Ukrajina Rusko Online: Rusi už prišli o toľko vojakov, koľko nasadili na začiatku invázie, odhadli Briti

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba vyjadril optimizmus v súvislosti s budúcnosťou Ukrajiny v Európskej únii.

"Pred dvoma rokmi som si nevedel predstaviť, že v roku 2024 bude toľko dôvodov byť hrdý na to, že som Európan," uviedol Kuleba počas spoločného výstupu s nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou na ukrajinsko-moldavskom hraničnom priechode pri moldavskej obci Palanca, ktorý sa nachádza približne 50 kilometrov od Odesy.

Baerbocková poznamenala, že dnešok možno označiť aj za "deň radosti", pretože na hraničnom priechode viala vlajka Európskej únie.

Ukrajinský minister ďalej uviedol, že Ukrajina a EÚ prešli za posledné dva roky od začiatku vojny spoločnou cestou. Členské krajiny Únie dodávali Ukrajine zbrane, Kyjev sa vybral na cestu vstupu do EÚ a Únia sa presadila ako silný hráč robiaci "ambiciózne historické rozhodnutia". "História sa píše práve teraz," dodal Kuleba.

EÚ sa v decembri minulého roka rozhodla začať prístupové rokovania s Kyjevom. Očakáva sa však, že bude trvať ešte niekoľko rokov, kým sa Ukrajina bude môcť k európskemu bloku pripojiť. (TASR)

Český prezident Pavel vyzval českú verejnosť, aby vytrvala v podpore Ukrajiny a nenechala ju spadnúť do "pazúrov" Ruska.

Pripomenul, že aj Česi boli v situácii, keď si želali, aby svet chápal ich potreby.

"Nikto nechce poraziť Rusko ako krajinu, ale chceme, aby odišlo z Ukrajiny a umožnilo jej slobodný rozvoj tak, ako sa ho dostalo nám," povedal Pavel vo vystúpení na zhromaždení na Staromestskom námestí v Prahe.

"Musíme sa postaviť na stranu Ukrajiny. Či ju už máme radi, alebo nie, pretože o tom to nie je. Je to o princípe. Vojna na Ukrajine dnes nie je len vojnou proti Ukrajine v snahe ju poraziť a získať nad jej územím kontrolu. Je to vojna proti spôsobu života, ktorý vedieme, proti svetu, v ktorom platia pravidlá a kde aj tí menší majú nárok na svoje miesto na slnku," uviedol prezident.

Pavel dodal, že ak ľudia nechcú, aby porážka Ukrajiny slúžila ako signál na výpady pre ďalšie autokratické režimy, musia pomáhať Ukrajincom aj naďalej. "Všetci by sme mali ukázať, že Ukrajinu nepustíme, nedáme ju a nenecháme ju spadnúť do pazúrov Ruska," vyhlásil.

Krajiny skupiny G7 budú posilňovať opatrenia voči Rusku v dôsledku invázie na Ukrajinu.

Uviedli to ich lídri vo vyhlásení vydanom na druhé výročie začiatku vojny. Moskvu tiež vyzvali, aby plne objasnila smrť väzneného opozičného politika Alexeja Navaľného.

"Budeme pokračovať vo zvyšovaní ceny ruskej vojny, znižovať zdroje príjmov Ruska a brániť mu v budovaní jeho vojenskej mašinérie," uvádza sa vo vyhlásení G7. Skupina zároveň odsúdila podporu, ktorú Rusku vo vojne na Ukrajine poskytujú Čína a Irán.

"Vyzývame ruskú vládu, aby plne objasnila okolnosti smrti (Navaľného)," uviedli lídri G7. "Vzdáme tiež hold mimoriadnej odvahe Alexeja Navaľného a stojíme pri jeho manželke, deťoch a blízkych. Obetoval svoj život v boji proti korupcii Kremľa a za slobodné a spravodlivé voľby v Rusku."

Lídri G7 hovorili na videokonferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten im povedal, že Ukrajina sa na nich spolieha, pokiaľ ide o včasné dodávky vojenskej pomoci.

Videokonferenciu v mene predsedníckej krajiny G7 otvorila talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá v sobotu spolu s ďalšími západnými predstaviteľmi navštívila Kyjev.

Účastníkom povedala, že ruský prezident Vladimir Putin si po Ukrajine "vyhliadol" ďalšie neďaleké krajiny. Jeho plány na bleskovú vojnu však podľa nej nezohľadnili húževnatosť Ukrajincov a jednotu Západu, čo označila na dva prvky, prečo neboli tieto plány úspešné.

Meloniová uviedla, že Rusko na Ukrajine napriek svojej propagande o opaku nevíťazí. "Musíme oveľa lepšie vysvetľovať, že súčasná situácia v tomto konflikte je naším víťazstvom, ukrajinským víťazstvom," dodala s tým, že potrebné je aj účinnejšie vysvetľovať, prečo je odhodlanie Ukrajiny a jej spojencov zásadné pre všetkých.

"Pretože len málokomu by prospel svet bez pravidiel, v ktorom by vládla len vojenská sila a kde by každému štátu hrozilo, že by ho napadol sused," citovala ju agentúra ANSA. (TASR)

Ak Kremeľ nezmení prístup, šanca na otvorený konflikt medzi NATO a Ruskom je veľmi veľká. Píše Matúš Halás. (SME)

Druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu si v Európe pripomenuli tisícky ľudí, pozrite si fotogalériu z demonštrácií. (ČTK)

Rusko zlyhalo v snahe podkopať ukrajinskú štátnosť a zlomiť odhodlanie ukrajinského ľudu, vyhlásila Rada NATO-Ukrajina.

Pri príležitosti druhého výročia začiatku ruskej invázie dodala, že Ukrajina sa prejavila ako suverénny a demokratický štát, oslobodila významné územie a zahnala ruskú Čiernomorskú flotilu.

„Rusko musí okamžite zastaviť túto vojnu a úplne a bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje vojenské sily z Ukrajiny v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN. Neuznávame a nikdy neuznáme ilegálne a nelegitímne ruské anexie vrátane anexie Krymu,“ zdôrazňuje vyhlásenie Rady NATO-Ukrajina. (SITA)

Vojna spôsobila Ukrajine obrovské škody v ekonomike aj na infraštruktúre. Zničené budovy bude potrebné nahradiť.

Artem Sumara dohliadal na projekt recyklácie trosiek v nádeji na vybudovanie zelenšej Ukrajiny.

Na stavenisku v Mykolajivskej oblasti vojenskí veteráni naverbovaní francúzskou spoločnosťou Neo-Eco starostlivo triedia trosky školy.

Sumara pre agentúru AFP povedal, že hlavným cieľom je "znova použiť všetko, čo sa dá". Úloha je to ambiciózna, ale životne dôležitá, pretože Ukrajina musí zvládnuť obrovské množstvo odpadu a trosiek.

Sumara dúfa, že aspoň 70 % z toho, čo zostalo zo školy, bude možné recyklovať. "Nie je to jednoduché. Recyklácia v akejkoľvek forme bude náročnejšia ako kúpa niečoho nového," povedal.

Niektoré z pôvodných starých materiálov nie je možné opätovne použiť, napríklad tie, ktoré sú kontaminované azbestom. Ten bol na Ukrajine rozšírený.

Podľa Neo-Eco recyklácia stále prináša menej emisií ako používanie nových materiálov, pretože stavebný sektor je hlavným emitentom oxidu uhličitého (CO2). A recyklované materiály stoja menej ako nové.

Kyjev odhaduje, že vojna vytvorila približne 450 miliónov ton odpadu. To je príliš veľa pre kapacitu skládok na Ukrajine, ktorá sa už pred inváziou snažila recyklovať. Okrem toho, zanedbané trosky by mohli kontaminovať okolité polia a lesy.

Francúzska spoločnosť Neo-Eco, špecialista v tejto oblasti, už pracovala v Bejrúte po výbuchu v prístave v roku 2020, ktorý zabil viac ako 200 ľudí a zanechal časti libanonského hlavného mesta v ruinách.

Pre veteránov je pomoc pri obnove škôl spôsobom, ako pokračovať v boji po prepustení z armády. Volodymyr Vinokur, 52-ročný veterán, ktorého zranili črepiny na východnom fronte, hovorí, že projekt je "mostom k civilnému životu".

Podľa guvernéra Vitalija Kima v Mykolajivskej oblasti bolo zatiaľ opravených iba 30 percent poškodených budov a nálety spôsobujú ďalšie škody. Navyše, ukrajinské verejné financie "sú teraz presmerované na obranné priority". Sú preto odkázaní na pomoc európskych a amerických partnerov, skonštatoval.

Projekt Neo-Eco napríklad získal financie z Dánska. S napätým štátnym rozpočtom sú projekty na opätovné využitie trosiek veľmi užitočné, pretože sú ekologické a lacnejšie, poznamenal guvernér Kim, ktorý kedysi pracoval v oblasti nehnuteľností.

Rekonštrukcia sa podľa neho musí začať bez čakania na koniec vojny, pretože dokončenie mnohých projektov bude trvať roky. "Nemáme na výber. Musíme to urobiť už teraz," dodal. (TASR)

Iniciatíva Mier Ukrajine organizuje zbierku na pomoc ľuďom s posttraumatickou stresovou poruchou.

Pripravila program v Bratislave pri Starej tržnici a aj takto chce šíriť osvetu o potrebe pomoci Ukrajine. Urobila tak pri príležitosti druhého výročia začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu. I

"Musíme si pomáhať. Treba vytrvať s Ukrajinou, lebo Ukrajina bojuje aj za našu slobodu," vyhlásil člen iniciatívy Rastislav Kalnovič.

Členovia iniciatívy na sobotnej tlačovej konferencii poukázali na potrebu pomáhať a aj na aktuálnu situáciu na Ukrajine. Upozornili takisto na riziká šíriacej sa ruskej propagandy.

Iniciatíva zároveň predstavila aktuálnu zbierku, ktorú organizuje na pomoc pre ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou v dôsledku vojny. Prebieha prostredníctvom online platformy. (TASR)

Nezisková organizácia Človek v ohrození pomohla za dva roky vojny na Ukrajine 218 300 ľuďom a je pripravení pomáhať ďalej.

Organizácia pomáha priamo na území Ukrajiny, pracuje s deťmi aj so seniormi, obnovuje protiletecké kryty, rekonštruuje ubytovacie zariadenia, organizuje letné tábory, sedenia so psychológmi, stavia modulárne domy a tiež detské ihriská.

„Napriek tomu, že občas zažívame únavu a vyčerpanie aj my, aj ďalej sa budeme snažiť pomáhať tým, ktorí to potrebujú a budeme to robiť dovtedy, kým to bude potrebné," uviedla riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

„Zároveň na Slovensku aktívne pracujeme s ľuďmi z Ukrajiny, ktorým sa snažíme čo možno najviac uľahčiť život v našej krajine. V rámci našich Programov sociálnej integrácie im konštantne pomáhame s psychosociálnou podporou, hľadaním ubytovania, škôlok, škôl, zamestnania či zdravotnej starostlivosti," priblížila organizácia a dodala, že sa Ukrajincov snažia prepájať so slovenskou komunitou, doučujú ich slovenčinu a organizujú pre nich voľnočasové aktivity.

Aktívne pomáhali najmä v Zakarpatskej oblasti, neskôr pomoc rozšírili aj do ďalších regiónov na západe, juhu, severe a východe krajiny. Do Zakarpatského, Ivano-Frankovského, Chersonského, Černihivského a Kyjivského regiónu Človek v ohrození distribuoval viac ako 3 800 ton materiálnej pomoci.

„Zrekonštruovali sme a zariadili príbytky a zlepšili tak životné podmienky 1 790 ľudí a ubytovali v nich ďalších vyše 1 200 ľudí. Do 32 modulárnych domov sme zabezpečili kompletné vybavenie od nábytku, cez kuchynské potreby až po matrace a posteľnú bielizeň. Dodali sme 2 652 ton palivového dreva na podporu 600 rodín," spresnila organizácia s tým, že pre najzraniteľnejších pripravili aj 4 918 potravinových balíčkov.

„Distribuovali sme zimné oblečenie vnútorne vysídleným osobám a darovali vyše 600 poukážok na nákup zimného oblečenia pre deti. Poskytli sme viac ako 11 700 intervencií približne 20-tisíc ľuďom. Išlo najmä o individuálne alebo skupinové psychologické sedenia s odborníkmi," doplnila organizácia, ktorá zorganizovala aj viac ako 11-tisíc hodín voľnočasových aktivít a viac ako tisíc detí sa zúčastnilo detských letných táborov.

„Zorganizovali sme 150 komunitných podujatí pre viac ako 4 100 ľudí, ktoré spojili vnútorne vysídlené osoby s miestnou komunitou. Opravili a zariadili sme 20 priestorov vhodných pre deti, 20 protileteckých krytov a vybudovali 20 detských ihrísk. Zorganizovali sme školenia pre dobrovoľníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov, učiteľov, vedúcich a zamestnancov kolektívnych centier," vymenovala organizácia.

Pokračovala s tým, že nadviazali aj partnerstvá so 77 miestnymi a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a tiež s 27 oddeleniami pre vzdelávanie. Podporili aj viac ako 70 čiastkových grantových projektov na pomoc ukrajinským ľuďom. (SITA)

Tisíce ľudí sa zišli v európskych mestách, aby vyjadrili podporu Ukrajine. Medzi inými aj na Staromestské námestí v Prahe.

Ľudia prišli s vlajkami Ukrajiny, Európskej únie a Severoatlantickej aliancie aj s transparentmi na podporu napadnutej krajiny.

Míting pri príležitosti druhého výročia začiatku ruskej vojny proti Ukrajine otvoril príhovorom český prezident Petr Pavel.

„Je to vojna proti spôsobu života, ktorý vedieme, proti svetu, v ktorom platia pravidlá, proti svetu, v ktorom majú aj menší nárok na svoje miesto pod slnkom," povedal podľa webu TN.cz o ruskej agresii proti Ukrajine český prezident.

Stovky ľudí sa zišli v Berlíne i v lotyšskej Rige. V okolí Brandenburskej brány v Berlíne sa v sobotu popoludní podľa odhadov polície zišlo viac než 3000 ľudí.

Mnohí z nich niesli ukrajinské zástavy a ďalší držali transparenty a plagáty s nápismi ako "Rusko vždy klame" alebo "Diabol je v Kremli". Ľudia takisto Rusko výkrikmi označovali za teroristický štát, píše DPA.

Aktivisti z environmentálnej organizácie Greenpeace na priečelie budovy ruského veľvyslanectva v Berlíne premietli nápisy, ktorými vyjadrovali nespokojnosť s vojnou. Na budove boli vysvietené nápisy "Zastavte zabíjanie" a "ruky preč z Ukrajiny" v angličtine aj nemčine.

Stovky ľudí sa zhromaždili aj pri pamätníku v lotyšskej metropole Riga, aby vyjadrili solidaritu s Ukrajinou. Účastníci držali lotyšské a ukrajinské zástavy a bannery s nápismi, ktoré odsudzovali ruskú agresiu a vyzývali na podporu pre Ukrajinu.

"Lotyšsko podporuje Ukrajinu politicky, vojensky a finančne a budeme tak robiť aj naďalej," uviedla vo svojom príhovore lotyšská premiérka Evika Siliňová.

Estónska premiérka Kaja Kallasová a predsedníčka litovskej vlády Ingrida Šimonyté prostredníctvom videokonferencie tiež potvrdili ďalšiu podporu pre Ukrajinu, až kým nezvíťazí.

Obyvatelia Lotyšska v sobotu o 9.00 h prejavili solidaritu s Ukrajincami chvíľkou ticha. Počas dňa sa koná viacero charitatívnych koncertov a ďalších podujatí. (SITA, TASR)

Do Odesy pricestovala nemecká ministerka zahraničia Baerbocková v sprievode ukrajinského ministra Dmytra Kulebu.

Návšteva bola najprv z bezpečnostných dôvodov utajovaná.

Ide už o šiestu cestu Baerbockovej na Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022.

Obaja ministri sa v piatok zúčastnili na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, kde si pripomenuli druhé výročie začiatku vojny.

Obaja politici pricestovali v sobotu ráno do Berlína na palube nemeckého vládneho lietadla. Odtiaľ Baerbocková a Kuleba odleteli do Moldavska, odkiaľ cestovali po súši do Odesy.

Baerbocková povedala, že vstúpiť na Ukrajinu s Kulebom je ako "ďalší krok v európskej integrácii a do Európskej únie". Informoval o tom reportér agentúry AFP, ktorý cestoval s nemeckou ministerkou.

Odesa, dôležité ukrajinské prístavné mesto na pobreží Čierneho mora, sa často stáva terčom ruských útokov. Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) preto už v januári 2023 zaradila do zoznamu lokalít svetového dedičstva v ohrození aj historické centrum Odesy. (TASR)

Ursula von der Leyenová odovzdala ukrajinskej polícii a generálnej prokuratúre 50 vozidiel.

Vozidlá sú určené na podporu vyšetrovania vojnových zločinov na oslobodených územiach.

Ukrajina nebojuje len za seba, ale za celý demokratický svet, myslia si politici zo slovenskej opozície. (TASR)

Ukrajina podpísala bezpečnostné dohody s Kanadou a Talianskom. Kanada poskytne pomoc za vyše dve miliardy eur.

Bilaterálne bezpečnostné dohody podpísal v Kyjeve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

"Je to pevné a dobre načasované rozhodnutie, ktoré výrazne posilní našu odolnosť," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X po podpise dohody s Trudeauom. Ten uviedol, že Kanada bude stáť pri Ukrajine za každých okolností.

Dohoda medzi Ottawou a Kyjevom s platnosťou na desať rokov zahŕňa záväzky Kanady v oblasti podpory Ukrajiny a obrany jej zvrchovanosti a územnej celistvosti, ochrany jej obyvateľov a obnovy jej hospodárstva, uviedla kancelária kanadského premiéra.

Kanadský premiér počas návštevy Kyjeva takisto pripomenul možnú spojitosť ruského prezidenta Vladmira Putina so smrťou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, píše AFP.

"Putin predstiera, že je mocný, no naozaj mocní vodcovia nezabíjajú svojich protivníkov," povedal Trudeau na tlačovej konferencii.

Ďalšiu dohodu Zelenskyj podpísal z talianskou premiérkou. "Tento dokument vytvára pevné základy pre dlhodobé bezpečnostné partnerstvo našich krajín," uviedol prezident.

Dodal, že s Meloniovou rokovali aj o ďalšej podpore pre Ukrajinu v spojitosti s predsedníctvom Talianska v skupine krajín G7. Takisto sa Taliansku poďakoval za podporu pre obranné spôsobilosti Ukrajiny i vojenskú pomoc na rok 2024.

Rusko nielenže útočí na Ukrajinu, ale ničí aj mier v Európe, tvrdí nemecký kancelár Olaf Scholz.

Nemecko a Európa musia posilniť svoje obranné schopnosti a zabezpečiť, aby odolali akémukoľvek vojenskému útoku zvonku. Musíme urobiť ešte viac, aby sme sa mohli účinne brániť," dodal kancelár.

Olaf Scholz zároveň vyhlásil, že Ukrajina bude dostávať podporu pre jej sebaobranu „tak dlho, ako to bude nutné“. (SITA)

Ľudia z Ukrajiny sa na Slovensku cítia byť prijatí, no čelia problémom s bývaním, zamestnaním aj vzdelávaním. (SITA)

Holandsko neprestane podporovať Ukrajinu. "Nie ste sami. Stojíme pri vás," vyhlásil holandský premiér Mark Rutte.

Povedal, že konflikt nie je len bojom za Ukrajinu. "Ide aj o našu vlastnú bezpečnosť. Pretože ak (ruský prezident Vladimir) Putin bude na Ukrajine úspešný, nezastaví sa tam," dodal Rutte.

Holandský kráľ Viliam Alexander a kráľovná Máxima tiež znova potvrdili, že podporujú Ukrajinu. V posolstve zverejnenom kráľovským dvorom manželia ocenili "obrovskú vytrvalosť a odvahu"

Ukrajincov, ktorí čelia ruskej agresii. "Stále jednotne podporujeme Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí bojujú za slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Ich obetavosť je príkladom a inšpiráciou pre nás všetkých," napísali.

Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová na druhé výročie vojny znovu odsúdila ruskú agresiu v susednej krajine a vyhlásila, že Slovinsko stále solidárne stojí pri Ukrajine. Ukrajincom vzdala poctu aj tým, že zaspievala ukrajinskú ľudovú pieseň spolu so speváčkou Kristinou Oberžanovou a zverejnila video na svojom profile na Instagrame.

"Básnik Henry Wadsworth Longfellow opísal hudbu ako univerzálny jazyk ľudstva. Porozumieme jej všetci, len ak otvoríme svoje srdcia a započúvame sa do toho, čo nám hovorí. Som v hĺbke duše presvedčená, že nám prináša posolstvá mieru, lásky a spolunažívania," uviedla v texte sprevádzajúcom video.

Pircová Musarová povedala, že Slovinsko dôrazne odsudzuje ruskú agresiu proti Ukrajine a naďalej solidárne stojí pri Ukrajine a pri miliónoch ľudí, nielen na ukrajinskej strane, ktorí nikdy túto vojnu nechceli. "Tak ako vraví táto pieseň, chcú žiť a milovať," dodala prezidentka. (TASR)

Z vojny na Ukrajine vyplýva, že Poľsko musí posilniť svoju armádu, uviedol poľský prezident Andrzej Duda.

"Opäť žijeme v nebezpečnej dobe," uviedol Duda vo videu zverejnenom na sociálnej sieti pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruská agresia proti nezávislej Ukrajine podľa jeho slov prináša smrť, bolesť a utrpenie. Pripomenul, že Poľsko od začiatku pomáha Ukrajine v jej hrdinskom boji proti Rusku a takisto si vytvára závery z tejto vojny.

"Dnes si nemôžeme dovoliť byť nečinní a preto, tu a teraz, posilňujeme a budeme pokračovať v posilňovaní našej armády," uviedol Duda.

"Povinnosťou politikov je starať sa o dôležité záležitosti ako obrana našich hraníc, posilňovanie našej armády a posilňovanie našich spojenectiev," dodal.

Poľský premiér Donald Tusk ocenil statočnosť Ukrajincov a kritizoval tých, ktorí sú k vojne ľahostajní. "Dva roky ukrajinského hrdinstva. Dva roky ruského barbarstva. Dva roky hanby tých, ktorí zostávajú ľahostajní," uviedol.

Opozícia chce, aby parlament odsúdil ruskú vojenskú agresiu, ktorá ničí Ukrajinu dva roky. Návrh podali SaS. PS a KDH. (SITA)

Britský kráľ Karol III. ocenil odhodlanie a silu Ukrajincov a podporuje ďalšie dodávky zbraní Ukrajine v boji proti Rusku.

"Odhodlanie a sila Ukrajincov nás stále inšpirujú, aj keď nevyprovokovaný útok na ich krajinu, ich životy a celú existenciu vstupuje do tretieho, tragického roka," napísal kráľ.

"Napriek obrovským útrapám a bolesti Ukrajinci stále prejavujú hrdinstvo, s ktorým si ich svet nerozlučne spája. Majú skutočnú odvahu, napriek neuveriteľnej agresii," uviedol panovník.

Britský kráľ ďalej napísal, že ho "veľmi povzbudzuje, že Spojené kráľovstvo a naši spojenci sú stále v prednej línii medzinárodného úsilia pomôcť Ukrajine".

"V srdci som so všetkými, koho vojna postihla, a pamätám na nich vo svojich myšlienkach a modlitbách," doplnil.

Ruské straty za dva roky vojny na Ukrajine sú rovnaké ako celkové sily, ktoré Moskva nasadila na začiatku invázie.

Z mnohých hľadísk ich ale prevyšujú, píše ministerstvo obrany Veľkej Británie a konštatuje, že od 24. februára 2022 na Ukrajine padlo alebo utrpelo zranenia zhruba 350-tisíc ruských vojakov.

Britskí analytici ďalej tvrdia, že k potvrdeným stratám Rusov patrí aj viac ako 2 700 tankov a 5-tisíc bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov.

Ukrajinská bezpečnostná služba potvrdila útok na oceliareň v Lipeckej oblasti v západnej časti Ruska.

Závod podľa nej vyrábal pre ruskú armádu zbrane na použitie na Ukrajine. Zásah dronmi na oceliareň zorganizovali naraz dve ukrajinské tajné služby. Okrem SBU sa na ňom podieľala aj vojenská tajná služba (GUR).

Požiar zasiahol oceliarne medzinárodnej spoločnosti Novolipetsk Steel (NLMK). Na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach boli pozorovateľné rozsiahle plamene.

Veľká Británia vynaloží ďalších 245 miliónov libier na delostrelecké granáty Ukrajine, oznámila britská vláda.

Britský premiér Rishi Sunak a líder opozičných labouristov Keir Starmer, ktorého strana má veľkú šancu vyhrať nadchádzajúce voľby v Británii, vyhlásili, že Spojené kráľovstvo bude naďalej podporovať Ukrajinu. (SITA)

Moskva sa bude usilovať pomstiť sa za rozsiahle sankcie, ktoré zaviedol Západ, uviedol ruský exprezident Dmitrij Medvedev.

"Dôvod (pre sankcie) je jasný: čím horšie sa majú občania Ruska, tým lepšie pre západný svet," napísal Medvedev v aplikácii Telegram. "Musíme na to pamätať a mstiť sa, kdekoľvek to je možné," dodal.

Pred Kremľom zadržali najmenej štyroch ľudí vrátane reportérov na proteste manželiek zmobilizovaných vojakov.

Video zverejnené nezávislým médiom SOTA na Telegrame ukazuje, ako polícia zadržala dvoch ľudí v žltých vestách s nápisom "Press" a dvoch ďalších.

Väčšina ľudí v uliciach Moskvy povedala agentúre AFP, že podporuje vojakov bojujúcich na Ukrajine. "Som hrdá na našich mužov," povedala 27-ročná Nadežda, environmentálna inžinierka.

"Samozrejme, že sa o nich bojím, ale je príjemný pocit, že sa im darí skvele, bojujú za našu krajinu."

Jeden z mála, kto dal alternatívny názor, bol Konstantin, učiteľ herectva pracujúci ako čašník: "Som proti akejkoľvek vojne. Prešli dva roky a štve ma, že ľudia sa nevedia medzi sebou rozprávať a sú stále vo vojne."

Vpúšťanie kamiónov smerujúcich zo Slovenska na Ukrajinu cez územie Maďarska je nateraz zastavené. (Korzár)

Ukrajina zvíťazí, vyhlásil Zelenskyj pri príležitosti druhého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Zároveň zdôraznil, že vojnu je nutné ukončiť podľa ukrajinských podmienok, aby bol mier spravodlivý.

"Každý normálny človek chce, aby sa vojna skončila. Ale nikto z nás nedovolí, aby skončila aj naša krajina. Preto k slovám o ukončení vojny vždy dodávame: za našich podmienok. Preto so slovom mier vždy znie: spravodlivý. Preto vždy v histórii bude popri Ukrajine aj výraz nezávislá. Poďme za to bojovať. Vyhráme. Bude to najlepší deň nášho života," povedal Zelenskyj.

Prejav predniesol na letisku v Hostomeli pri Kyjeve, kde ukrajinskí vojaci na začiatku vojny odrážali výsadok ruských vojakov, ktorí mali za úlohu zmocniť sa Kyjeva.

Prezidenta sprevádzali západní politici, ktorí dnes pricestovali do Kyjeva, uviedla agentúra AFP.

"Veríme, že Ukrajina bojuje aj za našu slobodu a za naše národné záujmy," povedala novinárom talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá je v Kyjeve podobne ako šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, či belgický premiér Alexander De Croo a jeho kanadský náprotivok Justin Trudeau.

Do ukrajinskej metropoly na druhé výročie vojny prišiel aj bývalý britský premiér Boris Johnson.

Meloniová podľa serveru RBK-Ukrajina označila Hostomeľ za symbol ruskej porážky a za miesto, kde Ukrajinci naplnili slová svojej hymny, že dajú duše a telá za slobodu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zaskočené boli obe strany. Ako vyzerala bitka, ktorá rozhodla, že vojna nebude trojdňová operácia? Čítajte 

Premiér Fico nebude mať problém pozvať ruského veľvyslanca na oslavy oslobodenia Slovenska Červenou armádou.

Robert Fico v relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy uviedol, že je nereálne, aby Rusko napadlo po Ukrajine aj ďalšiu krajinu.

Dodal, že pripravuje ekonomickú návštevu do Číny, ale aj pozvanie ukrajinského premiéra Denys Šmyhaľa na Slovensko. (SME)

Prezidenta Čaputová sa poďakovala Slovákom za solidaritu a pomoc, ktorú poskytli občanom Ukrajiny. (SITA)

Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo medzinárodné právo, zopakoval premiér Ficov v RTVS.

"Slovania sa zabíjajú a Západ to podporuje," myslí si Fico.

"Je jasné, že Rusko nezničia. Má v poriadku národnú menu, ekonomiku. Stratégia Západu nefunguje. Prečo EÚ nepríde a nepovie: stačilo, poďme nájsť nejaké podmienky prímeria. Rusko sa vojensky nedá poraziť, je to jadrová veľmoc" povedal Fico. (SME)

Ukrajina sa stane členom NATO, uviedol šéf Aliancie Jens Stoltenberg a prisľúbil ďalšiu podporu Kyjevu zo strany NATO.

"Ukrajina vstúpi do NATO. Otázka nie je či, ale kedy," povedal Stoltenberg vo videozázname zverejnenom na sociálnej sieti X. NATO bude podľa neho aj naďalej stáť po boku Ukrajiny počas jej prípravy na vstup.

Pripomenul, že na sobotu (24. februára) pripadá druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú označil za najväčšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny. Vyjadril uznanie všetkým Ukrajincom, ktorí prišli o život alebo utrpeli zranenia pri obrane svojej vlasti.

"Cieľ ruského prezidenta Vladimira Putina sa nemení a nie sú žiadne náznaky, že by sa pripravoval na mier," povedal Stoltenberg. "Nesmieme však strácať odvahu. Ukrajina opakovane preukazuje obdivuhodnú zručnosť a pevné odhodlanie," povedal a dodal, že táto krajina sa nezrútila v priebehu niekoľkých týždňov - čoho sa mnohí obávali.

Ukrajine sa podľa jeho slov podarilo získať späť polovicu územia, ktoré predtým zabralo Rusko, a spôsobila ruským silám ťažké straty.

"Ukrajina si udržiava svoju slobodu a nezávislosť," povedal a dodal, že je to umožnené jej odvahou a odhodlaním. Prispela aj výrazná vojenská a hospodárska pomoc od členských krajín NATO.

Pripomenul, že spojenci v uplynulých dňoch oznámili ďalšie balíky pomoci v hodnotách miliárd dolárov. Tie zahŕňajú delostreleckú muníciu, prostriedky protivzdušnej obrany a bojové lode, drony a prostriedky na odmínovanie i vybavenia a náhradné diely pre stíhačky F-16.

Zo strany Ruska došlo k porušeniu medzinárodného práva, uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Výsledkom pokračujúcej vojenskej invázie Ruskej federácie proti Ukrajine je množstvo obetí a hospodárska, kultúrna a environmentálna devastácia nášho východného suseda, pokračoval Blanár vo vyjadrení k druhému výročiu tohto konfliktu.

„Slovenská republika podporuje Ukrajinu ako mierovú, demokratickú, teritoriálne celistvú, v medzinárodne uznaných hraniciach s perspektívou v Európskej únii po splnení všetkých kritérií stanovených pre všetky kandidátske krajiny. Nášmu susedovi chceme aj naďalej poskytovať materiálnu, humanitárnu a rozvojovú pomoc a podporíme zapojenie slovenských subjektov do obnovy Ukrajiny," avizoval Blanár.

Súčasne apeluje na začatie mierových rokovaní, a to čo najskôr. Tvrdí, že to však nebude možné bez politickej vôle a aktívnej kolektívnej diplomacie. „Preto podporujeme mierové aktivity vrátane iniciatívy prezidenta Ukrajiny vedúce k tomuto cieľu," zdôraznil.

Slovensko je podľa ministra zahraničných vecí pripravené zapojiť sa do procesov na medzinárodnej scéne, ktoré môžu prispieť k ukončeniu vojny na Ukrajine.

„Pre Slovenskú republiku je aj naďalej dôležité, aby bol budúci mier pre Ukrajinu komplexný, spravodlivý, trvalý a plne v súlade s kľúčovými princípmi Charty OSN. Iba taký prispeje k posilneniu celoeurópskej stability a bezpečnosti," povedal Blanár. (SITA)

Ukrajina bojuje za svoju slobodu, demokraciu a nezávislosť. Ak padne, je len otázkou času, kedy bude ohrozený niekto ďalší.

Český premiér Petr Fiala to v sobotu uviedol vo videu venovanom druhému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu. Ruský režim je podľa neho obludný a je v záujme Česka, aby na Ukrajine neuspel.

Útok na Ukrajinu je podľa Fialu porušením princípov suverenity, zvrchovanosti a nezávislosti štátu. Zdôraznil, že Česko stojí od začiatku jednoznačne na jej strane.

"Nesieme zodpovednosť za udržanie mieru a stability v našom regióne, v našej krajine. Je naším bytostným záujmom, aby ruský agresor neuspel," vyhlásil český premiér.

Ruský režim je podľa neho obludný a neštíti sa ničoho. Dôkazom toho je, ako prezident Vladimir Putin likviduje svojich politických protivníkov, dodal Fiala. Považuje za otázku času, kedy bude ohrozený ďalší štát, ak by Rusko na Ukrajine zvíťazilo.

"Nemá zmysel si nahovárať, že Putinovi bude Ukrajina stačiť. Všetci chceme mier. A práve preto sa nesmieme báť postaviť tým, ktorí mier ohrozujú," dodal predseda českej vlády.

Česko si v sobotu dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajine pripomenie rôznymi podujatiami.

V rámci akcie "Deň za Ukrajinu" v hlavnom meste bude napríklad zhromaždenie na Staromestskom námestí, kde vystúpi aj český prezident Petr Pavel. Výťažok z večerného koncertu vo Fore Karlín pôjde podľa organizátorov na nákup vojenských lekárničiek a špeciálnych injekcií, ktoré dokážu zastaviť krvácanie.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 770 vojakov na zhruba 409 010, oznámilo velenie Ukrajiny.

V priebehu 24 hodín prišla ruská armáda aj o ďalších 15 bojových obrnených strojov, 36 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy, lietadlo a 31 dronov.

„Za normálnych okolností sme milí a priateľskí, nemáme radi konflikty,“ hovorí ukrajinský dizajnér Mykola Kovalenko. (SME)

V noci vypukol požiar v metalurgickom závode v ruskom meste Novolipeck, ktorá leží asi 400 kilometrov od hraníc Ukrajiny.

Gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov naznačil, že požiar mohol spôsobiť dron.

Neskôr velenie Ukrajiny oznámilo, že na závod zaútočili dôstojníci Bezpečnostnej služby Ukrajiny spolu s Obranným spravodajstvom.

Drony sa zamerali na chladiace zariadenia neupraveného koksárenského plynu.

Požiar zasiahol oceliarne medzinárodnej spoločnosti Novolipetsk Steel (NLMK). 

Ruská armáda hlásila zneškodnenie dvoch dronov nad Lipeckou oblasťou.

Ruské ministerstvo obrany tiež informovalo o ukrajinských dronových útokoch na Tulskú oblasť, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od Moskvy, a Kurskú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Niekoľko dronov údajne zachytila a zničila protivzdušná obrana. (Hromadske)

Proukrajinskí aktivisti vyklopili dve tony hnoja pred rezidenciou ruského veľvyslanca vo Varšave.

Do hromady hnoja aktivisti zapichli zakrvavenou ruskou vlajkou s nápisom v poľštine a v angličtine prirovnávajúcim Rusko k výkalom.

"Je najvyšší čas vyhostiť ruských diplomatov z Poľska," uviedla organizácia Euromajdan, ktorej aktivisti akciu podnikli.

"Pokiaľ budeme tolerovať aktivity ruských pseudodiplomatov a (dezinformačných) trollov, hrozba globálneho konfliktu len porastie," varovala.

Podľa tohto vyhlásenia ďalšia skupina aktivistov vo Varšave spustila poplašné sirény a reprodukovala zvuky výbuchov a výstrelov pred budovou obývanou ruskými diplomatmi.

Malo to napodobniť podmienky, za akých sa Ukrajinci prebúdzajú pri ruských útokoch. (ČTK)

Na našu solidaritu s Ukrajinou môžeme byť hrdí a pomáhaním Ukrajine pomáhame aj sebe, vyhlásil Ivan Korčok. (SITA)

Koncom roka 2023 sa podiel plynu z Ruska v Európe znížil na 15 percent. Rusko prišlo o hlavný trh a už aj o cenovú výhodu. (SITA)

"Svetlo" zvíťazí nad "tmou" na Ukrajine, povedal hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskij.

Moskva pred dvoma rokmi na Ukrajinu bez vyhlásenia vojny zaútočila z viacerých smerov, čím šokovala svet. "Som presvedčený, že jednota je naše víťazstvo. A to sa určite stane. Pretože svetlo vždy porazí tmu!" uviedol Syrsky na sociálnej sieti.

Pripomenul, ako málokto veril, že menšia ukrajinská armáda dokáže odraziť ruský postup na Kyjev v prvých dňoch vojny v roku 2022.

"Keď sa tisíce kolón ruských útočníkov presúvali zo všetkých strán na Ukrajinu, keď na našu zem dopadli tisíce rakiet a bômb, nikto na svete neveril, že prežijeme. Nikto neveril, ale Ukrajina áno! Verila, prijala bitku a prežila," povedal Syrskij.

Ocenil padlých ukrajinských vojakov a oslobodenie územia na severovýchode a juhu, pričom priznal, že "pokus o ukrajinskú protiofenzívu... nepriniesol želaný výsledok". Po dvoch rokoch je však Ukrajina stále odhodlaná bojovať o "každý meter našej zeme". (TASR)

Niektoré z očí a pohľadov, ktoré som videl na Ukrajine, z pamäti nedostanem, píše Martin Poliačik. (SME)

Rusov za slovenskými hranicami nechcú. Prečítajte si, ako Slováci už dva roky pomáhajú vojnou skúšanej Ukrajine. (SME)

Od bitky o Kyjev po ťažké boje o Avdijivku. Na časovej osi si môžete pozrieť, ako vyzerali dva roky ruského teroru. (SME)

Ak Rusi vojnu na Ukrajine neprehrajú, v dlhodobom horizonte nás čaká priama zrážka medzi NATO a Ruskom. (SME)

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval na posilnenie obranyschopnosti Európy tak, aby si ju nikto netrúfol napadnúť.

"Odstrašenie, obranná pripravenosť - viem, že z úst nemeckého kancelára to sú neobvyklé slová; slová, ktoré sme v Nemecku nepoužívali tak dlho, že sme ich takmer zabudli. Tieto slová však znamenajú veľmi dôležitú úlohu: Spoločne s našimi spojencami musíme byť takí silní, aby sa nás nikto neodvážil napadnúť," povedal.

Nemecko po rokoch, keď zaostávalo za cieľom NATO, dá tento rok na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu a tento cieľ bude podľa Scholza napĺňať aj v ďalších rokoch. (ČTK)

Ruský minister obrany Šojgu navštívil jednotky na Ukrajine, oznámili ruské médiá v deň druhého výročia rozpútania vojny.

Šojgu podľa ministerstva obrany vykonal inšpekciu zoskupení vojsk Stred, ktoré tento mesiac dobyli východoukrajinské mesto Avdijivka.

Ministerstvo obrany zverejnilo zábery z porady a tiež snímky ministra v transportnom vrtuľníku letiaceho v sprievode bojových vrtuľníkov.

Veliteľ zoskupenia Stred podľa ministerstva podal hlásenie, podľa ktorého ruské vojská po dobytí Avdijivky pokračujú v ofenzíve.

Do Kyjeva dorazili šéfka eurokomisie Von der Leyenová a predsedovia vlád Talianska, Belgicka a Kanady.

Solidaritu Ukrajine pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie prišli vyjadriť belgický premiér Alexander De Croo, jeho kanadský náprotivok Justin Trudeau aj talianska predsedkyňa vlády Giorgia Meloniová.

Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na taliansku vládu, podľa ktorej vrcholní politici cez noc cestovali vlakom z Poľska.

Štvoricu predstaviteľov v ukrajinskej metropole čaká rokovanie so prezidentom Volodymyrom Zelenským. Spoločne si tiež uctia pamiatku padlých ukrajinských vojakov.

Zelenskyj bude dnes na diaľku rokovať aj s lídrami skupiny vyspelých štátov G7, ktorej členmi sú Británia, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kanada, Nemecko a USA. (ČTK)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že podpora Francúzska pre Ukrajinu nezoslabne.

"Zbitá a doráňaná, ale stále na nohách. Ukrajina bojuje za seba, za svoje ideály, za našu Európu. Naše odhodlanie po jej boku nezoslabne," napísal Macron na sociálnu sieť X (predtým Twitter).

Britský premiér Rishi Sunak vyhlásil, že západné krajiny by mali opäť potvrdiť svoje odhodlanie podporovať Ukrajinu.

"V tejto chvíli by sme mali ukázať, že tyrania nikdy nezvíťazí, a opäť povedať, že budeme dnes aj zajtra stáť pri Ukrajine... Sme pripravení robiť, čo bude treba, pokým nezvíťazia," uviedol Sunak s tým, že západné krajiny podľa neho "musia obnoviť" svoje odhodlanie podporiť Ukrajinu v boji proti agresii ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ocenil tiež "odvahu Ukrajiny tvárou v tvár strašnému utrpeniu" a povedal, že táto krajina bráni "princípy slobody, nezávislosti a právneho štátu, od ktorých sme všetci závislí".

"Keď Putin pred dvomi rokmi spustil túto nezákonnú inváziu, slobodný svet reagoval jednotne... Spoločne sme stáli za Ukrajinou. A pri tomto smutnom výročí musíme naše odhodlanie opäť potvrdiť," dodal britský premiér.

Z mesta Lipeck na západe Ruska hlásili výbuchy, v miestnej oceliarni tam následne vypukol požiar.

Regionálny guvernér Igor Artamonov na platforme Telegram uviedol, že požiar vypukol v Novolipeckom metalurgickom závode a hasičom sa ho podarilo uhasiť.

Dodal, že nehrozí riziko úniku nebezpečných látok. Bezpečnostné služby podľa neho vyšetrujú zatiaľ nepotvrdené informácie, že požiar vznikol v dôsledku pádu lietadla.

Denník Ukrajinska Pravda zároveň s odvolaním sa na očitých svedkov informoval, že v Lipecku bolo pred vypuknutím požiaru počuť niekoľko výbuchov. Lipeck sa nachádza približne 400 kilometrov na juh od Moskvy.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o ukrajinských dronových útokoch na ruskú Tulskú oblasť, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od Moskvy, a Kurskú oblasť na hranici s Ukrajinou. Niekoľko dronov údajne zachytila a zničila protivzdušná obrana. (TASR)

Severná Kórea dodala Rusku viac než 10-tisíc kontajnerov s muníciou a ďalším súvisiacim materiálom, tvrdia USA.

Rezort diplomacie USA poukázal na transfery po tom, čo spolu s ministerstvom financií oznámilo uvalenie sankcií proti viac ako 500 subjektom a entitám v súvislosti s druhým výročím ruskej invázie na Ukrajinu a smrťou ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

"Od septembra 2023 KĽDR dodala do Ruska viac ako 10-tisíc kontajnerov s muníciou alebo materiálom súvisiacim s muníciou," uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Problém s muníciou má aj Rusko, jeho spojenecké diktatúry ho však zásobujú Čítajte 

Biely dom ešte v októbri minulého roka odhalil, že Severná Kórea poslala Rusku viac ako 1000 kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou. KĽDR mala podľa USA tiež poskytnúť aj niekoľko desiatok balistických striel, pričom niektoré z nich ruské sily vypálili na Ukrajinu pri útokoch z 30. decembra, 2. a 6. januára.

Do najnovšieho balíka sankcií USA zaradili aj dve ďalšie entity, ktoré boli zapojené do transferu munície z KĽDR do Ruska. Podľa agentúry Jonhap ide o ruskú firmu, ktorá riadi terminál v dopravnom prístave Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe a námorné zariadenie neďaleko Vladivostoku. (TASR)

Rusko druhýkrát za dva dni zaútočilo na ukrajinskú Odesu. Zasiahlo obytnú budovu, zomrel jeden človek, traja sú zranení.

V troskách budovy sa po útoku dronmi našlo podľa guvernéra Odeskej oblasti Oleha Kipera telo muža. Trojica zranených bola prevezená do nemocnice. Na mieste pokračuje záchranná akcia.

Útok zo štvrtkového neskorého večera si v ukrajinskom meste pri Čiernom mori vyžiadal tri životy, drony vtedy zasiahli obchodnú zónu blízko prístavu.

Česko dodalo v polovici februára Ukrajine dva vrtuľníky Mil Mi-24. Nahradia ich americkými vrtuľníkmi H-1 Viper a Venom.

"Snáď sa na mňa nebude nikto hnevať, keď prezradím, že minulý piatok o tomto čase pristáli na Ukrajine dva bojové vrtuľníky typu Mi-24," uviedla v rozhovore pre ČT24 uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že ich v Česku nahradia vrtuľníky americkej platformy H-1 Viper (AH-1) a Venom (UH-1).

Ministerka dodala, že Česko podporuje a bude podporovať Ukrajinu výcvikom vojakov a dodávkami vojenského materiálu, nie však finančne.

Denník Financial Times s odvolaním sa na nemenované zdroje zároveň prišiel s informáciou, že Česko vedie celoeurópsku kampaň, v rámci ktorej sa snaží získať 1,5 miliardy amerických dolárov na nákup munície pre Ukrajinu od krajín, ktoré nie sú v Európskej únii.

O pláne Česka získať muníciu pre Ukrajinu zo zahraničia informoval český prezident Petr Pavel minulý týždeň na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Černochová v tejto súvislosti dodala, že úloha ČR je v tomto prípade čisto organizačná. Uistila však, že dodávky starších kusov munície, pre ktorú má česká armáda náhradu, stále pokračujú. (TASR)

Stretnutie s Ukrajincami na hranici nemá zmysel, od dohody sme ďaleko, uviedol vedúci kancelárie poľského premiéra Grabiec.

Poľnohospodári už niekoľko týždňov blokujú hraničné priechody a protestujú proti nekalej konkurencii zo strany ukrajinskej agroprodukcie, zvýšeným daniam a nariadeniam Európskej únie.

Súčasný stav rokovaní "nám neumožňuje povedať, že máme uspokojivé riešenie pre poľskú stranu alebo poľských poľnohospodárov," povedal Grabiec a dodal, že od takejto dohody sú ďaleko. "Žiaľ, zatiaľ neexistuje ukrajinský návrh, ktorý by umožnil dúfať v ukončenie patovej situácie v obchodných vzťahoch," uviedol.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyslal na hranicu premiéra Denysa Šmyhaľa, aby sa pokúsil ukončiť blokádu, ktorá podľa jeho slov zdržiava prísun pomoci a zbraní na Ukrajinu. Šmyhaľ na Telegrame informoval, že sa s ním neprišiel stretnúť nikto z poľskej strany.

Podľa Grabieca stretnutie na hraniciach "v súčasnosti nemá zmysel".

"Neexistujú žiadne vzájomne prijateľné riešenia a nie je prospešné organizovať stretnutie, ktoré by potvrdilo, že kompromis neexistuje," povedal Grabiec. (TASR)

Cieľom Ruska je zničiť Ukrajinu, tvrdí ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

VZ OSN v piatok zasadlo pri príležitosti druhého výročia začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu. Na zasadnutí vystúpilo viacero šéfov diplomacií, no na rozdiel od vlaňajška sa na ňom nebude hlasovať o rezolúcii venovanej vojne na Ukrajine, pretože OSN sa momentálne sústreďuje na konflikt v Pásme Gazy.

Presne pred rokom Valné zhromaždenie drvivou väčšinou členských štátov OSN schválilo rezolúciu, ktorá vyzývala na okamžité stiahnutie ruského vojska z ukrajinského územia. Rezolúciu podporilo 147 krajín, zatiaľ čo proti bolo sedem.

Nemenovaný diplomatický zdroj pre agentúru AFP uviedol, že v priebehu uplynulého roka sa zmenila nálada a "arabské krajiny si budú pamätať, ako Ukrajina hlasovala" v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Kyjev sa totiž zdržal hlasovania vo VZ OSN, ktoré vyzývalo na okamžité prímerie v Gaze.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kanada v koordinácii s Britániou a USA oznámila ďalšie sankcie voči Rusku Čítajte 

"Cieľom Ruska je zničiť Ukrajinu a hovorí o tom dosť otvorene. Jediným dôvodom tejto vojny bolo a zostáva popieranie práva Ukrajiny na existenciu zo strany Ruska a jeho pokračujúce koloniálne výboje," uviedol Kuleba.

"Rusko ignoruje vôľu globálnej väčšiny. Pokračuje vo svojej agresii a vrhá do plameňov vojny čoraz viac ľudí," vyhlásil ukrajinský minister s tým, že za posledné dva roky bolo možné vidieť, ako sa narušila globálna bezpečnosť.

Podotkol, že na celom svete sa rozpútava čoraz viac vojen a konfliktov. "Jedným z dôvodov je krvácajúca rana v srdci Európy," dodal šéf Kuleba s odkazom na ruskú inváziu. Ukrajina podľa neho aktívne pracuje na prípravách pre svetový mierový summit, ktorý sa uskutoční vo Švajčiarsku.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis pozval všetky členské štáty OSN na tento summit, ktorý by sa mal podľa neho uskutočniť ešte pred začiatkom leta.

Rusko však význam tejto iniciatívy spochybnilo ako zbytočný. "Nemali by sme strácať čas márnymi plánmi Kyjeva rokovať na základe takzvaného "mierového plánu" (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského," povedal ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Tvrdil, že "nejde o nič iné, len o ultimátum a pokus za každú cenu nalákať čo najviac krajín na nekonečné stretnutia o tomto utopickom projekte" Ukrajiny.

Kuleba sa v New Yorku tiež poďakoval všetkým členských štátov OSN, ktoré konzistentne podporili dôležité výzvy Valného zhromaždenia odsudzujúce ruskú agresiu a apelovali na Moskvu, aby zastavila svoje nepriateľské akcie. (TASR)

Ukrajina vydala pred druhým výročím začiatku ruskej invázie pamätnú bankovku s mottom "Jednota zachraňuje svet".

Bankovka má nominálnu hodnotu 50 hrivien a do obehu ju uviedli už v piatok. Ide o druhú takúto pamätnú bankovku vydanú ukrajinskou centrálnou bankou, tú predchádzajúcu vydala vlani pri príležitosti prvého výročia vypuknutia vojny.

Témou tej tohtoročnej je podľa banky "nezlomnosť ukrajinského ľudu v boji za slobodu a európske hodnoty, konsolidácia ukrajinskej spoločnosti na ochranu územnej celistvosti a zjednotenie demokratického sveta zoči-voči ruskej agresii".

Šéf centrálnej banky Andrij Pyšnyj uviedol, že pamätnú bankovku treba vnímať aj ako symbol vďaky ostatným štátom za solidaritu s Ukrajinou.

Na lícnej strane bankovky sa nachádza štylizovaný obrys územia Ukrajiny. Tá predstavuje srdce mladej ženy vo vojenskej prilbe otočenej smerom na západ. Z tohto srdca vychádzajú cievy smerom k spojeneckým štátom.

Pri takmer každej z ciev je srdiečko ako symbol solidarity a pomoci spojencov Ukrajine. Na rube je zas kompozícia zopnutých rúk. Podľa centrálnej banky toto gesto symbolizuje spoluprácu, vzájomnú pomoc, dôveru a partnerstvo.

Bankovku možno používať v bežnom platobnom styku. Centrálna banka vydá iba 300-tisíc kusov tejto bankovky, čo jej má dodať na zberateľskej hodnote. Polovicu emisie dajú do predaja v internetovom obchode Národnej banky Ukrajiny od 7. marca, zvyšné bankovky budú predávať na oficiálnych miestach vrátane komerčných bánk. (TASR)