu," vysvetlil Stoltenberg.

Zároveň vyzval členské krajiny, aby schválili dlhodobé finančné záväzky Aliancie voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne čisto iba pre vojenskú pomoc.

"Od vypuknutia ruskej invázie poskytli spojenci okolo 40 miliárd eur ročne v podobe vojenskej podpory. Navrhol som, aby sme udržali túto úroveň podpory, kým bude treba, a aby spojenci toto bremeno aktívne zdieľali," uviedol s odkazom na rovnaké posolstvo počas májového stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe.

Spresnil, že hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO bude slúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého "rozdelenia záťaže" pre sumu 40 miliárd eur. Dodal, že ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa rozdelí medzi európskych spojencov a Kanadu.

Jeho návrhmi o dlhodobých finančných záväzkoch pre Ukrajinu by sa mali zaoberať aj šéfovia vlád a štátov na júlovom summite NATO vo Washingtone. (TASR)

Chránené vonkajšie hranice EÚ uľahčia boj s nelegálnou migráciou, uviedol Šutaj Eštok po rokovaní v Luxemburgu. (TASR)

Ruský kameraman zomrel pri útoku ukrajinského dronu v Donbase, tvrdí televízia NTV, pre ktorú pracoval.

Samotná propagandistická televízia NTV o smrti Valerija Kožina napísala na svojom telegramovom účte. Informuje o tom agentúra AFP.

Zranený bol podľa NTV aj Kožinov kolega Alexej Ivlijev a sprevádzajúci ruský dôstojník. K incidentu došlo v obci Hoľmivskyj nachádzajúcej sa blízko frontovej línie severne od mesta Horlivka, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti.

Podľa Ivana Prichoďka, Ruskom dosadeného starostu Horlivky, boli novinári vážne zranení "pri výkone svojich pracovných povinností".

Hlavná lekárka mestskej nemocnice číslo 2 v Horlivke pre agentúru TASS uviedla, že zranení novinári boli v kóme a mali devastačné zranenia. Čo sa im stalo, však nevedela povedať.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Ukrajinu, že na oboch novinárov zaútočila zámerne.

Kožin mal 46 rokov. V NTV, ktorú vlastní Gazprom Media, dcérska spoločnosť štátneho plynárenského gigantu, začal pracovať v roku 2006 — najskôr ako zvukár, potom ako kameraman.

Opakovane pracoval v zónach ozbrojených konfliktov na území samozvaných republík v Donbase, ako aj v Sýrii. Dostal za to viacero ocenení.

Putin začiatkom júna uviedol, že v rusko-ukrajinskom konflikte doteraz zahynulo najmenej 30 ruských novinárov.

AFP pripomenula, že toto tvrdenie nebola schopná overiť. Výboru na ochranu novinárov sa podarilo overiť smrť 15 novinárov na Ukrajine v rokoch 2022 a 2023. (TASR)

Zelenskyj a Biden podpísali desaťročnú americko-ukrajinskú dohodu na posilnení bezpečnosti Ukrajiny.

Stalo sa tak počas trojdňového summitu skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7, ktorý sa koná na juhu Talianska.

Dokument okrem iného stanovuje, že obe vlády sa do 24 hodín stretnú na najvyššej úrovni, aby prerokovali reakciu v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters.

Dohoda podľa nej tiež slúži ako "most" pre prípadné členstvo Ukrajiny v NATO. (ČTK)

Španielsky systém Patriot podľa premiéra zostane v Turecku, Zelenskyj predtým  vyzval na ich dodanie Ukrajine. 

Vyplynulo to z vyjadrenia španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Napriek tomu, že sme o tom hovorili s ukrajinskou vládou, záväzkom španielskej vlády je ponechať systémy Patriot v Turecku," povedal Sánchez podľa španielskeho servisu Euronews počas tlačovej konferencie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Madride.

Zelenskyj niekoľkokrát vyzval spojencov, aby Ukrajine dodali viac systémov protivzdušnej obrany. Na konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne uviedol, že na ochranu veľkých ukrajinských miest potrebuje jeho armáda v najbližšej dobe najmenej sedem systémov Patriot.

Zelenskyj a Sánchez v máji podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách. Sánchez vtedy oznámil, že Španielsko poskytne Ukrajine podporu vo výške jednej miliardy eur v roku 2024 a päť miliárd eur do roku 2027.

Tohtoročný balík bude zahŕňať podporu protivzdušnej obrany, dodal španielsky premiér. (TASR)

Americká spoločnosť Venture Global podpísala významnú dohodu o dodávkach skvapalneného zemného plynu na Ukrajinu.

O kontrakte informoval britský denník Financial Times, podľa ktorého cieľom je zníženie energetickej dominancie Ruska v regióne a podpora energetickej bezpečnosti Ukrajiny v období, keď Rusko zintenzívňuje útoky na kritickú infraštruktúru.

Na základe dohody najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK začne koncom roka s nákupom nešpecifikovaného objemu LNG od Venture Global, pričom v nákupoch bude pokračovať do konca roka 2026.

Ukrajina aj ďalšie krajiny východnej Európy by mali plyn získavať z terminálu Plaquemines v štáte Louisiana.

Ukrajina doteraz skvapalnený zemný plyn priamo z USA nenakupovala. Ako povedal šéf Venture Global Mike Sabel, je to významná dohoda, prostredníctvom ktorej spoločnosť posilní energetickú bezpečnosť Ukrajiny aj ďalších štátov Európy.

Firma DTEK sa okrem toho zaviazala, že počas 20-ročného obdobia bude kupovať ročne 2 milióny ton LNG z budúceho terminálu CP2 firmy Venture Global.

Je to tretí plánovaný LNG terminál americkej spoločnosti, ktorá plánuje mať na pobreží štátu Louisiana celkovo štyri terminály. (TASR)

Západní spojenci pošlú Ukrajine 152-milimetrové delostrelecké granáty za približne 350 miliónov eur.

Oznámilo to holandské ministerstvo obrany po rokovaniach ministrov obrany NATO, ktorí do piatka zasadajú v Bruseli. Informovala o tom agentúra Reuters.

Muníciu zaobstarajú prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu (IFU), ktorý využíva finančné príspevky viacerých krajín vrátane Holandska.

"Ukrajina dosiaľ dostávala najmä 155-milimetrové náboje do húfnic darovaných Západom. Táto krajina však disponuje aj delostrelectvom s kalibrom 152 milimetrov. Vďaka novej zásielke tak bude môcť lepšie využiť aj tieto zbrane," priblížilo holandské ministerstvo.

Finančný mechanizmus IFU využíva príspevky medzinárodných partnerov na obstaranie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Fond prevádzkuje dovedna deväť krajín, a to Británia, Holandsko, Island, Nórsko, Švédsko, Litva, Austrália a Nový Zéland. (TASR)

Ukrajina a Japonsko podľa očakávania podpísali bezpečnostnú dohodu v hodnote 4,5 miliardy dolárov.

„V roku 2024 Japonsko poskytne Ukrajine 4,5 miliardy dolárov a bude nás naďalej podporovať počas celého desaťročného obdobia platnosti dohody,“ povedal Zelenskyj, keď dohodu oznámil.

„To zahŕňa bezpečnostnú a obrannú pomoc, humanitárnu pomoc, technickú a finančnú spoluprácu, ako aj spoločné úsilie o mierový vzorec,“ dodal. „Dohoda navyše zahŕňa sankcie voči agresorovi a snahu brať agresora na zodpovednosť.“

Ešte v priebehu štvrtka podpíše Ukrajina samostatnú bezpečnostnú dohodu aj s USA.

Zelenskyj požiadal krajiny G7, aby schválili Marshallov plán na obnovu po škodách spôsobených ruskou inváziou.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Cieľom Marshallovho plánu, teda zákona o zahraničnej pomoci, ktorý americký prezident Harry Truman podpísal v apríli 1948, bolo pomôcť druhou svetovou vojnou zdevastovanej Európe.

Hlavným iniciátorom bol niekdajší šéf generálneho štábu a minister zahraničia George C. Marshall.

Zelenskyj tiež uviedol, že zrušenie obmedzení na používanie západných zbraní na území Ruska poskytlo Ukrajine dodatočnú ochranu pred ruskými leteckými údermi.

Americký prezident Joe Biden v máji čiastočne zrušil zákaz používania amerických zbraní na ruskom území, aby ich Ukrajina mohla využívať pri obrane v okolí Charkova. Podobný súhlas v poslednom čase dali Kyjevu aj ďalšie západné štáty, vrátane Nemecka. (ČTK)

Všetky krajiny skupiny G7 prispejú na pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu, uviedla Von der Leyenová.

Ako záruka na túto pôžičku budú použité úroky zo zmrazených ruských aktív, potvrdila predsedníčka Európskej komisie. Informovala o tom agentúra Reuters.

O dohode ohľadom použitia ruských zmrazených aktív na podporu Ukrajiny dosiaľ hovorili len nemenované zdroje.

Krajiny G7 podľa AFP zvažovali možnosti použitia úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, aby prostredníctvom nich pomohli Kyjevu.

Tieto aktíva majú hodnotu 325 miliárd dolárov. Výnosy z úrokov majú slúžiť ako zábezpeka na získanie pôžičky pre Kyjev v hodnote do 50 miliárd dolárov.

"Na túto pôžičku prispejú všetky krajiny G7. Ministri financií sa teraz zaoberajú podrobnosťami - napríklad na tému ochranných opatrení - a objasnia to čo najskôr," uviedla von der Leyenová na okraj summitu G7 v Taliansku.

Nemenovaný predstaviteľ Európskej únie podľa Reuters povedal, že približne polovicu z 50-miliardovej pôžičky môže zabezpečiť samotná EÚ, konečné podiely však zatiaľ neboli dohodnuté. (TASR)

Poľsko nevydá Litve ani druhého muža podozrivého z útoku na spolupracovníka Navaľného Leonida Volkova. (TASR)

Rusko v rámci vojenskej taktiky úmyselne vyhladovalo civilistov v Mariupoli, tvrdia medzinárodní právni experti.

Experti tvrdia, že ruské sily zámerne použili hladovanie civilistov ako vojenskú taktiku počas 85-dňového obliehania Mariupoľa v období od marca do mája predminulého roka. 

Uvedená inštitúcia uviedla, že ruské sily „systematicky útočili na objekty nevyhnutné pre prežitie civilného obyvateľstva“, ako sú potraviny, voda, energia a prístup k zdravotnej starostlivosti. Ruskí vojaci zároveň preťali evakuačné trasy a zablokovali príchod humanitárnej pomoci, uvádza sa v 76-stranovej správe GRC.

Hladovanie civilistov „odobratím predmetov nevyhnutných na ich prežitie“ ako vojenská taktika je podľa Medzinárodného trestného súdu definované ako vojnový zločin.

„Stretli sme sa s niekoľkými strašnými prípadmi, keď starší ľudia zomreli vo vlastných bytoch pre nedostatok vody alebo preto, že im bola zima, pretože v Mariupoli nebolo kúrenie,“ povedala Olha Mackivová, ukrajinská právna poradkyňa z GRC.

Medzinárodný trestný súd má jurisdikciu nad vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a genocídou, ak boli spáchané na území Ukrajiny.

Súd doteraz vydal štyri zatykače súvisiace s Ukrajinou, vrátane ruského vodcu Putina. Moskva vždy popierala, že by sa jej vojaci zamerali na civilistov na Ukrajine. (SITA, Sky News)

Pár dní pred mierovým summitom o Ukrajine oslavoval minister Blanár na ruskej ambasáde Deň Ruska. (SME)

Francúzsko sa príliš angažuje v konflikte, hrozí mu stret s Ruskom, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

Podľa Zacharovovej je načase, aby sa ľudia vo Francúzsku prebudili a uvedomili si, do čoho sú zaťahovaní.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň prisľúbil dodať Ukrajine stíhačky Mirage 2000-5. Tiež oznámil, že vo Francúzsku sa uskutoční výcvik ukrajinských pilotov a vojakov.

Okrem toho zopakoval, že Ukrajine by malo byť umožnené používať západné zbrane aj pri útokoch na vojenské ciele v Rusku a pri neutralizácii konkrétnych "bodov", z ktorých je napádaná.

NATO schválilo misiu zameranú na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine.

 Informuje o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov NATO.

Misia nazvaná Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu by predstavovala prvé poskytnutie takejto pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO. Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali pomoc prostredníctvom svojej neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.

Takýto presun zodpovednosti je jedným z prvkov rozsiahlejšieho diskutovaného návrhu, aby spojenci NATO prijali určitý dlhodobý záväzok týkajúci sa podpory pre Ukrajinu.

Štvrtková dohoda neobsahuje podľa zdrojov agentúry DPA nijaké konkrétne finančné záväzky. Stanovuje však, že spoločnú pomoc bude prinajmenšom koordinovať samotné NATO.

DPA pripomína, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na májovom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe žiadal, aby sa spojenci zaviazali k tomu, že Ukrajine poskytnú každoročne aspoň 40 miliárd eur. (TASR)

Lídri krajín skupiny G7 na summite v Taliansku našli zhodu ohľadom využitia výnosov zo zmrazeného ruského majetku. (TASR)

Nemecko a Dánsko chcú posilniť bilaterálnu vojenskú spoluprácu. Dôvodom je hrozba zo strany Ruska.

Vyhlásenie podpísali nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho dánsky náprotivok Troels Lund Poulsen na okraj dvojdňového zasadnutia ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Nemecko a Dánsko úzko spolupracujú v oblasti Baltského mora. Dánsko navyše podporilo sumou 125 miliónov eur iniciatívu svojho južného suseda, ktorej zámerom je poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

Obe krajiny sa tiež snažia zaobstarať mobilný protivzdušný systém Skyranger 30 od nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall. Význam týchto vežových systémov krátkeho dostrelu sa preukázal počas vojny na Ukrajine.

Berlín si objednal 18 systémov Skyranger za 600 miliónov eur s možnosťou objednania ďalších 30 kusov. Ide o súčasť výmeny starších tankov Gepard, ktoré Nemecko poskytlo Ukrajine na obranu proti ruským invazívnym silám.

Kodaň si zase plánuje zaobstarať tieto systémy osadené na vozidle Piranha 5 od zbrojárskeho konglomerátu General Dynamics, ktorý objednávky na tieto vozidlá začal prijímať v roku 2019.

Systémy krátkeho dostrelu slúžia na ochranu vojenských jednotiek, napríklad proti útokom s využitím bezpilotných lietadiel, rakiet či nízko letiacich lietadiel. (TASR)

Nórsko poskytne Ukrajine muníciu do granátometov za zhruba 42 miliónov eur, oznámil nórsky minister obrany.

Minister dodal, že ide o pomoc na základe žiadosti Kyjeva. „Ukrajina veľmi potrebuje všetky druhy munície a požiadala konkrétne o to, čo teraz dodávame," povedal Gram.

Minister dodal, že Nórsko nedávno Ukrajine poskytlo ručné granáty v hodnote 4,7 milióna eur a muníciu do ostreľovacích zbraní v hodnote 260-tisíc eur. (SITA, Ukrajinská pravda)

Británia oznámila nové sankcie proti Rusku, zasiahli burzu aj tieňovú flotilu.

Súčasťou sankcií sú aj zásahy proti moskovskej burze, ku ktorým Londýn pristúpil po vzore USA. Navyše, prvýkrát uvalil sankcie na plavidlá takzvanej tieňovej flotily, ktorými Rusko obchádza západné sankcie pri obchode s ropou.

Britská vláda uviedla, že nové sankcie zasiahnu ruský finančný systém a dodávateľské firmy podporujúce ruskú zbrojársku výrobu. Rozhodnutie Británie prišlo deň po tom, ako Washington predstavil balík nových sankcií vrátane sankcií proti moskovskej burze, ktorá je hlavným akciovým trhom. Tento krok prinútil moskovskú burzu zastaviť obchody s americkými dolármi a eurami.

"Dnešnými sankciami ešte viac zvyšujeme ekonomický tlak na Rusko s cieľom obmedziť jeho možnosti financovať jeho vojnovú mašinériu," povedal na summite skupiny G7, ktorý sa začal v Taliansku, britský premiér Rishi Sunak. Ako dodal, je "absolútne nevyhnutné, aby sa Putinovi znemožnilo pokračovať vo financovaní konfliktu".

K ďalším sankciám patria prvé sankcie Británie proti plavidlám takzvanej ruskej tieňovej flotily. Tie Kremeľ využíva na obchádzanie sankcií západných štátov pri vývoze ropy. Nové britské sankcie sa týkajú aj dodávateľov munície, obrábacích strojov, mikroelektroniky a logistiky pre ruskú armádu vrátane firiem so sídlom v Číne, Izraeli, Kirgizsku a Turecku, dodala britská vláda. (TASR)

Najnovšie sankcie USA prinútili moskovskú burzu zastaviť obchodovanie s dolármi a eurami. (ČTK)

Podľa väčšiny Ukrajincov cieľom Ruska je genocída a zničenie ukrajinského národa, ukázal prieskum.

„Väčšina Ukrajincov, čiže 60 percent verí, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinský národ (34 %) alebo dokonca uskutočniť fyzickú genocídu väčšiny obyvateľstva (26 %),“ uviedol Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie.

Šesť percent Ukrajincov si myslí, že Moskva si chce podmaniť všetky územia, aj keď im ponechá určitú kultúrnu autonómiu v rámci Ruska.

Respondenti si mohli vybrať aj odpoveď blízku ruskej propagande, podľa ktorej cieľom Moskvy je „denacifikácia" a demilitarizácia Ukrajiny bez zásahu do jej nezávislosti. S týmto názorom sa stotožnilo päť percent oslovených.

Prieskum uskutočnili telefonický od 16. do 22. mája tohto roka a zúčastnilo sa ho 1 067 dospelých respondentov vo všetkých regiónoch Ukrajiny kontrolovaných Kyjevom.

Pápež sa na summite G7 stretne aj so Zelenským. František je prvým pápežom, ktorý sa zúčastní na rokovaniach skupiny G7.

František sa v piatok v talianskom meste Borgo Egnazia zúčastní na rokovaní lídrov o nových technológiách. V januári pritom pápež upozorňoval na nebezpečenstvo umelej inteligencie.

Vatikán vo štvrtok informoval o programe Františka počas jeho účasti na summite, pričom uviedol, že absolvuje aj bilaterálne stretnutie s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Okrem toho sa pápež osobitne stretne s prezidentmi Francúzska a Ukrajiny Emmanuelom Macronom a Volodymyrom Zelenským, kanadským premiérom Justinom Trudeauom, ako aj s indickým premiérom Naréndrom Módím, brazílskym lídrom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, ale aj s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom, kenskou hlavou štátu Williamom Rutom či prezidentom Alžírska Abdalom Madžídom Tabbúnom. Podľa Vatikánu sa František okrem politických lídrov stretne i s riaditeľkou Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalinou Georgievovou. (TASR)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili desať civilistov, informovali regionálne úrady.

Ruský útok na obytnú štvrť v meste Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti si vyžiadal deväť mŕtvych a 32 zranených vrátane piatich detí, uviedol šéf mestskej vojenskej administratívy Oleksandr Vilkul.

Celkovo hospitalizovali 13 ľudí, z toho päť vo vážnom stave a jedného v kritickom. O život prišiel aj jeden človek v dedine Hostre v okrese Petrovsk v Doneckej oblasti, oznámil gubernátor oblasti Vadym Filaškin. (SITA, Kyiv Independent)

Americký systém protivzdušnej obrany Patriot bude v Poľsku nahradený súpravou, ktorá bude presunutá z inej časti sveta. (TASR)

Zelenskyj čaká prijatie dôležitých rozhodnutí na summite G7. Chce podpísať bezpečnostné dohody s Japonskom a USA.

"Veľká časť (summitu) bude venovaná Ukrajine, našej obrane a ekonomickej odolnosti a očakávame dnes dôležité rozhodnutia," uviedol Zelenskyj.

Krajiny G7 sú kľúčovým podporovateľom Ukrajiny z hľadiska vojenskej i finančnej pomoci od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Predstavitelia siedmich najsilnejších ekonomík sveta majú na prebiehajúcom summite rokovať o dohode, v rámci ktorej by mohla byť Kyjevu poskytnú pôžička v hodnote 50 miliárd dolárov. Na túto pôžičku by pritom mohli byť ako záruka použité výnosy z ruských aktív zmrazených na Západe.

Zelenskyj okrem toho oznámil, že na okraj summitu podpíše bezpečnostné dohody s Tokiom a Washingtonom. "Podpíšeme bilaterálne bezpečnostné dohody. Dokument so Spojenými štátmi bude bezprecedentný," uviedol ukrajinský prezident.

Kyjev pritom podpísal už niekoľko takýchto dohôd so západnými krajinami, ktoré sa v nich na niekoľko rokov zaviazali pomáhať pri financovaní a zlepšovaní ukrajinskej obrany a armády. Dohody nezahŕňajú obojstranné vojenské pakty alebo vojenské aliancie ale sú vnímané ako dôležitý záväzok dlhodobej podpory zo Západu v čase, keď vojna na Ukrajine trvá už vyše dva roky.

Summit skupiny G7 v Taliansku sa koná v čase zvýšenej ukrajinskej diplomatickej aktivity zameranej na posilnenie medzinárodnej podpory. Zelenskyj vystúpil začiatkom tohto týždňa s príhovorom na konferencii o rekonštrukcii Ukrajiny v Berlíne. Tento víkend sa tiež na mierovom summite vo Švajčiarsku zídu predstavitelia približne 90 krajín a medzinárodných organizácií, ktorí budú diskutovať o pláne Kyjeva na ukončenie vojny. (TASR)

Ukrajinskí vojaci zničili modernú ruskú radarovú stanicu. Ide o systém, ktorý Rusi používajú od roku 2018.

„Operačný personál 3. samostatného pluku špeciálneho určenia identifikoval ruskú digitálnu rádioreléovú stanicu R-416GM počas operácií na jednom z frontov,“ uviedli SOF.

„Ich presná paľba stanicu R-416GM znefunkčnila, čím prerušila komunikácia medzi veliteľským stanovišťom a jednotkami teroristickej armády," dodali SOF.

Británia prisľúbila Ukrajine 286 miliónov eur, uviedol britský minister Sunak na summite G7.

Vojna na Ukrajine je podľa britského premiéra v kritickom bode a spojenci Kyjeva "musia urobiť všetko potrebné, aby tento ilegálny konflikt ukončili". Financie sú určené na pokrytie bezprostredných humanitárnych, energetických a stabilizačných potrieb.

"Vo svojom úsilí podporovať Ukrajinu a ukončiť nezákonnú vojnu (ruského prezidenta Vladimira) Putina musíme byť v tejto dôležitej chvíli rozhodní a tvoriví," uviedol v spojitosti s touto podporou Sunak, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ešte v stredu britská vláda.

Británia sa od začiatku invázie zaviazala poskytnúť Ukrajine celkovo 12,5 miliárd libier, z čoho 7,6 miliárd predstavuje vojenská pomoc, píše AP. Sunak zároveň podporil plán G7 na použitie zmrazených ruských aktív v rámci obnovenia Ukrajiny.

Britský premiér v súčasnosti bojuje o udržanie svojej pozície predsedu vlády v nadchádzajúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia 4. júla, pripomína AP. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že jeho Konzervatívna strana zaostáva za opozičnými labouristami. Líder labouristov Keir Starmer však uviedol, že v prípade, ak sa stane premiérom, bude v intenzívnej podpore Ukrajiny pokračovať. (TASR)

Kuleba privítal nové sankcie USA voči Rusku. Ukrajinský minister zahraničných vecí pochválil tlak na Rusko.

"Na každý jeden subjekt pomáhajúci Rusku pri výrobe zbraní musí byť vyvinutý čo najintenzívnejší tlak," tvrdí Kuleba. Ruskú vojnovú mašinériu je podľa neho potrebné rozložiť a zastaviť jej financovanie predtým, než na svete spôsobí ešte viac utrpenia a ničenia.

Opatrenia podľa jeho vyjadrení ruský režim zasiahnu tam, kde to bolí. "Obzvlášť oceňujeme rázne opatrenia voči báze ruského obranného priemyslu a jeho prístupu k technológiám a zdrojom v zahraničí," napísal.

Zastavenie "vojnovej mašinérie" ruského prezidenta Vladimira Putina je podľa Kulebu dôležité pre globálnu bezpečnosť. "Každá jedna zbraň, ktorú Rusko nie je schopné vyrobiť z dôvodu obmedzení zdrojov, je zachránený život," napísal.

Americké ministerstvo financií v stredu oznámilo, že Spojené štáty rozšírili svoj sankčný zoznam o ďalších vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám.

Na sankčný zoznam bola okrem iných zaradená aj Moskovská burza i dodávatelia elektroniky a polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike a Karibiku. Americké ministerstvo tiež oznámilo upravenie už uvalených sankcií voči dvom ruským bankám - VTB a Sberbank. (TASR)

Poslanci obmedzili príspevok za ubytovanie odídencov z Ukrajiny. Po novom sa bude poskytovať iba 120 dní. (TASR)

Ministri EÚ skúmajú plány ochrany vojnových utečencov z Ukrajiny na summite v Luxemburgu, ktorý začal dnes.

Ukrajincom, ktorí utiekli do Európskej únie po rozsiahlej invázii Ruska do ich krajiny v roku 2022, bola poskytnutá okamžitá ochrana po tom, ako členské štáty EÚ zaviedli dočasný režim určený pre prípady masového prílevu ľudí.

Cieľom návrhu je vyhnúť sa zdĺhavým vnútroštátnym konaniam o azyle, ktoré sú potrebné na spracovanie veľkého počtu vysídlených osôb. Dočasné pravidlá je možné predĺžiť až o jeden rok. Okrem toho majú osoby pod dočasnou ochranou okrem iného nárok na sociálne dávky, bývanie, prístup k vzdelaniu a pracovné povolenia.

Existujúci režim sa mal skončiť v marci 2025. Európska komisia oznámila plánované predĺženie v utorok.

Komisia uviedla, že na základe týchto pravidiel sa v EÚ v súčasnosti zdržiava takmer 4,2 milióna Ukrajincov, pričom najviac ľudí (1,2 milióna) je v Nemecku.

Ministri spravodlivosti a vnútra členských krajín EÚ tiež preskúmajú stratégiu Komisie na zavedenie kontroverzných nových migračných a azylových pravidiel v EÚ.

Stratégiou Komisie je pomôcť krajinám bloku zaviesť tento právny systém do polovice roka 2026. (TASR)

Prvýkrát od začiatku vojny bude v Kyjeve pochod za rovnosť lgbt+ komunity. Konať sa bude v nedeľu.

„Máme medzi vojakmi silnú komunitu LGBTQ+. A chceme ukázať Ukrajincom a svetu, že na Ukrajine sú LGBTQ+ vojaci," uviedla vedúca výboru KyivPride Anna Šaryhina v súvislosti s pochodom naplánovaným na nedeľu.

Šaryhina poukázala aj dôležitosť pochodu pre LGBTQ+ ľudí, ktorí sú na okupovaných územiach alebo v zajatí, a pre tých, ktorí v súčasnosti nemôžu obhajovať svoje práva vzhľadom na svoju situáciu.

Téma pochodu "Zjednoťte sa za rovnosť a víťazstvo" má potvrdiť, že členovia LGBTQ+ sú neoddeliteľnou súčasťou ukrajinskej spoločnosti. (SITA, Kyiv Independent)

Na konferencii na obnovu Ukrajiny v Nemecku bolo podpísaných vyše sto, oznámila nemecká ministerka pre rozvoj.

Podpísané dohody zahŕňajú pôžičky pre malé podniky, partnerstvá medzi mestami či školenia, uviedla Schulzeová po boku ukrajinskej vicepremiérky a ministerky hospodárstva Julije Svyrydenkovej.

Konferencia nie je vnímaná ako darcovská, ale skôr ako fórum na získavanie kontaktov a zúčastnilo sa na nej vyše 3000 ľudí vrátane politických predstaviteľov či predstaviteľov rôznych podnikov a medzinárodných organizácií. Nemecko, Ukrajina a 12 ďalších krajín sa a 17 rozvojových organizácií vytvorilo alianciu, ktorá má posilniť malé a stredne veľké podniky.

"Ukrajina potrebuje silnú ekonomiku, aby prežila vojnu a obnovila, čo bolo zničené," uviedla Schulzeová.

Malé a stredne veľké podniky sú považované za hlavnú oporu ukrajinskej ekonomiky. Podľa Svyrydenkovej hrajú malé a stredne veľké podniky kľúčovú úlohu aj pri rekonštrukcii Ukrajiny. Dodala, že stredne veľké podniky boli mimoriadne silno zasiahnuté inváziou Ruska na Ukrajine. Cieľom spomínanej aliancie je pritom poskytnúť malým a stredne veľkým ukrajinským podnikom zvýhodnené pôžičky.

Schulzeová tiež vyzvala na uzatvorenie väčšieho počtu partnerstiev medzi mestami. Je totiž podľa nej potrebné, aby každá ukrajinská samospráva mala aspoň jedného medzinárodného partnera. Medzi účastníkmi konferencie bol i starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

V rámci konferencie boli tiež spustené školenia pre 180.000 pracovníkov s praxou, ktorí sa zapájajú do obnovy Ukrajiny. "Nezáleží, ako často Rusko ničí elektrické vedenia, nemocnice a budovy. Ukrajinci budú mať vedomosti a zručnosti na ich obnovu," uviedla Schulzeová v prvý deň konferencie. (TASR)

NATO sa chystá podniknúť ráznejšie kroky proti ruským špiónom v členských krajinách.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg to uviedol v v reakcii na nepriateľské kroky Moskvy vrátane sabotáží a kybernetických útokov.

"Pozorujeme viacero prípadov sabotáže, podpaľačských pokusov, kybernetických útokov a dezinformácií," povedal. Dodal, že ministri obrany NATO sa na svojom zasadnutí v Bruseli budú venovať aj týmto nepriateľským aktivitám Ruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok NATO posilní obranu pred ruskými sabotážami a naplánuje ďalšiu pomoc Ukrajine Čítajte 

Rokovať budú podľa Stoltenberga o možnostiach, ako na tieto kroky reagovať - vrátane ochrany dôležitej námornej a kybernetickej infraštruktúry a prísnejších opatreniach voči príslušníkom ruských spravodajských služieb.

Ministri sa podľa Stoltenberga majú venovať aj podpore Ukrajiny, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii.

"Cieľom postupu NATO je obmedziť medzery a zdržania v podpore Ukrajiny," uviedol. Dodal, že na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je potrebná dohoda naprieč celou Severoatlantickou alianciou.

Členské krajiny podľa Stoltenberga takisto ešte musia dosiahnuť dohodu o dlhodobom prísľube o finančnej pomoci pre Ukrajinu. (TASR)

Snaha o využitie zmrazených ruských aktív pokročila, tvrdí poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivan.

Sullivan zároveň dúfa, že k dosiahnutiu dohody dôjde počas stretnutia lídrov skupiny G7, ktoré sa koná od 13. do 15. júna v talianskom Fasane.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť spomenul aj vojnu v Pásme Gazy. Izrael podľa neho stojí za návrhom na prímerie v osemmesačnej vojne v palestínskej enkláve, pričom cieľom je odstrániť rozpory s palestínskym hnutím Hamas a čoskoro dosiahnuť dohodu.

V rozhovore s novinármi pred stretnutím G7 v južnom Taliansku Sullivan vyhlásil, že svet by mal nabádať palestínske hnutie na prijatie návrhu o prímerí, ktoré predstavil koncom mája americký prezident Joe Biden. Sullivan ešte dodal, že lídri skupiny G7 sú v dôležitých otázkach jednotnejší než kedykoľvek predtým.

Vo štvrtok sa začína 50. summit hláv štátov a vlád skupiny G7. Zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Témami pracovných rokovaní prvého dňa budú Afrika, klimatická zmena, Blízky východ a Ukrajina. (TASR)

Moskovská burza prestáva obchodovať s dolármi a eurami. Reaguje na ďalšie americké sankcie na ruské finančné inštitúcie.

Dané inštitúcie slúžia ako sprostredkovatelia obchodovania s dolármi na ruskom devízovom trhu. Spoločnosti, banky a investori po novom tak nemôžu obchodovať s dolármi alebo eurami prostredníctvom centrálnej burzy.

Mnoho Rusov drží časť svojich úspor v jednej zo spomenutých mien ako záchrannú sieť pre prípad pádu ruského rubľa. Ruské finančné inštitúcie ubezpečujú, že ich peniaze sú v bezpečí. (SITA)

Okupanti prišli za 24 hodín o ďalších 980 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 522 810, oznámilo ukrajinské velenie.

Ukrajinské sily zničili alebo poškodili aj 21 bojových obrnených vozidiel, 34 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy a 33 dronov.

Zoskupenie G7 poskytne Ukrajine 50 miliárd dolárov, ktoré by kryli zmrazené ruské aktíva.

Plán by použil úroky získané z aktív na pomoc ukrajinskému vojnovému úsiliu.

Nemenovaný francúzsky predstaviteľ potvrdil, že väčšina financií by prúdila na Ukrajinu v podobe pôžičky od americkej vlády, ktorú by kryli zisky zmrazených aktív v Európskej únii.

Ďalší dvaja ľudia oboznámení so situáciou tiež potvrdili danú dohodu.

Na podrobnostiach dohody ešte stále pracujú, ale peniaze by sa do Kyjeva mohli dostať do konca roka.

Skupina G7, ktorá združuje najbohatšie ekonomiky sveta, hľadá spôsoby ako použiť viac ako 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív, z ktorých väčšina je mimo krajinu, na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii.

Európski predstavitelia však odmietajú konfiškáciu majetku s odvolaním sa na obavy o právnu a finančnú stabilitu.

Lídri G7 sa vo štvrtok zídu na samite v Taliansku. Na okraji podujatia by okrem iného americký prezident Joe Biden a ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj mali podpísať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi USA a Ukrajinou.

Rusko nasadilo na obranu Krymu protivzdušný systém S-500, uviedol šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Budanov.

"Ruský systém protivzdušnej obrany sa posilňuje. To je celkom zrejmé a pochopiteľné. Objavil sa tam najnovší S-500. Predpokladáme, že je zatiaľ v skúšobnej prevádzke, " povedal Budanov.

Začiatkom tohto týždňa ukrajinský generálny štáb oznámil, že ukrajinská armáda zničila dva radary systémov protivzdušnej obrany S-300 a S-400 vo viacerých oblastiach okupovaného Krymu.

Išlo o druhý útok na ruskú protivzdušnú obranu na Kryme v priebehu týždňa.

Ukrajina údajne zasiahla jednu protilietadlovú raketovú jednotku S-400 neďaleko Džankoja a ďalšie dva systémy S-300 boli v noci na 10. júna pri Jevpatórii.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií oxidu uhličitého.

Vyplýva to zo spoločnej správy ukrajinského ministerstva životného prostredia a mimovládnych organizácií.

Správa uvádza, že odhad zahŕňa už uvoľnené emisie spolu s emisiami, ktoré by vznikli pri náprave škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou od februára 2020.

Správa ako hlavné zdroje emisií oxidu uhličitého (CO2) uvádza "miliardy litrov paliva spotrebovaného vojenskou technikou, milióny hektárov polí a lesov spálených ohňom, stovky budov na spracovanie ropy a palív vyhodených do vzduchu a obrovské množstvá ocele a betónu spotrebované na opevnenie stoviek kilometrov frontových línií".

Štúdia ďalej uvádza, že odhadovaných 175 miliónov ton emisií sa rovná ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Zároveň je to rovnaké množstvo CO2, aké za rok vyprodukuje Holandsko.

Autori tiež vyčíslili finančnú hodnotu škôd napáchaných emisiami. Využili na to tzv. spoločenskú hodnotu uhlíka (Social Cost of Carbon – SCC).

"Ruská federácia spôsobila počas 24 mesiacov bojov klimatické škody v hodnote viac než 32 miliárd amerických dolárov," dodáva štúdia. (TASR)